Transcript KAZUISTICKÝ SEMINÁR

KAZUISTICKÝ SEMINÁR
PhDr. Igor Magera, PhD.
2. Ročník
SYLABY
• Kazuistický seminár je určený na rozvoj
•
•
•
•
schopnosti písomne reflektovať prípadovú sociálnu
prácu.
Podmienkou pre hodnotenie študenta je skúška
a vypracovať kazuistiku, mal by buď:
1. mať prístup ku klientovi a určitú dobu s ním
pracovať, alebo
2. súbežne absolvovať „prax s klientom pod
supervíziou“ a sústrediť sa na klienta, ktorého
kazuistiku vypracuje.
Kazuistika sa však nemusí týkať jednotlivca – môže to
byť kazuistika skupiny /jej vývoja/, ak poslucháč
pracuje so skupinou.
PODMIENKA SKÚŠKY
• 1. aktívna účasť na prednáškach.
• 2. vypracovanie kazuistiky klienta alebo skupiny
klientov (4-5 strán).
• 3. absolvovanie skúšky písomnou a ústnou formou.
• Cieľom - reflektovať prípadovú prácu ako
zmysluplný príbeh o odbornej pomoci.
• Prostriedkom - vypracovanie kazuistiky a jej
skupinová supervízia.
• Podkladom pre kazuistiku môžu byť údaje o
klientovi, ktoré študent získal počas výkonu praxe v
inštitúcii starostlivosti o klienta.
Kazuistický prístup
• Profesionálny, systematický, analytický
postup odborníka
• Cieľ – získať systematický opis všetkých
dostupných údajov o danom prípade
• Ide o kvalitatívny pohľad na jednotlivca
• Pozornosť – sa venuje individuálne
každému jednotlivcovi
• Diagnostická práca odborníka má
kazuistický charakter
TECHNIKY PRI ZÍSKAVANÍ ÚDAJOV
•
•
•
•
•
•
Rozhovor- riadený rozhovor
Pozorovanie (orientačné, kontrolované)
Dotazníky, testy
Štúdium dokumentov, spisov (analýza produktov)
Anamnéza, katamnéza
Osobná história (možno objaviť zvraty, traumy, pre
osobu podstatné vzťahy...)
• Primárne informácie – od klientov
• Sekundárne – od príbuzných a iných osôb
KLASIFIKÁCIA KAZUISTIKY
• Kazuistika - súborná správa o jednotlivom
prípade. Popis a rozbor jednotlivého prípadu na
základe kompletnej písomnej dokumentácie,
iných sprostredkovaných informácií a vlastného
skúmania.
• Prípadová štúdia (angl. case study) exploračná, monografická metóda opisu, rozbor
jednotlivých prípadov, dostupné štúdium
všetkých materiálov, zdrojov, ktoré napomáhajú
pri diagnostikovaní formulovať závery.
Prípadová štúdia – case study
podľa Strieženca 1996
• Pedagogická metóda, ktorá má charakter
deskriptívnej správy o určitej minulej
problémovej situácii
• Vedecká analýza spracovaného prípadu
• Poukazuje na determinanty vývoja prípadu
a kauzálne súvislosti, ktoré boli počas
práce na prípade odhalené
Prípadová štúdia – kazuistika
(case study)
• údaje obsiahnuté v kazuistike majú
súkromný charakter a treba dbať, aby pri
publikovaní týchto údajov nebolo možné
identifikovať osobu opisovaného.
• Je to etická a právna otázka, ku ktorej
interpretácii treba pristupovať veľmi citlivo.
• Pri interpretácii kazuistiky je možné využívať
aj intuíciu diagnostika.
• V kazuistike je potrebné poznať aj kauzálne
súvislosti.
SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ
KAZUISTIKA DIEŤAŤA
• ANAMNÉZA - pedagogické, sociálne a
výchovné údaje
• KATAMNÉZA
• DIAGNÓZA
• PROGNÓZA
OBSAH KAZUISTIKY
• obsahuje klinické údaje o vývine a
súčasnom stave jedinca, údaj o
okolnostiach, ktoré mohli súčasný
stav ovplyvniť a rozhodnutia, resp.
opatrenia, ktoré boli v danom prípade
vykonané.
