Transcript Pedagogická diagnostika a hodnotenie vo výu*be (základné

Kontrola vyučovacieho procesu. Metódy a formy
preverovania a hodnotenia žiakov.
Kontrola:
- proces, ktorým sa zisťujú a posudzujú výsledky vyučovacieho
procesu, t. j stupeň dosiahnutia jeho cieľov. Kontrola
vyučovacieho procesu sa teda skladá z:
– Zisťovania výsledkov vyučovacieho procesu = preverovanie,
skúšanie žiakov, teda meranie ich výkonu, zisťovanie toho, čo sa
žiak naučil, čo vie v porovnaní s tým, čo by mal vedieť.
– Posúdenie výsledkov vyučovacieho procesu = hodnotenie
žiakov, teda pripisovanie hodnoty, ale aj prejavenie názoru,
postoja tým, kto hodnotí (učiteľom), tomu, kto je hodnotený
(žiakovi). Hodnotenie žiakov sa vyjadruje aj vo forme čísla alebo
známky, bodov a pod. čomu hovoríme klasifikácia.
Funkcie kontroly:
• Kontrolná (diagnostická) – určenie miery vedomostí, zručností,
návykov, rozpoznanie ich postojov, schopností, hodnotovej
orientácie, zistenie predností a nedostatkov;
• prognostická – určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho
vývoja a pod.;
• motivačná – udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov;
• výchovná – formovanie pozitívnych vlastností a postojov (napr.
čestnosť, samostatnosť, vytrvalosť a pod.);
• informačná – dokumentácia výsledkov a ich oznámenie rodičom;
• rozvíjajúcu – rozvoj schopnosti sebakontroly a sebahodnotenia
žiakov;
• spätnoväzbová – získavanie informácií o úspešnosti vyučovacieho
procesu žiakmi (vnútorná spätná väzba) i učiteľom (vonkajšia spätná
väzba) na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa dosiahli ciele
vyučovacieho procesu.
Delenie metód a foriem skúšania a hodnotenia:
I. Podľa spôsobu vyjadrovania sa žiakov pri skúšaní:
• ústne skúšanie,
• písomné skúšanie,
• praktické skúšanie;
II. Podľa počtu skúšaných žiakov:
• individuálne,
• skupinové,
• hromadné;
III. Podľa časového zaradenia a funkcie:
• prijímacie skúšky,
• priebežné skúšanie,
• súhrnné skúšanie,
• záverečné skúšky,
• opravné skúšky;
Podľa toho, s čím sa žiak, resp. jeho výkon porovnáva:
• rozlišujúce hodnotenie, tzv. NR hodnotenie (norm-referenced), alebo tiež
hodnotenie relatívneho výkonu – výkon žiaka sa potovnáva s výkonom
iných žiakov;
• overujúce hodnotenie, tzv. CR hodnotenie (criterion-referenced), alebo
tiež hodnotenie absolútneho výkonu – žiak sa porovnáva s určitou vopred
stanovenou normou;
• individualizované hodnotenie – žiak je porovnávaný sám so sebou v čase.
Podľa časového zaradenia:
• priebežné hodnotenie
• záverečné hodnotenie
Podľa cieľa:
• formatívne hodnotenie – jeho cieľom je spätná väzba pre žiaka;
• sumatívne hodnotenie – jeho cieľom je určenie výsledkov procesu učenia
sa žiakov.
Podľa toho, či žiaci vedia, že sa hodnotí alebo nie:
• formálne hodnotenie;
• neformálne hodnotenie
Didaktický test – metóda objektívneho písomného
preverovania a hodnotenia výsledkov vyučovania
Formy úloh DT:
I. Otvorené úlohy:
1. so širokou odpoveďou:
- neštrukturalizované;
- štrukturalizované:
- s vymedzenou štruktúrou;
- so štruktúrou danou konvenčne;
2. so stručnou odpoveďou:
- produkčné;
- doplňovacie.
II. Zatvorené úlohy:
1. dichotomické;
2. polytomické (s výberom odpovede);
3. priraďovacie;
4. usporiadacie.
Otvorené úlohy so širokou odpoveďou:
Napr. Didaktické zásady.
Otvorené úlohy so stručnou odpoveďou:
a) produkčné: Ako sa nazývajú ciele vymedzené
v profile absolventa?
b) doplňovacie: Ciele vymedzené v profile
absolventa nazývame ........................... .
Zatvorené úlohy:
Dichotomické: Ciele vymedzené v profile
absolventa sa nazývajú špecifické ciele výučby.
Áno – Nie.
Polytomické: V profile absolventa sú
formulované ciele:
a) všeobecné
b) špecifické
c) tematických celkov
d) inštitucionálne.
