Transcript Princípy obnovy liturgie

Amantius Akimjak
Princípy obnovy liturgie
1. Podstata liturgie





a/ Úkonom koho je liturgické slávenie?
Úkonom Krista, (Kristovho kňazstva sviatostného i všeobecného)
b/ Čo tvorí vnútornú a čo vonkajšiu
stránku liturgie?
Vnútornú – Kristovo kňazstvo
Vonkajšiu – vonkajšie, účinné znamenia
(symboly) a platný poriadok Cirkvi
1. Podstata liturgie




c/ Čo sa deje počas slávenia liturgie(3)?
Aktualizuje, sprítomňuje a uskutočňuje
vykupiteľské dielo Ježiša Krista na nás
d/ z akých Kristových skutkov pramení
Božia milosť?
Z prítomných Kristových skutkov, nie z
minulých. U neho je všetko večné teraz a
pre nás je to „stále dnes“.
2. Snahy o obnovu liturgie





a/ Prečo sa mnohí usilovali obnoviť liturgiu?
Štúdiom liturgie v staroveku sa zistilo, že ľud
sa na nej zúčastňoval uvedomelo a činne.
(gréčtina a latinčina, spôsob úcty, lit. hnutie)
b/ Aká bola liturgia od Trident.snemu a prečo?
3 storočia: strnulá, nemenná až skostnatela
Kvôli obrane pred protestantizmom, dôraz na
vonkajšiu stránku, rubriky: hrozba hriechu
2. Snahy o obnovu liturgie



c/ Kto, kedy a s čím nastolil zmenu v
liturgii?
Pius XII. (20.11.1947) enc. Mediator Dei
Posvätná liturgia je verejnou poctou, ktorú
náš Spasiteľ, Hlava Cirkvi, preukazuje
Otcovi. Veriaci v nej vzdávajú úctu svojmu
Zakladateľovi a skrze Neho Večnému Otcovi.
Je – aby sme to v krátkosti zhrnuli – úplným
kultom mystického tela Ježiša Krista, totiž
Hlavy a jeho údov. (porov. str. 15)
2. Snahy o obnovu liturgie



d/ Ako bola chápaná liturgia v období medzi
Tridentským a Druhým Vatikánskym
snemom?
„cultus publicus“ verejný kult (Bohopocta)
CIC 1917 kán 1256 presné dodržiavanie
rubrík (ceremónia) – právne poňatie
Sme povinní vzdávať Bohu kult – morálne
poňatie, dnes – aj sprostredkovanie spásy,
Boh zostupuje j nám – soteriologický prvok
3. Dôvody pre obnovu liturgie




a/ Ako sa slávila liturgia za pápeža Gregora
Veľkého (+ 604) ?
Spoločne kňazi a ľud – bolo to jedno
bohoslužobné spoločenstvo
b/ Aké tri kryštalické body boli zachované?
1. bol zrozumiteľný jazyk, 2. texty zneli
nahlas a verejne, 3. úlohy boli rozdelené
osobitne pre klérus, ale aj pre ľud.
3. Dôvody pre obnovu liturgie




c/ Dôsledky vývoja liturgie po 8. storočí?
Za Alpami v Gálii a v Germánii a potom aj
v Slovanských krajinách latinsky nehovorili
Spontánne sa už neodpovedalo, namiesto
ľudu začal odpovedať zbor klerikov, alebo
len miništranti, ktorí textom nerozumeli
Ľud si vytvoril alegorické výklady liturgie,
zbožne sa modlil, spieval - dvojkoľjnosť
3. Dôvody pre obnovu liturgie





d/ Teológia liturgie tohto obdobia
Namiesto liturgie sa ľud „čosi“ modlil počas
slávenia liturgie kňazom (aj iné pobožnosti)
Ľud rozjímal o „tŕpkom“ utrpení Pána a
zabúdal, že je tu nielen obeta, ale aj hostina
Len adorovanie spôsobilo pokles prijímania
(na druhej strane príkaz aspoň 1x za rok)
Podstatnú časť omše ľud nepočul – potichu
4. Reformné snahy o obnovu liturgie
pred Lutherový vystúpením a po ňom