I. ANAMNÉZA
• Zber údajov zo sociálneho a výchovného
hľadiska.
• Skratky (ÚOPVÚZH) znamenajú začiatočné
písmená sledovaných aspektov.
ANAMNÉZA Z ASPEKTU SOCIÁLNEJ
PEDAGOGIKY
Úvodné informácie
Osobné údaje, vek, pohlavie
Opis vonkajšieho vzhľadu
Upravený, zanedbaný, čistotný...
Pedagogické údaje
Návšteva školy, úroveň vedomostí,
vzťah k učeniu, povinnostiam,
učiteľom,
Výchova
Hodnotová orientácia, schopnosť
dodržiavať pravidlá, úroveň slušnosti,
čistoty, disciplíny, skromnosti,
otvorenosti
Úroveň sociálneho správania sa Priateľskosť, komunikatívnosť,
kooperácia, súťaživosť, samota,
kolektívnosť,
Záujmy
Konkretizácia záujmových aktivít
Hygienické návyky
Miera úrovne
1. Úvodné informácie:
• Osobné údaje:
• vek, pohlavie dieťaťa, etnikum, výška,
váha ako aj ďalšie,
• sú prvotné informácie, ktoré majú
všeobecný charakter.
2. Opis vonkajšieho vzhľadu
• Tieto údaje napovedajú o tom, či je dieťa
napr. upravené, zanedbané, čistotné,
podvyživené,
• či sa vyskytujú napr. telesné a duševné
poruchy.
3. Pedagogické údaje:
• Tu je potrebné zistiť, či dieťa navštevuje školu,
resp. má časté absencie, alebo je chronický
záškolák. Ani poznanie úrovne vedomostí nie je
zanedbateľné.
• Ide o celkový obraz o dieťaťa z hľadiska
predmetov prírodovedného, spoločenského
zamerania, resp. jazykového, nie uvádzanie
známok podľa vysvedčenia.
• Možno uviesť opisné, slovné hodnotenie
súčasného stavu vedomostí, vyjadrujúce
úroveň výborný, priemerný, podpriemerný.
3. Pedagogické údaje:
• To, aký má dieťa vzťah k učeniu, kto ho
podporuje, resp. si ho nevšíma.
• Možno opísať, či sa dieťa učí samé,
spontánne, bez podnetov rodičov.
• K pedagogickým údajom patrí aj vzťah
dieťaťa ku školským povinnostiam.
Predovšetkým to, či je dieťa vedené
k systematickosti.
Súčasťou pedagogických údajov
• Zistenie údajov o schopnosti, resp.
neschopnosti dieťaťa prekonávať prekážky.
Napr. neúspech v učení sa, záujem o ďalšie
napredovanie.
• Osobitnú časť tvoria zistenia o vzťahu dieťaťa
k učiteľom. Predovšetkým, či je niekto v
pedagogickom kolektíve, ku komu dieťa
prejavuje otvorenosť a má blízky vzťah, či je
naviazané na niekoho,
resp. nedôverčivé ku všetkým pedagógom,
alebo iba k niektorému učiteľovi.
4. Údaje o výchove:
• Jej náročnosť je v tom, že nie je
merateľná. Aj tie najhumánnejšie ciele
vychovávateľov sa nemusia stretnúť s
úspechmi a výsledok výchovy môže byť
opačný ako bol cieľ.
• Je to tým, že výchova je mocná, nie však
všemocná a je podmienená množstvom
faktorov.
Čo je možné z hľadiska výchovy
sledovať?
• Predovšetkým tieto údaje:
• hodnotová orientácia dieťaťa ako výsledok
súčasného stavu, ku ktorému bolo dieťa
orientované.
• schopnosť dodržiavať normy, pravidlá, resp.
neschopnosť akceptovať ich, zodpovednosť za
svoje činy i život, samostatnosť.
Čo je možné z hľadiska výchovy
sledovať?
• Sledovať rôzne mravné vlastnosti osobného
života ako je úroveň slušnosti - neslušnosť,
úroveň čestnosti - nečestnosť, prejavy
skromnosti – vysoké nároky, prejavy
otvorenosti – uzavretosť, sklony k
utiahnutosti - agresivita, prejavy
tvrdohlavosti – vzdorovitosť. Do tejto časti
patria aj zručnosti dieťaťa, vzťah k manuálnej
práci.
