Transcript Dýchací systém, astma bronchiale - celé

Farmakológia dýchacích ústrojov
• Dýchací systém – dýchacie cesty a pľúca
• DC – horné DC: nos, prínosové dutiny, hltan a hrtan
- dolné DC: priedušnica, prieduška, priedušničky, pľúcne
mechúriky
- cylindrický epitel s riasinkami na povrchu – kmitajú smerom von
– odstraňujú hlieny a nečistotu
- V sliznici sú žľazy, ktoré produkujú hlien
- Svalstvo HDC – priečne pruhované, DDC – hladké
- úloha DC – zásobovať krv a tkanivá kyslíkom a odvádzať CO₂.
Prenos umožňuje hemoglobín.
- Dýchanie:
a) Ventilácia pľúc – z ovzdušia do pľúc a opačne
b) Vonkajšie dýchanie – medzi pľúcami a krvou
c) Vnútorné dýchanie – medzi krvou a tkanivami
• Činnosť dých. orgánov reguluje centrum pre
dýchanie v predĺženej mieche – upravuje a reguluje
hĺbku a frekvenciu dýchania
Porucha činnosti CNS – zmena hĺbky a frekvencie
- to možno dosiahnuť aj vedome a môže nastať:
a) Obmedzené dýchanie – po podaní látok tlmiacich
CNS
b) Zrýchlené dýchanie – pri podráždení CNS liečivami
alebo strachom
Antiastmatiká
• Pri liečbe a profylaxii prieduškovej astmy
(astma bronchiale AB)
• AB – chronická zápalová choroba dýchacích
ciest spojená s bronchiálnou hyperreaktivitou
a (úplne alebo čiastočne) reverzibilnou
obštrukciou dýchacích ciest
Etiopatogenéza choroby:
• Príčina tkvie v zápale – u astmatikov je zvýšené
množstvo zápalových buniek ( eozinofily, makrofágy a
lymfocyty) – tieto spôsobujú uvoľnenie ďalších
mediátorov zápalu – histamínu, leukotriénov,
prostaglandínov a bradykinínov
• Uvoľnené mediátory spôsobia bronchokonstrikciu,
zvýšenú sekréciu bronchov, hyperreaktivitu
bronchov, edém sliznice, hypertrofiu bronchálnej
svaloviny a zúženie dýchacích ciest
• Príznaky AB – dušnosť, hvízdavý dych, kašeľ –
dlhotrvajúci, suchý, nereagujúci na inú terapiu, pocit
tlaku na hrudi
• Hlavné prejavy AB –
1.)bronchospazmus – prejav hyperreaktivity bronchov
(ide vlastne o obranný mechanizmus - kašeľ, zvýšená
sekrécia – u astmatika je neprimerane vystupňovaný)
2.) zápalové zmeny – vyvíjajú sa pomalšie ako
bronchospazmus – spôsobené edémom bronchiálnej
sliznice a sekréciou hustých hlienov
Vyvolávajúce faktory bronchospazmu:
1.) chronický zápal DC sprevádzaný opuchom bronchiálnej
sliznice a sekréciou hustých hlienov
2.) alergia – peľ, potraviny, prach, roztoče, vzduch
3.) fyzická námaha, chladný vzduch, priveľká psychická záťaž
Astmatický záchvat:
- vzniká neočakávane – najmä v noci(sťažené dýchanie, hvízdavý
dych, kašeľ, tlak na hrudi)
1.) akútny – postupne vznikajúca expiračná dýchavica s
namáhavým výdychom
2.) status astmaticus – ohrozuje život pac. – trvá aj niekoľko dní,
hrozí preťaženie pravého srdca a emfyzém pľúc
3.) chronická bronchiálna astma – trvalá dýchavičnosť rôznej
intenzity s občasným akútnym záchvatom
• aplikačné formy antiastmatík:
1.) perorálne
2.) parenterálne
3.) inhalačné:
výhody – priame pôsobenie na dých. cesty (vysoká konc. liečiva), systémovo
sa vstrebáva minim. množstvo lieč. – málo NÚ,
- veľmi rýchly nástup účinku
- použitie látok, ktoré nie sú absorbované po p.o. podaní
- dôležitá technika pri aplikácii inhalačných antiastmatík: hlboký nádych,
aplikácia liečiva – zadržať dych na 5-10 sekúnd (zvýši sa percento
vstrebanej látky)
- medzi dvoma aplikáciami po nedostatočnom účinku – pauza aspoň 5 min.
