Transcript RODINA

RODINA
• Základné funkcie rodiny
• Význam väzby k matke
• Význam otca a súrodencov
• Štýly rodinnej výchovy
• Charakteristické znaky súčasnej rodiny
• Najčastejšie typy dysfunkčných rodín
• Spolupráca školy a rodiny
Rodina – základné vymedzenie



primárna sociálna skupina
základná spoločenská jednotka,
v ktorej prevažujú osobné vzťahy
sociálna inštitúcia, ktorá má svoje
vlastné pravidlá a je viazaná platnými
zákonmi spoločnosti
Základné funkcie rodiny
(Višňovský, 2001)
1. biologická
2. ekonomická
3. výchovná
4. psychohygienická a emocionálna
5. ochranná
6. socializačná
7. rekreačná
Sociálne psychologické funkcie rodiny
• uspokojuje primárne potreby dieťaťa v rannom detstve
• uspokojuje potrebu prináležitosti,
• poskytuje akčný priestor pre sebarealizáciu a
súčinnosť,
• uvádza dieťa do vzťahov k veciam vybavenia rodiny,
• určuje počiatočné prežitie seba ako chlapca alebo
dievčaťa,
• poskytuje vzory, príklady,
• rozvíja vedomie povinnosti, zodpovednosti,
ohľaduplnosti,
• uvádza dieťa do medzigeneračných vzťahov 
navodzuje predstavu o spoločnosti,
• poskytuje radu, pomoc, je útočiskom v ťažkých
situáciách.
Typy rodín
a) podľa úplnosti - úplná - neúplná
- zlúčená
b) podľa veľkosti - nukleárna
- rozšírená
c) podľa funkčnosti - funkčná
- dysfunkčná
Význam väzby dieťaťa k matke
(pripútanie - Attachment)
• Attachment – intenzívny vzťah pripútania sa
k primárnej osobe, ktorá uspokojuje základné
potreby dieťaťa
• kvalita väzby medzi dieťaťom a matkou je
kľúčovým činiteľom osobnostného vývinu
dieťaťa (J. Bowlby, M. Ainsworthová)
• kvalita väzby je ovplyvnená:
Experimenty so zvieratami:
- dotyková deprivácia v rannom detstve 
vplyv na zdravotný stav zvierat
- štúdie H.E.Harlowa (1959)
Prerušenie pripútania,
deprivácia základných potrieb v detstve
- deti odmietavé, uzavreté, vyhýbavé,.. nočné
desy, depresie, problémy vo vzťahoch
 pravdepodobnosť delikvencie dieťaťa komplikácie sú prediktorom kriminálneho
správania sa dieťaťa
• výchova detí len v kolektívnych inštitučných
zariadeniach  oslabená schopnosť
nadväzovať vzťahy, nachádzať v nich
uspokojenie, oslabený zmysel pre „civilnú“
realitu
Význam otca v rodine
- od 3. mesiaca odlišuje dieťa rodičov od druhých
- otcovia môžu byť rovnako významní – ale
mávajú odlišný výchovný štýl
- dynamizujúca funkcia – aktívne hry  podpora
odvahy
- menej úsmevov a chvály  zvyšujú „latku“,
odolnosť dieťaťa
- obohacujú slovník dieťaťa o zložitejšie pojmy
- vytvárajú pocit bezpečia
- rodičia sú modelom partnerskej komunikácie
Deti bez otcov (výsledky výskumov)
•
•
•
•
•
•
•
Chlapci
agresivita
hyperaktivita
instabilita
neposlušnosť
zlomyseľnosť
častejšie napadaní a
provokovaní druhými
poruchy pohlavnej
identity
•
•
•
•
•
•
Dievčatá
rivalita (žiarlivosť,
závisť)
nižšia empatia
samotárstvo
neochota požičiavať,
pomáhať
lepší vzťah k dospelým
ako k vrstovníkom
znížená schopnosť
komunikácie, menej
kamarátov (okolo 8. r.)
Význam súrodencov
• umožňujú špecifické interakcie, aktivizujú
• formovanie partnerstva, zmyslu pre
dôvernosť (zbavovanie obáv a úzkostí)
• podnety pre nápodobu a stotožňovanie sa
(výchovná hodnota)
• tréning riešenia konfliktných situácií
• rozširovanie socializačného horizontu
Charakteristiky súrodencov podľa poradia narodenia
☻☺Prvorodený
- chce zostať prvým, najlepším
 po narodení súrodenca sa
cíti odstrčený, neistý
- výkonný, zaujatý prestížou,
ambiciózny
- perfekcionista, zodpovedný,
poslušný, konformný,
úzkostný
- je rád vodcom, stará sa o
druhých, problémy pri práci v
týme
- konzervatívny, nemá rád
zmeny
- žiarlivý, hostilný, pesimistický
- vyššie IQ ako súrodenci
☺☻Druhorodený
- narodený „za“ – ťažko
doháňa prvorodeného, ten je
mu modelom
 protikladom prvorodeného
- úspešný v oblastiach, o ktoré
sa starší nezaujíma
- musí sa deliť o pozornosť
- niekedy hyperaktívny,
rebeluje
- sociabilný, dobrý
pozorovateľ, má sociálny
záujem
☺☻☺ Prostredný
- nemá privilegované
postavenie – život „v zákrytu“
- buď sa presadí „lakťami“
alebo zostáva v úzadí
- niekedy málo iniciatívny a
tvorivý, nemá odvahu sa
presadiť
- je spoločenský, máva veľa
priateľov, je nezávislý
- vie robiť kompromisy, dobrý
vyjednávač, častejšie klame
- môže byť problémovým, ak
sú ostatní súrodenci silné
osobnosti
☺☺☻Najmladší
- je najdlhšie dieťaťom
- podobá sa jedináčikovi, ale
má vzory aj oporu v
súrodencoch
- menej zodpovednosti,
niekedy menšia
sebestačnosť, rozmaznanosť
- dokáže manipulovať
- srdečný, nekomplikovaný,
spoločenský, rád sa
predvádza
- niekedy snaha prekonať
starších alebo naopak pocity
menejcennosti
☻Jedináčik
- nemá súpera, je stredobodom
záujmu rodičov, býva
rozmaznávaný aj preťažovaný
- rýchlejšie dozrieva, vyššie IQ
- pôsobí „premúdrelo“
- egocentrickejší, nemá