5. Hygienické návyky:
• Ide o zistenie stavu, do akej miery má dieťa
vypestované hygienické návyky, resp. či nemá
žiadne. Napr. umývanie rúk, pravidelnosť v
dodržiavaní čistoty, úroveň sebaobslužných
prác, schopnosť starať sa o celkový zovňajšok.
• Súčasťou je aj to, či dieťa tieto návyky
dodržiava a má ich zinteriorizované, alebo ich
nedodržiava,
• resp. nikto ich od neho nevyžaduje.
6. Záujmy:
• Je veľmi vhodné, ak má dieťa záujmovú
činnosť. Tá mu umožní rozvíjať jeho
schopnosti, nadanie, talent, kreativitu.
• Taktiež mu zabezpečí relaxáciu, odpočinok, učiť
sa žiť v kolektíve detí, ktoré majú rovnaké
záujmy.
6. Záujmy:
• Pre osobnostný vývoj dieťaťa je nevhodné, ak
nemá žiadnu aktivitu, nevie o možnostiach, žije
v málo podnetnom rodinnom prostredí.
• Dôležité je zistiť, čo dieťa zaujíma a ukázať mu
širokú škálu možností, kde môže nadobudnúť
reálny obraz o sebe a mať potešenie z činnosti.
7. Úroveň sociálneho správania sa
• Schopnosť dieťaťa úspešne sa socializovať
prostredníctvom výchovne hodnotných
podnetov v rôznych sociálnych skupinách je
pre jeho osobnostný vývoj dôležité.
• Priateľské správanie sa voči okoliu,
resp. nepriateľské,
7. Úroveň sociálneho správania sa
• Schopnosť komunikovať, nadviazať
rozhovor, presadiť sa v rozhovore, zistiť
jeho úroveň počúvania a porozumenia
problémom.
• Nemenej dôležité je zistiť úroveň
kooperatívnych vzťahov ako je
schopnosť spolupracovať, súťaživosť,
resp. vytváranie konfliktov. K prejavom
sociálneho správania sa patrí aj asertívne
a prosociálne správanie sa.
HODNOTENIE ŠKOLSKÉHO
PROSTREDIA
• Je dôležitou súčasťou sociálnej diagnostiky.
• U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v
bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní.
• Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na
poruchy správania.
• K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri
premiestňovaní dieťaťa do inej školy.
• Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa,
identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu ( školskú fóbiu )
alebo averziu voči škole.
• Treba sa zaoberať i širším sociálnym prostredím a brať do
úvahy všetky iné sociálne faktory, ktoré môžu vysvetliť aktuálny
sociálny stav diagnostikovaného jedinca.
II. KATAMNÉZA
• Je druhá časť obsahu kazuistiky.
• Pojem pochádza z gréckeho slova –
(spomínam si) a všeobecne sa charakterizuje
ako sledovanie priebehu narušenia od
skončenia nápravy, pedagogického
pôsobenia až do konca života sledovaného
dieťaťa.
• Podľa Baja sa robí vtedy, ak sa predpokladá
recidíva postihnutia, resp. jeho dôsledkov.
III. DIAGNOSTIKA
• Pojem pochádza z gréckeho slova
dia – osobitne, oddelene, hĺbkovo
a gnosia – poznávanie.
• Je to cieľavedomá činnosť zameraná na
poznávanie podmienok, priebehu, výsledkov
výchovného pôsobenia z hľadiska tých faktorov,
ktoré uvádza anamnéza.
III. PROGNÓZA
• Je odborná predpoveď, profesionálna činnosť
sociálneho pedagóga, výsledkom ktorej
má byť prognóza.
• Ide o predpoveď sociálnych a výchovných
faktorov z hľadiska ďalšieho vývinu dieťaťa,
predpoklad chronického stavu, resp.
zlepšovanie daného stavu za určitých
vnútorných a vonkajších podmienok.
