Transcript prezentacia

Špeciálna pedagogika v systéme
humanitných odborov
História, súčasné chápanie, obsah,
ciele špeciálnej pedagogiky.
Medziodborové vzťahy
História starostlivosti o osoby s
postihnutím
• V odbornej špeciálnopedagogickej literatúre
sa stretávame s periodizáciou prístupu
spoločnosti k handicapovaným osobám podľa
jednotlivých historických období.
• Ide o charakteristické a prevládajúce
tendencie v postojoch spoločnosti
Represívny prístup
• Obdobie najstaršej civilizácie (starovek) bý va
spájané so zbavovaním sa postihnutých členov
spoločnosti (Sparta). Bolo to obdobie tvrdých
represívnych opatrení.
• Ale v zákonných dokumentoch Mezopotámie,
babylonu, Grécka a Ríma nachádzame veľmi
prísne opatrenia zaručujúce povinnú ochranu
a starostlivosť o handicapovaných členov
Charitatívny prístup
• Stal sa objektom milosrdenstva. Tento prístup
je charakteristický pre kresťanský stredovek.
• Charakteristické sú postoje ochrany a pomoci
nemocným a postihnutým. Objavujú sa rehole,
zakladajú sa kláštorné nemocnice, hospice a
pod.
Humanistický prístup
• Novovek (vrátane renesancie a osvietenstva)
zdôrazňoval telesnosť človeka nie len jeho
dušu. S rozvojom vedeckého poznania
predovšetkým medicíny nastupuje
programová starostlivosť o postihnuté osoby
a už spojená so špecializáciou v prístupe k
jedincom s rôznym postihnutím.
• Osobnosť človeka je vnímaná komplexne
• Zakladajú sa špecializované inštitúcie
Rehabilitačný prístup
• Ide o prepojenie liečby s výchovou a
vzdelávaním. Charakteristické pre obdobie
prelomu 19. a 20. stor.
• Ideologické prostredie 2. polovice 20. stor.
cielene a programovo výrazne segregovalo
skupiny rôzne postihnutých občanov
Preventívno-integračný prístup
• Výrazná snaha o prevenciu vzniku postihnutia
• Snaha predchádzať už riziku narodenia dieťaťa
s vrodenou chybou alebo poruchou
• Hľadajú sa možnosti integrácie
• Vznikajú nové – etické problémy: interrupcie a
génové inžinierstvo
Inkluzívny prístup
• Ide o presadzovanie najmodernejších trendov
označovaných ako inkluzívne prístupy
• Prejavy všetkých prevládajúcich prístupov ale
môžeme zaznamenať aj v súčasnosti:
represívny prístup (pracovné uplatnenie),
charitatívny prístup (benefičné koncerty).
Najcennejší je humanistický prístup: vnímanie
postihnutého človeka ako hodnotnú
individualitu.
Súčasné chápanie, obsah a ciele
špeciálnej pedagogiky
• Špeciálna pedagogika je disciplína orientovaná
na výchovu, vzdelávanie a celkový osobnostný
rozvoj znevýhodneného človeka s cieľom
dosiahnuť čo možnú najvyššiu mieru jeho
sociálnej integrácie a to vrátane pracovných a
spoločenských možností a uplatnenia
• Nie je spojená len s obdobím detstva ale rozvíja
sa aj špeciálna andragogika a špeciálna
gerontogagika
• Cieľom špeciálnej pedagogiky je maximálny
rozvoj osobnosti človeka s postihnutím a
dosiahnutie maximálnej úrovne jeho
socializácie
• Ale cieľom špeciálnej pedagogiky je aj výchova
a vzdelávanie intaktnej (nepostihnutej) časti
populácie vo vzťahu k ľuďom s postihnutím. Je
to výchova k prosocialnosti.
