Transcript Geriatria
Geriatria Gerontológia veda o starnutí a starobe experimentálna gerontológia klinická gerontológia sociálna gerontológia sociálna geriatria Experimentálna gerontológia Zaoberá sa výskumom starnutia organizmu, príčinami a mechanizmami starnutia, experimentálnymi možnosťami jeho ovplyvnenia. Klinická gerontológia geriatria Zaoberá sa starým človekom v zdraví a chorobe, menovite ale diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a prevenciou jeho chorobných stavov a ich sociálnych dôsledkov. Sociálna gerontológia Zaoberá sa postavením starého človeka v spoločnosti, jeho vzťahom k nej, otázkami jeho spoločenskej integrácie, aktivitami osobnými a spoločenskými na jednej strane a vzťahom spoločnosti k starému človekovi na strane druhej. Sociálna geriatria Zaoberá sa tými sociálnymi súvislosťami, ktoré sprevádzajú vznik, priebeh a následky ochorení vo vyššom veku a výraznou mierou determinujú prognózu a kvalitu života pacienta. Geriatrická starostlivosť Zohľadňuje zvláštnosti chorôb v starobe a má za cieľ odstrániť alebo zlepšiť poruchu zdravia, uchovať alebo zlepšiť funkčnú kapacitu a kompenzovať obmedzenia, zameriava sa zvlášť na geriatrické syndrómy a komplikácie chorôb. Geriatrická starostlivosť Diferencovaná: poskytuje adekvátne množstvo starostlivosti v súlade so stupňom závislosti Komplexná: zohľadňuje celkový stav, neobmedzuje sa na ochorenie jedného orgánu, berie do úvahy sociálne dôsledky ochorenia Kontinuálna: je súčasťou liečby, je nepretržitá, z nemocničnej fázy plynule prechádza do domácej starostlivosti Aktivujúca: vedie k mobilizácii pacienta, ovplyvňuje jeho mentálny status, pohyblivosť a včlenenie sa do spoločnosti Preventívna: snaží sa predchádzať komplikáciám Plánovitá: vychádza z funkčnej diagnostiky. Má stanovené ciele a postupy na ich dosiahnutie Geriatrická starostlivosť Je diferencovaná – poskytuje adekvátne množstvo starostlivosti v súlade so stupňom závislosti Stupne závislosti podľa SZO: - ľahká závislosť - závislosť stredného stupňa - úplná (ťažká) závislosť Ľahká závislosť Chorý vyžaduje - podporu v motivácii k denným činnostiam a kontrolu ich samostatného vykonávania, - potrebný je občasný dohľad a výpomoc druhej osoby, - potrebná je občasná lekárska a ošetrovateľská starostlivosť. Závislosť stredného stupňa Potrebný je - pravidelný dohľad a sústavná pomoc pri vykonávaní niektorých všedných činností - pomoc pri zabezpečení základných potrieb druhou osobou. Úplná (ťažká) závislosť Chorý si vyžaduje trvalý dohľad a starostlivosť laickú i odbornú (lekársku, ošetrovateľskú, sociálnu). Funkčný handicap je taký veľký, že je nemožné ho kompenzovať bežnou pomocou. Všetky základné potreby alebo ich podstatná časť musia byť zabezpečované druhou osobou, vyžadujú si trvalú starostlivosť vo vhodných zariadeniach. Okrem adekvátnej starostlivosti existuje ešte starostlivosť nadmerná, pričom chorý takúto starostlivosť nepotrebuje, ale mu vyhovuje a dôsledkom je hyperprotektívny syndróm, teda postupná strata sebestačnosti a vzniká závislosť na iných. Koncepcia zdravotnej starostlivosti MZSR (2004) Ambulantná starostlivosť Ústavná geriatrická zdravotná starostlivosť Koncepcia zdravotnej starostlivosti Ambulantná starostlivosť a/ primárna zdravotná starostlivosť Poskytuje sa prostredníctvom praktických lekárov pre dospelých (súčasťou je ADOS: agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) b/ špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť Poskytuje sa na požiadanie praktického lekára pre dospelých odborným lekárom v špecializačnom odbore geriatria. Zahŕňa: preventívnu dispenzárnu starostlivosť Koncepcia zdravotnej starostlivosti o geriatrických pacientov Ambulantná starostlivosť o gerontopsychiatrických pacientov sa realizuje prostredníctvom siete - gerontopsychiatrických ambulancií - a zriaďovaním denných stacionárov. Ústavná geriatrická zdravotná starostlivosť Zabezpečuje sa na akútnych lôžkach geriatrických oddelení nemocníc, akútnych lôžkach gerontopsychiarických oddelení nemocníc a chronických lôžkach liečební pre dlhodobo chorých Ústavná starostlivosť sa poskytuje aj v rámci paliatívnej starostlivosti a v hospicoch Ústavná geriatrická zdravotná starostlivosť Geriatrické oddelenia Geriatrické centrum Gerontopsychiatrické oddelenia Liečebne (oddelenia) pre dlhodobo chorých (LDCH, ODCH) Paliatívna a hospicová starostlivosť Geriatrické oddelenia Sú súčasťou nemocníc s poliklinikou II. A III. typu a fakultných nemocníc, ktoré poskytujú geriatrickým pacientom akútnu špecializovanú geriatrickú starostlivosť so zabezpečením diferenciálnej diagnostiky a liečby prevažne interných ochorení so zhodnotením aktuálneho funkčného potenciálu pacientov. Dôležitý je komplexný multidisciplinárny prístup podmienený multimorbiditou a starobnými zmenami organizmu. Geriatrické centrum Poskytuje komplexnú geriatrickú starostlivosť a ošetrovateľskoopatrovateľské služby. Okrem lôžkovej ústavnej starostlivosti sa v geriatrickom centre poskytuje aj zdravotná starostlivosť v geriatrickej ambulancii, v špecializovaných ambulanciách, v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti a v hospicoch. Gerontopsychiatrické oddelenia Sú súčasťou ústavnej starostlivosti o starších ľudí formou gerontopsychiatrickej starostlivosti, ktorá sa poskytuje na gerontopsychiatrických lôžkových oddeleniach psychiatrických kliník, psychiatrických oddelení a psychiatrických liečební. LDCH, ODCH Poskytujú ústavnú starostlivosť na chronických lôžkach pre dlhodobo chorých Poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami viacerých chronických chorôb. Stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie, ale vyžaduje liečbu, rehabilitáciu, ošetrovanie a nácvik bežných denných činností LDCH – je samostatným zdravotníckym zariadením ODCH – je súčasťou zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti Paliatívna a hospicová starostlivosť Zabezpečuje poskytovanie komplexnej starostlivosti o pacientov v terminálnom štádiu ochorenia. Sociálna starostlivosť Uskutočňuje sa prostredníctvom sociálnej práce – sociálna pomoc, prevencia. Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a zabraňovanie príčin vzniku a prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického alebo sociálneho vývinu občana. Sociálne služby Opatrovateľská služba Organizovanie spoločného stravovania Prepravná služba Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Sociálna pôžička Zariadenia sociálnych služieb Domov sociálnych služieb Domov dôchodcov Zariadenie chráneného bývania Stanica opatrovateľskej služby Útulok Resocializačné stredisko Rehabilitačné stredisko Zariadenie opatrovateľskej služby Domov – penzión pre dôchodcov Klub dôchodcov Stredisko osobnej hygieny práčovňa Sociálne zákony K ochrane zdravia starších občanov prispievajú preventívne programy a priority, ktoré sú zakotvené v Národnom programe podpory zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia prijala v roku 1998 dokument Zdravie 21 – zdravie pre všetkých v 21. storočí, v ktorej sa samostatná kapitola venuje starnutiu, cieľom a stratégiám, ako zdravo starnúť. V záujme podpory zdravia pre starších občanov Poradenské centrum zdravia Štátneho fakultného zdravotného ústavu SR poskytuje geriatrickým osobám praktickú poradenskú činnosť, individuálne a skupinové poradenstvo zamerané na ozdravenie výživových zvyklostí, zvládanie stresu, znižovanie krvného tlaku, odvykanie od fajčenia a závislosti na alkohole. Staroba, starnutie Staroba – konečná etapa procesu starnutia Starnutie – proces prebiehajúci v oblasti biologicko-fyziologickej, psychickej a sociálnej - biologické - psychické - sociálne Biologické starnutie Je dôsledkom - involúcie štruktúr a funkcií orgánov, - zhoršenia perfúzie, - zhoršenia adaptačných a regulačných funkcií, - poklesu imunity, - zníženého zmyslového vnímania. Dotýka sa všetkých orgánov, ale prebieha asynchrónne. Kardiovaskulárny systém Krvný tlak má tendenciu k systolickej a niekedy aj diastolickej hypertenzii Spomalená regulácia vyvoláva ortostatické problémy s rizikom pádov Zhoršená kontraktilita myokardu so znížením minútového objemu umožňuje zvládanie záťažových stavov len zvýšením frekvencie, čo zvyšuje nároky myokardu na kyslík Dochádza k involúcii prevodového systému Pľúca Funkčné zmeny v pľúcach spôsobujú pokles parciálneho