Transcript Psychická záťaž učiteľa a problémové dieťa v materskej škole

PhDr. Dagmar Kopčanová, VÚDPaP
e-mail: [email protected]
: „Čo robí materskú školu dobrou?“
Celoslovenská odborná konferencia Banská Bystrica, 25. september 2014
I. časť : Psychická záťaž učiteľa/ učiteľky
Stres, záťaž, burn-out a copingové mechanizmy vo svetle výskumov
Vo výskume, ktorý realizoval Pavlík (1999) mali ženy učiteľky tendenciu
považovať svoj zdravotný stav za horší ako muži- učitelia.
Podobné výsledky zistili aj B. Vašina s M. Valoškovou (1998). Pocit záťaže sa
ešte zintenzívňuje u žien v súvislosti s vyššími požiadavkami na ne kladenými
v bežnom živote popri zamestnaní (Pavlík , 2001).
Stres - afektívne negatívny syndróm, vychádza zo subjektívneho hodnotenia
a prežívania vlastnej profesionálnej situácie učiteľom ako aj vlastné nároky
prekračujúcu pracovnú kapacitu (osobnostné dispozície, odolnosť). (C.J.
Travers, C.L. Cooper, 1996).
Zlyhanie copingových mechanizmov
súvisí s vnímaním narušenia
subjektívnych hodnôt vrátane subjektívnej pohody a sebadôvery.
Vyhorenie (burn-out) - stav úplného fyzického, emocionálneho a
mentálneho vyčerpania spojený so stratou motivácie (Drotárová, E. 2004).
Baňasová (2004) zistila že u učiteliek MŠ sa vyššia miera vyhorenia prejavila
najmä v oblasti kognitívnej a citovej oproti fyzickej a sociálnej, a to najmä ak
išlo o výchovu rómskych detí v porovnaní s nerómskymi deťmi.
Typy ľudí náchylných k vyhoreniu (burn-out) :
- ľudia so silnou potrebou pomáhať, tí, ktorí viac dávajú než prijímajú;
- ľudia so sklonom k úzkostlivosti;
- ľudia mimoriadne citliví, vnímaví;
- ľudia, ktorí radi snívajú a fantazírujú.
Myron D. Rush (2003) rozlišuje dva kruhy prejavov vyhorenia: vonkajšie
a vnútorné.
a) Vonkajšie prejavy vyhorenia:
- aktivita vzrastá, produktivita
zostáva rovnaká, resp. klesá;
- neustála podráždenosť;
- chronická fyzická únava;
- neochota riskovať.
b) Vnútorné prejavy vyhorenia:
- strata odvahy;
- strata osobnej identity a sebaúcty;
- strata objektívnosti;
- emocionálna vyčerpanosť;
- negatívny duševný postoj.
Učitelia a učiteľky vo výchovno-vzdelávacom procese:
Učiteľ (muž):
* racionálnejšie vnímanie pracovných úloh
* plánovanie myšlienkových postupov
* pragmatické riešenie problémov
* vyššia frustračná tolerancia
* ľahšie dosiahne disciplínu
* nelipne do písmenka na učebných osnovách- vie improvizovať
* spravidla viac zmyslu pre humor
Učiteľka (žena) :
* emocionálne prežívanie
* ľahšia ovplyvniteľnosť
* citlivejší prístup
* nižšia frustračná tolerancia
* verbalizácia pocitov
* väčšia dôkladnosť pri organizovaní práce a zmysel pre poriadok
* vyššia miera empatie a tolerancie
Tab. 1
Stresory v škole a školské stresory podľa učiteľov/učiteliek
(Řehulka, E. a Řehulková, O. (2001)
Učiteľky
Zlá atmosféra v triede
Nezvládnuteľní žiaci
Poradie
1
2
Učitelia
Malý plat
Malá možnosť postupu
Veľká pracovná záťaž
3
Pocit bezmocnosti vo
výchove
Nedocenenie práce
učiteľky
Zlé vzťahy s vedením
školy
Nezáujem niektorých
žiakov o vyučovanie
Nespolupráca rodičov
4
Nekoncepčnosť
školstva
Nezáujem niektorých
žiakov o vyučovanie
Nedocenenie práce
učiteľa
Nespolupráca rodičov
Fyzická námaha
9
Malý plat
10
5
6
7
8
Nedostatok peňazí na
školstvo
Zastaralosť školy ako
inštitúcie
Nedostatočné
materiálne vybavenie
škôl
Problémoví žiaci
Problémy psychickej záťaže učiteľov a možnosťami jej prekonávania:
Psychosociálny stresvážne patologické dôsledky na zdravie
učiteľa/ky tým, že indukuje v organizme celý rad endokrinných reakcií
s latentnými škodlivými následkami schopnými zasiahnuť každý orgán
a každý systém v tele.
Možnosti prekonania psychickej záťaže:
• Štúdium problematiky, internet, sebakorekcia, úprava celkového
denného režimu atď.
