Transcript KRÍZOVÁ INTERVENCIA

KRÍZOVÁ INTERVENCIA
PhDr. Monika
Mačkinová, PhD.
KRÍZA 

krinó (gréc.) - oddeliť, vybrať, voliť
crisis (lat.) - rozhodnutie, rozsúdenie,
rozlišovanie medzi podstatným a
nepodstatným
je subjektívne ohrozujúca situácia s veľkým
dramatickým nábojom, potencionálom
zmeny, bez nej by nebolo možné dosiahnúť
životného posunu zrenia.
KRÍZA
Wej-dži (čín.) - kríza
znak je zložený zo znakov


Wej –nebezpečie
Dži- dobrá príležitosť
KRÍZA

Stav krízy je obvykle popisovaný ako
emočné rozrušenie, ktoré je často
sprevádzané pocitmi zmätku, úzkosti,
depresie, hnevu a dezorganizácie vo
vzťahoch a sociálnom fungovaní. Je to zlom
v normálnom priebehu života človeka.
Subjektívne je prežívaná ako ohrozenie
identity a tiež strata schopnosti slobodne
utvárať vlastný život.
Časti klasickej gréckej drámy
1.Expozícia – prvá časť, v ktorej sú uvedené postavy a dejové základy
„Červená čiapočka ide cez les za svojou babičkou a stretne vlka“
2. Kolízia – časť deja, v ktorom sa stretávajú protichodné sily
„Čiapočka vlkovi naivne prezradí, kam sa chystá. Vlk Čiapočku predbehne, zožerie babičku, ľahne si do postele a čaká“
3. Kríza – rozhodujúca chvíľa, obrat, vyvrcholenie drámy
„Červená čiapočka vedie s babičkou rozhovor. Počas neho spozná, že ide o vlka. Ten vyskočí a Čiapočku zožerie“
4. Peripetia – náhly obrat, neočakávaná rozhodujúca zmena (často tragická)
„Okolo chalúpky prechádza poľovník, nazrie dovnútra, uvidí vlka a rozpára mu brucho.“
5. Katastrofa – rozuzlenie deja
„Z brucha vyskočí čiapočka aj s babičkou. Spoločnými silami vložia vlkovi do brucha kamene a ten sa po prebratí chce napiť vody a
utopí sa.“
6. Katarzia – poučenie, očistný účinok
Erik Lindeman – v 40. rokoch 20. storočia –
zaoberal sa reakciami ľudí pri katastrófe spôsobenej
požiarom
 Gerald Caplan – psychosociálne aspekty
( stretnutie s prekážkou, ktorú nie sme schopní
vlastnými silami zvládnuť)
Rene Thom- zaoberá sa problematikou kríz a katastrof
(krízu môžeme chápať ako subjektívne ohrozujúcu
situáciu s veľkým dynamickým nábojom,
potenciálom zmeny. Bez nej by nebolo možné
dosiahnuť životného posunu a zrania osobnosti.

Kríza


Pod pojmom kríza sa rozumie stav, situácia,
ktorá spôsobuje zmenu v každodennom
spôsobe života, vyvoláva stav nerovnováhy,
ohrozenia a stresu.
Kríza sa vždy dotýka človeka ako celku.



V pozadí každej krízy možno sledovať
staršie, nezvládnuteľné konflikty a traumy
alebo nedôsledné, povrchné riešenia
starších kríz.
Niektorí ľudia sú predurčení kríze svojou
precitlivenosťou, naivitou, rigiditou,
egocentrizmom a egoizmom.
Pre zvládnutie aktuálnej kríze je rozhodujúca
skúsenosť človeka z minulej krízi.