tlaku kyslíka Zvyšuje sa prah kašľového reflexu Je znížená očistná činnosť pľúc Zmenšuje sa výkonnosť dýchacieho svalstva Urogenitálny systém Koncentračná činnosť obličiek je znížená Klesá glomerulárna filtrácia Zanikajú nefróny Znižuje sa tonus a kapacita močového mechúra Klesá množstvo vody a draslíka v organizme Vytvára sa tendencia k strate sodíka U mužov dochádza k hypertrofii prostaty U žien atrofuje vonkajšie ústie uretry Gastrointestinálny trakt Vypadávanie zubov Zhoršenie žuvacej funkcie Znížená sekrécia slinných žliaz Znížená sekrécia žalúdočnej a pankreatickej šťavy Pravdepodobný pokles tvorby žlče spolu s redukciou doby prechodu potravy a zhoršením funkcie sfinkterov, zmenami črevnej flóry vedú ku vzniku tráviacich ťažkostí Zmenšuje sa veľkosť pečene, čo je spojené so spomalenou transformáciou Pohybový systém Klesá svalová hmota, sila a vytrvalosť Klesá elasticita a pevnosť väzov, svalov a šliach Po 40. roku veku klesá obsah minerálov v kostiach Centrálny nervový systém Znižuje sa počet gangliových buniek a astrocytov Do buniek sa ukladá pigment Mozgové blany fibroticky zhrubnú Vznikajú poruchy v metabolizme glukózy a kalcia Morfologické zmeny vedú k početným funkčným zmenám Zmyslové orgány Klesá zraková ostrosť, zužuje sa zorné pole Zhoršuje sa adaptácia na tmu a oslnenie Poruchy sluchu sa zreteľnejšie objavujú najmä po 60. roku veku a dotýkajú sa najmä oblasti vyšších tónov Pokles pocitu smädu Zhoršenie tepelnej regulácie Redukcia vnímania bolesti Imunitný systém Je narušený v zmysle zhoršenia obrannej schopnosti organizmu Psychické starnutie Prejavuje sa: Zmenou osobnostných rysov Znížením poznávacích schopností Spomalením psychomotorického tempa Zhoršením pamäti Nižšou koncentráciou pozornosti Poruchou kognitívnych zložiek osobnosti a schopnosti riešiť nové situácie Zvýšením vytrvalosti! Stálosťou v názoroch, múdrosťou, rozvahou, toleranciou Psychické prejavy vo vyššom veku Môžu byť: - bez akýchkoľvek psychických zmien - s výskytom psychických zmien sprevádzajúcich fyziologické starnutie - s výskytom psychických zmien typických pre vyšší vek už v preséniu - so psychickými chorobami vyššieho veku Typické psychické zmeny vo vyššom veku Spomalenie psychomotorického tempa Psychická únava Znížená zmyslová výkonnosť Ochudobnenie fantázie Ustrnutie záujmov Nedostatok vôle sa rozvíjať Úbytok schopností učiť sa nové Konzervativizmus Pohodlnosť Sklon k spomienkam Odďaľovanie riešenia zložitých situácií Rutinérstvo Strata pružnosti Rozvláčnosť v reči Zabiehavé myslenie Psychické zmeny vo vyššom veku Vznik rôznych emočných porúch: Emočná labilita Striedanie nálad Zvýšená sugestibilita Sklon k úzkostným prejavom Sklon k depresívnym prejavom Psychické zmeny v starobe Povahové zmeny: Šporovlivosť až lakomstvo Pôžitkárstvo a utrácanie Snaha byť v centre pozornosti Nedôvera voči okoliu Svojhlavosť Rozvoj nadmerného užívania alkoholu Zvýraznený záujem o svoje fyziologické funkcie (napr. trávenie, bolesť) Psychické zmeny vo vyššom veku Zhoršenie vštepivosti pamäti (zhoršenie novopamäti a zvýraznenie staropamäti) Zmeny osobnosti (introvertnosť a samotárstvo, alebo extrovertnosť a táravosť) Znížená adaptačná schopnosť Pozitívne javy vo vyššom veku Zvýšenie rozvahy Trpezlivosť Stálosť názorov a vzťahov Dobrá slovná zásoba Múdrosť a tolerancia Psychologická adaptácia na starnutie Konštruktívnosť Závislosť Obranný postoj Nepriateľstvo sebanenávisť Konštruktívnosť Človek sa s procesom starnutia a so starobou zmieril Je tolerantný, prispôsobivý Spokojne sa pozerá na prežitý život Jeho plány do budúcnosti sú reálne Závislosť človek je závislý od okolia vyhýba sa nadväzovaniu nových kontaktov podozrievavosť Obranný postoj Človek je samostatný, odmieta pomoc Zavrhuje akúkoľvek myšlienku na starobu Nepriateľstvo Človek vyjadruje svoj odpor k starobe Za svoj stav obviňuje okolie Prežíva zmätok Hľadá odôvodnenia svojho mylného správania Závidenie mladosti, hostilnosť voči mladej populácii Sebanenávisť Človek obracia nenávisť proti sebe Obviňuje sa za každé zlyhanie Svoj život hodnotí kriticky Sociálne sa izoluje Cíti sa osamelý a zbytočný Je unavený zo života Sociálne starnutie Prebieha pod obrazom: Adaptácie na odchod do dôchodku Adaptácie na zmenu sociálneho postavenia Adaptácie na zmenu životného programu Akceptácie sociálnych dôsledkov poruchy zdravia Sociálne starnutie Najvýraznejším javom sociálneho starnutia je odchod do dôchodku: Najrizikovejšie obdobie starnúceho človeka Veľké nároky na adaptačné schopnosti Ťažší priebeh u mužov (ženy pokračujú v starostlivosti o domácnosť...) Vznik manželských problémov (manželia trávia spolu viac času) Starostlivosť o závislého partnera Stres zo straty partnera, strata príbuzných, priateľov – osamelosť, pocit blížiaceho sa konca s následnou depresiou Vymedzenie pojmov veku chronologický (kalendárny) biologický (dôsledok geneticky riadeného programu, pôsobenia vonkajšieho prostredia, spôsobu života, chorobných situácií) Vymedzenie pojmov veku Psychologický: je dôsledkom funkčných zmien v priebehu starnutia, individuálnych osobnostných rysov a subjektívneho veku Sociálny: zahrňuje prítomnosť alebo neprítomnosť životného programu a do istej miery závisí od dôchodkového veku Funkčný: zodpovedá funkčnému potenciálu človeka. Je daný súhrnom charakteristík biologických, psychologických a sociálnych. Geriatrické syndrómy Syndrómy patologického starnutia Dlhovekosť Geriatrický maladaptačný syndróm Demencia Depresia Delírium Geriatrické sociálne syndrómy Imobilizačný syndróm Poruchy výživy Geriatrické syndrómy Inkontinencia Retencia moču Obstipácia Poruchy spánku Poruchy termoregulácie Pády a úrazy Ortostatická hypotenzia Dekubity Poruchy zmyslového vnímania Syndrómy patologického starnutia Progéria (predčasné starnutie) vzniká: - vplyvom genetických príčin - vplyvom vonkajšieho prostredia - kombináciou oboch Najčastejšou príčinou predčasného starnutia sú chorobné stavy, ktoré vznikli na podklade genetickej predispozície alebo nepriaznivého vonkajšieho vplyvu. Patria k nim choroby hromadného výskytu alebo civilizačné choroby: DM, AH, ICHS, nádory, obezita, Alzheimerova choroba. Prejavujú sa výskytom ochorení, ktoré sú typické pre 6. a 7. decénium (u štyridsiatnikov): katarakta, zhoršenie sluchu, hypertenzia, ICHS, NCMP, presenilná demencia... Dlhovekosť Ako dlhovekých označujeme ľudí vo veku nad 90 rokov Vplyv priaznivých genetických daností (dlhoveké rodiny) Vplyv prostredia (priaznivá psychosociálna klíma počas života, nízka expozícia radiačných, chemických, fyzických a biologických škodlivín) Dobrá adaptačná schopnosť dlhovekých jedincov Relatívne dobrý funkčný stav dlhovekých jedincov Geriatrický maladaptačný syndróm Zvláštnosti adaptácie vo vyššom veku sú podmienené: - zmeneným funkčným stavom organizmu - poruchou adaptačných mechanizmov vo vyššom veku (etiológiou je chronický stres - stresory biologické, psychické, sociálne) - polymorbiditou a častejším výskytom komplikácií Geriatrický maladaptačný syndróm Je klinickým prejavom zlyhania adaptácie vo vyššom veku Je typickým ochorením staršieho veku s výrazným zdravotno-sociálnym charakterom Znižuje kvalitu života Ovplyvňuje morbiditu, mortalitu Rizikovými faktormi sú faktory: psycho-sociálne biologické Geriatrický maladaptačný syndróm Psychické riziká: stavy zmätenosti, duševná choroba, pasívny postoj k životu, submisívny typ osobnosti Sociálne riziká: strata sebestačnosti, hrozba vzniku odkázanosti, osamelosť, strata partnera, život v izolácii, nízky príjem, hrozba inštitucionalizácie, zmena bydliska, zmena životného štýlu, zrútenie platných hodnôt, strata programu Biologické riziká: vysoký vek, ťažká choroba, imobilita, inkontinencia Prídavné biologické riziká: obezita, hypertenzia, fajčenie, nedostatok telesnej námahy Geriatrický maladaptačný syndróm Manifestuje sa zmenami v somatickej a mentálnej oblasti. Klinický priebeh: 1. fáza – rozvoja syndrómu 2. fáza – rozvoja syndrómu 3. fáza – následná fáza adaptačnej reakcie Prevencia: odstránenie rizikových faktorov, včasnej diagnostike a liečbe prítomných chorôb, starosť o mentálne zdravie, liečba depresie a iné. Geriatrický maladaptačný syndróm 1. fáza rozvoja syndrómu: prebieha s úzkostnými stavmi, agravácia somatických ťažkostí, orgánová dekompenzácia 2. fáza rozvoja syndrómu: prejavuje sa úzkostnými