Transcript gazova
1 Prevencia Oblasť preventívnych aktivít je aktuálna v každej medzi odborníkmi spoločnosti a v ktoromkoľvek čase. Nemôžeme zabudnúť, že najmä v posledných rokoch sa prezentuje omnoho viac sociálnych problémov a preto je potrebná a dôležitá zvýšená pozornosť kompetentných. Medzi odborníkmi prevláda názor, že keby spoločnosť venovala väčšiu pozornosť prevencii, dokázala by predchádzať niektorým negatívnym javom . Napriek tomu sa spoločnosť mobilizuje veľmi málo !!! 1.1 Vymedzenie pojmu prevencia Pojem prevencia je všeobecne známy, ale najjednoduchšie vysvetlenie pre pojem prevencia je, že ide o predchádzanie vzniku alebo možného vzniku zdravotných, sociálnych alebo iných problémov. Napriek tomu je dôležité aby sme si uvedomili, že prevencia je možná všade okolo nás. V súčasnosti sa prevencia najčastejšie spája s prevenciou v rámci sociálno – patologických javov. Známe sú hlavne aktivity v oblasti prevencie drogových závislostí, AIDS alebo prevencia kriminality. Pojem prevencia a neskôr popri postupnom kreovaní sociálnej práce pojem sociálna prevencia, sa začal používať aj v sociálnej práci a to najmä v súvislosti s prevenciou drogových závislostí. - Levická ( 2001) charakterizovala prevenciu ako činnosť na zabránenie niečomu v pozitívnom zmysle, ako činnosť nasmerovanú na minimalizovanie antisociálnych problémov, ktoré sa vyskytujú v živote jednotlivcov, rodín, skupín, prípadne aj komunít. - Schiling (1999) ktorý ju vníma ako súhrn všetkého úsilia spoločnosti pôsobiaceho proti vzniku siciálnych prípadov alebo abnormálnych životných osudov. - Strieženec (1996) prevencia je praktická činnosť, založená na vedecky uplatňovaných opatreniach, ktoré smerujú k posilňovaniu a ochrane komplexnej sociálnej vyváženosti a je ju nútená uskutočňovať vo všetkých etapách života človeka. - Z trestnoprávneho hľadiska je prevencia definovaná i v zákone č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti. 1.2 Úrovne prevencie univerzálna je zameraná na celú populácia selektívna je zameraná na podskupiny Indikovaná je zameraná na jednotlivcov Tieto tri úrovne zodpovedajú zaužívanému členeniu Primárna prevencia rozumieme intervenciu ešte pred tým, ako sa problém objaví ( zdravotný alebo sociálny problém ) teda pôsobenie pred tým ako sa narušia vonkajšie vzťahy, alebo vnútorná rovnováha duševného alebo somatického zdravia. Ide hlavne o motivovanie indivídua k adaptovaniu jeho správania, k preferovaniu hodnôt postojov a princípov. Primárna prevencia je často zahrnutá do programov školskej, zdravotnej sociálnej. Dá sa povedať, že sem patria všetky aktivity zamerané na to, aby problém nevznikol Sekundárna prevencia zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín. Sekundárna prevencia je určená priamo ohrozeným jednotlivcom alebo rizikovým skupinám obyvateľstva, pričom vytvára priestor pre aktivity špecialistov z radov zamestnancov v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve najmä sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov, pedagógov, kňazov ale aj policajtov. Sekundárna prevencia ma zabrániť vzniku alebo prehlbovaniu porúch sociálneho a psychického vývinu či zdravotných problémov. Terciárna prevencia má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutého problému alebo porúch, má zabrániť ich recidívam. Ide o prevenciu v rámci ohraničenia dôsledkov, príčin a prejavov prezentovanej poruchy, javu alebo problému. Terciárna prevencia nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencii, cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými problémami , ktorý okrem toho že ohrozujú seba ohrozujú aj svoje okolie -drogovo závislí . Cieľom terciárnej prevencie je hlavne resocializácia a integrácia jednotlivca. Terciárna prevencia býva spravidla realizovaná zdravotníckymi, sociálnymi alebo školskými inštitúciami. 1.3 Úloha a funkcie prevencie Základným cieľom prevencie je predchádzať, obmedziť a minimalizovať prezentovaný problém, poruchy alebo javy. Všeobecne by sa toto dalo vyjadriť ako snaha o zlepšenie verejného a duševného zdravia. Ciele prevencie ovplyvňuje niekoľko determinantov: Formulovanie obsahu preventívnych aktivít Legislatívny rámec uplatňovania prevencie Inštitucionálne zázemie Zapojenie médií Odborný potenciál, regionálnych a národných, prípadne medzinárodných inštitúcií. Uvedené determinanty ovplyvňujú aj samostatné funkcie prevencie. Medzi základné funkcie patrí: Depistáž, plánovanie, projektovanie Príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie prostredníctvom špecializovaných programov formou tréningov a výcvikov. Podpora, pomoc a poradenstvo pre inštitúcie ktoré sa podieľajú pri realizácií preventívnych aktivít. Definovanie priorít, identifikovanie základných okruhov problémov Dokumentovanie aktivít v oblasti prevencie Starostlivosť o odborný rast a vzdelávanie nositeľov preventívnych aktivít – realizátorov. 2.Sociálna prevencia Bola po prvý krát vymedzená v zákone o sociálnej pomoci, ako integrálna súčasť všetkých nástrojov a foriem sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu sa pojem sociálna prevencia častejšie prezentoval v niektorých štúdiách až prijatím zákona NR SR č. 195/1998 Z.z o sociálnej pomoci, formulácia pojmu bola definovaná pre účely uvedeného zákona, ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. 