• konzultácia so skúsenými kolegyňami
• účasť na supervíznej bálintovskej skupine
• aplikácia autogénnych tréningov, relaxácia, antistresové programy,
racionálna zmenou organizácie pracovného času a i.
• riešenie medziľudských vzťahov v materskej škole a optimalizácia jej
sociálnej klímy
• hľadať podnety orientované na zlepšenie fungovania školy alebo
školského zariadenia ako systému
• využiť aj iné expertné psychologické služby v odborných
zariadeniach (CPPPaP, VÚDPaP, súkromné poradenské služby, a pod.)
Návrh komplexu celospoločenských opatrení, zameraných najmä na:
* podstatné zvýšenie finančného ohodnotenia učiteľa podľa úrovne
kvalifikácie, funkcie, náročnosti a kvality vykonávania pedagogickej
práce
* sprísnenie kritérií posudzovania psychickej pracovnej spôsobilosti
uchádzačov o učiteľské povolanie, (čim by sa zabránilo podceňovaniu
učiteľského štúdia, alebo jeho výberu len z dôvodu neprijatia na iný typ
štúdia)
* psychologická príprava budúcich učiteľov (sociálno-psychologické
tréningy a výcviky nielen pre riadiacich školských pracovníkov, ale aj
pre pedagógov jednotlivých špecializácií , v dôsledku čoho by si osvojili
asertívnejší prístup pri presadzovaní svojich požiadaviek smerom k
nadriadeným orgánom - zlepšenie koncepcie a stratégie personálneho
výberu pri obsadzovaní riadiacich funkcií v školstve)
* prieskumy príčin a zdrojov pracovnej spokojnosti, či nespokojnosti v
učiteľskom zamestnaní a ich medializácia
* otvorená medializácia všetkých aktuálnych otázok spojených so
školstvom a postavením dnešného učiteľa
II. Problémové dieťa v materskej škole
Najčastejšie okruhy problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť v MŠ :
- adaptačné problémy pri zaškolení do MŠ, resp. pri prestupe z jednej
MŠ na druhú
- výchovné problémy detí
- vývinové problémy detí predškolského veku
-neurotické problémy
- enuresis nocturna et diurna (nočné a denné pomočovanie)
- ľaváctvo, skrížená lateralita a inverzia pri kreslení
- komunikačné poruchy (poruchy výslovnosti a reči )
- hyperaktivita, poruchy koncentrácie pozornosti
-školská zrelosť
- rôzne psychotické poruchy (autizmus, Aspergerov syndróm)
-špecifické problémy nadaných detí v útlom veku
- inklúzia (začleňovanie) detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami do kolektívu MŠ
- pomoc pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích programov
-osobnostné ťažkosti v emocionálnom a sociálnom kontexte ( napr.
tréma, neschopnosť sústrediť sa, vyčerpanosť, ťažkosti v sociálnom
kontakte, emočné problémy
-rozvoj osobnosti a duševný rast (pomoc pri negativizme a vzdore)
- poruchy sexuálnej identity
-problémy rovesníckych vzťahov, nadväzovania a udržiavania
kamarátskych vzťahov v kolektíve MŠ *
-konflikty medzi deťmi a ich riešenie
-antisociálne prejavy s prvkami netolerancie, rasizmu a diskriminácie
a primárna prevencia sociálno - patologického správania
-šikanovanie, násilie, prejavy agresivity medzi deťmi
-týrané a zneužívané deti v domácom prostredí
*Materská škola - významný vplyv na socializáciu dieťaťa. (Kaščák, Filagová, 2007).
Prispieva aj k rodovej socializácii, ktorá vedie deti k osvojovaniu si tradičných
rodových predstáv a rôl.
Adaptačné problémy pri zaškolení do MŠ
Prejavy adaptačných ťažkostí detí:
- plačlivosť, hnev, útočnosť,
- impulzívne (nepredvídateľné) správanie,
- strach a úzkosť,
- nezáujem, nezapájanie sa do hier a činností,
- odmietanie stravy,
- úteky z materskej školy,
- somatické a neurotické ťažkosti (zvracanie, bolesti brucha,
hlavy, pomočovanie a pod.).
Ako môže rodič napomôcť procesu adaptácie dieťaťa v MŠ
- krátkodobými návštevami dieťaťa s rodičom v materskej škole
ešte pred vstupom do materskej školy,
- konzultáciami a informačnými stretnutiami rodičov dieťaťa,
vedúceho pedagogického zamestnanca a učiteľov triedy na
začiatku jeho dochádzky do materskej školy,
- osobnou asistenciou rodiča svojmu dieťaťu pri prekonávaní
adaptačných problémov v materskej škole.