a/ Čo sa deje v r. 1550-1550 v Nemecku(3os)?
Christoforus Flurheym v Bazileji (1514,1529)
vydáva text misála pre ľud v ktorom je aj
nemecký text vedľa latinského.
Johan Leisentritt (1527-1586) v Budyšíně
vydáva dvojdielny kancionál aj v nemčine
Georg Witzel v Kolíne (1545) breviár, misál a
časť rituála a v Muhuči žaltár (1501 - 1573)
4. Reformné snahy o obnovu liturgie
pred Lutherový vystúpením a po ňom




b/ Čo sa deje v 17. a 18. st. vo Francúzsku?
Jean Mabillon (1654 – 1739) publikuje pramene Galskej liturgie a rímske Ordines.
Edmond Martene (1654-1739) vydáva De
antiquis Ecclesiae Ritibus (Ruen 1702) a
prekladá do francúzštiny misál (Voisin 1660)
Letourueux (1680) vydáva knihu o najlepšej
účasti na sv. omši, spis o pôstnej dobe a
šesťzväzkové dielo o liturgickom roku.
4. Reformné snahy o obnovu liturgie
pred Lutherový vystúpením a po ňom


c/ O čo sa snaží umiernené krídlo katolíckych
osvietencov?
- zjednodušiť liturgiu, urobiť ju zrozumiteľnou
pre ľud pomocou piesní a zaviesť činnú účasť
ľudu zavedením materského jazyka aspoň do
niektorých častí liturgie. - Ignác H. Wesenberg
(+1860), biskup Johan Michael Sailer (17411832) a Johan Baptist Hischer (1788-1865).
4. Reformné snahy o obnovu liturgie
pred Lutherový vystúpením a po ňom




d/ Čo sa deje v 18. a 19. st. v Čechách a na
Slovensku?
Antonín Vojtěch Hnojek (1799-1866) CZ Litoměrice
– žiada mater. Reč do ordinária a v propriu ľudovú
pieseň.
Dr. Andrej Radlinský 1872 – Nábožné výlevy,
Benedikt Szölösi (1609-1656) Cantus Catholici 1655
Sp. Kapitula/Levoča 1700 Trnava Pavlín Bajan
(1783) Anton Bernolák, Juraj Hollý 1804 Nábožné
katolícke pesničky, František Zaškovský atď.
5. Počiatky liturgického hnutia na
prelome 19. a 20. storočia


a/ Čo bolo predpokladom vzniku litur. hnutia?
Obnova benediktínskych kláštorov – vzorové
slávenie, vedecké skúmanie liturgie
b/ Kto, čo a kde zakladá vo Francúzsku? Prosper
Gueranger (1805-1875) zakladá kláštor v Solesmes
(1837), zbiera a študuje archeologické pramene.
Louis Duchesne (1888) Origines du culte chretien
(Pôvod kresťanského kultu) - Klasické dejiny liturgie
do Karolovcov. Pierre Battifol – dejiny rím. Breviára.
Ulysse Chevalier – stredovekú liturgickú poéziu.
Vrchol liturgie vidia v stredoveku, Cabrol v kr. antike
5. Počiatky liturgického hnutia na
prelome 19. a 20. storočia

c/ Kto, čo a kde zakladá v Nemecku? Bratia
Maurus a Placidus Wolterovci (1863)
zakladajú benediktínske opátstvo v Beurone.
Anselm Schott (1884) latin.-nemecký misál.
Opát E.Hervegen v kláštore Maria Laach
vydáva Ecclesia orans a venuje sa inteligencii.
Tu vydali aj prvýkrát Vom Geist der Liturgie
(O duchu liturgie) od R. Quardiniho. Gemeindemesse. Všetci odpovedali a tvárou k oltáru.
5. Počiatky liturgického hnutia na
prelome 19. a 20. storočia

d/ Kto, čo a kde zakladá v Rakúsku? Pius
Parsch (+1954) Klosterneuburg – rozdával
ľudu texty sv. omše v národnom jazyku. 25
mil. exemplárov a vydával modlitebníky.
Romano Quardini pracuje s mládežou a chce
obnovovať liturgiu, prostrednivtvom mládeže.
A. J. Jungman (1950) „Missarum sollemnia“
Liturgia má byť aktivitou celej Cirkvi
nasmerovanou k Nebeskému Otcovi skrze
Ježiša Krista v Duchu Svätom. Farské spoloč.
6. Lit. snahy romantizmu a secesie