Vývoj a profilácia odboru špeciálna
pedagogika
• Najvýznamnejšou osobnosťou je Miloš Sovák,
ktorý výrazne ovplyvnil rozvoj špeciálnej
pedagogiky
• Vznik pedopatológie (prelom 19. a 20. stor.
ako dôsledok vzniku pedológie)
• Termín defektológia bol nahradený termínom
špeciálne pedagogika
• V niektorých krajinách sa používa termín
nápravná alebo liečebná pedagogika
Štrukturovanie odboru špeciálna
pedagogika
• Somatopédia (telesné postihnutie, dlhodobé
ochorenia)
• Tyflopédie (oftalmopédie)
• Surdopédie (akupédie)
• Psychopédie
• Logopédie
• Etopédie
• Špeciálna pedagogika osôb s parciálnymi
nedostatkami
Medziodborbé vzťahy a
interdisciplinárna spolupráca
•
•
•
•
•
•
•
Vychádza z poznatkov biológie človeka a medicíny
Psychológie
Sociológie
Filozófie
Ekonómie
Práva
Technické disciplíny (protetika, kybernetika a
informatika)
Človek s postihnutím v spoločnosti
• Problém predsudkov ale aj strachu, odporu vo
vzťahu k postihnutému človeku
• „fascinácia monštrom“
• Ambivalentný postoj (prijatie aj odmietanie)
Norma a normalita
Existuje množstvo noriem:
• Estetické
• Etické
• Kultúrne
• Výkonové
• Právne
• štatistické
Norma ako pravidlo, meradlo. Chápe sa v zmysle
záväznej smernice, ustáleného všeobecného
zvyku alebo zákona
Normalita je stav osoby, jedinca, veci, situácie alebo
javu zodpovedajúceho tej norme z pohľadu ktorej
je normalita posudzovaná
Abnormalitu ale nemôžeme chápať len ako niečo
jednoznačne negatívneho. (Viacerí sa môžeme
vymykať norme napr. nadpriemerne nadaní)
Proces stotožňovania sa s normami tzv.
interiorazácia je podporovaný spoločnosťou,
sociálnym tlakom môže mať niekoľko
cieľových stupňov:
1.Konformita (prijatie normy navonok bez
vnútorného súhlasu)
2.Identifikácia (akceptovanie normyň
3.Internalizácia (veľmi hlboké prijatie normy)
Úlohou špeciálnej pedagogiky je aj inšpirovať k
takej reflexii sociokultúrnych noriem, aby sa
pri posudzovaní osôb s postihnutím nebrali do
úvahy predovšetkým ich chyby, deficity ale
predovšetkým ich ľudský potenciál.
Prehľad rôznych chápaní normality
•
•
•
•
•
•
•
Štatistické (rozloženie podľa Gaussovej krivky)
Zdravotné
Funkčné
Socioliltúrne
Ideálne
Skupinové
individuálne
Vada, porucha, postihnutie handicap
Vada, porucha, defekt (impairment) je
narušenie (abnormalita) psychickej,
anatomickej alebo fyziologickej štruktúry
alebo funkcie
Klasifikácia vád a porúch
1. Podľa typu: orgánové, funkčné
2. Podľa intenzity: ľahké, stredné, ťažké
3. Podľa príčin: vrodené, získané
Postihnutie (disability) znamená obmedzenie
alebo stratu schopností vykonávať činnosť
spôsobom alebo v rozsahu , ktorý je pre
človeka považovaný za normálne.
Znevýhodnenie (handicap) sa prejavuje ako
obmedzenie vyplývajúce pre jednotlivca z
jeho vady alebo postihnutia, ktoré sťažuje
alebo znemožňuje, aby naplnil rolu, ktorá je
pre neho normálná (s prihliadnutím na vek,
pohlavie a sociálnym a kultúrnym činiteľom)
• Miera hancipapu:
Vady, poruchy (impairments) _ postihnutie
(disabilities) _ znevýhodneńie (handicaps)
(koncepcia postihnutia podľa WHO, 1980)
Postoje spoločnosti j ľuďom s
znevýhodnením
• Problém s medicináciou postihnutia (čo je
zdravie? Môže jednotlivé determinanty zdravia
sýtiť aj človek s vadou, postihnutím..)
