8. Riadenie bezpečnostného systému

Každý fungujúci systém má svoju stratégiu, ktorá tvorí základ jeho existencie a ďalšieho vývoja. V záujme zachovanie sebarealizácie musí rešpektovať svoje okolie a prispôsobovať sa mu. V tomto momente je možné hovoriť o strategickom manažmente, ktorý zabezpečuje existenciu danej organizácie.

Strategický manažment.

Pojmy v strategickom manažmente: Pojem strategický manažment je definovaný vo viacerých dielach odborníkov.

Teoretik strategického manažmentu W. Glucek ho definuje ako „ súbor rozhodnutí a činností, ktorý vedie k tvorbe a rozvoju efektívnej stratégie alebo stratégií pre dosiahnutie cieľa organizácie.

Podľa ďalších autorov existuje i názor, že precízne a presné definície neexistujú a dokonca nie je možné vytvoriť. Napriek tomu je potrebné určité základné pojmy ako strategický, stratégia a manažment definovať: a /

strategický

– základ slova pochádza z gréčtiny, kde predstavuje niečo ako

„ generálstvo“, účinkovanie ako generál b /

stratégia

– plán alebo smerovanie činnosti, ktorá má životnú dôležitosť.

c /

manažment

–vedenie, alebo dohliadanie na niečo v podnikaní, obzvlášť vykonávaním funkcie ako plánovanie, riadenie, organizovanie, kontrolovanie a dohliadanie na akýkoľvek projekt alebo činnosť so zodpovednosťou za výsledky.

Akákoľvek záležitosť „ veľkej alebo životnej dôležitosti“ pre organizáciu ako celok je

stratégia. Plánovanie alebo robenie (formulácia alebo implementácia ) vzťahujúce sa na tieto záležitosti spolu tvoria strategický manažment.

Riadenie bezpečnostných systémov.

Základné teoretické problémy organizácie a riadenia: Pre úspešné zvládnutie a postupné zdokonaľovanie úrovne a kvality riadenia procesov a systémov je nevyhnutné zvládnuť a ovládať základné všeobecne platné teoretické zásady organizácie a riadenia,

ktoré sú predpokladom aj podmienkou úspechu činnosti v ktorejkoľvek oblasti našej spoločnosti.

Teórii riadenia sa nachádza viacero definícií riadenia, ktoré sa vyznačujú určitou rôznorodosťou.

Riadenie systémov je proces účelného pôsobenia, ktorého cieľom je prevod dynamického systému z jedného stavu do stavu iného takým spôsobom zo súhrnu jeho správania, aby sa zabezpečilo čo

najefektívnejšie dosiahnutie cieľa.

Medzi tieto sa zaraďujú: 1. existencia organizovaného systému s týmito vlastnosťami : a / má aspoň dva prvky ( riadiaci a riadený) b / má uzavretú spätnú väzbu ( priamu alebo nepriamu) c / riadiaci prvok je schopný samostatne riadiť výkonný prvok d / kontrolovať je výkon a rozhodovať o jeho ďalšom výkone – je teda schopný

určovať podmienky stability a realizovať cieľové správanie.

2. schopnosť riadiaceho prvku určiť cieľ správania, alebo realizovať cieľ vložený do systému.

3. určitá miera voľnosti riadiaceho prvku pri výbere vzhľadom na dosiahnutie daného cieľa správania a právo obmedziť mieru voľnosti pomocou rozhodnutia.

4. existencia dostatočného množstva vstupov medzi okolím a systémom, to znamená

že do systému musí vstupovať dostatok informácií potrebných na rozhodnutie o riadiacom pôsobení v čase.

Pri riadení systému musia byť zabezpečené 1. potrebné informácie o správaní sa riadeného objektu, 2. algoritmus porovnania reálneho spracovania objektu so zadaným cieľom riadenia, 3. algoritmus rozhodovania o tom, ako

ovplyvniť vstupy na základe zistených odchýlok, 4. výkon prijatých rozhodnutí.

V technickej oblasti ( i bezpečnostného systému ) je možné zabezpečenie týchto úloh interpretovať do troch skupín opatrení : a / prvky snímacie b / prvky riadiace c / prvky výkonné.

Riadiace bezpečnostné procesy

Celý riadiaci proces je možné rozdeliť do jednotlivých funkcií ( fáz ). Nie každý systém naplňuje všetky funkcie a naopak niektoré sa vyskytujú len v určitých typoch systémov. Príklad priebehu jednotlivých funkcií riadenia a informácií je možné vyjadriť v skladanom bloku.