Usporiadacie úlohy: nasledujúce ciele zoraďte
podľa miery všeobecnosti:
a) všeobecné
1. ........................
b) špecifické
2. ........................
c) tematických celkov
3. ........................
d) inštitucionálne.
4. ........................
Jednotlivé úlohy DT sa zásadne neznámkujú, ale bodujú.
Prideľovanie bodov jednotlivým úlohám DT sa nazýva
skórovanie. Celkový počet bodov DT sa nazýva skóre
DT.
• Pri otvorených úlohách so širokou odpoveďou sa
používa zložené skórovanie. Úloha sa rozčlení pomocou
tzv. javovej analýzy na čiastkové operácie a za každý
samostatný krok v riešení úlohy sa pridelí bod.
• Ak pridelíme jednotlivým úlohám váhu podľa troch
úrovní osvojenia od 1 do 3, dostaneme vážené skóre.
Pri počte úloh nad 20 prideľovanie váhy stráca význam,
lebo neovplyvňuje celkové hodnotenie žiakov. Vtedy
hovoríme o neváženom skóre. Pri takomto počte úloh
nie je potrebné ani zložené skórovanie, stačí skórovanie
binárne. Úlohám sa prideľuje 1 bod alebo 0 bodov.
Transformácia celkového počtu bodov DT na známky sa nazýva
klasifikácia DT. Pri klasifikácii DT sa používajú dva postupy:
a) Arbitrárny postup - vopred sa stanoví transformačný kľúč prevodu
skóre DT na známky. Za predpokladu, že v DT je zahrnuté len
dôležité a reprezentatívne učivo, predstavuje kritickú hranicu
osvojenia učiva 60%-ná úspešnosť v teste.
• V literatúre, ktorá sa zaoberá DT, za najmiernejšiu hranicu sa
pokladá táto stupnica (za predpokladu, že v DT je zahrnuté len
dôležité, najmä základné učivo):
0 % - 59 % ...................... nedostatočný
60 % - 70 % ...................... dostatočný
70,1 % 80 % ..................... dobrý
80,1 % 90 % ..................... chválitebný
90,1 % - 100 %..................... výborný
• Arbitrárny postup transformácie skóre na klasifikačné stupne je
charakteristický pre tzv. CR - testy (DT absolútneho výkonu).
b) Štatistický postup - používa sa pri rozlišujúcich NR - testoch,
čiže testoch relatívneho výkonu.
• Výsledky, ktoré dosiahli žiaci v triede, sa hodnotia počtom
získaných bodov. Takto sa zistí dolná a horná hranica výkonu
žiakov. Rozdiel bodov medzi hornou a dolnou hranicou
delíme číslom 5 a dostaneme interval na zaradenie
jednotlivých žiakov v danom rozpätí dosiahnutého skóre.
• Príklad: Dolná hranica je 25 bodov, horná 75 bodov. (75 25) : 5 = 10
• Klasifikačná stupnica:
• 0 - 35 bodov .................... nedostatočný
• 36 - 45 bodov .................... dostatočný
• 46 - 55 bodov .................... dobrý
• 56 - 65 bodov .................... chválitebný
• 66 - 75 bodov .................... výborný
Portfólio:
• súbor rôznych produktov žiaka (slohové práce, diktáty,
kresby, obrázkový materiál, zápisky a pod.), ktoré
dokumentujú jeho prácu za určité obdobie.
Ak sa učiteľ rozhodne hodnotiť prostredníctvom portfólia,
mal by si stanoviť cieľ a kritériá hodnotenia a malo by
mu byť jasné:
• čo bude portfólio obsahovať;
• kto bude materiály do portfólia ukladať; materiály od
žiaka môžu byť dopĺňané aj materiálmi od učiteľov,
rodičov – postrehy o žiakovi;
• kedy, resp. v akých časových intervaloch sa budú práce
ukladať (raz za deň, týždeň a pod.)
Na zvýšenie efektívnosti vyučovania sa v súčasnosti
odporúča nasledovné:
• Presne stanoviť ciele vyučovania, aby sme vedeli, čo
vlastne chceme hodnotiť.
• Maximalizovať objektívnosť hodnotenia žiakov, čoho
predpokladom je poznanie ich individuálnych
osobitostí.
• Učiteľ by mal pri skúšaní vytvoriť dobrú atmosféru.
• V podstatne väčšej miere používať formatívne
hodnotenie.
• Hodnotiť čo najskôr po výkone žiaka.
• Zapájať žiakov do procesu hodnotenia.
• Používať rôzne metódy skúšania.
• Požívať slovné hodnotenie.