• Stigma a stigmatizácia
• Integrácia a Inklúzia (slovo integrácia v oblasti
špeciálnej pedagogiky chápeme ako spolužitie
postihnutých a nepostihnutých v prijateľnej
miere konfliktnosti vzťahov týchto skupín)
• Sociálna integrácia znamená zjednocovanie,
spojovanie v nový celok. Handicapovaný
človek sa integruje v oblastiach: školská
integrácia, pracovná integrácia, spoločenská
(komunitná) integrácia (napr. bezbariérové
možnosti..)
Prístupy v sociálnej integrácii
• Asimilačný prístup /pre spoločnosť v
začiatkoch ľahší, celkovo však menej výhodný)
• Adaptačný (koadaptačný) prístup (pre
spoločnosť na začiatku náročný, celkovo
výhodnejší)
• Inklúzia je nikdy nekončiaci proces, v ktorom
sa ľudia s postihnutím môžu v plnej miere
zúčastňovať všetkých aktivít spoločnosti
Škály stupňov sociálnej integrácie
podľa WHO
•
•
•
•
•
•
•
•
Sociálne integrovaný (plná účasť)
Účasť inhibovaná (mierne obmedzenie)
Obmedzená účasť (v obvyklých spoločenských
Zmenšená účasť
Ochudobnené vzťahy
Redukované vzťahy
Narušené vzťahy
Spoločenská izolovanosť
Rodina s postihnutým členom
Reakcie rodiny obvykle prechádzajú rôznymi
fázami:
• Fáza šoku a odmietania
• Fáza akceptácie a vyrovnávania sa s
problémom
• Fáza zmierenia sa a realizmus
Štýly rodinnej výchovy dieťaťa s
postihnutím
• Protekcionistická výchova
• Perfekcionistická výchova
• Realistická výchova
Špecifické potreby rodiny:
• Sociálna pomoc a podpora
• Účasť na živote spoločnosti
• Kontakt s rodinami s podobnými problémami
Funkčné rodinné prostredie má
mimoriadny význam:
• Rozvoj osobnosti
• Kvalita života a starostlivosť
• Uspokojovanie vzťahových a emocionálnych
potrieb
• Vytváranie vlastnej identity
Alternatívne možnosti: ústavná starostlivosť,
rezidenčné sociálne služby, náhradná rodina,
respitná starostlivosť (odľahčovacia v rodine)
Vzdelávanie jedincov s handicapom
• Ranná starostlivosť (od 0 – 4 rokov)
• Predškolské a školské vzdelávanie
Úspešnosť integrácie je daná:
• Prostredím školy
• Postojmi a kompetenciami učiteľov
• Spoluprácou s poradenskými centrami
• Akceptáciou so strany učiteľov
• Miera a kvalita špeciálnej pospory
• Poradenstvo vo výchove a vzdelávaní
• Celoživotné vzdelávanie
Systém vzdelávania
• Ranná starostlivosť
• Predškolské vzdelávanie
• Základné a stredné vzdelávanie
• Terciárne vzdelávanie
• Celoživotné vzdelávanie
Práca a zamestnanie pre
znevýhodnené osoby
• Chránené dielne
• Podporované zamestnávanie
• Ergoterapeutické dielne (sú s rôznym
zameraním – remeselné, výtvarné a pod.)
• Vytváranie tranzitných programov
Práva a ľudia s postihnutím
Vybrané medzinárodné deklarácie a dohody
Rok 1971: Deklarácia práv mentálne
postihnutých osôb (OSN)
Rok 1975 : Deklarácia práv zdravotne
postihnutých osôb (OSN)
Rok 1993 : Štandardné pravidlá pre
vyrovnávanie príležitostí pre osoby so
zdravotným postihnutím (OSN)
Rok 2003 : Madridská deklarácia (Európsky
kongres o osobách so zdravotným postihnutím
Madrid 2003)
Národná legislatíva je od krajiny ku krajine
rôzna. Platia aj obmedzujúce ustanovenia tzv.
