Transcript Pedagogická diagnostika - spark

PEDAGOGICKÁ
DIAGNOSTIKA
Sylabus predmetu







Osobnosť učiteľa
Vedecké základy a princípy pedagogickej
diagnostiky, vymedzenie predmetu pedagogickej
diagnostiky
Pojem diagnóza a diagnostika
Diagnostika rozumového vývoja a úrovne
vzdelania
Subjektívne podmienky a ich diagnostika
Pedagogicko-diagnostické metódy, testy, klinické
metódy
Hodnotenie a kvalitatívne prístupy
v pedagogickej diagnostike, techniky rýchlej
Odporúčaná literatúra










VIŠNOVSKÝ, Ľ., - KAČANI, V. a kol.: Základy školskej
pedagogiky. Bratislava: 2001
KOUTEKOVÁ, M: Všeobecná teória pedagogickej
diagnostiky. Banská Bystrica:1987.
GAVORA, P.: Pedagogická diagnostika žiaka ... Akí sú moji
žiaci? Bratislava: Práca, 1999.
KOMPOLT, V.: Pedagogická diagnostika. Bratislava:1992
SMÉKAL, V.: Poznávaní a posudzovaní osobnosti žáku.
Praha: Studijní texty vysokých škol, 1970.
ZEHNER a kol.: Hodnotenie žiaka. Bratislava: SPN, 1970.
ZELINKOVÁ, O.: Pedagogická diagnostika a individuální
vzdelávací program. Praha, Portál, 2001.
Zborníky
Časopisy – Československá psychologie. Pedagogická Revue.
Rodina a škola.
Skriptá z odboru
Osobnosť učiteľa




V procese pedagogickej diagnostiky má učiteľ
významné postavenie. Podľa Duriča učiteľovu
osobnosť na rozdiel od iných osobností, resp.
ľudí v iných povolaniach – charakterizujú
viaceré znaky, vlastnosti.
Požiadavky na osobnosť učiteľa
láska k deťom, žiakom, študentom
pozitívny vzťah k pedagogickému
zamestnaniu, spravodlivosť, objektívnosť,
schopnosť priznať a korigovať svoje omyly
schopnosť vžiť sa do situácie žiaka
Typológie osobnosti učiteľa






Zahrňujú súhrn vlastností, ktoré sú príznačné pre
viaceré učiteľské osobnosti
Popisujú základnú orientáciu v práci učiteľa
Typ učiteľa je determinovaný vyučovacím
predmetom, alebo osobnosťou žiaka
Vyčleňujú sa dva základné typy
logotrop – orientuje sa na vedu, obsah vyučovacieho
procesu, je teoreticky zameraný, sleduje poznatky
žiakov
paidotrop – orientuje sa hlavne na žiaka, jeho
osobnosť, alebo celú skupinu žiakov












Prof. Čečetka rozdeľuje učiteľov na tieto typy
liberálny typ
demokratický typ
autoritatívny typ
Kompetencie učiteľskej profesie
odborno – predmetové
psychodidaktické
komunikačné
diagnostické a hodnotiace
plánovacie a organizačné
poradenské a konzultatívne
sebareflexívne
Základné okruhy problémov v diagnostickej
práci pedagógov

vstup do školy

prejavy slabosti nervovej sústavy
a špecifické (vývinové) poruchy učenia
(prejavy ADHD,

zaraďovanie a preraďovanie žiakov

školská výkonnosť

poruchy správania

sociálne vzťahy v triede

diagnostika rodinných vplyvov
profesionálna orientácia a diagnostika s
ňou spojená
Vedecké základy a princípy pedagogickej
diagnostiky, vymedzenie predmetu pedagogickej
diagnostiky
Pg. dg. – samostatná pg. disciplína (patrí medzi
špeciálne pdg. disciplíny), slúži praktickému účelu
 má úzky vzťah k didaktike, teórii výchovy aj
k pedagogike dospelých
 súvisí so zmenami v školskom systéme a rozvojom
poradenskej činnosti
 chápe sa ako, osobitý proces poznávania osobitosti
žiaka z aspektu potrieb výchovy teórie i praxe
Pedagóg Vajcig vidí význam tejto disciplíny nielen
v oblasti praxe ale aj teórie, v jeho poňatí znamená
 „ Exaktne poznávať správne analyzovať, meniť
pedagogické pôsobenie a podľa podmienok
formovať žiakovu osobnosť. “