To, čo je pre jedného impulzom, aby
koncentroval svoju kapacitu a krízu
konštruktívne riešil, môže byť pre druhého
podnetom ku kolapsu, nekonštruktívnemu
alebo deštruktívnemu správaniu.
KRÍZA
Vodáčková (2002): „Krízu môžeme krízu
chápať ako subjektívne ohrozujúcu
situáciu s veľkým dynamickým nábojom,
potenciálom zmeny. Bez nej by nebolo
možné dosiahnuť životný posun, zrenie.“
KRÍZA

Everly a Mitchell (1999): „Kríza je
"odpoveď na udalosť, pri ktorej bola
narušená individuálna psychologická
rovnováha, zlyhal obvyklý mechanizmus
zvládania, u človeka sa objavujú známky
distresu a významnej funkčnej poruchy“.
KRÍZA

Podľa Kastovej k ďalším charakteristikám
krízy patrí tiež pokles sebaúcty, znížená
schopnosť koncentrácie, narušenie
doterajšej psychosociálnej rovnováhy, čo sa
môže prejaviť aj somatickými problémami.
KRÍZA

Človek pod tlakom takéhoto prežívania má
sklon k zastaveniu a k premýšľaniu
o otázkach zmyslu života.
Kríza z pohľadu medicíny
Pojem kríza – spočiatku výlučne medicínsky termín
Stav pacienta, ktorý sa náhle zmenil buď k lepšiemu
alebo k horšiemu.
V
oboroch psychiatrie, psychológie a ostatných
pomáhajúcich profesií sa slovo kríza objavuje až v
90. rokoch 20. storočia
Kríza z pohľadu psychológie



Obdobie človeka nachádzajúceho sa v
limitnej situácii
Objavuje sa tlak na rozhodnutie, zaujatie
postoja
Dlhodobé pôsobenie tlaku a stresu môže
spôsobovať pocity bezmocnosti a
nevýkonnosti
Charakteristiky krízy



Vzniká vážna nerovnováha – pocit
disorganizácie
Je časovo ohraničená (obyčajne nie viac ako
6 týždňov)
Situácia nie je zvládnuteľná bežnými
regulačnými mechanizmami
Typy kríz- podľa závažnosti






situačné krízy
tranzitórne krízy
krízy prameniace z náhleho
traumatizujúceho stresoru
krízy zrenia
krízy prameniace z psychopatológie
akútne krízové stavy
situačné krízy


Situačné krízy udalosť, ktorá je spustená
nepredvídateľným stresom. Závažnosť je
podmienená subjekt. nazeraním na situáciu
a dostupnosťou vyvažujúcich faktorov.
Prevládajú vonkajšie spúšťače.Prevládajú
vnútorné pocity stráta a jej ohrozenie
Choroba, prísť o zamestnanie, rozvod,
sťahovanie, nová práca......
tranzitórne krízy

Tranzitorné krízy alebo krízy z očakávaných
zmien. Prirodzené prekážky v živote, ktoré
súvisia s vývojovými nárokmi. Sú viazané na
určité časové obdobie. Počas života sa
stretávame z veľkým množstvom prekážok,
kým z človeka vyrastie zrelá osobnosť
- výber partnera, narodenie dieťaťa, sobáš,
krízy prameniace z náhleho
traumatizujúceho stresoru
Krízy prameniace z náhleho traumatizujúceho
stresu sú spúšťané vonkajšími stresormi, ktoré
človek neočakáva a nad ktorými nemá takmer
žiadnu kontrolu a vytvorené vzorce správania. (náhle
úmrtie blízkej osoby, znásilnenie, rôzne katastrofy...)
 Klient neočakáva žiadny stres
- zomretie blízkeho človeka
- hromadné nešťastie
- katastrófy
- povodne

krízy zrenia

Krízy zrenia vyplývajúce skôr z vývojovej dynamiky
jedinca. V kontexte medziľudských vzťahov je človek
konfrontovaný s úlohami, ktoré sú pre neho životne
dôležité, ale zároveň v nich neuspieva, čo súvisí
s jeho predchádzajúcim vývojom. Väčšinou sa to
týka bezpečia, istoty, intimity, závislosti, úzkosti,
hraníc, moci či bezmoci, sexuality a identity.
krízy prameniace z psychopatológie


-
-
Krízy prameniace z psychickej poruchy majú podklad
rovnako ako predchádzajúce krízy v neriešených vývojových
úlohách, korene problémov však budú siahať do rannejších
vývojových štádií. Klienti majú skúsenosť s psychiatrickou
liečbou. Spúšťačom môže byť čokoľvek, je to však umocnené
veľkou zranitelnosťou jedinca.
Ľudia s predispozíciou k duševnému ochoreniu sú zraniteľnejší
ľudia s poruchami osobnosti
utečenci
akútne krízové stavy