inštitút obmedzenia resp. zbavenie k právnym
úkonom (napr. u jedincov s ťažkým mentálnym
postihnutím)
Sociálna podpora, sociálna
starostlivosť a sociálne služby
Prehľad sociálnych služieb pre klientov so
zdravotným postihnutím:
• Ranná starostlivosť
• Chránené bývanie
• Podporované bývanie
• Osobná asistencia
• Centrá denných služieb
• Domovy a penzióny
•
•
•
•
•
Chránené zamestnanie
Podporované zamestnávanie
Prechodné zamestnanie
Poradne
Sprievodcovská, predčitateľská a tlmočniská
služba
• Respitné služby
Svojpomocné hnutia, občianske aktivity, združenia
Prevencia, diagnostika, terapia a
poradenstvo v špeciálnej pedagogike
Klasifikácia príčin vzniku chýb a porúch
Exogenné faktory:
• Prenatálne – všetky faktory negatívne
ovplyvňujúce vývin jedinca v období od
počatia po pôrod:
• Fyzikálne
• Chemické
• Výživové
• Biologické
• Psychické a sociálne
• Perinatálne – všetky negatívne a rizikové
okolnosti pri pôrode a v krátkom období po
pôrode:
• Mechanické poškodenie plodu
• Nedostatok kyslíku
• Infekcie
• Iné komplikácie
• Postnatalne - všetky reálne možné príčiny
vzniku chýb a porúch
Endogenné faktory
Genetické :
• Chromozomálne aberácie (Dawnov syndróm)
• Génové mutácie (fenylketonurie, daltonizmus)
Ostatné :
• Dispozície (väčšinou dedičné)
• Zmenená reaktivita (alergie. Astma)
• Problémy imunity
Možnosti prevencie
Prevencia predstavuje (z hľadiska špeciálnej
pedagogiky) súhrn opatrení, ktorých cieľom je
predchádzať vzniku mentálnych, fyzických či
zmyslových porúch (primárna prevencia) alebo
zamedziť trvalému funkčnému obmedzeniu
alebo postihnutiu (sekundárna prevencia)
Terciárna prevencia chce zamedziť ďalšiemu
zhoršovaniu stavu jedincov u ktorých
patologický jav už pôsobí
Základy špeciálnepedagogickej
diagnostiky
Prehľad diagnostických prístupov:
Podľa sledovaných položiek:
• Obsahová diagnostika (diagnostika úrovne
vedomostí, návykov)
• Procesuálna diagnostika (diagnostika priebehu
procesu výchovy, vzdelávania, rozvoja
osobnosti)
Podľa spôsobu hodnotenia:
• Normatívna (porovnávanie s reprezentatívnym
súborom)
• Kriteriálna (hodnotenie zvládania úloh)
• Individualizovaná (hodnotenie k vlastným
schopnostiam)
• Diferenciálna (rozlišovanie symptómov)
Podľa typu :
• Edumetrická diagnostika (kvantitatívne
orientovaná – výkonové testy)
• Kazuistická diagnostika (kvalitatívne
orientovaná)
Špeciálnepedagogická diagnostika sa zaoberá
poznávaním podmienok, prostriedkov a
efektivity výchovy, vzdelávania, rozvoja
osobnosti a enkulturáciou.
Komplexná diagnostika
Špeciálnopedagogikcá diagnostika nie je nikdy
jednostrannou záležitosťou. Je to nutnosť
komplexného prístupu pri rozpoznávaní,
posudzovaní a hodnotení potrieb i možností
postihnutého človeka. Diferenciálna
diagnostika vylučuje riziko závažných omylov
pri hodnotení poškodenia.
Diagnostické metódy
•
•
•
•
•
Anamnéza
Pozorovanie
Rozhovor
dotazníky, testy
Metódy na overovanie vedomostí a
schopností
• Prístrojové metódy
Špeciálna diagnostika
Zameriava sa predovšetkým na diagnostiku
nasledujúcich oblastí:
• Motorika
• Percepcia
• Komunikácia
• Rozumové schopnosti
• Lateralita
• Priestorová a časová orientácia
• Sociálne faktory
• Telesné a psychické charakteristiky
• Správanie
• Úroveň schopností a zručností
Z pohľadu školského vzdelávania detí so
špeciálnymi vzdelávacími potrebami má veľký
význam diagnostika školskej zrelosti a
školskej pripravenosti.