a depresívnymi reakciami, hostilitou, agresivitou alebo apatiou, samovražednými tendenciami, kardiovaskulárnym zlyhaním, IM, NCMP, pneumóniou, infektami 3. následná fáza adaptačnej reakcie: pri priaznivom priebehu ide o doznievajúci stres s postupnou úpravou ťažkostí pri nepriaznivom priebehu dochádza k postupnému zlyhaniu adaptácie s rezignáciou, sociálnou dezintegráciou osobnosti so suicidálnymi tendenciami a orgánovou dekompenzáciou. Demencia Syndróm, ktorý vznikol na základe ochorenia mozgu a vyznačuje sa zhoršením vyšších kortikálnych funkcií ako je pamäť, myslenie, orientácia, chápanie, počítanie, schopnosť učenia, reči a úsudku. Vedomie nie je porušené. Príznaky demencie: poruchy kognitívnych funkcií, insomnia, úzkosť, depresia, agitovanosť, nekľud, delírium. Demencia Nefarmakologická liečba: Korekcia porúch zraku a sluchu, pravidelný denný režim, prevencia izolácie, prevencia stresov, tréning pamäti, skupinová terapia, známe prostredie, sledovanie hodín, kalendára, dostatok fyzickej aktivity počas dňa, prevencia úrazov, pravidelný kontakt s rodinou. Ošetrovanie dementného pacienta je multiprofesionálnou záležitosťou, vyžaduje odbornú pomoc lekára, psychológa, ergoterapeuta, fyzioterapeuta, sociálneho pracovníka, sestier, pomocného zdravotného personálu. Alzheimerova choroba Charakterizujú ju určité neuropatologické poruchy – vystupňovanie degeneratívnych zmien vyskytujúcich sa pri normálnom starnutí Štádiá choroby: 1. zábudlivá fáza 2. fáza dezorientácie 3. fáza demencie Alzheimerova choroba – zábudlivá fáza Fyzické prejavy: zhoršenie pamäti s kompenzáciou, schopnosť udržať si zamestnanie a sociálne interakcie Prejavy správania: depresia, zmeny afektivity, emocionálna nestabilita Intervencie: prijať opatrenia proti suicídiu, zamestnať primeranými povinnosťami, podporiť a oceniť nezávislosť, uvážiť potrebu antidepresív, zvýšiť príjem tekutín, využívať fyzické aktivity Rodinné stresory/povinnosti: popretie, využívať triky na podporu pamäti Alzheimerova choroba – fáza dezorientácie Fyzické prejavy: rečový deficit, strata motorickej schopnosti a schopnosti rozpoznávať objekty, znížená koncentrácia a orientácia, chabé alebo nijaké spomienky na nedávne udalosti, afázia, agnózia, obmedzená zručnosť pri aktivitách denného života, nestabilná chôdza Prejavy správania: úzkosť, agitácia, agresivita, frustrácia, verbálne ataky, poruchy spánku Intervencie: zjednodušiť rutinu, určiť oblasti, ktoré môže pacient ešte ovládať, uvážiť aplikáciu anxiolytík a neuroleptík, pomáhať s vedením rodiny 24 hod. dohľad, hľadať možnosti odbremenenia rodiny Rodinné stresory/povinnosti: zabezpečiť vedenie domácnosti a rodiny ostatnými členmi, uvážiť vhodné umiestnenie pacienta a posúdiť reakcie, únava, hnev, depresia, zdravotné problémy Alzheimerova choroba – fáza demencie Fyzické prejavy: strata kontinencie, schopnosti chodiť a rozprávať, nespoznávanie členov rodiny, prípadné záchvaty Prejavy správania: bludy, halucinácie, ťažká agitácia, hyperoralita, spontánne vrieskanie Intervencie: sledovať zdravotný stav a zabrániť infekciám, stratám hmotnosti, kontraktúram a dehydratácii, zabezpečiť komplexnú starostlivosť, podávať kašovitú stravu, upokojovať okolie, podporovať rodinu Rodinné stresory/povinnosti: prijať rozhodnutia týkajúce sa kŕmenia sondou, používať liečebné smernice a pravidlá, riešiť otázky terminálnej starostlivosti Alzheimerova choroba – možnosti liečby Liečba na zmiernenie príznakov a symptómov choroby Paliatívna terapia Skupinová terapia – upevnenie skupinovej identity v terapii prostredím Prostredie umožňuje: - jedincom a skupine získavať sociálne skúsenosti - zreteľne rozpoznávať reálne a obávané následky choroby - upevňovanie identity povzbudzovaním interpersonálnych kontaktov v skupine a počas stravovania Depresia Patrí medzi afektívne poruchy Má rôzne formy od smútku všedného dňa až po úplne rozvinutú formu depresie Vyvolávajúcou príčinou je obyčajne odchod do dôchodku, smrť partnera, odsun do inštitucionálnej starostlivosti Vyvolávajúcou príčinou môžu byť lieky: hypotenzíva, psychofarmaká, antiparkinsoniká, opiáty... Depresia – klinický obraz Poruchy nálady (smútok, strata energie, únavnosť) Poruchy obsahu myslenia (bradypsychia, strata záujmov, myšlienky na smrť) Zmeny správania (útlm alebo agitovanosť) Zmeny telesných a vegetatívnych funkcií (insomnia, nechutenstvo s chudnutím alebo bulímia s obezitou) Zvláštnosti klinického obrazu v starobe (atypický obraz, v popredí somatické ťažkosti, koincidencia depresie s Alzheimerovou chorobou, polymorbidita disponuje k depresii, stiera rozdiel medzi endogénnou a reaktívnou depresiou, zvýšená samovražednosť, v starobe ťažší priebeh s chronicitou a relapsami Liečba: prevažne farmakologická Depresia – rizikové faktory Opustenosť, chudoba, invalidita, somatické ochorenia, alkoholizmus, psychiatrické ochorenia Psychosociálne faktory: väzba na mužské pohlavie, osamelosť, sociálna izolácia, zmena sociálneho postavenia, strata blízkeho človeka... Somatické choroby: ako rizikové faktory suicídia najčastejšie choroby pohybového aparátu, choroby srdca, stavy po NCMP, sclerosis multiplex, nádory, očné choroby, choroby dýchacieho a tráviaceho systému Rizikovým faktorom samovražednosti vo vyššom veku je ústavná starostlivosť Delírium = akútna zmätenosť je nešpecifický mozgový syndróm charakterizovaný súčasne poruchou vedomia a pozornosti, vnímania, pamäti, psychomotorického správania, emócií alebo cyklu spánok – bdenie Je to prechodný stav, intenzita kolíše, môže predchádzať demencii alebo do demencie prejsť Ide o kvalitatívnu poruchu vedomia rôznej hĺbky a dĺžky, časté kolísanie kvality vedomia Delírium – diagnostické kritériá Znížená schopnosť udržať pozornosť k vonkajším podnetom Dezorientácia myslenia, čo sa prejaví v reči inkoherenciou, irelevantné prejavy, roztekanosť Nutnosť prítomnosti aspoň 2 z nasledujúcich prejavov: Znížená úroveň vedomia Percepčné poruchy ako ilúzie, halucinácie Poruchy cyklu spánok – bdenie Zvýšené alebo znížené psychomotorické tempo a aktivita Dezorientácia v čase, mieste alebo osoby Porucha pamäti Delírium – klinické prejavy Pomalý vznik, neprítomnosť výraznejšieho nekľudu, bezradnosť, snaha vyznať sa v situácii (predtým označovaný ako amentný stav) Búrlivý priebeh, halucinácie (zrakové, sluchové, často komplexné všetkých zmyslov), zážitok hrôzostrašných situácií Delírium – klinický obraz Stav spojený s kvalitatívnou poruchou vedomia Postihnutie kognitívnych funkcií (manifestované poruchou pamäti, učenia, dezorientáciou, rečovými poruchami) Porucha krátkodobej a strednodobej pamäti (pamäťová konsolidácia), prechádza do poruchy vštepivosti, zapamätania si pamäťových obsahov Porucha výkonných funkcií (exekutívne) Neschopnosť naplánovania akejkoľvek zložitejšej akcie skladajúcej sa z viacerých jednoduchých úkonov Poruchy percepcie psychotického charakteru typu halucinácií a ilúzií (najčastejšie vizuálne) a poruchy myslenia typu bludov Poruchy reči, inkontinencia, poruchy chôdze a pády Delírium – symptomatológia Cluster veľkej geriatrickej symptomatológie–5 I: Instabilita Imobilita Inkontinencia Intelektové poruchy (delírium a/alebo demencia) Iatrogénne poruchy (geriatrický hospitalizmus) Geriatrické sociálne syndrómy = klinicky významné situácie, vznikajúce pri: - narušení rovnováhy jedincov vyššieho veku - priamom pôsobení nepriaznivých sociálnych činiteľov - neprimeranej reakcii starého človeka na ne Dysfunkcia rodiny vzniká, keď rodina nie je schopná alebo ochotná plniť svoju podpornú funkciu voči svojmu starému členovi. Ten môže reagovať celým radom psychosomatických ťažkostí alebo adaptačným zlyhaním. Geriatrické sociálne syndrómy – sociálna izolácia = vyradenie jedinca zo spoločnosti: dobrovoľné, nútené Faktory vzniku: - faktory psychosociálne: strata spoločenskej úlohy (dôchodok), pocit nepotrebnosti - prítomnosť obmedzenia, ktoré spočíva v poruche zdravia – napr. inkontinencia, strata zraku, sluchu, sociálne obmedzenie – extrémna chudoba - osamelosť po strate partnera, neprítomnosť rodiny - antisociálne správanie - porucha správania, sociálna deprivácia Prejavy sociálnej izolácie Psycho-sociálna deprivácia pri pasívnom spôsobe života a odmietaní komunikácie alebo pomoci Syndróm osamelosti so snahou o samostatnosť, bez ohľadu na reálnu situáciu Syndróm závislosti s