Úlohou pedagogickej diagnostiky
je zistenie úrovne na akej možno so žiakom úspešne
pracovať, ako možno optimalizovať učenie a výchovu
Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá sa
zaoberá objektívnym zisťovaním, posudzovaním
a hodnotením vnútorných a vonkajších podmienok
i priebehom a výsledkami výchovno-vzdelávacieho
procesu
Ped. diagnostikovanie je komplexný proces, jeho
cieľom je poznávanie, posudzovanie a hodnotenie
vzdelávacieho procesu, výchovného procesu a jeho
aktérov
Pedagogická diagnostika sa zameriava na
tieto zložky a úrovne





obsahovú zložku – úroveň vedomostí, zručností,
spôsobilostí, návykov
procesuálnu zložku – akým spôsobom výchovno-vzdelávací
proces prebieha, osobnosť aktéra, jeho emocionálna
a sociálna úroveň
úroveň psychických funkcií – jednotlivé psychologické javy
proces poznávania, myslenie, pamäť, pozornosť, vedomosti,
zručnosti
anamnestické údaje – údaje o dieťati, žiakovi, rodine
o širšom prostredí kde žije, jeho minulosť
diagnostiku práce učiteľa – metodické postupy, ktoré si volí
a využíva, hodnotenie, klasifikácia, práca v školských
podmienkach
Predmet pg. dg. má 4 oblasti





žiak v ped. situácií v interakcii s výchovnovzdelávacími činiteľmi
školská trieda jej charakteristika ako malej
sociálnej skupiny
výchovná inštitúcia a ped. javy v nej sledované,
(nápravno-výchovný ústav, DD a iné).
diagnostika vlastnej práce učiteľa – auto
diagnostika
Takto danú disciplínu vymedzujú pedagógovia.



Podľa psychológov je pedagogickopsychologická diagnostika chápaná ako
poznávanie a hodnotenie individuálnych
zvláštností a špecifických osobitostí
vychovávaného jedinca a výchovných skupín
s orientáciou na prognózu s vyústením do
návrhov na optimalizáciu ich rozvoja.
Výsledkom diagnostickej práce je stanovenie
diagnózy. Bezprostredné výsledky
jednotlivých metód sa nazývajú nálezy.
Výsledky pozorovania sa nazývajú symptómy.
Druhy diagnostiky v pedagogike




Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky
Didaktická diagnostika
Diagnostika výchovného rozvoja
Špeciálne didaktické diagnostiky
Podľa zamerania na typ školy








Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej
školy
Diagnostika žiaka základnej školy
Diagnostika žiaka strednej školy
Diagnostika študenta vysokej školy
Diagnostika špeciálno-pedagogická
Diagnostika žiakov vojenských učilíšť
Diagnostika kvalifikačného rozvoja, profesionálnej
odbornosti dospelých
Diagnostika v mimoškolskej činnosti
Podľa objektu diagnostického
vyšetrovania








Diagnostika žiaka - jedinca
skupiny žiakov
vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej
skupiny
Potrebám zisťovania príčin a podmienok
pedagogického rozvoja sa zaoberá
Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce učiteľa
Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce rodiny
Diagnostika výchovného vplyvu kamarátov, ulice
Diagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu
širšieho sociálne - pedagogického prostredia
POJEM DIAGNOSTIKA A DIAGÓZA





Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z
gréckych slov
dia - ktoré znamená osobitne, oddelene,
hĺbkovo a
gnosis, ktoré znamená poznanie,
teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť
ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie,
alebo hĺbkové poznávanie
Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny
diagnostika a diagnóza
Diagnóza







je najčastejšie chápaná, ako
výsledok procesu pg. dg., ktorý zahŕňa komplexné
posúdenie existujúceho stavu
vrátane anamnestických údajov
výsledkov ped .pôsobenia za určité obdobie
dosiahnutá úroveň vedomostí a zručností
Výsledok diagnostickej práce učiteľa je stanovenie
pedagogickej diagnózy
Len konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa
nepokladá za diagnózu!
Diagnostika


je spájaná z označením procesu, súboru aktivít
ide teda poznávací proces, ktorého cieľom je
získať o diagnostikovanej osobe, objekte,
alebo jave čo najhlbšie a najkompletnejšie
poznatky, ktoré napomáhajú formulovať
závery v zhrňujúcom konštatovaní –
v diagnóze
Typy pedagogickej diagnostiky