Terapia, kompenzácia a rehabilitácia
jedincov s postihnutím
Rehabilitácia je časovo obmedzený cielený
proces, ktorý umožňuje postihnutému
človeku dosiahnuť optimálnu mentálnu,
fyzickú a sociálnefunkčnú úroveň k tomu, aby
mohol zmeniť svoj život. Pod pojmom
rehabilitácia môžeme zahrňovať také
opatrenia určené pre kompenzáciu funkčnej
straty alebo funkčného obmedzenia, napr.
technickými pomôckami atď.
Môžeme hovoriť o pracovnej rehabilitácii,
pedagogickej rehabilitácii, ale aj o sociálnej
rehabilitácii.
Terapia je z hľadiska špeciálnej pedagogiky
každý odborný postup ,ktorý pomáha
dosahovať výchovné a vzdelávacie cile a
súčasne má aj liečebný efekt.
Úspešnosť terapie je závislá na poznaní a čo
najpresnejšom pomenovaní problémov
(kvalitná diagnostika). Účinná terapia je
výsledkom kombinácie prístupov k problémov
klienta:
• Kauzálný
• Interdisciplinárný
• systémový
•
•
•
•
Sociointegračný
Individuálny
Finálný
aktivizujúci
Prehľad špeciálnych terapií
•
•
•
•
•
•
•
Arteterapia
Muzikoterapia
Ergoterapia
Dramaterapia
Zooterapia (hipoterapia)
Herná terapia
Metóda bazálneho dialógu
Užší význam ako terapia má pojem náprava.
Náprava je špecifický postup vedúci k
odstráneniu alebo zmierneniu konkrétnej
vady alebo poruchy.
Kompenzácia z hľadiska špeciálnej pedagogiky
je náhrada porušenej, nevyvinutej alebo
zaniknutej funkcie inou funkciou.
Špeciálna pedagogika osôb s
postihnutým zrakom
Kto je považovaný za osobu s postihnutým
zrakom?
Za osobu so zrakovým postihnutím (z pohľadu
tyflopédie) považujeme toho, ktorý i po
optimálnej korekcii má v bežnom živote
problémy so získavaním a spracovaním
informácií zrakovou cestou.
Klasifikácia
Klasifikácia zrakových vád:
• Podľa postihnutých zrakových funkcií
• Podľa stupňa zrakové postihnutia
• Podľa doby vzniku
• Podľa etiológie
Klasifikácia zrakového postihnutia
podľa WHO
1.
2.
3.
4.
5.
Stredná slabozrakosť
Silná slabozrakosť
Ťažko slabý zrak
Praktická slepota
Úplná slepota
Špeciálna pedagogika osôb s
postihnutím sluchu
Sluchový handicap vytvára:
• Komunikačnú bariéru
• Deficit v orientačných schopnostiach
• Psychickú záťaž
• Obmedzenie siete sociálnych vzťahov
• Negatívny vplyv na myslenie
Slu chové postihnutie je následkom organickej
alebo funkčnej poruchy, chyby v ktorejkoľvek
časti sluchového analyzátoru, sluchovej dráhy
a sluchových kôrových centier prípadne
funkcionálne percepčných porúch
Etiológia:
• Geneticky podmienené vady
• Infekčné ochorenie matky ale aj získaná vada
Klasifikácia sluchového postihnutia
podľa rôznych kritérií
Podľa typu:
• Prevodné vady (zle počuje)
• Percepčné vady (zle rozumie)
• Zmiešané vady
Podľa stupňa (intenzity) sluchovej straty
• Nedoslýchaví
• Nepočujúci
• hluchí
Podľa doby vzniku:
• Vrodené
• Získané
Podľa etiológie:
• Orgánové postihnutie
• Funkčné postihnutie
Prelingválnou sluchovou stratou trpia osoby, u
ktorých vzniklo sluchové postihnutie perinatálne
alebo pred zahájením vývinu reči
Postlingválna sluchová strata sa týka osôb u
ktorých prišlo k náhlaej alebo postupnej
sluchovej strate.