Neodkladné krízové stavy nesú vysoký
stupeň naliehavosti. Problémom býva napr.
kontrola silných emocionálnych impulzov,
vražedné alebo samovražedné chovanie.
Nesú zo sebou vysoký potenciál urgenrtnosti
– hneď zasiahnúť
Alkoholové intoxikácie, suicidálne správanie
Nekontrolovaná zlosť, agresia
Iná typológia kríz
Podľa situácií, ktoré sú príčinami kríz:


Individuálny rozmenr
Komunitný rozmer
Podľa časovej charakteristiky priebehu krízy:


Akútne krízy
Chronické krízy
Podľa uvedomenia su krízy:


Krízy zjavné
Krízy latentné
Podľa spôsobu manifestácie:


Zjavné krízy ktoré si človek uvedomuje a väčšinou
ho nútia čeliť niečomu, čo odporuje jeho sebeobrazu
a hodnotovému systému. Vedú človeka k hľadaniu
riešenia. (rozpad vzťahu, nevera, nemoc...)
Latentné krízy ktorési človek neuvedomuje
a nechce alebo nemôže ich pripustiť. Tento stav trvá
dlho, vedie často k nevhodným spôsobom
adaptácie, čo sa prejaví napr. únikom do choroby,
k príliš pracovnej aktivite, abúzu návykových látok...
Podľa priebehu:


Akútne krízy, ktoré bývajú búrlivé, majú jasný začiatok a
niekedy i koniec. Bývajú reakciou na traumatické životné
udalosti, napr. v súvislosti s neverou, rozpadom vzťahu, nehôd
a ochorení, znásilnením atď. Ľudia v takýchto situáciách často
vyhľadávajú odbornú pomoc.
Chronické krízy bývajú zo začiatku nenápadné, trvajú dlho,
niekedy mesiace i roky. Najčastejšie ide o procesy, ktoré majú
charakter latentnej krízy, niekedy vznikajú nedostatočným alebo
povrchným riešením akútnych kríz. Častým dôvodom sú
neuspokojivé sociálne okolnosti, ako je chudoba, domáce
násilie, bezdomovectvo a pod.
PRIEBEH KRÍZY (podľa Caplana)-fázy
krízového stavu.
1.fáza Jedinec vníma ohrozenie čoho
dôsledkom je zvýšenie úzkosti. Aktivuje preto
vyrovnávacie stratégie, ktoré ak sa
neosvedčia nastupuje druhá fáza.
PRIEBEH KRÍZY

2.fáza Pocit zranitelnosti a nedostatku
kontroly nad situáciou. Objavujú sa
tendencie vyrovnať rovnováhu náhodným
spôsobom. Ak sa nedarí redukovať úzkosť
a riešenie sa nedostavuje, jedinec vstupuje
do ďalšej fázy.
PRIEBEH KRÍZY

3.fáza Jedinec sa snaží o predefinovanie krízy
s nádejou, že dôverné známe vyrovnávacie
prostriedky budú úspešné. Nové spôsoby riešenia
problémov môžu priniesť rozuzlenie. Jedinec si je
schopný väčšinou pripustiť pocity a robiť rozhodutia,
ktoré ho môžu vrátiť na predkrízovú úroveň
fungovania. Ak sa to nepodarí kríza sa prehlbuje
a v tejto fáze je jedinec najviac otvorený pomoci.
PRIEBEH KRÍZY





4. fáza Vyznačuje sa závažnou psychickou
dezorganizáciou. Úzkosť môže prerastať do stavu paniky
a objavujú sa hlbšie kognitívne, emocionálne a psychologické
zmeny. Odborný zásah sa tu javí ako najproduktívnejšie
opatrenie. Je potrebné:
1. Nechať vyplaviť všetky emócie, pocit ohrozenia, strachu,
paniky...
2. Snažiť sa dostať k informáciám o klientovi – rodinná
anamnéza, zistiť, či nie je v rodine psychická porucha,
dedičnosť...
3. Stanoviť si hypotézu – čo budeme ďalej s klientom robiť
4. Intervencia.
Správanie človeka v kríze










