Transcript Postoje a správanie v modernej rodine

SOCIOLÓGIA
PhDr. Janka Slezáková
1.5.2010, Starý Hrozenkov
Rodina v súčasnom ponímaní
Sociálna štruktúra – trvalý systém rolí, noriem,
statusov v skupine alebo spoločnosti
- charakterizuje daný sociálny systém.
 Sociálna inštitúcia – každý spôsob konania,
slúžiaci k naplneniu skutočnej alebo fiktívnej
potreby ľudí v spoločnosti - štandardné
správania v spolužití ľudí.
- súbor vžitých, tradičných postupov správania
pri uspokojovaní jednotlivých sociálnych potrieb.

MASLOWOVA
PYRAMÍDA POTRIEB
Potreba sebarealizácie
Potreba uznania, úcty
Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
Potreba bezpečia a istoty
Základné telesné, fyziologické potreby
Sociálne inštitúcie
-
v každej spoločnosti iné správanie ľudí
Sociálne inštitúcie:
-
Politické inštitúcie
Hospodárske inštitúcie
Expresívno – integračné inštitúcie
Príbuzenské inštitúcie
Socializácia


postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti
prostredníctvom napodobňovania a identifikácie,
najprv v nukleárnej rodine, ďalej v malých
spoločenských skupinách až po zapojenie sa do
najširších celospoločenských vzťahov.
cieľ - zaradenie jedinca do spoločnosti a to
socializačným procesom, pri ktorom bude jedinec
prijímať spoločnosťou uznávané hodnoty a zbavovať
sa hodnôt spoločnosťou neuznané.
Rodina





najdôležitejšia inštitúcia ľudskej spoločnosti,
nachádzame ju v každej kultúre
sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých
osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti
osoby sú spojené manželskými, pokrvnými alebo
adoptívnymi zväzkami
malá sociálna skupina - / málo početné členstvo/
členovia rodiny sa navzájom poznajú, sú spojení
pevnými zväzkami
rodina je neformálnou skupinou, členovia rodiny sa
riadia ustálenými vzormi správania
Funkcie rodiny
- biologicko – reprodukčná
- socializačno – výchovná
- emocionálno – ochranná
- zabezpečenie statusu
- ekonomicko – hospodárska
Rozlíšenie rodiny podľa
sociológov



Forma usporiadania rodiny
nukleárna rodina - rozšírená rodina
Vzor autority
patriarchálna rodina, matriarchálna rodina
a egalitárna rodina
Odovzdanie pôvodu potomstva
patrilineárny pôvod, matrilineárny pôvod
a bilaterálny pôvod
Nukleárna rodina


-
-
založená na manželských vzťahoch, ich
potomkoch, druhoradosť pokrvn. príbuzných
tvorená rodičmi a deťmi
Typy nukleárnych rodín:
bezdetné manželstvo /názory sa líšia/
manželia s deťmi
jeden s manželov s dieťaťom alebo viacerými
deťmi /neúplná rodina/
Rozšírená rodina





manželia sú druhoradým prvkom
rozšírená v tradičných rodových alebo
kmeňových spoločenstvách
zabezpečenie generačnej kontinuity - stálosť
v etnografii považovaná za rodinu aj širšia
pospolitosť, členovia nemusia žiť v
domácnosti
členovia pôvodnú rodinu neopúšťajú
Postavenie mužov a žien v rodine


Mužské vlastnosti – finančne zabezpečiť
rodinu, samostatnosť v rozhodovaní, autorita
v rodine, podnikavosť, fyzická sila, túžba
vyniknúť v práci
Ženské vlastnosti – schopnosť postarať sa o
domácnosť, jemnosť, citlivosť k problémom
druhých, príjemný vzhľad
Štruktúra populácie na Slovensku






51% populácie žien
výrazná feminizácia staroby – 5,5 násobne
prevyšujú ovdovené ženy mužov
8% slobodných mužov ako žien
klesá počet a podiel žijúcich manželstiev
23% slobodných žien
32% slobodných mužov
Plánované rodičovstvo





v minulosti vysoká miera interrupcií
nízka informovanosť o antikoncepcii
90. roky pokles interrupcií až o 40%
súčasnosť - zlyháva prenatálna medicínska
starostlivosť
hlavne ženy rómskeho pôvodu, ktoré majú
nízky vzťah k svojmu vlastnému zdraviu
Nové trendy vo vývoji rodiny





zmeny vo vývoji rodiny skúmané už od obdobia prvej
svetovej vojny až po súčasnosť
podmienené zmenami – ekonomickými, kultúrnymi a
politickými
vplyvom ekonomických faktorov – rovnoprávne
postavenie žien a mužov v rodine
ustupuje trvalosť a pevnosť rodinných zväzkov
klesá veľkosť rodín /dedina – mesto/
Nové trendy vo vývoji rodiny