Terapia, kompenzácia a rehabilitácia (dnes už
rôzne možnosti)
Výchova a vzdelávanie : znakový jazyk, orálna
metóda, totálna komunikácia
Špeciálna pedagogika osôb s
narušenou komunikačnou
schopnosťou
Ide o poruchu reči – jazyk, reč , spôsob reči
Pojmom jazyk označujeme súhrn odovzdávaných
prostriedkov v spoločenskej skupine (národ,
menšina, sociálne skupiny).
Reč to je schopnosť používať verbálne i
neverbálne jazykové prostriedky v komunikácii
a v interakcii.
Spôsob reči je charakteristický spôsob
komunikácie (reč afektovaná, pomalá a pod.)
Diagnostika
Prehľad ontogenézy ľudskej reči:
Predrečové štádiá
• Obdobie kriku (asi do konca 6. týždňa)
• Obdobie mrmlania (asi do konca 2. mesiaca)
• Obdobie žvatlania (asi do konca 1. roka)
• Prah porozumenia
• Prvé zrozumitelné slová
Štádia vývinu reči:
• Emocionálne-vôľové štádium (asi do konca 2.
roka)
• Asociačne reprodukčné štádium (asi do konca
3. roka)
• Štádium logických pojmov (asi do konca 4.
roka)
• Intelektualizácia reči
Logopedická diagnostika sa orientuje na
posúdenie všetkých jazykových rovín:
• Rovina foneticko-fonologická (výslovnosť a
zvuková stránka reči)
• Rovina lexikálne-sémantická (slovná zásoba a
porozumenie významu slov)
• Rovina morfologicko-syntaktická (gramatika a
stavba reči
• Rovina pragmatická (používanie reči ku
komunikácii v sociálnom prostredí
Klasifikácia – Prehľad porúch reči
Centrálne vady a poruchy:
• Vývojová dysfázia (oneskorený vývoj reči s
výrazne narušenou schopnosťou sluchového
rozlíšenia)
• Afázia (vzniká po úrazoch, nádoroch na
mozgu)
• Breptavosť (enormne rýchla reč)
• Koktavosť (poruch plynulosti reči
Neurotické vady a poruchy:
• Mutizmus
• Elektívny mutizmus (výberový mutizmus napr
voči matke, otcovi a pod.)
• Surdomutizmus (neurotická strata reči)
Vady rečových orgánov:
• Huhňavosť
• Palatolálie (porucha výslovnosti po rázštepe
podnebia)
Poruchy artikulácie:
• Dyslálie (patologická forma výslovnosti niektorých
hlások)
• Dysartrie (celková porucha artikulácie, Parkinson)
Poruchy hlasu:
• Chraptivosť
• Mutovanie v puberte
Symptomatické vady a poruchy:
Zapríčinené iným primárnym poškodením
(nedoslýchavosť, mentálne postihnutie)
Špeciálna pedagogika osôb s
mentálnym postihnutím
Mentálna retardácia je podstatne zložitejšie
syndromatické postihnutie, ktoré postihuje
nielen psychické (mentálne) schopnosti, ale
celú ľudskú osobnosť vo všetkých zložkách.
Prístupy k definovaniu mentálneho postihnutia:
• Biologický
• Psychologický
• Sociálny
• Pedagogický
• Právny
Mentálna retardácia je pojem vzťahujúci sa k
podpriemernému všeobecnému intelektuálnemu
fungovaniu osoby, ktoré sa stáva zrejmým v
priebehu vývoja a je spojené s poruchami
adaptačného správania. Poruchy adaptácie sú
zrejmé z pomalého tempa dospievania, zo
zníženej schopnosti učiť sa a z nedostatočnej
sociálnej prispôsobivosti.
Etiológia:
• Organické alebo funkčné poškodenie mozgu
• Genetická porucha
• Metabolické poruchy
• Intoxikácia
• Traumy
• Multifaktoriálna etiológia
Klasifikácia mentálneho postihnutia:
• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69)
• Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49)
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34)
• Hlboká mentálna retardácia (nižšia ako 20)
• Iná mentálna retardácia
• Nešpecifická mentálna retardácia