Diagnostika normatívna

Kriteriálna

Diagnostika individualizovaná

Diagnostika diferenciálna
Proces diagnostikovania



diagnostikovanie je dlhodobý diagnostickoterapeutický proces
dôležité je uvedomiť si faktory a činitele,
ktoré na objekt skúmania pôsobia, vnímať
objekt (žiaka) v jednote bio-psycho-sociálnej
pôsobenie rodiny, školy i spoločnosti sa
premieta do vývinu jedinca
Diagnostika rozumového vývoja
a úrovne vzdelania




Rozumový vývoj žiakov závisí od činiteľov
ovplyvňujúcich vývin jedinca
rodina – úroveň rodinnej výchovy, vzťahy v rodine,
vzdelanie rodičov, záujmy a hodnoty v rodine.
škola – klíma školy, vzťahy medzi učiteľmi, vzťahy
učiteľ-žiak, žiak-žiak....učebné plány, učebnice,
pomôcky (vybavenie školy a interiér)
spoločnosť masovokomunikačné prostriedky,
rozhlas, televízia, internet, vrstovníci, záujmové
organizácie, krúžky, spôsob života spoločnosti,
tradície, hodnoty, normy, zákony.
Vývin rozumových schopností





obdobie senzomotorickej inteligencie do 18
mesiacov (hlavnú úlohu hrá vnímanie
a motorika)
predoperačné obdobie 2-7 rokov ( dieťa ešte
presne nechápe myšlienkové operácie,
analýza - syntéza)
obdobie konkrétnych myšlienkových operácii
7- 12 r.
( dieťa sa už dokáže pozerať na situáciu
z pohľadu inej osoby, rešpektuje zákony
logiky, myslenie je viazané na realitu).
obdobie formálnych operácii od 12 r. do
konca adolescencie (je posledným vývinovým
štádiom myslenia
Hodnotenie rozumových schopností vo
vyučovacom procese








sledujeme
uvedomelú účasť na vyučovaní
trvalosť úsilia
koncentráciu na sledovanie vyučovacieho procesu
intenzitu úsilia
uvedomelosť a zaujatie
prekonávanie študijných a poznávacích prekážok
vecnosť a objektivitu pri posudzovaní vlastných
výkonov
DIAGNOSTIKA VEDOMOSTÍ



objekt býva posudzovaný podľa toho, ako
kvalitne chápe, reprodukuje a aplikuje
poznatky pri skúške
sledované sú aj ďalšie prvky porozumenia
(hĺbka záujmu, poznávacie procesy, postoje
atď..) čo skresľuje diagnózu
problém - vedomosti chápu príliš globálne a
nerozlišuje sa ich systém, štruktúra a
všeobecnosť či konatívnosť





Vedomosti majú tieto kategórie
Predstavy o javoch
Pojmy
Vzťahy
Pamäťovo – mechanicky zafixované
informácie
DIAGNOSTIKA ZRUČNOSTÍ



Zručnosti tvoria významný obsahový prvok
vzdelania, a sú charakterizované ako rozvinuté
predpoklady (schopnosti) úspešne realizovať
praktické výkony, operácie, aktivity
jednoduché zručnosti - držanie pracovných
nástrojov
zložité zručnosti - pracovné, študijné,
matematické, ai.
Podľa absolvovaného zamerania hovoríme o:
 intelektuálnych zručnostiach (násobiť, čítať,
organizovať)
 motorických zručnostiach (umelecké
zručnosti, telesná výchova…)
 komunikačných zručnostiach (verbálne,
neverbálne, komunikácia činom)
 Zručnosti sa však vo väčšine prípadov
kombinujú
SUBJEKTÍVNE PODMIENKY A ICH
DIAGNOSTIKA
vzťah žiakov k učeniu a výchove
 záujem o obsah, motivácia

pocit sebarealizácie

túžba po úspechu v učení

túžba uplatniť sa v živote
Ďalšie subjektívne podmienky sa týkajú
 pocitu strachu (napr. vystupovanie na verejnosti, byť stredom
pozornosti,
 hovoriť s dôležitými osobami, ktoré posudzujú naše správanie a
úroveň vzdelania