Takéto rozloženie umožňuje výraznejšie vymedziť uplatnenie rôznych faktorov v jednotlivých funkciách:

a / operačný blok – výpočtová technika b / rozhodovací blok – účasť ľudského činiteľa

Význam informácie v systéme riadenia.

Informácia je pokladaná za jeden z hlavných príjmov v riadení a kybernetike vôbec. Informáciami a informačnými procesmi sa zaoberá dôležitá časť kybenetiky – teória informácie.

Teória informácie rozoberá : 1. úlohu informácie v procese riadenia 2. otázky kvantitatívneho a kvalitatívneho

definovania informácie, 3. podstatu vzniku, zberu, prenosu, spracovania a uchovania informácie.

Informačné procesy v bezpečnostnom manažmente

: Riadiaci subjekt môže ovplyvňovať stav a činnosť riadeného objektu len do tej miery, ako porozumel stavu objektu Aj efektívnosť plnenia funkcie bezpečnostného manažmentu je v podstatnej miere závislá od získavania, spracovania a odovzdávania informácií.

Základné pojmy

Ako informácia sa označuje správa, údaj, hodnota, fakty, oznámenia o určitej udalosti, jave, činnosti lebo iného dát, ktoré sa ďalej spracúvajú.

Informácie je možné deliť podľa rôznych hľadísk. Napr. podľa zdroja sa informácie delia na:

1. vonkajšie

– vstupujú do sústavy zvonka, t.j. od riadiacej a riadenej zložky, od susedov a pod.

2. vnútorné

sú uložené vo vnútri systému a sú používané podľa potreby.

Podľa funkcie informácie delíme na :

a / riadiace-

riadiaca zložka určuje riadenej zložke ciele a úlohy, ktoré má plniť, resp. aj spôsob, akým sa má plniť,

b / oznamovacie

– informujú o minulom, súčasnom a budúcom stave objektívnej reality.

Podľa pôvodu je možné informácie deliť na:

a / prvotné b / odvodené

.

V riadení však nie každá správa je informácia. Z hľadiska riadenia sa pod pojmom informácia rozumie taká správa, ktorá : 1. je v určitom vzťahu k orgánom riadenia a pre niektorý z nich informačným zdrojom, 2. znamená pre príjemcu zmenšenie jeho neistoty , neurčitosti, alebo inak ovplyvní jeho správania.

Každá informácia má dve stránky : 1. kvantitatívnu

, resp. syntaktickú, ktorá vyjadruje zloženie správy z jednotlivých znakov, umožňujúcich prenos správy.

2. kvalitatívnu

, resp. sémantickú, ktorá vyjadruje: a / primeranosť zobrazenia skutočnosti danou informáciou, b / užitočnosť informácie pre príjemcu.

Informačný systém tak plní funkcie : 1. zberu 2. uchovania 3. spracúvania 4. prenosu ( distribúcie ) informácií.

Štruktúru informačného systému tvorí : a / množina prvkov b / množina väzieb medzi nimi. Informačný systém je tu vo funkcii pomocníka pre iný systém. Člení sa na :

1. informačný systém riadenia spoločnosti prevádzkujúcej bezpečnostnú službu, 2. informačný systém prevádzky bezpečnostného systému.

Informačný systém riadenia spoločnosti:

Informačný systém spoločnosti je vyjadrený jej organizačnou štruktúrou. Pre definovanie je možné vychádzať z dvoch hľadísk, ktoré sú základom pre vnútorné členenie informačného systému. Je to hľadisko:

1. hierarchického vnútorného usporiadania, 2. funkčné

Z organizačného hľadiska,

t.j. v zhode s hierarchickou organizačnou štruktúrou spoločnosti má informačný systém hierarchickú štruktúru, ktorú vytvárajú informačné systémy jednotlivých organizačných jednotiek spoločnosti.

Pri aplikácii

funkčného hľadiska

a funkčnej štrukturalizácii informačného systému spoločnosti ho môžeme členiť na tieto

podsystémy : a / informačný podsystém na riadenie spoločnosti ako celku, b / informačné podsystémy na riadenie jednotlivých výkonných činností.

Medzi základné požiadavky na informačný systém spoločnosti patrí.

1. sprostredkovanie potrebných informačných vstupov do orgánov riadenia a informačných výstupov do riadených

objektov, resp. do okolia, 2. príprava všetkých vnútorných informácií potrebných na riadenie, 3. poskytovanie potrebných a včasných informácií všetkým zložkám daného informačného prostredia a zaisťovanie spätnej väzby.