príležitosť učiť sa deliť a robiť
kompromisy, byť empatický
 máva problémy vychádzať s
vrstovníkmi,
- býva osamelý
- rozumie si so staršími,
dospelými alebo mladšími
- býva superposlušný,
svedomitý, perfekcionista, ale
môže reagovať aj vzburou
- riziko šikanovania
Mŕtve dieťa
- často v predstavách rodičov
idealizované, dokonalé
- súrodenci s ním nemôžu
súperiť
Hendikepované dieťa
- zvyčajne vylúčené zo
súťaženia
- zdravé deti môžu mať pocit,
že sa všetko točí okolo
chorého súrodenca  cítia
sa opustené, zanedbávané
Dimenzie štýlu rodinnej výchovy (Schaefer, 1970)
Kontrola
dobromyseľnosť
ochraňovanie
zhovievavosť
privlastňovanie
vyžadovanie
autoritárstvo
diktátorstvo
Láska
Nepriateľstvo
sloboda
demokratickosť
kooperatívnosť
nezúčastnenosť
ľahostajnosť
zanedbávanie
Autonómia
Prijímajúci
Štýl
Reagujúci
starostlivosti
Orientovaný
o deti
na dieťa
Vyžadujúci
Ovládajúci
Nevyžadujúci
Neovládajúci
Odmietajúci
Nereagujúci
Orientovaný
na rodičov
AUTORITATÍVNY
AUTORITÁRSKY
SHOVIEVAVÝ
ZANEDBÁVAJÚCI
Maccoby, E.E., Martin, J.A., 1983 – Model štyroch štýlov výchovy
Rodičovský štýl
Správanie dieťaťa
Autoritatívny
vyžaduje správanie adekvátne veku a
schopnostiam, vrelý, starostlivý,
zaujíma sa o názory dieťaťa,
zdôvodňuje rozhodnutia
nezávislé, sebapresadzujúce,
priateľské, spolupracujúce, spokojné,
usiluje o lepší výkon, úspešné
Autoritársky
presadzuje moc, ovláda, vyžaduje
poslušnosť, náročný, bez vrelosti a
vzájomnej komunikácie, vyžaduje úctu
k autorite, tradícii
sklon k izolácii, bez spontaneity, často
konformné, dievčatá závislé,
neambiciózne, chlapci agresívnejší
voči vrstovníkom
Zhovievavý
pozitívne citové vyladenie, nezrelé,
neovláda sa, menej zodpovedné,
nespolieha sa na seba
nízke požiadavky, orientácia na dieťa
Zanedbávajúci
nezúčastnený, bez záujmu o dieťa,
jeho city, názory, vyhýba sa
komunikácii s dieťaťom
náladové, nedostatok sústredenia,
neovláda city a impulzy, zanedbáva
vyučovanie, sklony k závislostiam
Charakteristické znaky súčasnej rodiny
- tradičná, širšia, patriarchálna rodina vystriedaná
užšou nukleárnou rodinou
- obidvaja rodičia žijú z námezdnej práce mimo
rodinu
Celospoločenské zmeny
• nízka stabilita rodiny
• vysoká rozvodovosť (celospoločenská tolerancia
voči rozvodom)
• znižuje sa pôrodnosť
• dôraz na materiálne hodnoty
• vysoká zamestnanosť a vzdelanosť žien
• nižší sociálny status rodiny (status človeka daný
profesijným výkonom mimo rodiny)
Znaky súčasnej rodiny
zameranie na záujmy jednotlivca
chýba očakávanie trvalého vzťahu
odsúvanie rodičovstva, vstup do manželstva vo
vyššom veku
intímny vzťah bez väzby na možné dôsledky ←
vplyv antikoncepcie
predmanželská skúsenosť v oblasti sexu
špecifickosť mužskej a ženskej role sa stráca →
časté dvojkariérové manželstvá
odklon od typickej rodinnej koalície k pestrejšej
škále možností
obmedzovanie bezprostredných kontaktov
medzi partnermi aj deťmi
činnosti v minulosti zabezpečované rodinou
zabezpečuje spoločnosť
obmedzené medzigeneračné kontakty
hodnotová diskontinuita medzi rodičmi a deťmi
Problémy neúplných rodín:
Vznik - rozvodom, rozchodom, ovdovením,
adopciou dieťaťa osamelou ženou, pôrodom
dieťaťa mimo manželstva
Komplikácie:
• nízka úroveň príjmov
• menšia kapacita na zvládanie životných situácií
• menšia sociálna podpora a záujem zo strany
okolia
• chýbanie citovej podpory a deľby práce
v domácnosti
• vplyv traumatizujúcej udalosti (rozvod, úmrtie
partnera...)
• problém prekompenzovanosti starostlivosti
Funkčná (skrytá) neúplnosť
Problémy zlúčených rodín:
- základný problém – vytvorenie súdržnosti
Komplikácie:
• smútok za stratenou rodinou
• anachronizmus vzťahov – najprv existuje
rodičovský vzťah  potom partnerský
• oidipovské komplexy vlastných aj nevlastných
detí
• problém väzieb medzi nevlastnými deťmi
• zvládnutie heterosexuálnej príťažlivosti medzi
adolescentnými nevlastnými súrodencami, príp.
nevlastným rodičom a dieťaťom (incesty
najčastejšie v takýchto rodinách)
• vyššie riziko týrania a zneužívania detí
Najčastejšie typy dysfunkčných rodín
-
dysfunkčná rodina - jedna z hlavných príčin
výchovných a výučbových problémov žiakov
Nezrelá rodina
 príliš mladí rodičia – dieťa sa často rodí ako
neplánované, nechcené
 málo času na vyladenie partnerov  obmedzenie
pôvodného životného rytmu, predstav, životných
plánov...
 nezrelosť životných hodnôt, citov ... nedostatok
skúseností
 problémy sociálne aj ekonomické (závislosť na
rodičoch)  problémy spojené so spolužitím s
rodičmi
Preťažená rodina
-
objektívne vhodné podmienky pre kvalitnú
výchovu detí ale aktuálne dominuje preťaženie
(zväčša dočasného charakteru)
Zdroje preťaženosti:
 konflikty v rodine
 narodenie ďalšieho dieťaťa
 choroba v rodine
 citové strádanie
 ekonomické a bytové podmienky
Ambiciózna rodina