Objavuje sa strach z kritiky, zo zahanbenia, obava pred
zosmiešnením pred inými ľuďmi, pred priateľmi

Existujú však aj vlastnosti, ktoré sú subjektívne prežívané, ale
ťažko sa zisťujú bežným pozorovaním pocit menejcennosti








V pedagogickej diagnostike sledujeme z týchto
vnútorných podmienok učenia a správania
predovšetkým
vzťah k objektu k učeniu a výchovným snahám
učiteľov a obsahu vzdelávania
Hvozdík uvádza 4 kategórie vzťahu k učeniu
veľmi pozitívny, uvedomelý, aktivizujúci vzťah
pozitívny, uspokojivý vzťah
ľahostajný vzťah – objekt nie je spoľahlivý, je
nestály, morálka je nízka
negatívny vzťah – keď sa objekt odmieta učiť a nerád
pracuje
Najčastejšie prejavy záporného vzťahu k učeniu
 únava z učenia
 slabá vôľa, podceňovanie zmyslu učenia
 problémy so zapamätávaním
Tiež môže ísť o:
 nežiaduci vplyv učiteľa, ktorý nemá k objektu
vyhovujúci vzťah
 povrchné vysvetľovanie
 náhlenie sa v školskej práci, nevyhovujúce vzťahy a
podmienky v rodine

Pedagogicko-diagnostické metódy, testy,
klinické metódy







Metóda - cesta, spôsob, postup, návod pre zámerné,
cieľavedomé dosiahnutie cieľa.
Z hľadiska postupov vo výskume vo všeobecnosti
hovoríme o:
Metódach získavania údajov
priame (empirické) - pozorovanie, experiment
nepriame (exploratívne) - anamnéza, rozhovor,
dotazník, testy, analýza produktov činnosti,
sociometria
Metódy spracovania faktov porovnávacie - štatistické
a typologické
Metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov
výsledkom sú závery a zovšeobecnenia na základe
zistených výsledkov
Psychodiagnostické a didaktické testy



Vykonávajú odborný psychológovia
pracovníci pedagogických poradní (CPPPaP),
pediatri
Detský screening (T-100) – identifikuje deti
s pravdepodobnými poruchami učenia.
Určený pre deti od 6 – 8 rokov, pomáha
zisťovať problémové deti s výchovnými
a sociálno-emocionálnymi problémami
v začiatkoch školskej dochádzky
Test diagnostikuje oblasti v ktorých má dieťa
problémy, poskytuje programy na nápravu



Diagnostika atypických prejavov správania
(T-184) – diagnostika atypických prejavov
neželaného školského a sociálneho správania,
ktoré predisponujú mladistvých na úrovni
drogovej, sociálnej, spoločenského správania
Získanie týchto diagnostických informácií
umožňuje plánovať preventívne opatrenia
a modifikovať ďalšiu prácu s týmito žiakmi
Je určený pre psychologicko-pedagogické
poradne, učiteľov ZŠ, SŠ, a pracovníkov
výchovného poradenstva






Test rodinného zázemia (T-101) – je určený
pre deti od predškolského veku až po
adolescenciu
Poskytuje informácie o kvalite rodičovskej
starostlivosti a podobnej problematiky
Odpovedá na tri otázky:
Aké sú problémy vzhľadom o starostlivosť
o dieťa, správania, vývinu?
Prečo problémy vznikli a prečo pretrvávajú?
Ako ich možno odstrániť, alebo zmierniť
a predísť tak opakovanému výskytu ?



Test laterality (T-116) – dominancia rúk, nôh
ako u detí tak i dospelých
Test deficitu dielčích funkcií (T-254) –
umožňuje postrehnúť deficity dielčích funkcií
a možnosť nápravy
Poskytuje cvičné postupy na prekonávanie
deficitu dielčích funkcií (poruchy správania)
K ďalším technikám diagnostiky
skúmania žiaka patria






Anamnéza
Osobná anamnéza
Rodinná anamnéza
Školská anamnéza
Analýza produktov činnosti
Sociometria
HODNOTENIE A KVALITATÍVNE PRÍSTUPY V
PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKE


Hodnotenie možno chápať ako najdôležitejšiu
súčasť resp. základ pedagogickej diagnostiky
Zavedenie povinnej školskej dochádzky
vytvára zo školského hodnotenia nielen
problém pedagogiky ale aj sociálny t.j. školské
hodnotenie začína plniť dôležitú selektívnu
funkciu
Základné pojmy skúšania


diagnostika – skúmanie a sumarizovanie
vedomostí o žiakovi a môže sa diať
formou skúšania, rozhovoru, domácej
úlohy, písomkou, testami vedomosti;
hodnotenie – klasifikácia, je to
priraďovanie hodnoty informáciám, ktoré
sme získali počas diagnostiky
Funkcie skúšania a hodnotenia









Diagnostika doterajších vedomostí žiaka
ústne odpovede žiakov učiteľom dávajú spätnú informáciu či
je látka pochopená,
neverbálne signály učiteľovi tiež veľa signalizujú, že treba
zmeniť spôsob výkladu
poskytovanie korektívnej spätnej väzby
písomné komentáre na okraj písomnej práce (stručné alebo
opisné),
na vyšších stupňoch osobnejšie a konštruktívnejšie
skúšanie za účelom zhodnotenia výsledkov pred
vysvedčením
školská známka zaberá najviac času
na výsledky záverečného hodnotenia sú žiaci aj rodičia
veľmi citliví
Druhy hodnotenia





Formatívne hodnotenie -vstupné preskúšanie
Záverečné (sumatívne ) hodnotenie
Hodnotenie rozdeľujeme
Kriteriálne hodnotenie
Normatívne hodnotenie
Druhy skúšok



Ústne – typické skúšanie v triedach, úsudok
o vedomostiach, môže byť zaťažené
subjektivizmom
Písomné – môže byť i tu subjektivizmus,
pokiaľ ich hodnotí jeden učiteľ (voľná
odpoveď na danú tému)
Testovanie formou úvahy niektoré
odpovede žiakov je vhodné otestovať formou
úvahy, voľnej výpovede









Testy vedomosti
objektívnejší spôsob hodnotenia Didaktický
test je iný ako test vedomosti
Test vedomosti diagnostikuje len vedomosti
žiakov
Didaktický je širší
Niekoľko foriem položiek:
správne – nesprávne
priraďovacie položky
položky doplňovacie
položky s viacnásobnou voľbou
Chyby skúšania




neverbálne prejavy učiteľa,
krátka doba čakania na odpoveď
Vplyv mimoškolských faktorov na
klasifikáciu žiakov
Hodnotenie má byť nepredpojaté, ale učiteľ
hodnotí spisovné vyjadrovanie, mäkkú reč,
dobrá kvalita hlasu
Škodlivé prístupy




podozrievavosť, pochybnosti, netrpezlivosť,
stresovanie žiakov, vytváranie napätia v triede,
nadmerné karhanie, nevšímavosť, vyzdvihovanie
dobrých žiakov atď.
chyba atribúcie – pripisovanie príčin prejavom
správania - učiteľovi chýbajú, úspech žiakov
pripisujú sebe a neúspech pripisuje žiakom,
známkovanie ovplyvňujú bezprostredné psychické
stavy učiteľov, nálada, únava, vlastné problémy,
prísnosť v jednej triede väčšia, ako v druhej
Diskusia o známkovaní








Známkovať alebo neznámkovať?
Formy známkovania – slovné hodnotenie
Výskumy – žiaci boli známkovaní, žiaci neboli
známkovaní:
žiaci sa učia lepšie vtedy, keď sú za výkon
známkovaní.
Známkovať alebo hodnotiť slovne:
výhoda známky – ľahké porovnanie výkonu žiakov
medzi sebou, známky sú jednoznačné a vyhovujú
detskému spôsobu myslenia,
slovné hodnotenie je neurčité, je ale plastickejšie ako
známka
slovné hodnotenie sa môže použiť pri menšom počte
Záverečné odporúčania





Skúšajte na všetkých úrovniach – nielen vedomosti
ale aj nižšie poznávacie procesy (porozumenie
učivu);
Žiakom vopred oznámte z čoho budú skúšaní, za čo
budú hodnotení, a ako budú hodnotení;
Častosť skúšania – odporúča sa často skúšať ale
krátko,
Učiteľ by nemal by skúšať za trest, na úkor výkladu
učiva, alebo keď sa nestihne pripraviť na
vyučovanie
Prehľadnosť známkovania – známkovanie by malo
byť bezproblémové
ĎAKUJEM
ZA
POZORNOSŤ