nízkym sebahodnotením a snahou prijímať pomoc i v situáciách , keď to nie je nutné Syndróm štyroch stien spôsobený stratou programu Prejavy sociálnej izolácie Ponorková choroba, ktorá je prejavom izolácie vnútri malej skupiny snažiacej sa zachovať nemennosť situácie Syndróm opusteného hniezda po odchode detí, keď partneri nezvládnu novú situáciu vo vzťahoch Zanedbávanie seba i domácnosti Vynucovanie pozornosti sťažnosťami na často nepatrné problémy Prejavy sociálnej izolácie – násilie na starom človeku 1. fyzické 2. psychické Typické prejavy týrania: O zneužívanie ide, ak sa od starého človeka vyžaduje viac fyzickej a psychickej pomoci a ekonomickej podpory, než je schopný zdravotne a ekonomicky poskytnúť. O zanedbávanie ide, ak vznikne deficit v citových vzťahoch, nedostatku podpory, v starostlivosti a v prejavoch rodinnej súdržnosti. Imobilizačný syndróm Imobilita – funkčný stav, pri ktorom chorý nie je schopný stáť a chodiť a je pripútaný na lôžko alebo invalidný vozík Imobilita – syndróm s variabilným klinickým obrazom, vždy je následkom vážnej poruchy zdravia, predstavuje pre pacienta vážne zdravotné riziko Rizikové faktory imobility Všeobecné rizikové faktory: vek nad 80 rokov, polymorbidita s viac ako 3 aktívnymi diagnózami, terminálne stavy ťažkých ochorení Rizikové faktory z lokomočného aparátu: osteoporóza, pokročilá artróza, úbytok svalovej sily, reumatoidná artritída Rizikové faktory zo strany CNS: NCMP, SM Psychické poruchy: demencia, depresia, psychóza Poruchy zmyslových orgánov: slepota, lézia statoakustiky Lieky a iné: malígne ochorenie, ťažká anémia Klinické prejavy imobility = imobilizačný syndróm Kostné zmeny: imobilizačná osteoporóza Zmeny na kĺboch a svalstve: artralgie, kontraktúry, „zamrznuté kĺby“ Kardiovaskulárny aparát: znížená výkonnosť srdca, vznik trombov a tromboembolické príhody, ortostatická hypotenzia Respiračný aparát: hypostatická pneumónia Gastrointestinálny trakt: nechutenstvo, stresová bulímia, obstipácia Klinické prejavy imobility = imobilizačný syndróm Močový systém: dysúria, uroinfekty, urolithiaza Kožné zmeny: dekubity Neurologické zmeny: nestabilita, poruchy koordinácie Psychické zmeny: depresia, poruchy správania, poruchy orientácie Regulačné poruchy: geriatrický maladaptačný syndróm Sociálne dôsledky: strata sebestačnosti, sociálna izolácia, znížená kvalita života Poruchy výživy Patria k najčastejším ťažkostiam vo vyššom veku Obvykle spočívajú: 1. v sťaženom príjme potravy 2. v malnutrícii – chybný nedostatočný spôsob výživy. - kvantitatívna – nedostatočný príjem živín vôbec - kvalitatívna – chýba niektorá zo zložiek potravy (minerály, vitamíny) 3. v obezite – prejedanie, nedostatok pohybu Poruchy výživy – sťažený príjem potravy Nechutenstvo v dôsledku zmeny vnímania chuťových pocitov, pri ťažkých chorobách Poruchy žuvania: defektný chrup, suché sliznice Poruchy prehĺtania: suché sliznice, ochorenia pažeráka Funkčné poruchy: nauzea, vracanie, zápcha Neznášanlivosť niektorých potravín alebo odkázanosť na diétu Nútená zmena stravovacích zvyklostí pri zmene zdravotnej a sociálnej situácie Nedostatok finančných prostriedkov na obživu Inkontinencia = stav, v ktorom nedobrovoľné močenie predstavuje zdravotný, sociálny a hygienický problém, ktorý sa dá objektívne zistiť Druhy inkontinencie: - stresová inkontinencia - urgentná inkontinencia - ischuria paradoxa (inkontinencia z pretekania) - reflexná inkontinencia - zmiešaný typ inkontinencie - iný typ inkontinencie Stresová inkontinencia moču Stav, pri ktorom dochádza k nechcenému úniku moču pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku (kýchanie, kašľanie, prudší pohyb) v dôsledku nedostatočnej funkcie uzáverových mechanizmov hrdla močového mechúra a panvového dna Únik moču trvá len v čase zvýšeného vnútrobrušného tlaku Svalovina sa na úniku moču nepodieľa – pasívna močová inkontinencia Stresová inkontinencia moču Stupne inkontinencie: 1. stupeň – občasný únik moču, t.j. únik po kvapkách alebo únik max. 1-2x denne 2. stupeň – častý únik moču, t.j. únik prúdom niekoľkokrát cez deň objektivizovaný dôslednou anamnézou a zhodnotením mikčného denníka 3. stupeň – trvalý únik moču, t.j. únik niekoľkokrát denne aj v noci v ľahu, tento stupeň predovšetkým u ležiacich pacientov môže byť spojený aj s inkontinenciou stolice. Urgentná – nutkavá inkontinencia Je spojená s náhlym, vôľou neovládateľným intenzívnym pocitom nútenia na močenie spojeného s následným únikom moču Uzatvárací mechanizmus močového systému je neporušený a na jej mechanizme sa podieľa svalovina močového mechúra – aktívna inkontinencia moču Najčastejšou príčinou je neprimeraná kontrakcia svaloviny močového mechúra, detruzorová instabilita s následným rozšírením krčka močového mechúra, spojená s nekontrolovateľným odtokom veľkého množstva moču, často až do úplného vyprázdnenia močového mechúra, preto sa nazýva aj spastický, hyperaktívny mechúr Je výsledkom nedostatočnej koordinácie medzi nervovými impulzmi a aktivitou samotného močového mechúra Paradoxná ischúria (inkontinencia z pretekania) Ide o mimovoľné unikanie moču po kvapkách z maximálne preplneného mechúra, kedy tlak v močovom mechúri prevýši uzatvárací tlak v močovej rúre – „mechúr preteká“ Vzniká pri oslabení svalov močového mechúra alebo pri prítomnosti prekážky blokujúcej uretru a tým odtok moču Najčastejší výskyt u mužov so zväčšenou prostatou Funkčná inkontinencia moču Trpia ňou ľudia, ktorí sa v dôsledku problémov s myslením a pohybovaním nemôžu dostať na WC (pacienti s demenciou, imobilní pacienti) Reflexná inkontinencia moču Vzniká najčastejšie dôsledkom neurologického ochorenia alebo úrazu mozgu či miechy Mechúr sa chová reflexne – kedy k jeho vyprázdneniu dochádza úplne mimovoľne a odtekanie moču nie je možné regulovať Zmiešaná inkontinencia Kombinácia všetkých uvedených typov 35 – 45% všetkých osôb postihnutých inkontinenciou Extrauretrálna inkontinencia moču Únik moču inými cestami ako močovou trubicou (po úraze, pôrodných fistulách) Inkontinencia Potreba diagnostiky inkontinencie a diferenciálna diagnostika typu inkontinencie Anamnestické údaje Fyzikálne vyšetrenie (tumor, zväčšená prostata) testy Testy na diagnostiku inkontinencie Cystometria – pomáha určiť kapacitu močového mechúra a množstvo nevymočeného (reziduálneho) moču Stress test – pacient v relaxovanom stave silno zakašle, sleduje sa únik moču Vyšetrenie moču – prítomnosť infekcie... Krvné testy Ultrasonografia – slúži na zobrazenie orgánov močovopohlavného systému Cystoskopia – tenká rúrka s kamerou zavedená do uretry a zobrazujúca zvnútra uretru a močový mechúr Urodynamické vyšetrenie – rozličné techniky merajúce tlak v močovom mechúri a prúd moču Elektromyografické vyšetrenie – snímanie elektrickej aktivity svalov panvového dna Liečba inkontinencie Konzervatívna liečba Používanie špeciálnych zdravotných pomôcok pre inkontinenciu moču a hygienu Pravidelné a účinné cvičenia zamerané na posilnenie panvového dna Chirurgická liečba Iné príčiny inkontinencie Obezita môže tiež spôsobiť únik moču z dôvodu preťažených svalov brucha a panvy Silnejší a častejší kašeľ u fajčiarov Užívanie diuretických liekov Nervové poškodenie Niektoré lieky Zápcha infekcia Rizikové faktory inkontinencie Obecné rizikové faktory – vek nad 80 rokov, polymorbidita s viac ako 3 aktívnymi diagnózami súčasne, znížená sociálna kompetencia Rizikové faktory zo strany CNS – NCMP, SM, Parkinsonova choroba, hydrocephalus Psychické poruchy – demencia, depresia Urogenitálne ochorenia – hypertrofia prostaty, recidivujúce uroinfekty Metabolické poruchy – DM, hyperkalciémia, avitaminóza B12 Lieky a iné – psychofarmaká, diuretiká, priečne lézie miechy Zdravotné riziká inkontinencie Tendencia k zlyhaniu adaptačných mechanizmov Vznik dekubitov Dehydratácia Celkové zhoršenie zdravotného stavu Sociálne riziká inkontinencie Spoločenský handicap Dlhodobá záťaž pacienta, rodiny a zdravotného personálu Znížená kvalita života Zhoršenie prostredia v inštitucionálnej starostlivosti Vysoké ekonomické náklady Typy pomôcok Vložky pre inkontinentných Vkladacie plienky Plienkové nohavičky Urinálne kondómy Podložky pod chorých Sieťové nohavičky pre bezpečnú fixáciu vložiek Retencia moču = neschopnosť vyprázdniť močový mechúr Príčiny u mužov: najčastejšie zväčšenie prostaty Príčiny u žien: striktúra uretry (mechanická prekážka) Neurologické poruchy – NCMP, náhla imobilizácia, pooperačné stavy vyvolávajúce tzv. hyporeaktívny detrúzor Retencia je akútny stav, ktorý treba okamžite riešiť! Obstipácia = sťažené vyprázdňovanie tuhej stolice Príčiny: Znížený príjem balastných látok Predĺžený prechod črevného obsahu hrubým črevom Oslabený defekačný reflex Malý objem stolice v rekte, nedostačujúci k vyvolaniu relaxácie vnútorného análneho zvierača Rizikové faktory obstipácie Malá telesná aktivita Nedostatočný príjem balastných látok Izolácia Chronické ochorenia najmä neuropsychiatrické a zažívacieho traktu Imobilita Zlé stravovacie návyky Hypokaliémia Lieky (analgetiká, opiáty, antidepresíva, preparáty železa, sedatíva...) Poruchy spánku Skracovanie spánkovej fázy u starších ľudí Únavnosť, pocit ospalosti, bez pocitu sviežosti napriek spánku U dementných pacientov poruchy správania začínajúce po západe slnka, unikanie z postele s inkontinenciou Faktory ovplyvňujúce spánok Exogénne situačné faktory (klíma, hluk, teplota v spálni) Psychogénne faktory (napätia v manželstve alebo na pracovisku, úzkosť, konflikty, stres) Somatické faktory (hypertenzia, hypotenzia, bolesť, respiračná insuficiencia) Endogénne psychózy (endogénna depresia, schizofrénia) Syndróm spánkového apnoe Forma: obštrukčná centrálna Obštrukčná – prevláda vo vyššom veku, počas noci dochádza k strate svalového tonusu horných dýchacích orgánov, tým dochádza k čiastočnej alebo úplnej obštrukcii s následnou apnoickou pauzou Liečba porúch spánku Farmakologická liečba: sedatíva, hypnotiká Nefarmakologická liečba: Aktívna životospráva s adekvátnym množstvom telesnej a duševnej záťaže Pravidelnosť spánku Obmedzenie denného spánku na maximálne 45 minút Vynechať pred spaním najmä čiernu kávu, cigarety, nadmerné množstvo alkoholu Jesť naposledy o 19.00 hod, aj to len ľahké jedlo Zabezpečiť v spálni pokoj, šero a primeranú teplotu miestnosti Poruchy termoregulácie Labilita termoregulačných mechanizmov vo vyššom veku Afebrilný priebeh mnohých ochorení v staršom veku Hypertermia – zvýšenie telesnej teploty pri zlyhaní termoregulácie Príčiny: vysoká okolitá teplota, priame ožiarenie slnkom, nadmerná tvorba tepla (veľká fyzická námaha) Horúčka je v starobe vždy varujúcim signálom vážneho ochorenia! Poruchy termoregulácie Hypotermia: zníženie telesnej teploty pod 35 st C Príčiny: okolitý chlad (nevykúrený byt, neschopnosť vstať zo zeme...), involučné zmeny (pokles vnímania chladu, poruchy vegetatívneho nervového syndrómu - organizmus nereaguje na chlad vazokonstrikciou a trasom), nedostatkom svalovej činnosti produkujúcej teplo, hladovanie, farmakoterapia (anxiolytiká, hypnotiká, antidepresíva, vazodilatanciá), chorobné stavy (hypoglykémia, hypotyreóza, imobilita, tumory mozgu), sociálne faktory (chudoba, osamelosť) Najťažšia forma sa nazýva malígna hypotermia starcov Pády a úrazy Sú výsledkom exogénnych a endogénnych faktorov Endogénne faktory: - poúrazové stavy - slabosť, poruchy rovnováhy, závraty - ortostatická hypotenzia Exogénne faktory: - slabé osvietenie - zlá podlaha - nevhodné vybavenie bytu... Rizikový profil padajúceho starého človeka Rizikový profil padajúceho starého človeka sa zvyšuje pri prítomnosti: - troch alebo viacerých pádov v uplynulom roku, pádu s vážnym úrazom v uplynulom roku - Parkinsonovej choroby - neschopnosť vstať bez pomoci zo stoličky - poruchy držania tela pri chôdzi (predklon) - záchvatových stavov - straty priestorového videnia - chýbajúceho patelárneho reflexu Ortostatická hypotenzia Stav, keď krvný tlak v dôsledku poklesu adaptačnej schopnosti na postavenie v stoji poklesne o viac ako 20 mm Hg systoly alebo o viac ako 10 mm Hg diastoly Najčastejšie príčiny: Útlm regulačných mechanizmov pri pripútaní na lôžko Rýchla zmena polohy Lieky (hypotenzíva, vazodilatanciá, diuretiká, psychofarmaká) dehydratácia, anémia Ochorenia nervového systému, najmä CNS Dekubity Je miestna nekróza kože, podkožia a svalu s následným vredovitým rozpadom v dôsledku účinku tlaku na mäkké tkanivo medzi kosťou a pevnou podložkou Patogenéza: multifaktorová, z mechanických príčin je to tlak na predilekčné miesta, trenie a vlhkosť, z celkových príčin – porucha inervácie, cirkulácie, výživy Dekubity - štádiá 1. štádium: začervenanie, zdurenie, bolestivosť 2. štádium: pľuzgiere, secernácia, fialové okraje, tvorba nekrotických okrskov v podkožnom tuku prípadne svale 3. štádium: suchá nekróza (čierne sfarbenie) niekedy spojená s infekciou, odlučovanie nekrotického tkaniva 4. štádium: dekubitálny vred, podmínované okraje, choboty, postup na fasciu a kosť, gramnegatívny až aneróbny infekt, páchnúci sekrét Rizikové faktory pre vznik dekubitov Bezvedomie Ochrnutie so stratou hybnosti Dlhodobá imobilita s inkontinenciou Zlyhanie obehu (šok, ICHS so zlyhávaním) Porucha výživy (kachexia, obezita) Obmedzenie hybnosti (extenzia, sadrová dlaha) Dekubity Komplikácie: - krvácanie - osteomyelitída - dekubitálna sepsa - nozokomiálne infekcie Preventívne opatrenia: - polohovanie - zvyšovanie odolnosti - ochrana proti vlhkosti - celková liečba Poruchy zmyslového vnímania Slepota – poznačuje a sťažuje spoločenskú integráciu postihnutého - zvyšuje nárok na hospitalizáciu, predlžuje jej trvanie - narastá doba potrebná na rehabilitáciu - zložitejšia rehabilitácia Hluchota - 3. miesto chronických ochorení v staršom veku (po hypertenzii a chorobách pohybového ústrojenstva) - starecká nedoslýchavosť – presbyakúzia: prejav najmä v hluku, pri šepote... - sociálna izolácia v dôsledku nedoslýchavosti Psychosociálny aspekt starnutia a staroby Typológia starnutia a staroby (typy gerontov) – jednotlivé typy predstavujú spôsob adaptácie na odchod do dôchodku, zmenu sociálneho postavenia, zmenu životného štýlu, akceptáciu sociálnych dôsledkov poruchy zdravia Závisia od: dôchodkového veku, prítomnosti/neprítomnosti životného programu – otázka druhého životného programu, typu osobnosti jedinca, charakteru a typu sociálnych väzieb v predchádzajúcich vekových obdobiach, hodnotového systému, jeho životnej orientácie Konštruktívny typ geronta Bezkonfliktná akceptácia veku a staroby Vedomie nevyhnutnosti neustáleho rozvoja, využitia daných možností, primerané ciele, reálne plány do budúcnosti Verejná činnosť, zmysel pre humor, prispôsobivosť, tolerancia, otvorenosť pre nové názory a podnety Stabilita citového, intelektuálneho života, osobných i rodinných vzťahov Komunikatívny, spoločenský, harmonický, otvorený, vyrovnaný, obľúbený Pokojne bilancuje svoj život, okoliu prináša pokoj, povzbudenie, optimizmus, odovzdáva skúsenosti V životnej bilancii prevažuje prospektíva pred retrospektívou Závislý typ geronta Akceptácia veku a staroby pomerne dobrá Sklon k pasivite, závislosti, prehnaným nárokom na starostlivosť Dôchodok si predstavuje ako priestor pre úplnú nečinnosť Veľa je a pije, rád uniká do súkromia, aktivity vykonáva bez záujmu a uspokojenia V rodine komunikuje málo „tu ma máte, a preto sa o mňa starajte“ V životnej bilancii prevažuje retrospektíva nad prospektívou Typ pasívnej obrany Akceptácia veku a staroby veľmi nízka, najmä u predtým spoločensky veľmi úspešných ľudí Komunikatívny typ s výrazne autoritatívnymi postojmi a konflikty s najbližším i okolím, prehnaná aktivita ako demonštrácia sebestačnosti, odmietanie pomoci, snaha byť nezávislým za každú cenu Niekedy až krajné situácie, ohrozujúce zdravie a život (vtedy často zlom, kríza, pasivita, rezignácia, odovzdanosť) V životnej bilancii dominuje retrospektíva Hostilný typ geronta Starnutie a staroba úplne neakceptované „rozhnevaní starí muži“ – prevažne muži, predtým úspešní v súkromnom živote a povolaní Určité psychopatické črty, ktoré sa vekom stupňujú Konfliktní, závislí od zvykov, zlozvykov, neústupní, agresívni, podozrievaví, závistliví, lakomí Mizantropia – neláska voči ostatným ľuďom Agresívny negativizmus voči deťom, mladým ľuďom, od nich mladším Zanedbávajú spoločenské styky, komunikáciu, chcú byť uprostred rodiny – nevrlí, prehnane kritickí, večne nespokojní, často osamelosť, izolácia, depresie, suicidálne tendencie Autoagresívny typ geronta Neakceptovanie veku, staroby, ani seba samého Pohŕdanie životom, odpor voči sebe, pocit zbytočnosti, únavy zo života Pasivita, únik do choroby, stimulácia nesebestačnosti Zväčša ľudia neúspešní v manželstve, povolaní – nebývajú agresívni voči iným, nezávidia, nemajú odpor voči mladším Milosrdné vyslobodenie vidia v smrti a sklon k izolácii, pasivite, suicidálne tendencie Bilančný negativizmus Starnutie Fyziologické prejavy starnutia by mal poznať každý starší človek a tiež celá spoločnosť z dôvodov, aby: Sa nezľakol normálnych prejavov starnutia Nezamieňal prejavy starnutia s príznakmi niektorých chorôb Pri uvedomovaní ich následkov mohol vedome ovplyvniť alebo oddialiť ich nástup Sa dokázal sám o seba postarať čo možno najväčšou mierou Bola zo strany rodiny, opatrovateľa či štátu zabezpečená dostatočná starostlivosť v súvislosti s fyziologickými zmenami na organizme starého jedinca a ich následkami a komplikáciami Sa spoločnosť správala k starým ľuďom ohľaduplne Paliatívna starostlivosť 3 skupiny zomierajúcich: 1. zomierajúci, u ktorých proces zomierania je pomalý, prebieha pri plnom vedomí a s veľkou intenzitou utrpenia (onkologickí pacienti, pacienti s neurologickými ochoreniami...) 