Transcript Obec_Brehy-projekt_z_OBN

Obec Brehy
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Jozefa z
roku 1786.
Je to potočná radová dedina, väčšina domov
pochádza z konca 19. storočia (po
požiari 1845) a zo začiatku 20.
storočia (regulácia Hrona 1930-1933).
Murované, trojpriestorové s valbovými
strechami a so znakmi vyznievajúcej secesie na
oknách.
História obce Brehy
 Územie pôvodnej osady bolo
časťou Tekovskej župy ktorá
vznikla za panovania uhorského
kráľa Štefana I. K 11. storočiu sa
viaže aj prvá nepriama písomná
zmienka o tejto oblasti, kde
vznikla pôvodná osada. V listine
Gejzu I. z roku 1075 pre
hronskobeňadické opátstvo sa
spomína potok Liesna - Liešna,
ktorý tečie vedľa Brehov, jeho
pomenovanie sa v nezmenenej
forme zachovalo dodnes.
 Poľnohospodárstvo bolo v
Brehoch v skutočnosti iba
doplnkovým zamestnaním.
Roľníci, pre ktorých bolo
hlavným zdrojom obživy, tvorili
len veľmi malú časť obyvateľov
obce. Ostatní, hoci sa zaoberali
poľnohospodárstvom, boli
nútení venovať sa vedľajšiemu
zamestnaniu. Rozšírené tu bolo
sezónne zamestnanie. Roku
1946 žilo v obci až 100 rodín,
ktoré odchádzali na žatevné
práce do neďalekých južnejšie
ležiacich bohatých dedín a na
veľkostatky (do okolia Levíc a
Nových Zámkov).
Významné osobnosti obce
Starosta Brehov
Juraj Tencer
Farár Maroš
Milo
Hrnce pre rozprávku Kráľ Drozdia
brada vyrobil majster z Brehov


Hrnčiarsky majster Ján Fiala z Brehov spolupracoval pri viacerých filmových
projektoch. Jeho výrobky sa objavili v rozprávke Kráľ Drozdia brada aj vo
veľkofilme Jánošík.
BREHY. Keramika, hrnčiarsky kruh ale aj pec, ktorú v rozprávke Kráľ Drozdia brada
používala princezná Anna, vzišla z rúk hrnčiara Jána Fialu z obce Brehy (okres
Žarnovica). Majster, ktorý sa remeslu priučil u svojho otca, spolupracoval aj na
viacerých dokumentárnych filmoch. Keramiku od Fialu použili aj vo veľkofilme
Jánošík či historickom filme Sokoliar Tomáš.


Nadviazal na tradíciu "štiavničiek"
Šikovné ruky a cit pre hlinu zdedil po predkoch, hrnčiarstvu sa totiž venoval už jeho
otec. "Remeslu sa venujem od malička, môj otec bol hrnčiarom. To bolo pre nás
živobytie," povedal Fiala. Po otcovi zdedil aj tradičnú hrnčiarsku pec, ktorú postavili
ešte počas 2. svetovej vojny. Svoje remeslo dnes odovzdáva aj najmladšej
generácii. Zúčastňuje sa na rôznych tvorivých dielňach, folklórnych podujatiach a
krúžkoch pre deti.
"No a prišla práca na jeseň, príprava na výrobu keramiky," vysvetlil Fiala. Hrnčiari mali
veľké objednávky od predajcov, ktorí s výrobkami cestovali po ďalších dedinách.
Hotové výrobky sa sušili voľne na dvore, nie však na priamom slnku. Hrnčiarstvo má na
Brehoch dlhú tradíciu. V roku 1715 tu údajne bolo až 16 hrnčiarov. Až do začiatku 20.
storočia rozvážali Brežania hlinený riad na vozoch po celom Uhorsku.
Ťažká práca hrnčiarov
Hlinu na výrobky dnes hrnčiari
nakupujú, no nebolo tomu vždy tak.
Starí hrnčiari si ju museli namáhavo
pripraviť sami. Podľa Fialu to bola ťažká
práca. Hlinu bolo treba najprv nakopať,
potom musela dva roky vyzrievať.
Nasledovalo strúhanie, čistenie od
korienkov a kamienkov, mletie a
nakoniec sa musela dôkladne uskladniť,
aby nevyschla.
Autor:David
Bedenský