III. PROGNÓZA
• Prognóza by nemala obsahovať
predsudky, ani prehnaný pedagogický
optimizmus, ale
• reálne zovšeobecnenie získaných údajov
a podnety pre praktikov sociálnych a
výchovných inštitúcií v snahe pomôcť
dieťaťu.
SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA
RODINNÉHO PROSTREDIA DIEŤAŤA
I.
II.
III.
IV.
V.
Typ rodiny,
početnosť, viac
generačnosť
Demografické
faktory
S kým žije dieťa v
rodine
Vzťahy dieťaťa k
rodičom, k širšej
rodine
Vzájomné vzťahy
medzi súrodencami
Vzájomné vzťahy
rodičov
Úplná, neúplná, doplnená, viacgeneračná,
viacpočetná, málopočetná
Vek otca, matky, vzdelanie rodičov, charakter
práce, zamestnanosť /nezamestnanosť
Obaja rodičia, len s matkou a súrodencami, len
s otcom, inak....
Opísať konkrétne (dobré, konfliktné... )
Výskyt výchovných ťažkostí, riešenie
optimálne, konfliktné, iné...
SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA
RODINNÉHO PROSTREDIA DIEŤAŤA
VI.
Štýl výchovy v
rodine
zákazy, príkazy, kruté zaobchádzanie, láska,
akceptácia,
odmietanie, odmeny, tresty, ukladanie
nesplnených snov
a túžob rodičov do detí, improvizácia,
nedôslednosť,
VII.
VIII.
IX.
X.
Dominantný
vychovávateľ
Vzťahy rodičov s
učiteľmi
Zvyky, obyčaje,
tradície rodiny
podplácanie dieťaťa, častá kontrola...
Z hľadiska autoritatívnosti - matka, otec, niekto
iný
Záujem rodičov, kooperácia, nezáujem,
konflikty
Tradicionalizmus, rodové správanie, pravidlá,
normy, rituály
Iné faktory v rodine Alkoholizmus, chorobnosť, životný štýl, kvalita
života, smrť jedného z rodičov,
VYUŽITIE KAZUISTIKY
•
•
•
•
•
Kazuistické rozbory sa využívajú:
v klinickej praxi (medicína, právo),
v poradenstve (sociológia, ekonomika),
vo vedeckom výskume (antropológia),
v diagnostickej a výchovno-vzdelávacej
praxi (pedagogika).
• Odborné, obsahové a terminologické špecifiká daných
vedných odborov svojim spôsobom objektivizujú obraz
o sledovanom jednotlivcovi, jave, procese či udalosti.
VYUŽITIE KAZUISTIKY
• Aplikácie kauistických rozborov v rôznych
vedných odboroch slúžia:
• vedecko-výskumným,
• spoločenským,
• právnym a sociálnym účelom,
• východiskové podklady pre tvorbu hypotéz,
• diagnostických postupov,
• prognóz,
• intervencií
Etnografická kazuistika
• Podáva komplexný a dinamický obraz o
sledovanej sociálnej skupine,
• využíva k tomu hľadiská aktérov,
• samotných účastníkov deja.
Kazuistika v soc. oblasti
• Vhodne koncentruje pozornosť na jeden
sociálny objekt.
• Objekt spracováva ako celok zo všetkých
relevantných aspektov v jeho jedinečnosti a
komplexnosti.
• Objekt:
• Rodina
• Jednotlivec
• Pracovná skupina
• Záujmová skupina
Kazuistika v medicíne
•
•
•
•
•
•
Popisy jednotlivých prípadov choroby
Odborný súhrn klinických pozorovaní
Príčiny
Priebeh
Liečenie
Následné prektické i teoreticko-odborné
využitie
Kazuistiky kriminológie a
práva
• Objavujú a vylučujú výsledky ľudských
interakcií
• Kauzálne vyhľadávanie faktov
• Sledovanie vopred stanovených
objektívnych skutočností (krádeže, úteky z
domova a pod.)
• Odhalenie príčin skúmaného javu
Druhy kazuistiky
Z hľadiska zamerania
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Psychologická
Medicínska
Sociálna
Sociologická
Kriminologická
Právna
Etnografická
Pedagogická
Špeciálnopedagogická a iná.