2.1 Všeobecná charakteristika súvisiacich pojmov Sociálny - neformálny, kamarátsky, družný, pospolitý, týkajúci sa spoločnosti, vyplývajúci zo spoločenského života Sféra – okruh, prostredie, oblasť. V súvislosti so sociálnou prácou možno oblasti sociálnej sféry vymedziť nasledovne : Orgány štátnej správy a samosprávy sem patria úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, inštitúcie v rezorte školstva, zdravotníctva, policajné zložky. Inštitúcie sociálneho poistenia sem patrí Sociálna poisťovňa Zariadenie sociálnej starostlivosti napríklad domov dôchodcov, rehabilitačné zariadenia, diagnostické centrá Ambulantné pracoviská, poradenské centrá a centrá pre prevenciu. Iné zariadenia tu môžeme spomenúť tábory utečencov. Tretí sektor napr. dobrovoľníctvo, nadácie, cirkevné a charitatívne skupiny Sociálna sféra sa rovná komplexné zabezpečenie potrieb v prospech jedinca a spoločnosti. Hmotná núdza – od 1.1 2004 je hmotná núdza definovaná v zákone č. 599 /2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení a doplnení niektorých zákonov. Ten vymedzuje hmotnú núdzu ako stav, ´keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a nemôžu si príjem zabezpečiť alebo zvýšiť . Životné minimum je definovaná v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosťou 1.1.2004. Výška životného minima je vyjadrená peňažnou sumou, ktorá sa upravuje vždy 1. júla. Životné minimum umožňuje jednotlivcovi alebo osobám v spoločnej domácnosti uspokojovať svoje potreby v miere uznanej spoločnosťou. 2.2 Sociálna prevencia – charakteristika pojmu Sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou predovšetkým sociálno – patologických javov, čo znamená , že všeobecným a základným cieľom sociálnej prevencie je Predchádzať nepriaznivým situáciám a udalostiam Zabraňovať vzniku a šíreniu sociálnopatologických javov Poskytovať pomoc pri výskyte porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu Zabraňovať zhoršovaniu porúch Sociálna prevencia sa zameriava predovšetkým na vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno – vzdelávacej, v oblasti zamestnanosti, podmienok pre využitie voľného času, rastu, životnej úrovne, duchovného rozvoja humanizácia a skvalitňovania spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu a sociálnu integráciu každého jednotlivca ( Bubelín, 1998) Sociálna prevencia je predovšetkým sociálna pomoc ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej práce. Sociálnu prevenciu treba vnímať aj v širších súvislostiach ( Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR) Je potrebné z hľadiska metód sociálnej práce rozlišovať sociálnu pomoc pre maloletú a plnoletú osobu. Sociálna pomoc pre maloletého Keď je výchova vážne ohrozená alebo vážne narušená Keď sa prezentujú poruchy správania Keď sa zanedbáva povinná školská dochádzka Keď sa maloletý dopustil konania si znakmi trestného činu Keď je maloletý týraný alebo pohlavne zneužívaný Sociálna pomoc pre plnoletého občana Bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený Bol plnoletý prepustený z výkonu trestu Bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia Pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím Sociálnoprávna ochrana 305/2005 Z.z. 3. Formy sociálnej prevencie Formy sociálnej prevencie sú vyhľadávacia činnosť, nápravná činnosť, rehabilitačná činnosť resocializačná činnosť a organizovanie výchovno - rekreačných táborov. 3.1 Vyhľadávacia činnosť Jednou zo základných foriem je vyhľadávanie klientov, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo v sociálnej núdzi bez pomoci iného, nie sú schopní si riešiť vlastné problémy. Vyhľadávanie sa uskutočňuje: korešpodenčne, osobným kontaktom, prostredníctvom liniek záchrany. Za vyhľadávaciu činnosť považujeme : Vyhľadávanie maloletých ( napríklad rodičia zanedbávajú ) Maloletých s poruchami správania Maloletých u ktorých je dôvodné podozrenie na týranie Maloletých pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť 3.2 Nápravná činnosť Je odstraňovanie, zmierňovanie alebo neutralizovanie už vzniknutých sociálne negatívnych procesov a stavov. Nápravná činnosť obsahuje aj výchovné usmerňovanie a výchovné opatrenia na odstránenie nedostatkov vo výchovných pomeroch dieťaťa. Sociálna prevencia je nerozlučne spojená s problematikou výchovy a sociálnej pedagogiky. Pod pojmom výchovná činnosť môžeme a máme na mysli cielené výchovné opatrenia na predchádzanie stavom hmotnej a sociálnej núdze, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nepriaznivých sociálnych a výchovných podmienok v rodinách. Základným cieľom výchovy v oblasti sociálnej prevencie je pomoc jednotlivcovi, rodinám pri zvládaní sociálnych situácií a vytváraní sociálnych návykov. 