- úsile o výrobu takých liečiv, ktoré sa nevstrebávajú z GIT ( po prehltnutí),
alebo sú rozkladané pri prechode pečeňou na neúčinné metabolity (preto
sa glukokortikoidy môžu aplikovať dlhodobo pri nízkom množstve NÚ)
Delenie antiastmatík:
1.) látky znižujúce zápal a hyperreaktivitu bronchov:
a) kortikoidy
b) imunoprofylaktiká
2.) bronchodilatanciá:
a) beta sympatomimetiká
b) parasympatolytiká
c) teofylín a jeho deriváty (metylxantíny)
3.) ostatné látky:
a) antileukotriény
b) antihistaminiká
c) hyposenzibilizačné alergény
1.) Látky znižujúce zápal a
hyperreaktivitu bronchov
• Ovplyvňujú zápalový proces a bránia rozvoju
zápalových zmien
a) kortikoidy
b)imunoprofylaktiká
a) kortikosteroidy
• MÚ: všeobecné potlačenie zápalovej reakcie
• protizápalový účinok: inhibíciou fofolipázy A2
znižujú uvoľnenie kys. arachidónovej (z
fofolipidov) -tým sa zníži tvorba cytokínov,
prostaglandínov a leukotriénov
• znižujú priepustnosť ciev,
• redukujú sekréciu hlienu v DC
•
•
•
•
•
•
•
•
•
inhalačné kortikosteroidyprofylaktické použitie – znižujú zápalovú reakciu,
bránia rozvoju ireverzibilných zmien v tkanivách
znižujú reaktivitu bronchov na bronchokonstrikčné podnety
zlepšujú funkciu pľúc
používajú sa aj pri alergickej nádche
výhody – minimum NÚ oproti p.o.
NÚ – hlavne miestne – kandidózy, chrapot, kašeľ
vzniknutý iritáciou HDC (po použití aplikátora
s nádstavcom)
celkové – hlavne osteoporóza u detí (menšie
riziko osteoporózy ako z neliečenej astmy
• liečivá:
• beklometazon (Aldecin, Beclomet Becodisks,
Becotide)
• budenosid (Rhinocort, Pulmocort)
• flutikason ( Flixotide)
• dexametasón, flunisolid
• sytémové kortikoidy –
• pri ťažších stavoch, používajú sa perorálne
alebo parenterálne, v kombinácii s inhalačnou
terapiou
• betametason, dexametason, metylprednison,
prednison, prednisolon
• triamcinolon, hydrokortison
b) imunoprofylaktiká –
• pri dlhodobom podávaní znižujú počet astmatických
záchvatov
• MÚ – znižujú degranuláciu hlavne pulmonálnych
žírnych buniek po rôznych podnetoch
• ich dlhodobé podávanie má protizápalové účinky
(nemôžu však nahradiť kortikoidy), používajú sa pri
ľahkých formách chronickej prieduškovej astmy
• terapeutický efekt – po niekoľkých týždňoch
• liečivá - kromolyn a nedokromil
• kromolyn (kromoglykát sodný) (Cromolyn, Intal, Ditec)
• minimálne NÚ, podáva sa aj deťom,
2.)bronchodilatanciá:
• hlavné indikácie pre použitie – akútne astmatické záchvaty
- ich prevencia v dobe očakávaného záchvatu (pri vystavení
účinku spúšťacieho podnetu)
a) beta sympatomimetiká MÚ – pôsobia na špecifické adrenergné β2 receptory, ktoré
majú selektívne bronchodilatačné účinky s relatívne malým
ovplyvnením funkcií myokardu ( selektivita sa dosahuje aj