Kazuistika z hľadiska
spracovania a prezentovania
• Opis histórie prípadu (case history)
• Štúdium a rozbor prípadu (case stupy)
• Komplexná kazuistika – obsahuje opis
histórie, aj štúdium prípadu
• Opisy a závery na podklade objekt. faktov sa
uskutočňujú v istom presne vymedzenom čase
• Od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti
Kazuistika z hľadiska
komplexnosti informácií
• Čiastková – týka sa len niektorých znakov
a stránok osobnosti (kognitívne
schopnosti, sociálne postoje, vzťah k
práci.
• Celková – všestranný a čo najúplnejší
opis (obraz kognitívnych, citových,
vôľových, sociálnych a iných znakov.
Kazuistika z hľadiska
spracovania
• Voľná – nemá vopred určený plán (radenie
informácií nie je systematizované).
• Štrukturovaná – vypracovaná v súlade s
prijatou dispozíciou podľa schém na
vypracovanie osobnej kazuistiky či
charakteristiky.
Kazuistika z hľadiska účelu
• Klinická – najfrekventovanejšia (OA, RA,
diagnóza, prognóza, prevencia, výchova
prevýchova, terapie, nápravy...)
• Učebnicová – určená odborníkom, študentom
(na rozdiel od klinickej nie je voľnou prezentáciou, ale
precíznym a diferencovaným opisom prípadu)
• Časopisecká – prináša viac-menej výnimočné
prípady (výchovne, diagnosticky, poradenský,
nápravne zaujímavý a podnetný prípad žiaka).
Funkcie kazuistiky
•
•
•
•
•
•
•
Heuristicka
Verifikačná
Ilustračná
Poznávacia, metodická
Hodnotová, postojová a morálna
Aplikačná a formatívna
Koordinačná a integračná
Heuristická funkcia
• Objavovacia, výskumná, nachádzajúca
– sa zameriava na:
• výskum a hodnotenie prameňov,
• získavanie východiskových podkladov na
tvorbu hypotéz,
• objavovanie nových poznatkov.
Verifikačná funkcia
•
•
•
•
Overovacia, dokumentačná – overuje:
súvsťažné metódy,
postupy a prostriedky,
správnosť metódy získavania informácií o
jednotlivcoch s postihnutím.
• metodiky spracovania a vyhodnocovania
získaných informácií
Ilustračná funkcia
•
•
•
•
•
Objasňujúca, osvetľujúca –uvádza:
názorné príklady na objasnenie prípadu
využitie výsledkov na didaktické účely.
Slúži na:
ilustráciu teoretických poznatkov o výchove a
vzdelávaní jedincov s istým druhom postihnutia,
• ilustráciu poznatkov o nejakom metodickom
postupe s parciálnou charakteristikou prípadu
Poznávacia, metodická
funkcia
• Sa zaoberá:
• Javmi (definovateľnými, merateľnými a
porovnateľnými)
• Vzťahmi (kvantifikovateľnými a vysvetľujúcimi)
• Hypotézami (overiteľnými)
• Využíva pritom metódy bioštatistické,
informatívne, demografické a pod.
Hodnotová, postojová a
morálna funkcia
• Sa orientuje na:
• Kritické skúmanie morálnych aspektov
rozhodovania v oblasti starostlivosti o
jednotlivcov s postihnutím
Aplikačná a formatívna
funkcia
• Spracúva návrhy a hodnotenia opatrení
pre rozvoj systému starostlivosti
• Najmä v oblasti riadenia
Koordinačná a integračná
funkcia
• Sa zameriava na hľadanie zákonitostí a
podstatných vzťahov medzi:
• životným štýlom,
• životným prostredím,
• úrovňou a rozložením zdravia,
• ovplyvniteľnosťou zdravia.
ŠTRUKTÚRA KAZUISTIKY
V SOCIÁLNEJ PRÁCI (ŠP)
•
•
•
•
•
•
•
Rodinná anamnéza
Osobná anamnéza
Diagnóza
Plánovanie intervencie
Priebeh intervencie
Epikríza
Katamnéza
RODINNÁ ANAMNÉZA R.O.:
• Konštelácia orientačnej rodiny
•
- rodičovská konštelácia
•
- súrodenecká konštelácia
• Výskyt prejavov disfunkčnosti rodiny
• Zdravotné, psychické postihnutie člena
rodiny, významné udalosti v živote rodiny
OSOBNÁ ANAMNÉZA O.A.:
• 1. anamnéza vývinu osobnej identity ( seba –
obrazu, seba – ponímania vrátane kritických období,
hodnotových preferencií, záľub...).
