Transcript Čo znamená LDC?

Čo znamená LDC?
Kritéria OSN pre zaradenie krajiny do
LDC
1. HNP p.c. za trojročné obdobie menej ako 992 USD (1190 USD pre
vylúčenie zo skupiny)
2. Nízka úroveň ľudského kapitálu (miera podvýživy, úmrtnosť detí
do 5 rokov veku, miera zápisu do škôl, miera gramotnosti)
3. Ekonomická zraniteľnosť (počet obyvateľstva, geografická
vzdialenosť, koncentrácia exportu, podiel poľnohospodárstva na
HDP, volatilita exportu…)
Pre vylúčenie zo skupiny musí štát presiahnuť hraničné hodnoty v 2/3
kritérií alebo dvojnásobok GNI kritéria
1. Botswana (1994), 2. Kapverdy (2007), 3. Maledivy (2011)
Diferenciácia RK podľa štruktúry HDP
1. Novoindustrializované krajiny (Singapur, Taiwan, Hongkong)
2. Krajiny dosahujúce vysokú úroveň HDP na jedného obyvateľa
(Omán, Nigéria, Saudská Arábia)
3. Krajiny s diverzifikovanou štruktúrou HDP (India, Pakistan,
Egypt)
4. Krajiny cestovného
republika)
ruchu
(Keňa,
Zambia,
Dominikánska
5. Monokultúrne krajiny – tzv. banánové republiky (sever Latinskej
Ameriky, krajiny Guinejského zálivu)
6. LDC (najchudobnejšie krajiny) – (krajiny subsaharskej Afriky)
Novoindustrializované krajiny
Juhovýchodnej Ázie “štyri tigre”
 Hongkong, Singapur, Taiwan, Južná Kórea
 do polovice 60 rokov 20. storočia sa tieto krajiny nelíšili od
ostatných RK
 od začiatku 70. rokov nastávajú zmeny  zvyšuje sa tempo
ekonomického rastu (nielen v absolútnych hodnotách)
 úroveň HDP/obyvateľa
 výrazná proexportná orientácia
 technicky a technologicky progresívna industrializácia
Pozadie pozoruhodnej exportnej
expanzie NIK:
 vysoká závislosť od dovozu primárnych komodít
 úzky vnútorný trh a nedostatok vlastných surovín 
ekonomická aktivita orientovaná na konkurencieschopnosť
 uvedomenie si nutnosti:
a) realizácie štrukturálnych zmien
b) rozvoja progresívnych odborov
c) potlačovania neperspektívnych výrob
d) vládna hospodárska politika
Fázy rozvoja proexportnej stratégie –
1. fáza
 do 60. rokov a prvá polovica 70. rokov 20. storočia
 substitúcia dovozu rozvojom domáceho priemyslu
 lacná pracovná sila
 rozvoj ľahkého, najmä textilného priemyslu (nízke mzdy,
vysoké pracovné tempo)
 masovo vyrábané výrobky  konfekčná výroba
(moderná obalová technika)
Fázy rozvoja proexportnej stratégie –
2. fáza
 druhá polovica 70. rokov
 rozmach ťažkého a chemického priemyslu (konkurencia
z Číny, rast protekcionizmu zo strany vyspelých krajín)
 Cenová konkurencia (do začiatku 80. rokov) 
necenová konkurencia (80. roky)
 zvýšenie vedecko-technickej základne
 aplikácia nových techník a metód riadenia v tradičných
odvetviach
Fázy rozvoja proexportnej stratégie –
3. fáza
 od 80. rokov
 export: elektronika a elektrotechnika
 podnet vyšiel od amerických firiem
 najskôr výrobná etapa náročná na precíznu ale
nekvalifikovanú prácu
 neskôr finálne výroby
Fázy rozvoja proexportnej stratégie –
4. fáza
 90. roky 20. storočia
 1998 – ázijská kríza
 príčiny poklesu “ázijskej štvorky”:
a) pokles významu cenovej konkurencie v prospech
necenovej
b) nedostatočná schopnosť konkurencie v necenovej oblasti
c) silnejúce protekcionistické opatrenia
Fázy rozvoja proexportnej stratégie –
5. fáza
 súčasnosť
 2010: ekonomický rast 10%
 2012: ekonomický rast od 3 – 4%
 exportný rast poklesol z 20% (prvá polovica 2010) na
menej ako 5% (2011,2012)
 spomalenie investičnej aktivity a domácej spotreby
 nástup druhej generácie ázijských NIK “tigríčatá”
(Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny)
Hlavné zdroje celkovej úspešnosti NIK

vysoký stav úspor v peňažných ústavoch

vysoké investície do vzdelania

nízka miera inflácie

premyselná proexportná politika

od cenovej k necenovej konkurencii

lacná pracovná sila

prispôsobovenie sa trhovým pôžiadavkám

podpora vedecko-technického rozvoja

hospodárska politika vlády
Stratégie ekonomického rozvoja
 Proces industrializácie
 Agrárne reformy
 Úloha štátneho sektora
Proces industrializácie
 rast priemyslu
 štrukturálnu
zmenu
poľnohospodárstvom
medzi
 výstavbu moderného hospodárstva
 rozvoj spracovateľského priemyslu
priemyslom
a
Základňa industrializácie
1. Absolútny rast priemyslnej výroby tak kvantitatívny ako
i kvalitatívny
1. Relatívny rast priemyselnej výroby, t.j. rast jej podielu na
hrubom domácom produkte na úkor poľnohospodárstva
1. Využitie vedecko-technického pokroku a zmena riadenia
rozvoja na národohospodárskej a podnikovej úrovni
Brzdiace faktory industrializácie
 Ľudský činiteľ (bez vzdelania, zdravotný stav)
 Kvalifikačná štruktúra pracovnej sily (nízka odborná
kvalifikácia, žiadne riadiace skúsenosti)
 Nedostatok kapitálu (nízka tvorba HDP a tým pádom aj
malé možnosti investovania)