pokles významu rozšírených rodín
uznávanie práva žien
ubúda príbuzenských sobášov
väčšia miera sexuálnej slobody
všeobecne sa rozširujú práva dieťaťa
tendencia k slobodnej voľbe manželského
partnera
Inštitúcia rodiny
a/
b/
c/
d/
Ciele rodiny v tradičnej spoločnosti
starostlivosť o deti
zabezpečenie ekonomickej sebestačnosti
výchova realizovaná hlavne v rodine
uspokojovanie sociálnych potrieb členov
rodiny – zábavy, spoločenský styk
všetkých druhov
Inštitúcia rodiny
Ciele rodiny v modernej spoločnosti
a/ starostlivosť o deti obstarávajú výchovné
a iné inštitúcie
b/ väčšina spotrebného tovaru sa vyrába
mimo domácnosti
c/ výchova realizovaná mimo rodinu
d/ zábava, rekreácia, voľný čas – mimo
rodinu
Postoje a správanie
v tradičnej rodine
a/ deti považované za podstatné pre
fungovanie
b/ patriarchálna autorita a prísna disciplína
c/ ženy a deti pracujú hlavne doma
d/ hrdosť na rodinu – dôraz na sociálne roly
otcov, matky = stotožnenie sa s rodinou
e/ strava a spánok hlavne doma
f/ puritánske sexuálne mravy, málo sexuálnej
výchovy
Postoje a správanie v modernej
rodine
a/ normálne a žiaduce malý počet detí
b/ demokratická autorita – individualita
c/ práca členov rodiny mimo domova
d/ dôraz na individuálne roly v sociálnych
skupinách mimo rodinu
e/ strava a spánok zväčša mimo dom a rodinu
f/ väčšia liberálnosť sexuálnych mravov, viac
pohlavnej výchovy v školách a rodinách
Úžitkové zariadenia v rodine
V tradičnej domácnosti
a/ v domácnostiach málo príslušenstva,
hygienického zariadenia a techniky, vzťah
hlavne k hospodárskej činnosti
V modernej domácnosti
a/ moderné príslušenstvo a zariadenia šetriace
domáce práce, mechanizácia a modernizácia
domácnosti
Symbolické črty tradičnej rodiny
a/ rodinný salón – symbol rodinnej pýchy,
rodinný krb, obývacia izba
b/ spoločná spálňa detí a rodičov
c/ rodinná biblia, albumy, fotografie na stenách
izieb
d/ rozhodnutia za deti praktizované hlavne
rodičmi
Symbolické črty modernej rodiny
a/ obývaciu izbu užívajú skôr jednotlivci rodiny
b/ detské izby oddelené, zdôraznenie
individualizmu
c/ v niektorých rodinách oddelené spálne
rodičov
d/ rozhodnutia detí praktizované hlavne
demokratickým spôsobom
Tradičné obrady v rodine
V tradičnej rodine
a/ formálne oslavovanie narodenín, menín a
ostatných sviatkov v rodine
V modernej rodine
a/ oslavy smerujúce ku komerčnosti
b/ neobradný vzťah rodičov a detí
Disfunkčná rodina
-
-
Nezrelá – nepripravená na plnenie rod. úloh
Preťažená – prejavuje sa konfliktami
Ambiciózna – úspech v zamestnaní
Perfekcionistická – vysoké požiadavky od detí
Autoritárska – automatická a slepá poslušnosť,
autorita založená na strachu
-
Protekcionistická – za každú cenu vyhovieť
dieťaťu
Socializačné činitele
- sociokultúrne vplyvy – ovplyvňujú všetky
formy ľudského chovania
- média - snažia sa ľuďom predávať svoje
predstavy o spoločnosti
- malé sociálne skupiny – v ktorých dochádza
k začleneniu do medziľudských vzťahov
Výchovné inštitúcie



Vplyvom diferencovaného prostredia rozvoj
jednotlivca aj inštitúcie s pôsobením na deti
Inštitúcie prirodzené /rodina/
Inštitúcie intencionálne /škola, poradne, domovy
mládeže, krízové centrá, linky dôvery/
Inštitúcie neintencionálne /telovýchovné jednoty,
občianske združenia, spoločenské organizácie,
ich činnosť zameraná k deťom
Vplyv médií




vážny problém – repertoár kín a televízie
nízka návštevnosť divadiel, knihovied,
umenia
najmasovejší vplyv na výchovu detí
zohrávajú inštitúcie informačných
prostriedkov ako je tlač, rozhlas a televízia
koordinačným článkom vo výchove detí a
mládeže by mala byť škola
Funkcie školy







výchovná = socializačná
vzdelávacia
ošetrovateľská
rekreačná
poradenská
profesionálna
selektívna
Determinácia sociálne psychickej
atmosféry vo výchov. zariadeniach
Faktory prírodné – klimatické- podnebie
- geografické
- ekologické
Faktory kultúrne spoločenské
– demografické ukazovatele
- etnické pomery
- ekonomické pomery
- právne podmienky
- prestíž školy, postavenie
Spolupráca školy