3.3 rehabilitačná činnosť V roku 1969 Definovalo WHO sociálnu rehabilitáciu nasledovne : Rehabilitácie je kombinované a koordinované použitie liečebných , sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov pre výcvik alebo precvičovanie jednotlivca k najvyššej možnej funkčnej schopnosti. Sociálne začlenenie čiže sociálna integrácia : Úplná sociálna integrácia Inhibovaná sociálna integrácia ( existuje nejaká prekážka ) Obmedzená účasť na sociálnych vzťahoch (nemožno realizovať niektoré činnosti, nejaké aktivity) Zmenená účasť v v soc. vz. ( má obmedzené sociálne vzťahy čiže rodina, susedia) Ochudobnené vzťah klient je naviazaný len na rodinu či zamestnancov alebo spoluobyvateľov soc. Zariadení. Redukované vzťahy Narušené vzťahy( klient je neschopní udržiavať sociálne kontakty) Sociálna izolácia ( ide o klienta s ťažkým mentálne a telesným postihom ) V praxi sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi rehabilitácie: Medicínska rehabilitácia Liečebná rehabilitácia Sociálna rehabilitácia Pracovná rehabilitácia Výchovná rehabilitácia Psychologická rehabilitácia Voľnočasová rehabilitácia 3.3.1 Sociálna rehabilitácia Zákon č. 448 /2008 Z.z. Medzi odborné činnosti podľa §16 radíme Základné sociálne poradenstvo Špecializované poradenstvo Pomoc fyzickej osobe Sociálna rehabilitácia Ošetrovateľská starostlivosť Pracovná terapia Tlmočenie Sprostredkovanie Pomoc pri výkone opatrovníckych práv Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, tak za sociálnu rehabilitáciu v zmysle § 21 ods.2 môžeme považovať Nácvik používania pomôcok Pomoc v domácnosti Nácvik priestorovej orientácie Nácvik samostatného pohybu Výučba čítania a písania Sociálna komunikácia Rehabilitačná činnosť sa neposkytuje len tým ľuďom ktorí trpia handicapom od narodenia, ale aj takým ľuďom ktorí v dôsledku nejakého úrazu stratili schopnosť starať sa o seba. Pre sociálnu rehabilitáciu platí Zákon 461 / 2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pracovná rehabilitácia sa môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť znova na šesť mesiacov. Pracovná rehabilitácia je dynamickým a dlhodobým procesom Rehabilitačné stredisko Sa poskytuje sociálna rehabilitácia tým klientom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby. 3.4 Resocializačná činnosť Resocializačná činnosť sú postupy prevýchovy občana . Zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí. Aj keď spomínaný zákon už nie je v platnosti podstata resocializácia zostala zachovaná. Výsledný efekt resocializačnej činnosti je vysoko individuálny,( o aký problém šlo, osobnostné vlastnosti klienta, sociálne prostredie, hodnotová orientácia.....) V súčasnosti platnú právnu normu, pre uskutočňovanie resocializačnej činnosti predstavuje Zákon č. 305 /2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Resocializačný proces sa orientuje na klienta a je prísne idividuálny. Má nasledujúce fázy : Iniciálna Kognitívne Konfrontačne tvorivá Adapračná Socioterapia 4. Sociálne služby a sociálna prevencia 4.1 Druhy sociálnych služieb Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrie v zariadeniach, ktorými sú útulok, domov na pol ceste. Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií Podporné služby 4.2 Formy sociálnych služieb Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie. 4.3 Poskytovanie sociálnych služieb Odborné činnosti sú najmä základné sociálne poradenstvo, špeciálne sociálne poradenstvo. Ďalšie činnosti sú: utváranie podmienok na prípravu stravy, poskytovanie osobného vybavenia, donáška stravy, požičiavanie pomôcok, zabezpečenie záujmovej činnosti. 5 Účastníci sociálnej prevencie 5.1 Sociálny klient Za sociálneho klienta sa považuje osoba, ktorá prichádza alebo je v starostlivosti sociálneho pracovníka, klientom sú jednotlivci, členovia rôznych skupín, ktorí vyžadujú sociálnu starostlivosť, sociálnu pomoc a ocitli sa v sociálnej kolíznej situácií, majú určitý sociálny problém, ktorý je potrebné odstrániť alebo prekonať. Patria sem občania ktorí sa dostali do situácie sociálnej odkázanosti, tiež všetci tí, ktorí sa ocitli v sociálne kolíznych situáciách. Klienti môžu byť ďalej príslušníci minorít a rôznych príčin sociálne narušení jednotlivci ( Strieženec, 1996) 5 .1. 1 Typy klientov A. Sociálna patológia( patria sem klienti s poruchami správania, prostitúcia, násilie, závisloisti....) B. Problémy veku ( obdobie dospievania, staroby detstva) C. Sociálne skupiny ( sú súčasťou kultúrnych, sociálnych a extrémistických skupín ) E. Sociálno- ekonomické aspekty ( nezamestnaní, bezdomovci) F. Zdravotné postihnutie ( mentálne alebo telesné postihnutie) 5.2 Sociálny pracovník ktorý disponuje osobitnými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu, komunitu či spoločnosť k správnym postojom. Snaží sa riešiť a eliminovať problémy. Cieľom sociáneho pracovníka je spolupôsobiť v sociokultúrnom živote občana a zvyšovať spokojnosť občana vtedy, keď nie je schopný si zabezpečiť svoje potreby vlastnými silami, prípadne pomocou svojho blízkeho okolia. Činnosť s deťmi Činnosť s rodinou Činnosť s mentálne postihnutými činnosť s nezamestnanými Činnosť s alkoholikmi Poradenstvo pre občanov prepustených na slobodu Následné vzdelávanie sociálnych pracovníkov 5.2.1 Osobnosť sociálneho pracovníka Osobnosť je systémová vlastnosť indivídua, súbor kvalít ktoré ho charakterizujú z hľadiska účasti na spoločenských vzťahoch. Osobnosť je charakteristická zvládnutím hodnotových noriem, orientáciou na stabilnosť motívov a záujmov, schopnosťou sebahodnotenia, sebaúcty a úcty k druhému. Silná osobnosť znamená, že jedinec je schopný svojou energiou, svojou zdatnosťou alebo inými vlastnosťami vyniknúť nad priemer. Z psychologického hľadiska má každý človek vlastnú osobnosť. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť nič cudzie čo je ľudské. Poctivosť, Spravodlivosť Pravdovravnosť, Pracovitosť Čestnosť, Dôvernosť Slušnosť, Zodpovednosť Trpezlivosť, Obetavosť. Jeho morálny postoj by mal byť príkladom pre druhých, pri kontakte s klientom sa určite sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania. Sociálny pracovník musí vedieť bezprostredne nadväzovať kontakt s ľuďmi, pretože nadviazanie kontaktu vedie k získavaniu informácií o klientovi. Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti a to citová stabilita, životný optimizmus, životné skúsenosti. Sociálnemu pracovníkovi nesmie chýbať schopnosť hlavne empatie Etika a etický prístup v sociálnej prevencii V rámci etiky sa v súčasnosti do popredia pomáhajúcich profesií aplikovaná a profesijná etika. Aplikovaná etika skúma etnické aspekty konkrétnych problémov života človeka, či už v každodennom živote (etika života a smrti),, alebo v rámci profesijnej činnosti(ošetrovateľská etika, učiteľská etika) Etický kódex označuje súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo organizáciu. Jeho základná štruktúra pozostáva z nasledujúcich piatich častí: úvod, definícia sociálnej práce, medzinárodné dohovory, princípy, ľudské práva ľudské práva a ľudská dôstojnosť, sociálna spravodlivosť – sociálna spravodlivosť, profesionálne správanie. Na Slovensku je doposiaľ platný Etický kódex Sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky pochádzajúci z roku 1997. Základné etické princípy v sociálnej práci : Etická zodpovednosť voči klientom Etická zodpovednosť voči kolegom Etická zodpovednosť voči zamestnávateľom Etická zodpovednosť voči svojej profesii Etická zodpovednosť voči spoločnosti Etika v sociálnej prevencia Prevencia je na jednej strane integrálnou súčasťou sociálnej práce, na strane druhej je špecifickou činnosťou, ktorá má svoje osobitné ciele, priority, metódy a techniky. Práve cez prevenciu sociálna práca veľmi úzko konverguje k ďalším pomáhajúcim profesiám a vedným disciplínam, akými sú sociálna politika, sociálna pedagogika, sociálna psychológia, kriminológia, zdravotníctvo a sociológia. 1. Hodnoty a etika v primárnej prevencii za kľúčovú hodnotu považujeme sociálnu spravodliosť Etický princíp NASW (2008) vzhľadom na túto hodnotu znie : Sociálny pracovníci odstraňujú sociálnu nespravodlivosť, usilujú sa o sociálnu zmenu. Toto úsilie sa primárne týka chudoby, nezamestnanosti, diskriminácie a ďalších foriem sociálnej nespravodlivosti. Medzinárodný etický kódex IFSW/IASSW (2004) v tejto súvislosti uvádza princíp solidárnej práce – sociálny pracovníci majú čeliť sociálnym podmienkam, ktoré prispievajú sociálnemu vylúčeniu a pracovať smerom k inkluzívnej spoločnosti. Práve toto je oblasť, kde prostredníctvom včasnej primárnej prevencie môžeme prispieť k začleneniu do spoločnosti tých, ktorí sú v ohrození vzniku sociálnej núdze. Vzhľadom na hodnotu sociálnej spravodlivosti sa často pojednáva o profesionálnej a etickej povinnosti čeliť diskriminácii. Sociálny pracovník by mal rešpektovať jedinečnosť každého človeka bez akejkoľvek diskriminácie, teda bez ohľadu na jeho pôvod, etnickú príslušnosť, rasu, farbu pleti, materská jazyk, sexuálnu orientáciu, ekonomickú situáciu...... Primárna prevencia je chápaná ako interdisciplinárna veda a multidisciplinárna prax. Dôležitá je etická zodpovednosť voči kolegom Hodnoty a etika v sekundárnej prevencii V sekundárnej prevencii pracujeme s konkrétnym jedincom alebo skupinou, ktorí sú v ohrození. Za kľúčovú hodnotu môžeme označiť dôstojnosť a hodnotu človeka taktiež dôležitosť ľudských vzťahov. Sociálny pracovníci pre jednotlivé preventívne aktivity vyjadrujú svoju kompetenciu. (spolupráca s ďalšími odborníkmi) Taktiež prvoradosť záujmu o klientov to znamená, že sú prvoradé záujmy klienta, nie záujmy soc. Pracovníka. Rešpektovanie dôstojnosti ľudských práv všetkých ľudí nie je v protiklade – ba práve naopak – s rôznorodosťou a jedinečnosťou každej osoby, skupiny alebo komunity. Veľmi dôležitou požiadavkou v tejto oblasti je holistický prístup, čiže jednať s každým človekom ako s celostnou bytosťou. Americký NASW kódex uvádza, že soc. Pracovníci nesmú používať ponižujúci jazyk vo svojej komunikácii s klientmi ani o nich. Barker (2003) definuje dôvernosť informácií ako etický princíp podľa ktorého sociálny pracovník alebo iný profesionál nesmie poskytnúť informácie o klientovi bez jeho súhlasu. Hodnoty a etika v terciárnej prevencii Dôležitá je spoluúčasť v terciárnej prevencii sa snažíme o to, aby išlo o spoluúčasť sociálnych pracovníkov na riešení problémov klientov. V sociálnej práci je potrebné zamerať sa na silné stránky jednotlivcov alebo skupín, ktorí sa nachádzajú v terciárnej prevencii. Cieľom takéhoto prístupu je podporiť ich zmocnenie. Aj v tejto etape sú ľudské vzťahy dôležitou hodnotou, bez ktorej by sociálna prevencia nebola dostatočne účinná a efektívna 6. Inštitúcie v sociálnej prevencii Štátna správa ( Zákon č. 453/2003 Z.z. o organizácií štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení a doplnení niektorých ďalších zákonov) za orgány štátnej správy sa považujú: - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR - -Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi pijímami a výdavkami napojená na rozpočet ministerstva. Sídlo ústredia Bratislava a ďalšie detašované pracoviská Žilina, Banská bystrica a Košice. Ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a okrem iného plní úlohy na úseku sociálnych služieb. -Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných predpisov a vykonáva štátnu správu v prvom stupni v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a v druhom stupni vykonáva štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala a rozhodovala obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo zriadeniach sociálnych služieb. Úrad rozhoduje O hmotnej núdzi na príspevky O vrátení neprávom prijatej dávky O preddavkovom priznaní dávky a príspevkov O odňatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov O dodatočnom priznaní ............ Dohliada ako príjemca plní povinnosti podľa zákona....... Samospráva je najobjektívnejším subjektom ktorý dokáže vecne zmapovať sociálne problémy a uskutočňovanie záujmov obyvateľstva regiónu sú samosprávy. Štát mení svoj prioritný status a mnohé z jeho kompetencií prechádzajú na mestá a obce. Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.. Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby výkonné, kontrolné a poradné orgány a určuje im náplň práce. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce. Samospráva sa v sociálnej oblasti riadi zákonom č. 448/2008 Z.z. Medzi najčastejšie formy pomoci občanom v nepriaznivej sociálnej situácií patria. A. Sociálne poradenstvo (základné sociálne poradenstvo, špeciálne poradenstvo, sociálne poradenstvo poskytované ambulantnou formou) B. B. Sociálne služby (útulok, domov na pol ceste....) Vyšší územný celok – zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Neziskové organizácie – majú súkromný charakter, nemajú za cieľ vytvárať zisk, sú nezávislé, majú dobrovoľnícky charakter, majú formálnu štruktúru. Dobrovoľnícke organizácie – činnosť je postavená na dobrovoľníkoch a ich práci, väčšinou sa jedná o neziskové organizácie sa snažia uspokojovať individuálne potreby obyvateľstva. Svojpomocné skupiny – 10 až 16 členov. Spojených s podobným osudom , cieľom je spoločné riešenie problému. 7 Základne oblasti sociálnej prevencie 7.1 Sociálno patologické javy – sociálna patológia V súčasnej dobe je zaznamenaný zvýšený výskyt sociálno – patologických javov, ktoré sa v spoločnosti väčšinou hodnotia ako nežiadúce. Z hľadiska etiky a mravnosti všetkých ľudí je ohrozený spoločenský, postmoderný vývoj. Čo je vlastne sociálna patológia? Sociálna patológia je súhrny pojem pre označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiadúcich spoločenských javov. Môžeme sem zaradiť formy deviantného správania. Prvý kto začal používať tento pojem bol Spencer. Dnes sa pod pojmom sociálna patológa sa všeobecne rozumie skúmanie negatívnych javov vyskytujúcich sa v spoločnosti. Kriminalita znamená previnenie, zločin. Kriminalita porušenie spoločnosťou prijatej normy. Tieto normy sú sankcionované. Kriminálnym správaním je len taká činnosť, ktorá je v rozpore s platnými zákonmi danej spoločnosti.. Kriminalita je jav ktorý narušuje základné formy spoločnosti. Kriminalitu môžeme definovať aj ako opakované, či dokonca stále prejavovanie kriminálneho správania. Prevencia kriminality je špeciálna oblasťou uplatnenia prevencie jej predmetom je predchádzanie kriminalite. K pojmu prevencia kriminality je pojem represia kriminality, ktorý znamená potlačenie tohto javu aj za použitia násilných, ale zákonných prostriedkov.. Prepojenosťou pojmom prevencia a represia vedie k pokusom nájsť ich spoločný, nadradený pojem. Niekedy sa v tomto zmysle používa pojem boj s kriminalitou, kontrola kriminality. Kontrola kriminality znamená udržiavať kriminalitu v určitých medziach. Kriminalita je konanie, ktoré je trestným činnom. Inou proti spoločenskou činnosťou je konanie, ktoré je priestupkom alebo iným právnym deliktom. Za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť. Drogová závislosť pri definovaní pojmu drogová závislosť prevládajú medicínsko – farmagologické prístupy a vymedzenia, nakoľko drogová závislosť je podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb chápaná ako komplexné ochorenie. Psychicky a často aj fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej látky, charakterizovaný reakciami obsahujúcimi vždy nutkavú potrebu užívať návykovú látku buď sústavne, alebo periodicky s cieľom prežívať jej psychické účinky, alebo utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku látky, tzv. abstinenčné príznaky príznaky ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti. Môže, ale nemusí vzniknúť návyk. Osoba môže byť závislá od viacerých návykových látok ( Novomeský ,1995) S pojmom droga sa už zaoberalo mnoho autorov, napríklad vo farmaceutickom ponímaní pojem droga predstavuje všeobecné označenie pre všetky látky vrátane liečiv, ktorými možno dosiahnuť zmeny stavu vedomia, nálad, povzbudenia alebo naopak utlmenie psychických alebo somatických funkcií, alebo vyvolanie psychosomatickych zážitkov, ako sú ilúzie, halucinácie. Za oficiálnu definíciu pojmu droga môžeme považovať definíciu WHO .Droga je akákoľvek látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná pozmeniť jednu alebo viac funkcií, , pôsobí priamo alebo nepriamo na nervový systém. Účinky drog: Psychostimulačné pôsobiace drogy (vyvolávajú eufóriu,kokaín, efedrín) Psychoinhibične (pôsobia tlmivo potláčajú tieseň, úzkosť, heroin, morfín) Látky, ktoré pôsobia dezintegračne a vyvolávajú halucinácie ( LSD,extáza) Toxicita drogy nie je presne definovaná vlastnosť určitej látky. Vyjadruje znášanlivosť organizmu od nej. Závisí to od chemického zloženia a štruktúry látky. Jednorazové podanie označujeme ako intoxikácia drogy. Dlhotrvajúci vplyv drogy označujeme ako chronická intoxikácia, ktorej následky sú trvalé a obnova pôvodného stavu je len málo pravdepodobné. Abúzus (zneužívanie) rozumieme škodlivé užívanie, alebo zneužívanie psychoaktívnych látok a to predovšetkým ich nadmerným používaním, kedy prichádza k nepriaznivému vývoju psychickej i fyzickej výkonnosti. Úzus (užívanie) rozumieme užívanie drog/liečiv v súlade s oprávnenými záujmami a potrebami jedinca. Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolaný opakovaným užitím prírodnej alebo syntetickej látky. Poznáme psychickú závislosť a fyzickú závislosť. Keď sa požadovaná látka nepoužije, objavia sa abstinenčné príznaky. Príčiny toxikománie: Biologický predpoklad Tlak okolia Životné krízy Depresia Vzťah rodičov k deťom Sociálne faktory: Nefunkčné manželstvo Pôvod zo sociálne slabej rodiny Zneužívanie dieťaťa Nízke vzdelanie Nezamestnanosť Opozícia – protest voči spoločnosti Kriminálne prostredie Dostupnosť drog Patogenetické faktory: Psychopatické črty osobnosti Poruchy osobnosti Subnormný intelekt Agresívne prejavy Psychologické faktory: Emočná neistota Nízka tolerancia flustrácia Slabá motivácia pre vzdialenejšie ciele Slabá schopnosť interpretovať a realizovať vlastné emočné stavy Úzkosť Neistota Náchylnosť ku konfliktom Prostitúcia je to jeden z najstarších sociálno – patologických javov, ktorá je stará ako ľudstvo samé. Je to poskytovanie sexuálnych služieb za peniaze. Prostitúcia sa v našej republike za posledné roky rozrástla. Prostitútky začali zaberať významné pozície v centre miest ako aj v rekreačných oblastiach. Podstatou prostitúcie je dosiahnutie čo najväčšieho peňažného zisku. V súčasnosti zaznamenáva prostitúcia svoj rozmach najmä v štátoch strednej a východnej Ázie, známa vo forme sex-turizmu. Mužská prostitúcia - muži najímaní samotnými ženami – je doposiaľ nie veľmi preskúmaná. Prostitúcia je hodnotená ako anormálny jav. Formy prostitúcie : Ženská prostitúcia je najstaršia forma. Mužská prostitúcia – gigolovia sú partnermi na jeden večer a nie vždy sú platený za samotný pohlavný akt. Muži si neradi priznávajú, že predávajú svoje telo na jednu noc. Detská prostitúcia- zo spoločenského hľadiska je považovaná za najnebezpečnejšiu. Je rozšírená hlavne v rozvojových krajinách Ázia, Afrika. Detská prostitúcia je často spojená s detskou pornografiou -býva organizovaná profesionálnymi gangmi. Homoprostitúcia sa vyskytuje najčastejšie v mužskej podobe vo veku 17-25 rokov. Zaujímavé je že táto prostitúcia nemusí byť poskytovaná homosexuálne orientovaným jedincom. Táto prostitúcia je dôsledkom drogovej alebo alkoholovej závislosti. Z hľadiska zdravotníctva je najrizikovejšia kategória. ( AIDS, hepatitída C) Dobrovoľne vykonávaná prostitúcia – je vykonávaná z vlastného rozhodnutia či už ako vylepšenie finančného stavu alebo ako jediná možnosť uplatnenia sa. Nútená prostitúcia – čiže sexuálne otroctvo je zvyčajne výsledkom obchodu zo ženami. Pouličná a diaľničná – najproblematickejšia, komukoľvek a kdekoľvek. Nízka vzdelanosť, mentálna zaostalosť sociálna nevyspelosť..... Barová prostitúcia- vykonávaná v erotických baroch. Prostitútky sú väčšinou cudzinky. Eskortná a privátna- prostitúcia sa vyznačuje malou a stálou klientelou. Často tu prichádza ku skupinovému sexu. Hotelová prostitúcia – klientela nestabilná Spoločníčky – nevystupujú ako klasické prostitútky ale pohybujú sa vo vyšších kruhoch stávajú sa partnerkami top manažérov na služobných cestách Verejná – legálna, poskytujú sa sexuálne služby v sexuálnych zariadeniach Neverejná – nelegálna – kedy tieto osoby aktívne vyhľadávajú svojich zákazníkov. Nóvum sexuálnych služieb je internetová prostitúcia. Sexuálna deviácia – ide o porušenie sociálno – právnych noriem sexuálneho správania. Súčasne však určite platí, že žiadna spoločnosť nemôže fungovať bez istého minima sexuálnych zákonných noriem. Pornografia – medzi základné pravidlá patrí, že nemôže ísť o akty násilia, každý aktér porno filmu vykonáva svoju rolu dobrovoľne ide o zárobkovú činnosť. Poruchy správania – sú charakterizované opakujúcim sa obrazom disocialného, agresivného a vzdorovitého správania sa. Vedeckými výskumami sa zistilo, že chlapci s poruchami správania vykazujú nižšiu mieru psychotizmu, nižšiu úroveň prežívania úzkosti a zníženú úroveň externality. Deti s poruchami správania vyhľadávajú pri riešení školských problémov sociálnu oporu viac, než ostatní.. Deti s poruchami správania sa ukázali menej odolné voči stresovým situáciám. A. Disociálne správanie- takmer u každého dieťaťa sa objaví B. Asociálne poruchy správania – ide tu o činy nespoločenské. Správanie jedinca nezodpovedá spoločenskej morálke. C. Antisociálne poruchy správania – protispoločenské, poškodzuje spoločnosť, ničí spoločenské hodnoty. Násilie páchané na ženách, týranie a zneužívanie Sa vyskytuje vo všetkých oblastiach sveta, postihuje ženy každého veku, všetkých sociálnych vrstiev, kultúr, etnických skupín ...... Násilie páchané na ženách zahŕňa fyzické, psychické a sexuálne násilie. Vo všeobecnosti sa pod násilím rozumie každá forma ubližovania. Najčastejšie sa násilie sa vyskytuje v rodinách a v partnerských vzťahoch. Pre našu spoločnosť bola problematika domáceho násilia dlho tabuizovaná avšak výskyt je alarmujúci. Typy násilia: Fyzické násilie Emocionálne násilie Psychické násilie ( neustála kontrola) Sexuálne násilie ( sexuálne činy nanútené) Ekonomické násilie (minimálna finančná podpora) Sociálne násilie ( izolovať ženu ) Prevencia: celoeurópska kampaň Stop domácemu násiliu(SR 2007) Do kampane boli zapojené aj masmédia ide o jeden z najvplyvnejších nástrojov. Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa označovaný CAN. Ide o jeden z najzávažnejších problémov. Je to súbor nepriaznivých príznakov. Formy CAN: Telesné týranie dieťaťa aktívnej povahy (poranenia) Telesné týranie dieťaťa pasívnej povahy (vykorisťované, nedostatok ošatenia...) Psychické týranie Zanedbanosť a zanedbávanie (nedostatočná starostlivosť) Sexuálne zneužívanie Prevencia : cieľom primárnej prevencie násilia páchaného na deťoch je zvyšovanie citlivosti celej spoločnosti voči tomuto negatívnemu javu. Dôležitou účasťou primárnej prevencie domáceho násilia páchaného na deťoch je organizovanie a finančná podpora dlhodobých informačných kampaní zameraných na prevenciu a pomoc deťom priamo alebo nepriamo ohrozeným domácim násilím, pričom tieto pôsobia na celú verejnosť. Sociálnoprávna ochrana a sociálna kuratela z pohľadu sociálnej prevencie. Zákon č. 305/2005Z.z o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratela. - Na zabezpečenie predchádzania vzniku - Na zabezpečenie ochrany práv a právnom chránených záujmov detí. - - Na zabezpečenie predchádzania prehlbovania a opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu. - Na zamedzenie nárastu sociálno – patologických javov. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele utvoril priestor aj na vykonávanie opatrení primárnej sociálnej prevencie. Náhradná starostlivosť pomáha vytvoriť priestor mimo prostredia úplnej alebo neúplnej rodiny, vytvorenej biologickými rodičmi. Spravidla sa jedná o starostlivosť o dieťa, o jeho výchovu a výživu a zastupovanie dieťaťa v bežných veciach. Pestúnska starostlivosť – pestún je povinný dieťa vychovávať a zastupovať v bežných veciach, rodičia majú právo výchovy, avšak ostatné práva im zostávajú napríklad právo styku s dieťaťom pokiaľ to nemajú súdom zakázané, pokiaľ to nemajú súdom zakázané. Ústavná starostlivosť – je najzávažnejšie opatrenie, ktoré súd nariadil. Aj vtedy napríklad ak dieťa stratilo oboch rodičov a nie je možné ihneď zabezpečiť výchovu ihneď inou osobou. Poručníctvo sa určuje vtedy ak obaja rodičia zomreli, alebo boli pozbavení svojich práv. S poručníctvom sú spojené hlavne práva v oblasti výchovy a pri zastupovaní a v spravovaní jeho majetku. Opatrovníctvo - súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ak je obmedzený výkon rodičovských práv a je to v záujme dieťaťa. Súd vymedzí práva opatrovníka aby boli chránené záujmy mal. Dieťaťa. Osvojenie – najprirodzenejšia a najvhodnejšia forma je osvojenie čiže adopcia. Zákon č. 36/2005 dáva možnosť nezrušiteľného osvojenia aj osamelej osobe. Biologickým rodičom rodičovské práva a povinnosti osvojením zanikajú, tieto práva nadobúda osvojiteľ. Ak rodičia zomreli alebo boli zbavený práv súhlas dáva poručník dieťaťa. Sociálna prevencia detí na ulici- rozoznávame deti ulice (children of the street) a deti na ulici (children on the street) Deti ulice – sú v rozvojových krajinách, ktoré nepoznajú alebo nemajú rodičov. Opustili svoje domovy a žijú na ulici ich domovom je ulica. Deti na ulici – sú vo vyspelých krajinách a žijú na ulici dobrovoľne z vlastného rozhodnutia. S pravidla sa vracajú domov. (sem patria aj deti úplne odtrhnuté od rodiny) Ďalšou je definíciou, ktorá do pojmu deti ulice zahŕňa: Deti trhu najčastejšie žobrú na trhoch a pracujú na ulici ale žijú so svojou rodinou. Deti bezdomovci na ulici – žijú na ulici neudržiavajú žiadny kontakt s rodinou. Problematika : vystavené zneužívaniu, prespávajú na chodníkoch , sú nútené žobrať, tieto deti trpia podvýživou, ochoreniami dýchacích ciest, trpia prenosnými chorobami, často sú bité. OSN odhaduje počet detí na ulici miliónov a tento počet denne narastá 4o% Príčina: dôsledkom je možno faktorov, ako aj rozpad komunít, ktoré v minulosti boli stabilné, strata zodpovednosti u rodičov, rozširovanie ekonomickej krízy. Deti ulice na Slovensku – nie je veľmi alarmujúca : Nedostatok sociálnych kontaktov Túžba zažiť dobrodružstvo Túžba uniknúť pred rodičmi Nezáujem rodičov Protest voči rodičovskej výchove Prevencia : streetwork je to vyhľadávacia, sprievodná a mobilná sociálna práca, záchytné centrá, nízkoprahové centrá (spoločné trávenie voľného času) 9 Sociálno - ekonomické problémy Nezamestnanosť je sociálno - ekonomický jav osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Nezamestnaný je taký človek čo nemá prácu. Hľadanie zamestnania je hlavným znakom nezamestnaného. Dôležité je rozoznať dlhodobú nezamestnanosť(má väčší vplyv) a krátkodobú nezamestnanosť. Druhy nezamestnanosti: Frikčná Štrukturálna (rozpad inšitúcií) Cklická(spôsobená nevyužitím existujúcich kapacít) Sezóna Skrytá (nezamestnaný si nehláda prácu) Neúplná (skrátený prac.