Spánok, „prespať to“, schovať sa do postele,
Pritúlenie( k mamičke, k partnerovi)
Potreba vyrozprávať sa, posťažovať sa, zveriť sa niekomu, byť
vypočutý,
Potreba vyplakať sa, vykričať, vynadávať,
vychvaľovanie sa, klamanie, prekrucovanie reality,
Intenzívna potreba sa uzavrieť do svojho súkromia, všetko si
premyslieť,
Vybitie energie športom, nejakou bezcieľnou aktivitou
Modliť sa,
Fantazírovať, umenie,
Opiť sa alebo iný exces.
KRÍZOVÁ INTERVENCIA


je špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa
ocitli v kríze.
Od klasickej intervencie sa líši najmä v tom,
že býva kratšia, niekedy sa obmedzí na
jeden kontakt, väčšinou nepresahuje šesť
stretnutí. Je zameraná na zvládnutie
akútneho problému.
Krízová intervencia

je špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa ocitli v kríze. Od
klasickej psychoterapie sa líši vo viacerých prípadoch. Býva
kratšia, niekedy sa obmedzí na jeden kontakt, väčšinu
nepresahuje šesť stretnutí. Je zameraná na zvládnutie
akútneho problému snaží sa postihnúť biopsychosociálne
väzby a intervenovať v niekoľkých rovinách: preto sa na riešení
často podieľa viacej odborníkov- okrem psychológov a
psychiatrov to bývajú sociálni pracovníci, lekári a pedagógovia.
Niekedy je nutná i právna konzultácia. Bežnou stratégiou je
prizvanie rodinných príslušníkov, alebo iných pre klienta
významných osôb.
Krízová intervencia

Krízová intervencia je zásah v dobe krízy,
ktorý sa snaží minimalizovať ohrozenie
klienta, objaviť a posilniť jeho schopnosť
vyrovnať sa zo záťažou tak, aby jeho
adaptácia posilnila jeho rast a integritu a aby
sa pokiaľ možno predišlo negatívnym
deštruktívnym spôsobom riešenia situácie.
Príčiny kríz




René Thom označuje ako vonkajšie spúšťače krízy tri situačné
konštelácie:
1. Strata objektu – nie len strata osoby úmrtím, rozchodom či
odcudzením, ale strata čohokoľvek s čím sme identifikovaní, je
vnímaná ako ohrozenie.
2. Voľba – už fakt sám, že keď zvolíme jednu cestu, hodnotu čo
prináša zdanie sa inej, môže pôsobiť záťaž.
3. Zmena – tu sa prejavuje fakt, že všetko, čo sa odvíja
,,zhruba rovno”, bez väčších zlomov a skokov, máme tendenciu
vnímať ako dobré. Kvalitatívne i kvantitatívne skoky v nás
podporujú pocit nepohodlia alebo neistoty. To platí i v prípade,
že ide o pozitívny zlom.
René Thom



Citovaný autor ďalej uvádza dva vnútorné spúšťače krízy:
1. Nutnosť adaptácie subjektu na vlastný vývoj a zmeny z toho
prameniace. To znamená, že spúšťačom môže byť práve
neschopnosť vyhovieť požiadavkám vývoja. To môžeme dobre
vidieť u rodín, ktoré majú problém s oddelením dospievajúceho
člena.
2. Jav, ktorý nazývame pojmom hybris (z gréckeho hybris =
zaslepenosť). Sú to tie kroky a stratégie, ktoré problém síce
neriešia, ale v najťažších chvíľach umožnia preklenutie
situácie. Dlhodobo však nemôžu obstáť a sú zdrojom
potencionálnych kríz v budúcnosti.
Tabuľka životných udalostí
Smrť partnera, partnerky 100
Rozvod
73
Rozvrat manželstva
65
Väzenie
63
Smrť blízkeho člena rodiny 63
Úraz alebo vážne ochorenie 53
Sobáš
50
Strata zamestnania
47
Uzmierenie a prebudovanie manželstva 45
Odchod do dôchodku 45
Zmena zdravotného stavu člena rodiny 44
Tehotenstvo
40
Sexuálne problémy
39
Prírastok nového člena do rodiny
39
Zmena zamestnania
36
Zmena finančného stavu
38
Smrť blízkeho priateľa
37
Preradenie na inú prácu
36
Závažné nezhody s partnerom
35
Pôžička vyššia než jeden priemerný ročný plat 31
Splatnosť pôžičky
31
Zmena zodpovednosti v zamestnaní
39
Syn alebo dcéra opúštajú domov
29
Konflikty so svokrom-svokrou-zaťom-nevestou 29
Mimoriadny osobný čin alebo výkon
28
Manžel-manželka nastupuje či končí zamestnanie 26
Vstup do školy alebo jej ukončenie
26
Zmena životných podmienok
25
Konflikty z nadriadeným
23
Zmena pracovnej doby
20
Zmena bydliska
20
Zmena náboženstva alebo politickej strany 19
Dovolenka
13
Vianoce
12
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
250
Rozdelenie kríz podľa potencujúceho
faktora