• 2. anamnézu blízkych sociálnych vzťahov ( v
orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku
kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu
prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).
• 3. anamnézu eroticko – sexuálneho vývoja – prvé
skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky
partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú
do vývoja manželstva ( manželstiev ).
OSOBNÁ ANAMNÉZA O.A.:
• 4. anamnézu študijnú a profesijnú.
• 5. anamnézu zdravotnú ( vývin zdravotného stavu,
zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú
existenciu osobnosti ).
• 6. anamnézu vzťahov k sociálnej makroštruktúre
( vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a
zákonom ).
• 7. vývoj abnormných, či patologických javov –
týka sa klientov s problematikou psychopatológie či
sociálnej patológie.
• 8. záver – zhrnutie podstatného, celková
charakteristika klienta, „ prvý dojem“.
DIAGNÓZA
• Diagnostika „ človek – prostredie“
– s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej
a pedagogickej dokumentácie.
• Diagnóza by mala prepojiť anamnestické údaje
z rôznych zdrojov a údaje z prvých
diagnostických rozhovorov a pozorovaní klienta
• Komplexná diagnostika a diagnóza:
• Tímová práca: lekár, psychológ, psychiater,
sociálny pracovník, špeciálny pedagóg,
prípadne aj ďalší odborníci.
PODMIENKY TÍMOVEJ PRÁCE
• Z hľadiska celostného chápania človeka je
nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho
poznávanie sa realizovali na báze
komplexného – tímového prístupu, a to z
aspektu:
• biologického – reprezentovaného lekárom,
• psychologického – reprezent. psychológom,
• sociálneho – reprezent. sociálnym
pracovníkom a špeciálnym pedagógom.
PODMIENKY TÍMOVEJ PRÁCE
• Špeciálny pedagóg nemôže nahrádzať
sociológa, i keď cieľom špeciálnej výchovy a
vzdelávania je v konečnom dôsledku
socializácia postihnutého jedinca.
• Sociálne hľadiská v tomto prípade
nesledujú len pozíciu postihnutého alebo
narušeného jedinca v spoločnosti, ale
predovšetkým predpoklady jeho vzdelávania
a výchovy ako prostriedkov socializácie.
PODMIENKY TÍMOVEJ PRÁCE
• Pri diagnostických aktivitách nejestvujú,
resp. nemali by jestvovať vzťahy
nadradenosti a podradenosti jednotlivých
zúčastnených odborov.
• Každý zúčastnený odborník formuluje
vlastné závery, pričom akceptuje diagnózy
ostatných a má na zreteli nutnosť utvoriť
komplexný obraz o diagnostikovanom
jedincovi.
PODMIENKY TÍMOVEJ PRÁCE
• Podmienkou tímového prístupu je dostatočná
informovanosť i postačujúce poznatky každého
zúčastneného odborníka aj z ostatných
participujúcich odborov.
• Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza
má význam pre špeciálneho pedagóga len v
tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý
ju adekvátne interpretovať vo výchove a
vzdelávaní.
PODMIENKY TÍMOVEJ PRÁCE
• Platí to samozrejme aj obrátene.
• Diagnóza špeciálneho pedagóga má
význam pre lekára a psychológa len vtedy,
keď poskytuje pre nich podstatné
východiskové informácie, ktoré dopĺňajú
komplexný obraz o diagnostikovanom
jedincovi, pričom ich psychologické
pozadie spresňuje psychológ a
medicínske lekár.
(napríklad: poruchy učenia, poruchy
správania, poruchy reči, zmyslové,
mentálne a pod.)
LEKÁRSKA DIAGNOSTIKA A
DIAGNÓZA
• Lekárska diagnostika je východiskovou bázou
pre terapiu,
• Jej cieľom je úspešná liečba, respektíve
vyliečenie pacienta.