čas) Nepravá(sú evidované ako nezamestnané osoby, nelegálna práca) Dlhodobá (12 mesiacov) Dlhodobá nezamestnanosť znamená vyradenie z pracovného pomeru a tento fakt so sebou prináša nespočetné množstvo problémov (sociálna izolácie, alkoholizmus, drogy, zhoršenie zdravotného stavu) Chýba sebaistota a dôvera často majú zábrany slobodne hovoriť človek sa stane pasívnym po dlhej dobe nezamestnanosti si ťažko hľadajú prácu. Fázy : Šok optimizmus Pesimizmus Fatalizmus (strata akéhokoľvek záujmu o zamestnanie) Skupiny : Mladí ľudia Ľudia stredného veku Dôchodcovia Prevencia : Zmena osobného postoja Zmena svojho správania Zachovanie stereotypu Nezamestnanosť má vplyv na spoločenský život, pokles aktivít, ubieha čas pomalšie, dlhodobé sledovanie televízie, dlhodobý spánok, napätie v rodine, rozpad vzťahov. Chudoba – chudoba ako sociálny jav sprevádzala jedincov v celých dejinách. Neexistuje žiadna definícia. Chudoba nie je žiadny okrajový jav spoločnosti. Chudoba je raz považovaná za sociálny problém inokedy za sociálnu deviáciu. Podľa individualistických teórií je chudoba osobnou vecou každého jedinca. Sociologická teória hovorí, že stav chudoby je dôsledok tlaku okolností – chudobný prijíma síce spoločenské hodnoty, lenže nemôže ich preniesť do reality kvôli nízkym príjmom. Chudobný nie je zodpovedný za svoju situáciu naopak je obeťou. Typológia chudoby : Patologické pohľady (postavenie súvisí dedičnými charakterovými črtami) Štrukturálne pohľady (príčina je nezamestnanosť) Ideologické pohľady (jedinec sa má postarať sám o seba) Typy chudoby : Absolútna (nemá ani životný štandard) Relatívna (stavia životný štandard do proti pólu) Materiálna (chýbajú prostriedky k obžive) Nemateriálna (vyjadruje sociálne, etnické nedostatky) Objektívna (je skutočne zistený jav ) Subjektívna (sa berie na vedomie) Sekundárna (je odvodzovaná z príjmov jednotlivých domácnosti) Hlavným cieľom je nájsť riešenie a zmierňovať chudobu Bezdomovectvo je to viditľlný sociálny jav. Bezdomovectvo je príčinou hromadením sociálnych javov. Tieto osoby vnímame ako tulákov, považuje sa za idividuálny problém, niektorí strácajú domov, lebo sa nevedia prispôsobiť zmenám modernej spoločnosti. Bezdomovectvo je prejavom extrémneho spoločenského vylúčenia. Je prejavom chudoby. Spoločnosť má voči bezdomovcom určité predsudky. Všeobecne povedané, bezdomovectvo je nedostatkom prístrešia a viac než chudobou. Typy: Podľa časového hľadiska (chronickí bezdomovci, prechodní bez. ) Podľa geografického hľadiska (čo spia na uliciach, obyvatelia útulkov) Podľa typologického hľadiska (alkoholici, duševne chorý) Skupiny bezdomovectva: Zjavní stretávame bežne na ulici Skrytí táto skupina je početnejšia, neobracajú sa na žiadne verejné miesto, žijú v pivniciach. Potenciálni ľudia bezdomovectvo im hrozí. Bezdomovectvo je následkom rozpadu rodiny, alkoholizmu, duševnej choroby, nezamestnanosti. 10 Zdravotné problémy a zdravotne znevýhodnený Zdravotné problémy Zdravotné problémy rozumieme oblasť psychických ochorení, ľudia dlhodobo hospitalizovaný, chronicky chorý a ľudia s nevyliečiteľnou chorobou. Zdravotné postihnutie je akákoľvek porucha duševná alebo telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá, alebo handicap, ktorý jedincovi bráni účinne sa prispôsobiť bežným nárokom života. Telesná alebo duševná porucha spôsobuje človeku ujmu. Druhy postihnutia : mentálna, telesná, sluchová, zraková, viacnásobná. 11 Vybrané metódy sociálnej prevencie 11.1 Metódy s jednotlivcom Sociálna práca s jednotlivcom je historicky najstaršou metódou sociálnej práce. V teoretickej rovine sa sociálna práca s jednotlivcom zaoberá otázkami životného cyklu, problémovým správaním a možnosťami jeho riešenia, vplyvu rodiny na úspešnú socializáciu jednotlivca .... Etapa oboznámenia sa s prípadom (táto etapa je zároveň etapou prvého kontaktu s klientom )prvý kontakt môže byť ovplyvnený dôvodom klientovho príchodu. Nedobrovolnosť môže viesť v počiatočných fázach k obtiažiam v komunikácii. Dôležitou súčasťou sociálnej práce s jednotlivcom je vytvorenie si plánu práce. Sociálny pracovník spolupracuje aj s inými odborníkmi Etapa sociálnej intervencie (plánovaný koordinovaný postup) Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, všetko prebieha podľa plánu Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii Zopár postupov ktoré napomáhajú napomáhajú interakcii pracovníka a klienta : plánovanie rozhovoru, poskytovanie informácii, povzbudenie, podmieňovanie a podobné behaviorálne techniky (pozitívne odmenou a negatívne trestom) nácvik správania, konfrontácia, zadávanie domácich úloh, rozhodovanie na papieri Etapa diskusie je najdôležitejšou etapou 11.2 Metódy sociálnej prevencie so skupinou Sa začala rozvíjať predovšetkým ako špecifická metóda práce organizovaná v rámci rôznych náboženských a svojpomocných hnutí. Skupinová sociálna práca má za cieľ nápravu funkciovania skupiny a dosahovania spoločne vytýčených cieľov. Napriek tomu, že skupina tvorí celok sociálny pracovník nesmie zabudnúť na individuálne prejavy a potreby jej jednotlivých členov. Catherine Papelová a Beulah Rothmanová (1998) hovoria o troch modeloch sociálnej práce so skupinou Model spoločných cieľov Model nápravných cieľov Model cieľov opierajúcich sa o vzájomnosť, spolupatričnosť. Aj v prípade práce so skupinou môžeme rozoznať 5 etáp vo vývoji skupiny : Preafilačné obdobie – etapa tvorby skupiny Etapa formovania skupiny Etapa udržiavania skupiny Etapa diferenciácie alebo etapa konfliktov Etapa ukončenia práce so skupinou. V sociálnej práci sa používajú rôzne formy sociálnej práce v práci so skupinou. Ide napríklad o skupinovú psychoterapiu, socioterapiu. Linky dôvery a podobne. 11.3 Metódy sociálnej prevencie s komunitou Sociálna práca s komunitou sa chápe ako „ Metóda sociálnej práce, ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územnom celku pri riešení konkrétnych životných situácií “ (Levická, 2002) Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká v prípadoch patologickej poruchy v spoločnosti. Sociálna prevencia Milan Schavel a kolektív VŠZaSP sv. Alžbety 2010