Kríza zrenia
Kríza z nadmernej a nedostatočnej stimulácie
Kríza pri suicidálnom ohrození
Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného
neštastia/katastrofy
Kríza zo zármutku
Kríza pri zistení život ohrozujúcej choroby
Kríza v eskalujúcom manželskom/partnerskom
konflikte
Kríza v psychoterapeutickom procese
Kríza zrenia




Súvisí najčastejšie s tzv. Krízou stredného
veku (ale objavuje sa aj v pubertálnom
období)
Približne rovnako postihuje mužov a ženy
Vyplýva často zo zmeny situácie v rodine –
napr. Odchodom dospelých detí, odchodom
do dôchodku a pod.
Objavuje sa tématika starnutia a smrti
Kríza z nadmernej a nedostatočnej
stimulácie






Vonkajšie prejavy táchto dvoch foriem sú veľmi
odlišné
Človek v kríze z nadmernej stimulácie je vo vleku
svojich emócií
Kríze z nadmernej stimulácie tiež hovoríme „hlasná
kríza“
U človeka s krízou z nedostatočnej stimulácie sa
často emócie oddelujú od vedomého života
Život sa pre týchto ľudí stáva prázdnym
Krízam z nedostatočnej stimulácie tiež hovoríme
„tiché krízy“
Kríza pri suicidálnom ohrození



Ide o mimoriadne zúženie životných
možností, ochudobnenie emócií a
neschopnosť akýmkoľvek spôsobom
presadiť svoje rozhodnutie či riešiť problém
Pocit premárnenia, zbytočnosti vlastného
života
Špeciálnou podskupinou sú ľudia v kríze po
neúspešnom suicidálnom pokuse
Za rizikových z pohľadu suicidálneho ohrozenia sú považované
najmú tieto skupiny (poradie podľa závažnosti):
 Závislí
 Depresívni
 Osamelí
 Ľudia s históriou suicidálneho pokusu
 Príslušníci pomáhajúcich profesii
Základné delenie samovrážd:
 Impulzívne
 Bilančné
Vývoj suicidálneho správania:
1. zneistenie samého seba
2. zúženie životného priestoru, pocity
opustenosti, beznádeje a bezmocnosti popieranie reality (obranné mechanizmy)
3. fantázie o návrate k harmonickému stavu
4. fantázie o samovražde - konkrétne predstavy
o spôsobe samovraždy, predstava pomsty
Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného
nešťastia/katastrofy
1. Fáza omráčenia a šoku (0 do 24-36 hodín po
udalosti)
- záchrana života a majetku
- protišokové opatrenia
2. Fáza výkriku (do 3 dní po udalosti)
- pocit derealizácie – omámenosť spojená s
pocitom, že svet je nejako „mimo“. Prejavuje
sa uzavretím do seba, u niektorých naopak
prehnanou činnosťou.
Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného
nešťastia/katastrofy
3. Hľadanie zmyslu (zvyčajne od 3 dní až 2 týždne po udalosti)
4. Popretie a znovuprežívanie. (2 týždne až mesiac po udalosti)
- popretie alebo aspoň pokusy o popretie sa striedajú s
myšlienkami, čo by bolo iné, keby...
- u niektorých jedincov objavujú príznaky PTSD
5. Posttraumatická fáza (1 až 3 mesiace po udalosti)
- v tejto fáze sa rozhoduje o tom, či človek uviazne v
posttraumatických reakciách alebo sa jeho život začne posúvať
ďalej. Uzdravenie a uzavretie celej udalosti môže byť iba
predstierané
Kríza zo zármutku