2. zomierajúci na chronické ochorenia, ktorých ochorenie je spojené s úbytkom mozgových štruktúr, končiace demenciou a poruchami hybnosti, a ktorí fyzicky a psychicky netrpia (ACH, v popredí sú ošetrovateľské postupy) 3. náhle zomierajúci, takmer bez utrpenia a uvedomenia si situácie (IM, úrazy) postoje veriaceho kresťana k utrpeniu 1. „pro Deo“ – pre tento postoj je príznačné chápanie utrpenia v priamej súvislosti s vinou a hriechom, čo môže zhoršovať situáciu chorého. Tento postoj vedie k sebaobviňovaniu , pasivite a k neschopnosti liečiť sa. Je nesmierne dôležité pomôcť zomierajúcemu takýto postoj prekonať a zbaviť sa pocitov viny. 2. „contra Deo“ – opačná reakcia, pacient sa obracia proti Bohu. Obviňovanie Boha môže byť pre veriaceho tiež psychicky zaťažujúco spojené s pocitmi viny so stratou viery. postoje veriaceho kresťana k utrpeniu 3. „ad Deum“ – pacient, veriaci kresťan sa nimi obracia priamo na Boha s prosbou o pomoc a prekonanie utrpenia. 4. „cum Deo“ – je aktívny odpor voči zlu a úplná dôvera v Božiu pomoc. Paliatívna starostlivosť Osobitný druh zdravotnej starostlivosti Poskytuje sa vo forme ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti osobe s chronickou, nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou, s časovo obmedzeným prežívaním Zahŕňa podporu a pomoc osobe a jej rodine pri riešení súvisiacich psychických, sociálnych a duchovných problémov Paliatívna medicína Terminálna starostlivosť je súčasťou paliatívnej starostlivosti, ktorá predstavuje starostlivosť o nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho v posledných dňoch, hodinách alebo v ešte kratšom časovom období pred úmrtím. Starostlivosť o pozostalých je súčasťou paliatívnej starostlivosti. Znamená psycho-sociálnu podporu o rodinu pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho smrti. Starostlivosť o pozostalých 1. fáza – príprava na blížiacu sa smrť, zahŕňa najmä pomoc pri identifikácii negatívnych pocitov a emócií, pri komunikácii so svojimi blízkymi, pri riešení nevyriešených konfliktných situácií, vybavovaní právnych formalít 2. fáza – zameraná na pomoc pri šoku a strese spôsobeného smrťou, príbuzní by mali dostať príležitosť byť pri zomieraní a tráviť určitý čas pri tele zomrelého 3. fáza - po smrti vypĺňa priepasť, ktorá sa vytvorila prázdnom, osamelosťou, pocitmi sklamania... Cieľom je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka. Paliatívna starostlivosť Ambulantnú starostlivosť poskytujú: Ambulancie paliatívnej starostlivosti Ambulancie pre liečbu bolesti ADOS Stacionáre paliatívnej starostlivosti Ústavnú starostlivosť poskytujú: Oddelenia paliatívnej starostlivosti hospic Paliatívna starostlivosť Multidisciplinárny tím: rodina klienta ošetrovateľ lekár zdravotná sestra sociálny pracovník sociológ psychológ kňaz dobrovoľník priatelia diétna sestra filozof fyzioterapeut ergoterapeut spolupacienti sanitár upratovačka Fázy umierania podľa Kubler-Rossovej 1. 2. 3. 4. 5. negácia agresivita dohadovanie depresia zmierenie Fázy umierania podľa Kubler-Rossovej Fáza: negácia, šok, popieranie Prejavy: „Nie, ja nie, to neplatí pre mňa. To nie je možné. To je určite omyl.“ Čo s tým: nadviazať kontakt, získať dôveru. Fázy umierania podľa Kubler-Rossovej Fáza: agresivita, hnev, vzbura Prejavy: „Prečo práve ja? Čia je to vina? Veď mi nič nebolo.“ Zlosť na zdravotníkov, zlosť na zdravých ľudí, vyčíta nespravodlivosť... Čo s tým: umožniť odreagovanie, nepohoršovať sa Fázy umierania podľa Kubler-Rossovej Fáza: dohadovanie, vyjednávanie Prejavy: hľadanie zázračných liekov, liečiteľov, diét, povier, ochotný zaplatiť čokoľvek, robí veľké sľuby Čo s tým: maximálna trpezlivosť Fázy umierania podľa Kubler-Rossovej Fáza: depresia, smútok Prejavy: smútok z utrpenej straty, smútok z hroziacej straty, strach z účtovania, strach o zabezpečenie rodiny Čo s tým: trpezlivo načúvať, pomôcť usporiadať vzťahy, pomôcť pri hľadaní riešenia (zabezpečenie rodiny a pod.) Fázy umierania podľa Kubler-Rossovej Fáza: zmierenie Prejavy: vyrovnanie, pokora Čo s tým: mlčanlivá ľudská prítomnosť, držať za ruku, utrieť slzu. Pozor – rodina možno potrebuje pomoc viac než pacient! Nulová fáza podľa Haškovcovej Haškovcová popisuje pred fázou negácie ešte nulovú fázu, ktorá môže byť pomerne dlhá. Je to prvá fáza prvých príznakov choroby. Klient sa bojí prítomnosti zhubnej choroby, odmieta zo strachu vyhľadať lekára. Nulová fáza výrazne znižuje šancu na vyliečenie alebo aspoň odsunutie neodvratného konca. Umieranie Je nepresne ohraničený proces, ktorý smeruje k smrti. Z klinického hľadiska sa posledná fáza umierania označuje ako terminálny stav. Vyznačuje sa postupným nezvratným zlyhávaním životne dôležitých funkcií. Terminálne štádium Je vymedzené vznikom ireverzibilných zmien životne dôležitých biologických funkcií organizmu (činnosti srdca, mozgovej kôry, dýchania), na pozadí čoho sa určujú aj jeho štádiá: - predagonické štádium - terminálna pauza - agónia - klinická smrť - biologická smrť Sociálne umieranie, smrť Sociálne umieranie je stav, keď človek síce žije, ale je vylúčený z dôležitých sociálnych a interpersonálnych vzťahov a je izolovaný od spoločnosti. Sociálna smrť je situácia, keď tieto zmeny sú trvalé a nezvratné. Môže nastať oveľa skôr ako smrť biologická. Zadržaná, fyziologická, patologická smrť Zadržaná smrť je stav, ktorý sa viac podobá smrti ako životu, keď sú trvale vyradené kortikálne funkcie a dýchanie, krvný obeh a vnútorné prostredie sú udržované len umelými prostriedkami. Fyziologická smrť nastáva vtedy, ak sa naplnil geneticky daný program života. Patologická smrť je smrť spôsobená chorobou, úrazom alebo násilím v dobe kratšej , než je určená genetickým programom. Somatické príznaky blížiacej sa smrti Strata svalového tonusu Relaxácia tvárového svalstva Ťažkosti pri rozprávaní Ťažkosti s prehĺtaním Zhoršená činnosť tráviaceho systému Možná inkontinencia moču a stolice pri zníženom ovládaní sfinkterov Obmedzená pohyblivosť Spomalenie krvného obehu Studená koža najskôr na nohách, neskôr na rukách, ušiach a na nose Somatické príznaky blížiacej sa smrti Škvrny a cyanóza končatín Zmeny vitálnych funkcií Spomalenie a zoslabnutie pulzu Pokles krvného tlaku Plytké dýchanie Hlučná respirácia Narušenie zmyslových funkcií Zhoršené videnie Porucha chuťového a čuchového zmyslu Ťažisko starostlivosti spočíva V poskytovaní kvalifikovanej ošetrovateľskej starostlivosti V dôslednom odstraňovaní symptómov choroby a zmierňovaní utrpenia V poskytovaní psychickej, sociálnej a spirituálnej podpory pacientovi, jeho rodine, priateľom a blízkym V dodržiavaní etických zásad a práv zomierajúceho Dominujúcim symptómom umierania je únava Umožňujeme pacientovi kontrolu nad svojím denným životom Typy reakcií na oznámenie o smrti Strata energie Fyzický kolaps spôsobený ochabnutosťou svalov Búšenie srdca Suchosť v ústach Pocit výčitiek Zlosť, zmätok, hnev Zlá koncentrácia Typy reakcií na oznámenie o smrti Objavujú sa poruchy spánku, ktoré spravidla po niekoľkých týždňoch zmiznú Najčastejším prejavom je plač, ktorý má uzdravujúci účinok Môže dôjsť k uzavretosti, zúfalosti a volaniu mŕtveho späť Mnohokrát mávajú pozostalí sny o mŕtvom, ktoré môžu prepuknúť až v nočné mory Menej typickými prejavmi sú nechutenstvo, prejedanie alebo hyperaktivita Fázy procesu trúchlenia – pasívny prístup - - Pri