a/ Čo urobili nové myšlienkové prúdy s
človekom v 19. st.? Racionalizmus a
osvietenstvo vyústili do pozitivizmu. A tak z
veriaceho človeka urobili materialistu a ateistu.
Hlavným zdrojom poznania pre pozitivistov
bol ľudský rozum. Božie zjavenie neuznávali
ani nerešpektovali. Hlásali slobodu, ale bez
hraníc, vedu ako opis faktov, ktoré triedili,
popisovali, avšak skoro vôbec neanalyzovali.
6. Lit. snahy romantizmu a secesie


b/ Ako na to reagovala Cirkev?
Cirkev
volala po obnove stratenej duchovnosti.
Romantizmus ju hľadal v stredoveku a tak študoval
scholastiku. Napodobňoval gotiku a vracal sa ku
gregoriánskemu chorálu.
c/ O čo sa snaží Oxfordské hnutie? H.Newman už 15
r. pred obrátením sa modlil breviár. Študoval sv.
Otcov, komentáre k sv. Písmu, objavil krásu rím.
liturgie. Podporoval vydávanie lit. Prameňov u
kolegov: Feltoe, Wilson, Brightaman, kard. Wiseman
6. Lit. snahy romantizmu a secesie


d/ Čo sa deje v sakrálnom umení, v cirkevnej hudbe a
prečo to nepomohlo? Nastúpilo puritánstvo.
Obnovovatelia liturgie barokové interiéry kostolov
vymieňali za neogotické a aj nové kostoly stavali v
neogotickom a neorománskom slohu. Chýbal však
originál. Skĺzlo to až do remeselníckej prestíže a
zničili sa viaceré umelecké diela baroka. Do gregoriánskeho chorálu vložili ikty (prízvuky) a
napodobňovli diela G. P. Pallestrinu. Nepomohlo,
lebo 1/kópia sa nerovná originálu,2/ vzor v stredoveku nebol najčistejší 3/ aktívna účasť - protestanti
7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914)


a/ Čo hovorí o lit. Obnove Pius X. a ako bola
prijatá? Motu proprio: Tra le Sollecitudini
(22.11.1903) o cirkevnej hudbe – aktívna účasť
veriacich, pestovanie greg. Chorálu
b/ Čo a kde nariadil o Eucharistii? Dekrét
Sacra Tridentina Synodus (1905) časté sväté
prijímanie a počas sv. omše, nie mimo nej, sv.
omša má mať obetný charakter
7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914)


c/ Kde a ako obnovil Liturgiu hodín? V r. 1911
nariadil lepšie usporiadať žalmy v liturgii
hodín, v r. 1914 vydáva nový breviár v ktorom
je viac čítaní zo sv. Písma a zároveň nariaďuje
biblické štúdium v seminároch, aby kňazi
vedeli lepšie konať službu Božieho slova
d/ Čo vydal z liturgického spevu - aké heslo?
Graduale Romanum (1907) Písmo a liturgia
8. Liturgické úsilie benediktína
Lamberta Beauduina (1873-1960)


a/ Kto to bol a čím sa zaoberal pôvodne?
Najprv bol diecéznym kňazom a venoval sa
robotníkom. V r. 1906 vstúpil v Kaisersbergu
do benediktínskeho kláštora Mont César Lovan
b/ Čo hovoril o liturgii ako benediktín?
Liturgia musí byť „demokratizovaná“ a
benediktíni nesmú byť aristokratmi liturgie.
Z liturgie musia žiť všetci aj jednoduchý ľud.
8. Liturgické úsilie benediktína
Lamberta Beauduina (1873-1960)

c/ Kto a ako pomohol Don Lambertovi šíriť
nové myšlienky o liturgii? Kardinál Mercier a
historik Gottfried Kurth. Kardinál pozval Dona
Lamberta na Dni katolíkov v Mechlíne (1909)
Dali ho do sekcie pre umenie, avšak G. Kurth
jeho myšlienky zopakoval v pléne pred
všetkými - prijali ich s aplauzom – misál
nesmie byť nezrozumiteľnou knihou pre ľud.
Liturgiu predstavil ako pastoračnú príležitosť.
Odporúčal liturgiu hodín pre ľud v ich jazyku.
8. Liturgické úsilie benediktína
Lamberta Beauduina (1873-1960)

d/ Čo predpovedal a neskôr sa uskutočnilo?
Pápež bude opäť sláviť pôstne stationárne
bohoslužby v Ríme, zavedie sa večerná sv.
omša, aj na západ sa rozšíri koncelebrácia. Od
roku 1909 vydával nedeľný ľudový misál v
mesačných zošitkoch a výklad liturgických
textov v mesačníku: Questions liturgiques it
paroissiales – Otázky liturgie a duchovnej
správy. Kláštor zmenil na centrum lit. práce
9. Odo Casel, Ildefons Herwegen
a ich liturgické úsilie