Postihuje celú existenciu človeka
Pocit úplnej bezmocnosti
Vyžaduje odpútanie sa od spoločného „ja“
späť k vlastnej individualite
Často sprevádzané snami
Fázy smútenia:
1. fáza popierania
2. fáza prepuknutia chaotických emócií
3. fáza hľadania, nachádzania a odpútavania
4. fáza nového vzťahu k svetu a k sebe
Kríza pri zistení život ohrozujúcej
choroby




Podobná ako kríza zo zármutku
Kríza postihuje chorých, ale často aj blízkych ľudí a
aj pomocný personál
Schopnosť vysporiadať sa z krízou pri zistení život
ohrozujúcej choroby závisí na predchádzajúcej
skúsenosti s podobnými situáciami
Fázy vyrovnávania sa z situáciou život ohrozujúcej
situácie sú rovnaké ako pri kríze zo zármutku
Kríza v eskalujúcom
manželskom/partnerskom konflikte



Súvisí z mnohými podnecujúcimi faktormi –
nezhody vo výchove detí, nevera,
neschopnosť riešiť fungovanie domácnosti a
pod.
Môže nastať u jedného, ako aj u oboch
partnerov súčasne
Môže byť potencionálne nebezpečná – život
ohrozujúca
PTSD – posttraumatic stress disorder
Štetina
a
kol.
(2000)
uvádzajú,
že
posttraumatická stresová porucha vzniká po
náhlych,
otrasných,
osobnú
integritu
obmedzujúcich
či
život
ohrozujúcich
udalostiach, ktoré prežije človek buď sám,
alebo ktorých bol bezprostredným svedkom.
Somatické príznaky PTSD





bolesti hlavy, závrate
tráviace ťažkostí, bolesti brucha, hnačky,
zápchy
bolesti na hrudníku, problémy s dýchaním,
astmy
chronické bolesti bez zisteného organického
podkladu
poruchy spánku







depresia
panické záchvaty
ťažko vyhýbavé správanie
zneužívanie látok – alkohol, drogy
odcudzenie a izolácia
pocity nedôvery a zrady
iné ťažkosti - nadmerný hnev a podráždenosť,
narušené vykonávanie každodenných činností,
udalosti pripomínajúce preludy alebo halucinácie.
KRÍZOVÁ INTERVENCIA

Snaží sa intervenovať v niekoľkých rovinách
a preto sa na jej riešení podieľa viac
odborníkov: psychológovia, psychiatri,
sociálni pracovníci, lekári, pedagógovia,
právnici. Bežnou stratégiou je prizvanie
rodinných príslušníkov alebo iných pre
klienta významných osôb.
Správanie človeka v kríze

Každý človek sa snaží záťaž najprv zvládnuť
sám. Je veľké množstvo stratégií, ktoré
intuitívne využívame, keď ide ,,do tuhého”.
KRÍZOVÁ INTERVENCIA

sa snaží minimalizovať ohrozenie klienta,
objaviť a posilniť jeho schopnosti vyrovnať sa
so záťažou tak, aby sa posilnila integrita
a rast a aby sa predišlo pokiaľ možno
k negatívnym spôsobom riešenia situácie.
KRÍZOVÁ INTERVENCIA

Ponúka patričnú pomoc s cieľom uľahčiť
komunikáciu, navrátiť sebadôveru, vyjadriť
emócie, mobilizovať podporu a čo
najhodnovernejšie odhadnúť jadro problému.
Osem typických emocionálnych reakcií
v situácii krízy








Anxieta
Popieranie
Hnev
Zahanbenie
Pocit viny
Výčitky
Smútok
Prehodnocovanie
Princípy krízovej intervencie