Informačné zabezpečenie

riadiacich procesov spoločnosti môže byť charakterizované ako systematický,

cieľavedomý, cyklický a kontinuálny proces získavania, zhromažďovania, spracúvania a odovzdávania informácií: 1. potrebných na operatívne riadenie spoločnosti, 2. potrebných pre riadenie hospodárskych činností, 3. potrebných na riadenie výskumu, vývoja a projektovania služieb a produktov, 4. o stave na trhu bezpečnostných služieb,

5. o stave a pripravenosti vlastných ľudských a materiálnych zdrojov, určených na realizáciu stanovených úloh a cieľov, 6. o podmienkach na prevádzkovanie bezpečnostných služieb a pod.

V závislosti od kvality a kvantity informácií, ktoré majú riadiace orgány k dispozícii, môže byť formálny informačný systém v stave: a / úplnej a spoľahlivej informovanosti, b / neurčitosti či rizika, čo bude vždy, keď

nebude dostatok požadovaných informácií c / dezorganizácie, spôsobenej prienikom z vonkajšieho prostredia alebo šírením dezinformácií.

d / dezorientácie, alebo totálnej deštrukcie systému, čo je charakteristické pre antitetický systém.

Pre správne fungujúcu spoločnosť je dôležité, aby z hľadiska formálneho informačného systému existovali , boli

uplatňované a zabezpečované : 1. informačné záujmy , ako odraz objektívnych informačných potrieb, 2. informačné požiadavky vo forme žiadosti o informácie 3. informačné potreby, ako súbor údajov informácií, ktoré daná riadiaca úroveň potrebuje na výkon svojej funkcie.

Informačný systém prevádzky bezpečnostného systému

:

Informačný systém, ktorý je tvorený v rámci bezpečnostného systému môže v závislosti od jeho štruktúry zahrňovať : 1. informačný podsystém perimetrickej ( obvodovej ) ochrany, 2. informačný podsystém objektovej ochrany, zahrňujúce prvky a / plášťovej ochrany b / priestorovej ochrany c / predmetovej ochrany d / osobnej ochrany

3. informačný podsystém protipožiarnej ochrany, 4. informačný podsystém strážnej služby 5. informačný podsystém kontroly vstupu a dochádzky, 6. informačný podsystém monitorovania pohybu motorových vozidiel.

Informácie, ktoré cirkulujú v takomto informačnom systéme je možné členiť na : 1. poplachové informácie

2. riadiace informácie 3. technologické informácie.

Z hľadiska plnenia cieľovej funkcie bezpečnostného systému majú rozhodovaciu úlohu poplachové informácie.

Informácie o narušení alebo ohrození chráneného objektu( priestoru) sú vysielané zo snímačov ( detektorov ) elektrického zabezpečovacieho systému a môžu byť v závislosti od vytvoreného bezpečnostného systému vedené :

1. na lokálne akustické alebo ( a ) optické signalizačné zariadenie, 2. cez prenosové komunikačné zariadenie na stredisko registrovania poplachov, 3. pomocou automatického telefónneho hlásiča 4. cez GSM Pager alebo GSM bránu prenášať zvukovú alebo textovú poplachovú informáciu pomocou mobilného telefónu, 5. ako kombináciu predošlých spôsobov.

Poplachový informačný systém môže signalizovať:

1.narušenie ( ohrozenie ) chráneného objektu v prípadoch ak : a / v objekte je narušiteľ, alebo vznikla nebezpečná situácia, pôjde o správne vyhlásenie poplachu b / objekt nebol narušený, potom hovoríme o falošnom poplachu, 2. normálny stav objektu v prípadoch :

a / ak nedošlo k narušeniu chráneného objektu, čo zodpovedá správnemu nevyhláseniu poplachu, b / ak bol chránený objekt narušený potom pôjde o zlyhanie systému a stav nesprávneho vyhlásenia poplachu.

Riadiace informácie sú výsledkom rozhodovacieho procesu operátorov stredísk registrácie poplachov. Títo na základe prijatej poplachovej informácie, hodnotenia situácie a znalosti spracovaných algoritmov

činnosti pre jednotlivé krízové situácie rozhodujú o spôsobe použitia síl a prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na riešenie vzniknutej situácie. Informácie, ktoré poskytujú zásahovej jednotke musia umožniť: 1. lokalizovať miesto naručenia 2. poznať situáciu v mieste narušenia podľa monitorovania pohybu, resp. činnosti narušiteľa, 3. koordinovať činnosť zásahovej jednotky v mieste zásahu.