a/ Kto bol Casel, Herwegen, o čo sa usilovali?
Ildefons Herwegen bol od r 1918 opát v benediktínskom kláštore Maria Laach v porýnskej
beuronskej kongregácii. Odo Casel jeho spolubrat v
tom istom kláštore sa usilovali o obnovu liturgie
pôsobením na inteligenciu.
b/ Prostredníctvom čoho chceli lit. obnoviť? Slávili
ju s najväčšou presnosťou a hĺbkou a uskutočnili
teologické a historické skúmanie liturgie – poukázali
na pôvod a zmysel liturgie v jej rôznych formách.
9. Odo Casel, Ildefons Herwegen
a ich liturgické úsilie

c/ Kto z inteligencie navštívil ich kláštor? Päť
vzdelancov, okrem iných aj Heinrich Bruning,
neskorší nemecký ríšsky kancelár a Róbert
Schuman, neskorší predseda francúzskej vlády
(zakla-datelia EU) vo sv. týždni v roku 1913
spolu s mníchmi slávili veľkonočnú vigíliu,
lebo túžili po čomsi organickom vo svete
liturgie (Herman Platz) – po rýdzej kráse.
9. Odo Casel, Ildefons Herwegen
a ich liturgické úsilie

d/ Podstatné črty teologicko-liturgického
myslenia Casela a Herwegena? Herwegen učil,
že Cirkev je tajomné Telo Kristovo. Liturgiu
chápal ako princíp oslavy Boha a posvätenia
človeka. Casel chápal liturgiu ako mysterium –
nevedel to však synteticky doložiť. Liturgiu
chápal ako sprítomnenie Kristovho Vykupiteľského diela. Stredobod lit. Roka je Veľkonočné tajomstvo. Umrel po veľ. Vigílii r. 1948.
10. Konštitúcia Sacrosanctum
Concilium o liturgii (4.12.1963)

a/ Akých 10 prvkov SC v liturgii zaviedlo?
1/veriacim sa vracia akt. účasť na liturgii
2/adaptácia liturgie pre iné kultúry a národy
3/subsidiarita – aj nižší majú svoje úlohy,
netreba im ich brať 4/národný jazyk 5/nahlas
6/koncelebrácia 7/veriaci môžu aj Krv 8/Písmo
sv. do všetkých obradov 9/samostatná
Bohoslužba Slova 10/predsedajúci môže
spontánne niektoré časti predniesť
10. Konštitúcia Sacrosanctum
Concilium o liturgii (4.12.1963)



b/ Aké 2 prekážky účasti ľudu SC odstraňuje?
Dvojkoľajnosť a sklerikalizovanie liturgie
c/ K akému posunu v liturgii došlo? Akcent sa
kladie na posvätenie človeka a tak oslava Boha
d/ Úkonom koho je liturgia Cirkvi podľa SC?
Celého mystického Krista, t.j. hlavy – kňaza,
ale aj údov – t.j. všetkých veriacich. Je to
spoločné dielo Boha a človeka – božské dielo
11. Zmysel a prostriedky
obnovenej liturgie


a/ Prečo treba obnoviť liturgiu a čo v nej?
Aby uskutočňovanie Kristovho kňazstva lepšie
zvýrazňovalo posvätenie človeka a oslavu
Boha. Obnoviť treba to, čo podlieha zmenám,
lebo sa to stalo nezrozumiteľné dnešným
ľuďom a bráni im to v činnej účasti na liturgii
b/ Podľa ktorých 6 zásad sa má obnoviť
liturgia? 1/zrozumiteľná 2/subsidiarita 3/činná
účasť 4/kontinuita 5/prispôsobenie 6/Písmo sv.
11. Zmysel a prostriedky
obnovenej liturgie


c/ Kto je nositeľom liturgie a čo je základom činnej
účasti ľudu? Nositeľom liturgie je celá cirkevná obec,
celé farské spoločenstvo hierarchicky usporiadané na
čele s kňazom. Činná účasť ľudu vyplýva z krstu a
birmovky
d/ Aké 3 skutočnosti sú predpokladom liturgickej
výchovy a pastorácie? 1/kňazi majú byť nadchnutí
liturgiou a vysvetľovať ju ľudu 2/lit.komisie majú
pripravovať obnovu 3/Rituál má základné rysy lit.
obradov KBS má doplniť miestne zvyky, potvrdí Rím
12. Symboly a znaky v liturgii