Pomoc by mala byť pokiaľ možno okamžitá, ľahko
dosiahnuteľná. Klient v kríze by mal mať poskytnutú
pomoc ihneď. Odloženie kontaktu – na ráno,
objednanie za niekoľko dní môže výrazne prehĺbiť
bezmocnosť a zvýšiť autoagresívne správanie.
Budovanie siete krízových centier a liniek dôvery,
následných služieb ich zviditeľnenia je jedným z
princípov modernej a komplexnej starostlivosti o
obyvateľstvo.
Princípy krízovej intervencie


Starostlivosť by mala byť kontinuálna a mala by mať
definované minimálne ciele.
Bolo by ideálne, aby klient, ktorý nadviazal kontakt s
odborníkom mohol s ním pokračovať na riešení
svojho problému. Krízová intervencia nie je zásah,
ktorý by mal vyriešiť všetky problémy, ktoré klient
predkladá. Má podporiť klienta v tom aby sa jeho
schopnosť cítiť, uvažovať a hľadať riešenie čo
najrýchlejšie dostala na obvyklú aspoň funkčnú
úroveň.
Sociálny pracovník v krízovej intervencii







Pomoc by mala byť okamžitá
Pomoc by mala byť ľahko dosiahnuteľná
Starostlivosť by mala byť kontinuálna
Starostlivosť by mala mať definované minimálne ciele
Mala by byť zabezpečená prevencia možného zhoršenia stavu
Starostlivosť by mala počítať s kontextom klientových vzťahov
Pomoc by mala byť aktívna, ak je to nutné aj direktívna
Proces krízovej intervencie

Pri práci s klientom v kríze je treba postupne
venovať pozornosť týmto oblastiam:
1. Okamžitá redukcia ohrozenia

Od začiatku kontaktu s osobou v kríze je nutné pozorne
sledovať všetky signály, ktoré svedčia o riziku a
nebezpečenstve. Napríklad intoxikácia vyžaduje rýchly
lekársky zákrok, pozornosti by nemalo uniknúť zranenie
alebo somatické problémy, ktoré môžu poukazovať na
telesné ohrozenie. Náročné je rozoznať príznaky
počiatočného či akútneho psychotického stavu.
2. Prvý odhad situácie a jej posúdenie

Zistenie a posúdenie aktuálneho stavu
klienta je kľúčové. Sledujeme jeho schopnosť
komunikácie a orientácie v realite akými
prostriedkami a čo sa snaží povedať.
Pátrame po typických stresových prejavoch a
snažíme sa dozvedieť čo môže byť
spúšťačom krízy.
3. Formulácia hypotézy

Odhad situácie, dokreslený dostupnými
informáciami, nám umožní vytvoriť hypotézu
o vzniku a priebehu krízy a tiež odhad
prognózy.
4. Intervencia


Dôležitým krokom je pokus o zistenie hypotézy týkajúcej sa
príčin krízy, ktorú má sám klient. Postupne z nej môže vznikať
verzia, ktorú môžu zdieľať klient i odborník a tak nachádzať
spoločný jazyk. Ten kto poskytuje starostlivosť by mal dať jasne
najavo, že chápe klientove pocity a že jeho prejavy sú
normálnou reakciou na „nenormálnu“ situáciu.
Krízová intervencia je v cieli keď je klient schopný cítiť a
vyjadrovať emócie, je zorientovaný v realite a chápe svoju
situáciu. Je schopný spolu s odborníkom voliť varianty ďalšej
starostlivosti alebo iné opatrenia, pokiaľ sú nevyhnutné
Formy odbornej krízovej pomoci





Ambulantná forma
Forma hospitalizácie
Forma terénnej služby
Forma krízovej pomoci a služby v klientovom
prirodzenom prostredí
Telefonická krízová intervencia
Priebeh krízovej intervencie
1. vnútorná príprava na stretnutie a zaistenie
podmienok nerušeného rozhovoru
2. prijatie klienta, orientačný rozhovor
3. abreakcia (uvolnenie emócií odžitím),
porozumenie situacii
4. hľadanie čiastkových riešení
5. zaistenie nádväznosti v ďalšej starostlivosti
Použitá a odporúčaná literatúra
Matoušek O.: Metódy a řízení sociální práce
Portál, Praha, 2003
Vodáčková D. a kol., Krizová intervence. Portál,
Praha, 2002
Kastová V., Krize a tvořivý přístup k ní, Portál,
Praha, 2000