Učiteľ môže riešiť sťaženú adaptáciu dieťaťa viacerými
stratégiami:
- prejavmi väčšieho záujmu o dieťa napr. privítaním dieťaťa
v triede podaním ruky, úsmevom, pohladením, vyjadrením
potešenia z opätovného stretnutia,
- krátkym rozhovorom s dieťaťom o ponuke hier a činností s cieľom
motivovať dieťa k nim,
- ranným kruhom, v ktorom môže dieťa komunikovať s inými deťmi
a vyjadriť svoje myšlienky, pocity a názory voľne alebo k témam
edukačných projektov,
- orientáciou na hrové záujmy dieťaťa, odpútaním pozornosti
dieťaťa od prejavov negatívnych emócií, umožniť mu hrať sa hry,
ktoré ho bavia, ale hodnotným, pozitívnym spôsobom,
- nenútením dieťaťa, ale prostredníctvom zaujatia obsahom aj
predmetnými súčasťami hry a činnosťami,
- relaxom dieťaťa - umožniť mu relaxovať, venovať sa sebe, keď to
potrebuje na uvoľnenie negatívnych emócií v relaxačnom kútiku
s vankúšmi a mäkkou podložkou,
- chválením dieťaťa za pozitívne prejavy správania a ochotu
spolupracovať, hraním sa s inými deťmi,
- zabezpečením priestorov proti úrazu a úteku dieťaťa.
Ako sa kontaktovať so psychológom ?
1. Najjednoduchší postup je požiadať o kontakt prostrednictvom
telefonátu, mailu, alebo osobnej návštevy v najbližšom Centre
pedagogicko-psychologického poradenství a prevencie CPPPaP.
2. Kontakt s CPPPaP je možné realizovať aj prostredníctvom
kmeňového školského psychológa, ktorý má na starosti príslušnú
MŠ a zabezpečuje v nej psychologické služby.
3. Odborníka - psychológa si môžu vyhľadať aj samotní rodičia
dieťaťa, či už prostredníctvom internetu, alebo odporúčania
pedagógov, známych, atď.
Vyšetrenie školskej spôsobilosti (tzv. školská zrelosť) :
Prvý krok- depistáž so zameraním na školskú spôsobilosť detí a
zápis dieťaťa do základnej školy podľa § 20 ods. 2 školského
zákona. Na základe zistení vyplývajúcich z depistáže a po
konzultácii zúčastnených (zákonný zástupca, učiteľka materskej
školy, psychológ) sa odporučí zákonnému zástupcovi absolvovať
s dieťaťom vyšetrenie školskej spôsobilosti v príslušnom
poradenskom zariadení so zameraním na deti podľa § 132 ods. 1
a § 133 ods. 1 školského zákona.
Ak je potrebné dieťaťu zabezpečovať ďalšiu starostlivosť, vrátane
prípravy ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 10 písm. a), c), d)
školského zákona, ďalej mu ju poskytuje poradenské zariadenie v
súlade s § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 školského zákona; do
dokumentácie, ktorú vedie o dieťati, priloží záver o výsledku z
vyšetrenia školskej spôsobilosti dieťaťa vykonanú iným
poradenským zariadením.
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) uskutoční
vyšetrenie školskej spôsobilosti dieťaťa len v prípade ak je v
materskej škole dokumentácia o zdravotnom postihnutí dieťaťa a
dieťa bolo diagnostikované lekárom. Rovnako sa postupuje v
prípade, ak o zistenie školskej spôsobilosti požiada zákonný
zástupca dieťaťa.
POZOR : Učiteľky materskej školy nie sú kompetentné vykonávať v
materských školách depistáž so zameraním na školskú spôsobilosť
detí .
Vyšetrenie školskej spôsobilosti detí, ktoré svoj oneskorený vývin
majú pravdepodobne na základe sociálne znevýhodňujúceho
prostredia(SZP) , z ktorého pochádzajú, vykonáva podľa § 132 ods.
1 školského zákona CPPPaP. Pri starostlivosti o žiakov zo sociálne
znevýhodňujúceho prostredia sa odporúča
spolupracovať s
asistentmi pedagóga.
V MŠ je potrebné sledovať deti s odloženou povinnou školskou
dochádzkou a pred ich zaškolením vykonať kontrolné
psychologické vyšetrenie. U detí so SZP je vhodnejším postupom
zaradenie takéhoto dieťaťa do nultého ročníka alebo využitie
ďalších foriem edukácie. Odporúča sa sledovať deti s odloženou
povinnou školskou dochádzkou a pred ich zaškolením vykonať
kontrolné psychologické vyšetrenie.
Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
vykonávajú psychologické vyšetrenie dieťaťa len so súhlasom
zákonného zástupcu dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak.
O diagnostické a rediagnostické vyšetrenia môže požiadať rodič,
alebo iná fyzická osoba než rodič, ktorá má dieťa zverené do
osobnej alebo pestúnskej starostlivosti alebo zástupca zariadenia,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie,
predbežné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná
výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, ako aj
škola, školské zariadenie, odborný lekár alebo sociálna kuratela.
Záväzné písomné vyjadrenia k odkladu začiatku plnenia povinnej
školskej dochádzky dieťaťa, k školskému začleneniu dieťaťa alebo
žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej
ŠVVP) do bežnej školy, ako aj k jeho zaradeniu do školy pre deti a
žiakov so ŠVVP, môžu vydať len poradenské zariadenia zaradené v
sieti škôl a školských zariadení.
ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ !!!