zdanlivo mimoriadne vhodné podmienky na
výchovu dieťaťa
rodičia jednostranne orientovaní na kariéru,
sebarealizáciu, materiálne bohatstvo.. na úkor
rozvoja detí
rozmaznanosť prepychom ale chýba citová
saturácia, pocit spolupatričnosti, oddanosti
jeden druhému  trvalé neuspokojenie 
možné poruchy správania
Perfekcionistická rodina
 tlak na vysoké výkony dieťaťa bez ohľadu
na
jeho predpoklady a zásady harmonického
vývinu
 rozpor požiadaviek rodičov a schopností,
záujmov aj vonkajších možností dieťaťa
 zlyhanie dieťaťa prežívané ako katastrofa
 dieťa je permanentne zaťažené  vyčerpanosť,
úzkosť, otrasenie sebadôvery
Autoritatívna rodina




výchova založená na príkazoch, zákazoch,
dirigovaní, vyžadovaná slepá poslušnosť,
minimálna osobná autonómia
dril, šikanovanie, fyzické tresty, psychické
ponižovanie, zastrašovanie, odmietanie lásky,
lámanie osobnosti
 nesamostatnosť, sklony k apatii, rezignácii,
nezáujem
 averzia, nenávisť, agresívne, deštruktívne
tendencie, zákernosť, ... celkovo asociálne
nasmerovanie jedinca
Rozmaznávajúca rodina (protekcionistická)

vyhovenie dieťaťu za každú cenu – dieťa nemusí
vynakladať žiadne vôľové úsilie na prekonávanie
prekážok, má minimálnu zodpovednosť
Typy:
 Protekcionizmus útočný, ofenzívny