• Špeciálno pedagogická diagnóza je
východiskom úspešného pedagogického
pôsobenia, pedagogických opatrení.
• Jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova,
respektíve vzdelávanie.
• Spoločnou črtou oboch aktivít je úsilie
pomôcť, úsilie zabezpečiť rovnováhu medzi
požiadavkami na dieťa a jeho možnosťami.
SOCIÁLNA DIAGNOSTIKA A
DIAGNÓZA
• Sociálnu diagnostiku realizuje spravidla sociálny
pracovník, ktorý sa sústreďuje na zhromažďovanie a
zhodnotenie údajov týkajúcich sa:
• 1. osobnej anamnézy
• 2. rodiny diagnostikovaného ( resp. náhradnej
rodiny, inštitúcie).
• 3. užšieho sociálneho prostredia ( trieda, priatelia).
• 4. širšieho sociálneho prostredia ( škola,
pracovisko, známi ).
• Iných sociálnych faktorov
CIEĽ SOCIÁLNEJ
DIAGNOSTIKY
• Rozpoznávať a zhodnotiť determinujúce
činitele, ktoré participujú ako sociálne
faktory na utváraní osobnosti, alebo ktoré
ovplyvňovali výchovu, a tým aj postoje,
konanie či vzťah jedinca k okolitému
svetu, spoločnosti a voči sebe.
V SÚVISLOSTI S RODINOU
• Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej
komplexnosti – úplnosti, kohéznosti, sociálnoekonomických podmienok, vnútornej klímy,
citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne,
spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod.
• Ak ide o náhradnú rodinu alebo výchovu v
inštitúcii (tzv. deti v štátnej starostlivosti )
skúma sa, či tieto faktory nepôsobili na
osobnosť deprivačne alebo frustračne, ale
zároveň treba predpokladať i možný opak –
pozitívne, podnetné pôsobenie.
PLÁNOVANIE INTERVENCIE
• Postupy a opatrenia, vyplývajúce z
diagnózy.
• Napríklad:
• 1. distribúcia klienta do zodpovedajúcej
inštitúcie.
• 2. poradenský (terapeutický plán) - dôraz.
• 3. využitie kontaktov s rodinou,
pracoviskom, lokálnou komunitou.
MOŽNOSTI RIEŠENIA
• Opatrenia na komunitnej
úrovni.
• Riešenie na komunitnej úrovni.
• Riešenie na individuálnej
úrovni.
• Legislatívna opora uvedených
faktorov.
PRIEBEH INTERVENCIE
• Záznamy zo sedení s klientom
(skupinou).
• Záznamy z rozhovorov s
rodinnými príslušníkmi a inými
relevantnými osobami.
KRÍZOVÁ INTERVENCIA
• Zásah človeka v určitej stresovej –
krízovej situácii iného človeka.
• Zasahovať by mal vyškolený
sociálny pracovník.
• Vie o akú krízu ide, aké prostriedky
má použiť
KRÍZA
• Stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby
stretávajú s prekážkami, problémami,
životnými situáciami, ktoré sa javia ako
neprekonateľné normálnymi a zaužívanými
spôsobmi riešenia.
• Psychická, fyzická disharmónia, moment, kedy
niečo prepukne.
• Nevyhnutný jav v živote človeka, abnormálne
situácie sú súčasťou každého človeka.
• Kríza zasahuje iba človeka.
OBLASTI KRÍZY
• Psychosociálna – stav dôsledku stresu s prekážkou.
• V medicíne – stav, kedy sa rozhoduje, či liečba bude
úspešná či nie.
• Materiálna – keď nie sme schopní si sami pomôcť.
• Všetky krízy sú súhrnom okolností, s ktorými človek
nepočítal.
• Kríza nastáva z náhleho prechodu deja, z náhlej
zmeny.
• Každý náhly prechod je niečím s čím sme nepočítali a
má na krízu veľký vplyv.
• Človeka buď zničí alebo posilní.
• Hnací motor zmeny môže vniesť nový začiatok.
PRÍČINY KRÍZY
• Prepojenie organizmu s vonkajším prostredím.
• Je to spúšťač z vonku.