inhalačnou formou)
• znižujú vaskulárnu permeabilitu
• znižujú uvoľňovanie mediátorov zo žírnych buniek
• NÚ – tras, palpitácia, tachykardia, nervozita, bolesť hlavy
•
•
•
•
•
látky s krátkym účinkom:
salbutamol (Ventolin, Salbutamol, Ventodisk,) – najčastejšie používaný
fenoterol ( Berotec) –v gynekológii aj ako tokolytikum
terbutalin
orciprenalin – menej selektívny
•
•
•
látky s dlhým účinkom:
klenbuterol – iba perorálne, vysoká účinnosť
hexoprenalin – aj ako tokolytikum
•
•
•
•
•
•
látky s predĺženým účinkom:
prínos v terapii astmy – znižujú hlavne nočné záchvaty a bránia vzniku zmien
-znižujú spotrebu inhalačných kortikoidov
prokaterol (Lontermin) - 2xdenne
salmeterol (Serevent) – nevhodný na akútne záchvaty
formoterol
•
•
ďalšie sympatomimetiká:
adrenalín, izoprenalín (neselektívne aj na α receptory) – v krízových situáciách hlavne pri anafylaktickom šoku a status astmaticus
• b)parasympatolytiká –
• MÚ – blokujú M cholinergné receptory a bránia účinku ACH, ktorý
sa môže podieľať pri zvýšenej aktivite parasympatiku na bronch.
spazmoch
• používajú sa v inhalačnej forme
• ipratropín (Berodual) – bronchodilatačný účinok
• c)metylxantíny –
• MÚ – inhibícia fosfodiesterázy a tým aj nahromadenie cAMP
• účinky – bronchodilatačné, kardiostimulačné, slabé diuretické
účinky
• dnes – malý význam
• liečivá:
• aminofylín (komplex teofylín a etyléndiamín)
• etofylín
• teofylín
3.)ostatné látky:
a) antileukotriény: látky, ktoré antagonizujú tvorbu alebo účinky leukotriénov
• leukotriény – vznikajú z kys. arachidónovej pôsobením lipooxygenázy
podieľajú sa na zápalových reakciách
• podiel na kontrakcii hladkých svalov, zvýšení vaskulárnej permeability
• ovplyvňujú B lymfocyty, zodpovedné aj za degranuláciu neutrofilov
• niektorým formám leukotriénov sa prisudzuje úloha v rozvoji chron. astmy
• inhibítory tvorby leukotriénov – docebenon, piriprost, zileuton
• (inhibícia 5-lipooxygenázy)
• antagonisti leukotriénových receptorov – zafirlukast, pranlukast
a verlukast
• tenidap – obidva mechanizmy
• -týmito liečivami je možné znížiť dávky kortikoidov ( pri ťažších formách
astmy, pri ľahších stačia antileukotriény)
b) antihistaminiká –
• MÚ: ovplyvňujúce H1 receptory – antialergické účinky,
neovplyvňujú brochokonstrikciu
• NÚ – sedatívny účinok
• liečivá: azatadin bisulepin, dimetinden, cyproheptadin,
oxatomin, klemastin, difenhydramin)
• nové – bez výrazných sedatívnych účinkov: akrivastin,
cetirizin, astemizol, loratadin, terfenadin
• ketotifen – pôsobí na H1, ale čiastočne blokuje degranuláciu
žírnych buniek – profylaktický antiastmatický účinok
c) hyposenzibilizačné alergény – dlhodobá terapia
u alergológa
• striedavé úspechy v terapii