Protekcionizmus súcitiaci

Protekcionizmus služobný
Rodina liberálna a improvizujúca




nedostatok poriadku, programu, chýba štýl
súžitia  nadmerná voľnosť, nedôslednosť
problémy v rodine prehliadané, podceňované
 lenivosť, orientácia len na zábavu,
egoizmus, problematické osvojovanie si
noriem správania  možnosť asociálneho
správania
 dieťa si neváži svojich rodičov
Odkladajúca rodina



tendencie dieťa stále niekomu zverovať
 narušenie základnej osy citového zretia,
narušenie vzťahu k svojim veciam, domovu,
povinnostiam, ohrozenie vytvárania režimu,
sociálnych návykov, noriem (často
nejednotnosť pôsobenia)
 deprivačný syndróm, nepresvedčivé
vyhraňovanie kľúčových citových vzťahov
Disociovaná rodina (oddelená, rozštiepená)




významne narušené dôležité vzťahy, ktoré sú
predpokladom funkčnosti rodiny
Narušenie vonkajších vzťahov rodiny
izolovanosť (obmedzené kontakty s okolím,
uzavretosť do seba... podozrievanie,
nepriateľstvo, ...úzkosť, nedostatok sociálnej
istoty)
konfliktovosť – prechádza do izolovanosti
(kontakty plné kríz, napätia ...)
 skreslené poňatie sveta  nedôvera,
nepriateľstvo, obrana uzatváraním sa do seba či
agresiou
Narušenie vnútorných vzťahov
narušenie vzájomných kontaktov, izolovanosť
členov rodiny, ľahostajnosť, nezáujem ...
 zanedbávanie výchovy, domácnosti ...
rozvod
Spolupráca rodiny a školy
Význam
- rodina vytvára základné modely správania, formuje
stupnicu hodnôt a etických noriem
 poznanie typu rodiny, výchovného štýlu v nej, pozície
dieťaťa...  vplyv na voľbu motivácie, typu pomoci...
výchovných opatrení učiteľa
- ovplyvňovanie výchovného pôsobenia rodiny
- predpoklad pre jednotné výchovné pôsobenie
- obohatenie činnosti školy
Formy spolupráce školy s rodičmi
•
•
•
•
•
•
•
triedne schôdze rodičov
individuálne konzultácie učiteľov s rodičmi
otvorený deň pre rodičov
komunikačný kruh
návštevy triednych učiteľov v rodine
pôsobenie rodičovských rád na školách
zaangažovanie rodičov do akcií školy
(odborné prednášky, exkurzie, výlety,
brigády, ...)
• odborné prednášky, kurzy... pre rodičov
Literatúra:
BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita
Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2
BEŇO, M., ŠIMČÁKOVÁ, Ľ., HERICH, J. 2006. Rodina o súčasnej škole.
Bratislava: ÚIPŠ, 2006, 314 s. ISBN 80-7098-441-4
ČÁP, J., MAREŠ, J. 2001. Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001, 655
s. ISBN 80-7178-463-X
FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997, 383 s.
ISBN 80-7178-063-4
HELUS, Z. 2001. Úvod do sociální psychologie. Praha: UK, 2001, 194 s.
ISBN 80-7290-054-4
KOMÁRIK, E. 1999. Pedagogika emocionálne a sociálne naručených.
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999, 192 s. ISBN 80223-1394-7
LEMAN, K.1997. Sourozenecké konstelace. Praha: Portál, 1997, 223 s., ISBN
80-7178-152-5
NAKONEČNÝ, M. 1997. Encyklopedie obecné psychologie. Praha:
Academia, 1997, 437 s. ISBN 80-200-0625-7
PELIKÁN, J. 1995. Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium
servis, 1995, 234 s. ISBN 80-85498-27-8
VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.2007. Pedagogika pro učitele. Praha:
Grada, 2007, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0
VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej pedagogiky.
Bratislava: IRIS, 2001, 227 s., ISBN 80-89018-25-4