pôsobení straty blízkeho človeka, človek zažíva: šok protest – túžba, zloba, človek popiera stratu dezorganizácia – neschopnosť človeka žiť v tom prostredí, kde mŕtvy žil alebo zomrel, apatia reorganizácia – spomienky sú menej bolestivé, vracia sa do starých koľají Úlohy pri trúchlení – aktívny prístup Prijatie, akceptovanie reality, straty. Dochádza často k jej popieraniu, niekedy bagatelizácii... Pocítenie bolesti pri strate, ľudia sa snažia pred bolesťou uniknúť, ale je dôležité prežiť, precítiť túto bolesť, lebo sa môže vrátiť. Ľudia sa môžu brániť bolesti a spomienkam, smerujú k alkoholu a k drogám. Ak toto obdobie nezvládnu, musia prekonať terapiu. Riziká inštitucionálneho pobytu vo vyššom veku Optimálne prostredie pre starého človeka je jeho vlastné domáce prostredie Žiadna forma inštitucionálnej starostlivosti nie je bezriziková pre starého človeka Riziká inštitucionálneho pobytu vo vyššom veku Starý človek sa stretáva počas hospitalizácie s problémami a môže dôjsť k: Iatrogénnej traume (reakcia na liečbu) Dietetickej traume (zmena stravy) Dehydratácii Nozokomiálnej infekcii Psychologickej traume Riziká inštitucionálneho pobytu vo vyššom veku Fyzickej traume Pobytu na lôžku (imobilizačný syndróm) Rozdielnemu postoju lekára a pacienta Sklonu ku komplikáciám Depresii Geriatrickému maladaptačnému syndrómu Psychologická trauma Odlúčenie od rodiny a priateľov Náhla zmena životného štýlu Strata osobného pohodlia Strata súkromia Obmedzenie svojich návykov Nutnosť prispôsobiť sa spolupacientom Nepríjemné, eventuálne bolestivé vyšetrenia Psychologická trauma Psychologická trauma Nie vždy uspokojivý kontakt so zdravotníkmi Existenčná neistota Hrozba vzniku odkázanosti Hrozba dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti Pocit ohrozenia života Pocit odsunutia a vylúčenia z rodiny Násilie na starých ľuďoch V Kodani r. 1995 na svetovom samite o sociálnom rozvoji OSN bol prijatý návrh opatrení na zlepšenie podmienok života starších osôb Ageizmus – týmto pojmom sa vyjadrujú predsudky a negatívne predstavy o starých ľuďoch alebo prejavy diskriminácie voči staršiemu človeku alebo skupine starších ľudí. Násilie na starých ľuďoch O zneužívaní hovoríme, keď sa od starého človeka vyžaduje viac fyzickej a psychickej pomoci či ekonomickej podpory, než je schopný zdravotne a ekonomicky poskytnúť. Zanedbávanie vzniká pri deficite starostlivosti, rodinnej súdržnosti, podpory a citových vzťahov. Týranie – ak sa objaví rôzne poškodenie či ujma na zdraví v oblasti fyzickej, psychickej alebo spoločenskej. Zanedbávanie a týranie seniorov Jeden z prejavov domáceho násilia vo vnútri rodiny V roku 1996 vyhlásilo SZO násilie za významnú tému verejného zdravotníctva a v roku 2002 vydala SZO Správu o násilí a zdraví vo svete. V nej sa definuje násilie ako „úmyselné použitie či hrozby fyzickej sily alebo moci proti sebe, inej osobe, proti skupine či proti komunite, a to sily (moci), ktorá má alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude mať za následok poranenie, smrť, psychickú ujmu, poruchu vývoja či depriváciu“. Zanedbávanie a týranie seniorov Pojmom „moc“ je myslené pôsobenie inými prostriedkami než fyzickou silou, takže definícia pokrýva všetky druhy telesného, duševného a sexuálneho týrania, akty zanedbávania i sebevraždy a iné formy sebapoškodzovania. Telesné týranie Jeho podstatou je zámerné pôsobenie bolesti, zraňovanie či odopieranie základných telesných potrieb Najčastejšie ide o brachiálne násilie, ďalej rafinované vystavovanie telesnému týraniu – chlad, umývanie studenou vodou Pasívna agresia – neposkytnutie či neprivolanie pomoci alebo úmyselné nezabránenie hroziacemu poraneniu V ústavoch hrozí používanie obmedzovacích prostriedkov Telesné týranie Podľa SZO ide o „spôsobovanie bolesti či zranenia, o fyzický nátlak, o fyzicky či liekovo navodené obmedzenie“, umiestňovanie na uzatvorené oddelenia či neprimerané tlmenie psychofarmakami Citové a psychické týranie Zahrňuje agresiu verbálnu – urážky, ponižovanie, vyhrážanie, znižovanie sebaúcty, sebavedomia, obmedzovanie autonómie, manipulovanie. Ide o hrubé zdôrazňovanie involučných a chorobných zmien staroby, „nepotrebnosti, nadbytočnosti a obťažnosti“ seniorov. Časté je vyhrážanie presťahovaním, vysťahovaním, umiestnením v DD, LDCH. Citové týranie – úmyselné, bezohľadné likvidovanie a poškodzovanie predmetov s citovým významom pre seniora Obmedzovanie sociálnych kontaktov, obmedzovanie pohybu Obmedzovanie súkromia, vrátane nevhodného režimu v DD, obmedzovanie práva rozhodovať o sebe Sexuálne obťažovanie a zneužívanie Gerontofília nadobúda častejšie podoby jednorazovej agresie Obťažovanie a zneužívanie navzájom medzi klientmi v ústavnej starostlivosti Významnú úlohu zohráva u páchateľov chronický alkoholizmus, drogová závislosť, demencia s prefrontálnou symptomatológiou SZO: „nedobrovoľný sexuálny kontakt akéhokoľvek druhu, ktorému je vystavený starý človek“. Finančné a materiálne zneužívanie V seniorskom veku častý jav Mnohé zmluvy o predaji bytu či o prevode užívateľských práv neobsahujú klauzulu o práve pôvodného majiteľa (užívateľa) na doživotné právo k bývaniu („garancia dožitia“). SZO: ide o „ilegálne či neprimerané využívanie majetku a zdrojov starších osôb“. Systémové týranie Systémové týranie (druhotné ponižovanie) je analógiou podobnou situácii u detí Ohrozenie a týranie „vo vlastnom záujme“ premiestnením z problémovej rodiny do ústavnej starostlivosti či v „obecnom záujme“ traumatizujúcim verejným preberaním okolností pohlavného zneužívania v súdnom procese Seniori môžu byť ohrození napr. nadmerným spoločenským tlakom na odchod do DD Upieranie práva na rozhodovanie o sebe, zvlášť v dlhodobej ústavnej starostlivosti Najzávažnejšie súčasné prejavy: nadmerné a ďaleké premiestňovanie seniorov v dlhodobej ústavnej starostlivosti Zanedbávanie starostlivosti SZO: zanedbávanie starostlivosti: „odopieranie či zlyhanie plniť opatrovateľské (ošetrovateľské) záväzky, bez ohľadu na to, či ide alebo nie o vedomý a úmyselný pokus spôsobiť starému človeku telesné či duševné problémy a ohrozenie“. Opomenutie starostlivosti o nesebestačného člena v spoločnej domácnosti Nedostatočná starostlivosť v ústavnej Zanedbávanie starostlivosti o seba samého Tzv. self-neglect: označenie asociálneho spôsobu života s nedodržiavaním základných hygienických a sociálnych noriem, s neupravenosťou a s malhygienou telesnou, v oblečení či v bývaní, bývajú parazitárne či hnisavé kožné choroby, často malnutrície Alkoholici, narkomani Simplexné osobnosti, jedinci s duševnými chorobami vrátane syndrómu demencie Rezignovaní jedinci Výnimočne jedinci v extrémnej sociálnej núdzi Nevhodné jednanie Súhrnné označenie všetkých prípadov týrania, zanedbávania a zneužívania Nevhodné postoje a jednanie, ktoré majú negatívny dopad na seniorov Paralyzovanie krehkého seniora hyperprotektívnou starostlivosťou Celospoločenské prejavy nevhodného prístupu k seniorom – ageizmus (postoj, ktorý výrazne diskriminuje, podceňuje a odmieta starých jedincov len na základe ich staroby), segregácia „ženská problematika“ Páchateľom je iný senior Nemožnosť dovolať sa pomoci Agresorom je senior (súžitie s agresorom v rodinných väzbách, opatrovateľkou je žena) Klinické príznaky týrania Opakované, nejasne vysvetľované poranenia, súčasná prítomnosť poranenia rôzneho starnutia Zanedbanosť, neskoré ošetrenie rán, úzkosť, strach, depresívne príznaky, kachexia, imobilizačný syndróm z obmedzovania pohybu Príznaky psychického týrania: malnutrícia, dehydratácia, hypotermia, imobilizačný syndróm vrátane dekubitov, malhygiena, úzkosť, prevoz nesebestačného pacienta na hospitalizáciu bez doprovodu, časté rehospitalizácie s rýchlou odozvou na liečbu Hirch (2001) – „súhrn podivností“: podivný vzhľad, neuspokojivé vysvetlenie zranenia, podivné hospitalizácie pre stále tú istú diagnózu, nedodržiavanie dohovorených kontrol Prevencia v geriatrii = súbor opatrení na ochranu a zveľaďovanie zdravia človeka Základná úloha v geriatrii Podľa Gressnera je prevencia: - prevencia predčasného starnutia - prevencia chorobnosti vo vyššom veku - prevencia „bremien“ staroby, pod čím rozumieme: Prevenciu aktivity v komplexe troch úrovní života Prevencia v geriatrii Prevencia aktivity v komplexe troch úrovní života: - úroveň fyzická, intelektuálna, interpersonálna - prevencia osamelosti a izolácie - prevencia bezvládnosti a odkázanosti Prevencia v geriatrii Objektívne možno pokladať starnúceho človeka za zdravého vtedy, ak sú u neho všetky prejavy starnutia kompenzované a nie je vyčerpaná jeho schopnosť adaptability. Zo subjektívneho hľadiska sa cíti zdravým vtedy, ak sa nesťažuje na svoj zdravotný stav, cíti sa dobre, je sociálne dobre adaptabilný a dobre toleruje svoje životné prostredie. Prevencia v geriatrii - - - prevencia musí byť sústavnou starostlivosťou od narodenia až po smrť zameriava sa na odstránenie negatívnych faktorov starnutia, zlepšenie životného prostredia a životného štýlu elimináciu rizikových faktorov chorobnosti stredného a vyššieho veku Stratégia prevencie Klasická stratégia prevencie je trojstupňová. 