• Vonkajšie urýchľovače krízy:
• Strata objektu - smrť partnera, rozvod, strata
mobility, zrada, strata dôvery, doterajšieho
zdroja pomoci, narodenie postihnutého diaťaťa
a pod.
• Zmena – zmenený zdravotný stav, v rodinných
vzťahoch, na pracovisku, v škole a pod.
• Voľba – pri voľbe medzi dvoma rovnakými
kvalitami.
Vnútorné urýchľovače krízy:
• Vývoj - kríza vyvolaná alebo urýchlená
neschopnosťou prispôsobiť vlastný vývoj
či vývoj okolo, v spoločnosti...
• Náhrada – jav, ktorý je náhradným
riešením v prípade, že v živote dôjde k
nepriaznivým podmienkam, okolnostiam,
prijíma sa na krátku dobu.
• ( ak nevymeníme náhradné riešenie, dôjde
ku kríze).
ROZDELENIE KRÍZ
• 1. SITUAČNÁ KRÍZA
• Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou
situáciou.
• Závažnosť je vždy určovaná subjektívnym
náhľadom na situáciu a dostupnosťou
ohrozujúcich faktorov, prevládajú tu
vonkajšie činitele.
2. TRANZITÓRNA KRÍZA
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Kríza z očakávaných životných zmien.
Predvídateľné zmeny rastu a vývoja:
Nástup do školy ( známky, úlohy).
Puberta ( prehnaná túžba po spravodlivosti).
Dospievanie, kríza 20 – teho veku
( z porovnania čo som dosiahol s časovým obdobím,
ako dlho som na svete – nič som nedosiahol).
Kríza stredného veku – odchod detí z domu, prázdno.
Starecká kríza z nemohúcnosti.
Výber život. Partnera.
Narodenie dieťaťa, sobáš a pod.
3. TRAUMATICKÁ KRÍZA
• Veľmi silné stresové faktory z vonku, nemá nad
vzniknutou udalosťou takmer žiadnu kontrolu.
• Dotknutí sú úplne ochromení, zničení udalosťou
( znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné
katastrofy, ťažká autonehoda, letecké
nešťastie).
• Nie je na ňu vytvorený vzorec správania sa.
4. VÝVOJOVÁ KRÍZA
• Má vzťah k náhradnému riešeniu, vzťah k
predchádzajúcemu životu i budúcemu
prežívaniu.
• (Pri úmrti otca najstaršie z 3. detí preberá úlohy otca, snaží sa
vyhovieť mame a pomôcť súrodencom – rýchlo dospel –
prekročil pubertu, zúžil sa mu okruh kamarátov..)
• Vzniknuté problémy :
•
•
•
•
•
Problém istoty a bezpečia
Psychického nasýtenia
Otázky moci, bezmocnosti
Telesnosť, choroba, vyzretosť
Sexuálna vyzretosť, orientácia
5. KRÍZA PRAMENIACA Z
PSYCHOPATOLÓGIE
• Pomerne nebezpečná
• Postihuje duševne chorých ľudí, sú oveľa
zraniteľnejší.
• Za normálnych okolností sa nič nedeje.
• Kríza z neporozumenia – rečová bariéra
u emigrantov.
6. NEODKLADNÉ KRÍZOVÉ STAVY
• Situácie, ktoré v sebe nesú vysoký
potenciál nevyhnutnosti a naliehavosti:
• Akútne stavy psychotické.
• Intoxikácie, alkoholové.
• Tendencia k samovražde.
• Vražedné chovanie k inému.
• Nekontrolovateľná zlosť, agresia.
• Panická úzkosť.
• Klaustrofóbia a iné.
EPIKRÍZA
• V sociálnej práci:
• Záverečná správa o kazuistickom
prieskume, zhodnotenie priebehu a
účinku intervencie.
• Prognóza budúceho vývoja kompetencie
klienta riešiť svoje sociálne problémy.
• V medicíne:
• Záverečná správa v chorobopise o
pacientovi a jeho chorobe.
KATAMNÉZA
• V sociálnej práci.
• Sledovanie rozvoja kompetencie klienta
riešiť sociálne problémy v období po
ukončení sociálnej intervencie.
• V medicíne:
• Sledovanie pacientov po prepustení z
nemocničného zariadenia