a/ Aké majú byť v liturgii znaky a symboly?
Poznateľné už zo svojej povahy a vnímateľné
b/ Ako sa zabezpečí didaktický cieľ sviatostí?
Nezrozumiteľné prvky treba vylúčiť a obrady treba
upraviť tak, vyjadrovali čo naznačujú
c/ Čo treba pri sviatostiach okrem „opus operatumô?
Pripraveného prijímateľa sviatostí
d/ Ako sa zabezpečí prameň a vrchol liturgie?
Pobožnosti ju majú predchádzať a po nej môžu ďalšie
nasledovať – z liturgie majú vychádzať, k nej smerovať
13. Obnova liturgie Eucharistie


a/ Ako majú veriaci sláviť Eucharistiu? Nielen
rukami kňaza, ale s ním a aj so svojimi. Majú
sa modliť, počúvať BS, prinášať obetné dary,
obetovať Pánovo Telo a Krv, prijímať Euch.
b/ Čo treba robiť s omšovým poriadkom?
Upraviť tak, aby počas sv. omše sa mohol
uskutočniť skutočný dialóg medzi kňazom a
ľuďmi. Nech sa zjednoduší a vráti čo zaniklo.
13. Obnova liturgie Eucharistie


c/ Ako treba obnoviť Bohoslužbu Slova? Treba
pripraviť bohatší stôl Božieho Slova. Väčší
výber čítaní a v homílii výklad Písma
d/ Ako sa má obnoviť liturgická reč? Popri
latinskej reči, ktorá ostávana naďalej
liturgickou rečou Rímskej Cirkvi sa povoľuje
aj reč ľudu. Teda nie namiesto nej. Kde je viac
omší v nedele jednu treba sláviť po latinsky.
14. Obnova sviatostí a svätenín




a/ Načo sú určené sviatosti (3)? 1/ k posväteniu
človeka, 2/ k oslave boha 3/ k budovaniu Kristovho
mystického Tela
b/ Ako chápať spoločenský ráz sviatostí? Majú sa
vysluhovať počas sv. omše za účasti ľudu
c/ Na ktorých sa má zúčastniť ľud? Krst, birmovanie,
sviatosť kňazstva a manželstva
d/ Ako sa majú obnoviť sväteniny? Nemajú sa rušiť,
pripodobniť dnešnej dobe, vysvetliť rozdiel so
sviatosťami a poukázať na súvis vecí s osobami
15. Obnova posvätenia času a
liturgického priestoru


a/ Ako sa má obnoviť Liturgia hodín? Má sa
prispôsobiť rytmu a potrebám dnešného života
ordinár môže klerikov dišpenzovať (choroba)
zapájať do tejto modlitby aj Boží ľud
b/ Ako sa má obnoviť liturgický rok? Lit. Rok
nie je len pamiatkou na Kristové spásonosné
diela, ale je ich sprítomnením. Stredobodom a
vrcholom lit. Roka je veľk. Nedeľa – každá n.
15. Obnova posvätenia času a
liturgického priestoru

c/ Ako sa má obnoviť liturgická hudba? Má
byť neoddeliteľnou časťou liturgie. Nie čosi si
počas liturgie zaspievať, spievať rovno
liturgiu. Ľud sa má do spevu zapájať.
Vlastným spevom rímskej liturgie je greg.
Chorál a nástrojom píšťalový orga. Iné druhy
hudby a iné hud. nástroje sú dovolené ak
spĺňajú kritéria posvätnosti, nábožnosti.
15. Obnova posvätenia času a
liturgického priestoru

d/ Ako sa má obnoviť liturgický priestor?
Liturgický priestor má mať znaky pravého
umenia. Môžu byť použité rôzne formy
umenia, druhy stvárnenia, ale musia
vyjadrovať posvätno. Nové liturgické stavby
treba stavať tak, aby sa každý mohol činne
zúčastňovať na liturgii, aby videl, aby mohol
prinášať obetné dary, pristupovať k sv.
prijímaniu. Aby tam bolo všetko posvätné.
Princípy obnovy liturgie

Ďakujem za pozornosť

Amantius Akimjak