1. stupeň: primárna prevencia, t.j. ochrana zdravia ešte pred ochorením 2. stupeň: sekundárna prevencia: jej obsahom je detekcia predklinických prodrómov chorobných zmien a aktívna starostlivosť, kým sú poruchy ešte reverzibilné a prístupné cielenej liečbe a vyliečeniu. 3. stupeň: terciárna prevencia: rehabilitácia, reedukácia a metafylaxia (preventívne liečenie chorého proti recidíve už prebehnutej choroby) 4. stupeň: prevencia pokojnej a dôstojnej smrti človeka Taktika primárnej prevencie Zabezpečovanie náležitého sociálneho a ekonomického zázemia Vyhľadávanie a signalizácia rizikových starých osôb, rizikového prostredia a rizikových situácií Založenie evidencie, dohľad nad nimi, dispenzárna starostlivosť o ohrozené osoby Vyhľadávanie rizikových faktorov chorôb a dohľad nad nimi Zabezpečenie dostupnej zdravotnej a sociálnej pomoci každého stupňa Taktika terciárnej prevencie uchovanie zvyškov fyzickej a psychickej funkčnej kapacity odsunutie bezvládnosti a odkázanosti určenie miery bezvládnosti a odkázanosti zabezpečovanie náležitej starostlivosti o bezvládnych a odkázaných na pomoc starostlivosť o opatrovateľa, keď nároky na opatrovanie budú presahovať mieru únosnosti Prevencia v geriatrii Potreby umierajúceho starého jedinca (Maslowova hierarchia potrieb) Charta práv umierajúcich Fázy prežívania závažnej životnej situácie podľa E. K. Rossovej alebo J. Křivohlavého Doprevádzanie starého jedinca na ceste životom Možnosti hospicovej starostlivosti v danom regióne Usporiadanie osobných záležitostí, spísanie závetu Rešpektovanie rozhodnutí starého jedinca Fázy prežívania závažnej životnej situácie podľa E. K. Rossovej alebo J. Křivohlavého u podporných osôb v prípade úmrtia starého jedinca Dispenzárna starostlivosť Je metóda, ktorá prostredníctvom dlhodobého aktívneho sledovania zdravého, ohrozeného alebo chorého človeka poskytuje diferencovanú starostlivosť. Dispenzárna starostlivosť – rizikoví geronti osoby veľmi staré staré ženy v jednočlenných domácnostiach staré ženy osamelé alebo ovdovené starí ľudia, žijúci v sociálnych zariadeniach starí ľudia, žijúci v izolácii bezdetní starí ľudia starí ľudia s postihnutím zdravia staré páry, kde jeden z partnerov je vážne chorý starí ľudia s minimálnym príjmom Ciele geriatrickej dispenzarizácie Udržanie zdravia Zabránenie zhoršenia choroby Zabránenie vzniku odkázanosti Zlepšenie kvality života Oddialenie smrti Indikácie na zaradenie do DS Orgánová dekompenzácia Strata mobility Strata sebestačnosti Adaptačné zlyhanie Kritériá efektivity pri hodnotení DS Prevencia psychosociálneho a somatického zlyhania adaptácie Prevencia straty sebestačnosti Oddialenie smrti Starý človek v rodine - Rodina je poznamenaná základnými skutočnosťami: znížením stability manželských zväzkov znížením sobášnosti zvýšením rozvodovosti úbytkom detí v rodine rozpadom viacgeneračného súžitia znížením úmrtnosti a predĺžením veku Starý človek v rodine Umožniť chorým a odkázaným ostať vo svojich domácich podmienkach Po hospitalizácii zabezpečiť adekvátnu domácu starostlivosť Zabezpečiť starostlivosť o umierajúcich Snaha rodiny neopustiť svojho príbuzného býva veľkou záťažou fyzickou, psychickou, ekonomickou Venovanie výhradnej starostlivosti členom rodiny chorého, umierajúceho Príprava na starnutie Starnutie – je prirodzený, nepretržitý a nezvratný proces, pri ktorom dochádza k zmenám organizmu v závislosti od pôsobenia mnohých vonkajších a vnútorných faktorov Starnutie prebieha počas celého života Vplyv pozitívnych a negatívnych vplyvov pôsobiacich na priebeh starnutia najmä v strednom veku Pozitívne vplyvy Dobrý psychofyzický stav Úzko s ním súvisí i sociálnoekonomický stav – kvalifikácia, úroveň vzdelanosti, stupeň zodpovednosti v povolaní, hygiena práce, životný štýl, sústava zvládania záťaže, tvorivé a konštruktívne riešenie krízových situácií, spôsob a kvalita života Negatívne vplyvy Ochorenie Psychosociálne vplyvy, okrem stresoru príznačného pre stredný vek – nebezpečenstvá plynúce z pracovného a životného prostredia – kumulácia psychickej záťaže (nadmerné úlohy, problémové, konfliktné, deprimujúce, stresové situácie) Výsledkom sú psychosomatické ochorenia Príprava na starnutie 2 roviny prípravy: 1. permanentá alebo dlhodobá príprava počas celého života človeka: tvorí súčasť výchovy k manželstvu, rodičovstvu, zdravotnej výchovy, občianskej, etickej a náboženskej výchovy... 2. akútna alebo krátkodobá príprava na starnutie začína 5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku, jej ťažisko sa zameriava na zdravotnícke opatrenia, psychologickú prípravu na zmenu Príprava na starnutie Delenie: zdravotnícka psychologická sociálna Zdravotnícka príprava Spočíva vo včasnom lekárskom vyšetrení, zameranom na včasnú diagnostiku chorôb – srdcovocievnych a onkologických, odstraňovanie rizikových faktorov – vysoký tlak, obezita, fajčenie, vysoký cholesterol, zvýšená hladina cukru v krvi Zahrňuje tiež odporúčania primeranej telesnej aktivity so zachovaním zásad pracovnej hygieny ako prevencie ochorení pohybového aparátu Psychologická príprava Vychádza zo zásad psychohygieny Poznanie vzťahov medzi životným prostredím, sociálnym systémom a psychickým zdravím – vyúsťuje do širokej škály možných intervencií Sociálne prostredie ovplyvňuje psychiku človeka prostredníctvom kvality socializačného procesu medziľudských vzťahov, pracovných podmienok, rodinných pomerov Na psychické zdravie a výkonnosť negatívne vplýva izolácia, jednostrannosť, nesprávne a neprimerané postoje k starnutiu a úlohe starnúceho človeka v spoločnosti Dôležitá je príprava na zmenu spoločenskej role, životného štýlu a životného programu pri odchode do dôchodku Sociálna príprava Zabezpečenie zmeny organizácie práce v súlade s vekom, výkonnosťou, vzdelaním, zdravotným stavom Prechod z pracovného pomeru do dôchodku by mal byť plynulý a postupný úpravou pracovnej doby a náplne práce Úzko s tým súvisia otázky bývania, stravovania, dĺžky dovolenky, trávenie voľného času Postupný, racionálny a plynulý prechod do dôchodku by minimalizoval riziká psychosociálneho zlyhania pri odchode do dôchodku Dôchodkový stres – sprevádza nútený odchod do dôchodku a často sa spája so znížením ekonomického statusu človeka a jeho rodiny Univerzity tretieho veku Jedna z foriem, ktorými sa spoločnosť snaží riešiť otázku: - vyplnenia voľného času - rozvinutia záujmových aktivít - zvýšenie spoločenského významu a prestíže - schopnosť učiť sa nie je podmienená vekom, ale skôr sociálnou príslušnosťou, zdravotným stavom, stupňom dosiahnutého vzdelania Motivácie k štúdiu Sledovanie špecifického vecného záujmu Štúdium predmetu alebo záujmovej oblasti, na ktorú im neostal čas alebo možnosti Vyrovnanie deficitu vo vzdelaní Priradenie teoretických vedomostí predchádzajúcim praktickým znalostiam Želanie uchovať si duchovnú mobilitu Potreba komunikácie Potreba sebareflexie, hľadanie novej orientácie a úloh Kvalifikovaný a kvalifikujúci výcvik pre nové úlohy Výukové predmety Starnutie, starý človek v zdraví a chorobe Sociálna problematika Právne otázky Politika Umenie Dejiny Jazyky teológia Psychosociálny význam UTV Stimulujú aktivitu Prehlbujú adaptačné mechanizmy Rozširujú sociálne spôsobilosti a repertoár stratégií záťažových situácií Poskytujú príležitosť na nadviazanie úzkych kontaktov a priateľských vzťahov medzi účastníkmi Cieľ UTV Podnecovanie všestranného záujmu o život Povzbudenie k aktivite Prispievanie k zlepšeniu adaptačných schopností Zvýšenie sebestačnosti a oddialenie závislosti Podnecovanie k dodržiavaniu zásad zdravého starnutia