Formálna – sleduje požadované minimum
Spontánna – spojená s určitými situáciami
Systematická – sleduje čo najväčší efekt
výchovného pôsobenia, snaha o zlepšenie
situácie v oblasti spolupráce rodiny a školy.
Neúplnosť medzi rodinou a školou /rozličnosť
kultúry rodiny a školy/, problém v procese
utvárania identity dieťaťa.
Lokálne prostredie a výchova





Lokálne prostredie – skupina ľudí žijúcich na
ohraničenom teritóriu, uznávajúca rovnaké
tradície, hodnoty, užívajú rovnaké inštitúcie a
služby, žijú v istom pocite súdržnosti.
Typy lokálneho prostredia:
mestské prostredie
dedinské prostredie
regionálne prostredie
Mestské prostredie








Povrchnosť medziľudských vzťahov
Konzumný prístup k životu
Zánik tradičných autorít
Nefungujúca spoločenská kontrola
Anonymita v živote a činnostiach v lokalite
Pokles vzťahov v susedstve
Narušené rodinné vzťahy
Účasť populácie v rôznych cieľových
skupinách
Dedinské prostredie







Zdôrazňuje blízkosť k prírode
Nižšia úroveň služieb
Zachovanie ľudskej kultúry
Migračná tendencia
Významnejšia úloha školy a učiteľa
Cirkev ako autorita
Bližšie susedské vzťahy
Regionálne prostredie
Široké prostredie zahrňujúce viacero lokalít:




zoskupenie obcí, ktoré obsahujú faktory prírodné,
kultúrne a spoločenské
odlišnosť - kultúra, pamiatky, tradície, zvyky, svoje
spoločenské pomery a usporiadanie
iné vývojové stupne /pohraničie, horský, prímestský/
tvár regiónu, napr. priemyslovú, banícku,
poľnohospodársku, rekreačnú apod.
Lokálna spoločnosť





zorganizovaný spôsob života ľudí v danom mieste:
posudzuje sa z hľadiska veľkosti, hustoty
zaľudnenia, ekonomickej stránky, kultúrneho
charakteru, prepojenia komunikačných sietí
80. roky zmenšovať rozdiely mesto a dedina
po roku 1989 – zväčšujúce sa rozdiely medzi
dedinou a mestom /zlá dopravná obslužnosť,
kultúrne domy sú nevyužité/ tento rozdiel má zlý
dopad na mládež
súčasnosť v priemere vyšší intelekt u mestských
detí
Vplyv lokálneho prostredia na
výchovu




rozdiely medzi mestom a dedinou /sociálna
prispôsobivosť, kontakty s ľuďmi, miera
radikalizmu a konzervatívnosti, náročnosť na
povolanie a vzdelanie/
viac trestnej činnosti v mestách ako na dedine
mestské deti dosahujú lepšie výsledky v škole
V mestách väčšie pôsobenie v telovýchovných
oblastiach
Masmédia

Hromadné oznamovacie prostriedky = média
Spôsoby prenosu:
- hovorená reč
- písomný záznam
- grafický záznam
Druhy médií:
- tlačené
/noviny, časopisy, knihy/
- elektronické /rozhlas, televízia, internet.../
Média v súčasnosti
- neodmysliteľná súčasnosť kultúry
- kritika etiky médií
- prostriedok kultúrneho, estetického a
umeleckého vzdelávania
- dysfunkčnosť médií ako následok masovej
konzumnej spoločnosti
- v minulosti interpersonálny styk médií
Funkcie médií




Informatívne – hodnotové, hodnotiace,
kognitívne, vzdelávajúce, petrifikačné
Komunikatívne – socializačné, stimulačné,
kultúrne, kompenzačné
Presvedčovacie – humanizačné, výchovné,
estetické, manipulatívne, desrustračné
Rekreatívne - relaxačné, solitárne,
desolitárne, zábavné
Média a utváranie osobnosti




Ovplyvňujú osobnosť človeka komplexne
Ovplyvňovanie je individuálne
Ovplyvňovanie detí a mládeže
Ovplyvňovanie priame a nepriame
Ďakujem za pozornosť!