Transcript Zadl*enos* rozvojových krajín

Zadlženosť rozvojových
krajín
Soňa Šilhárová POCR 9
„TRETÍ SVET“
 Pojem tretí svet použil prvýkrát francúzsky demograf A.
Sauvy v časopise L’Observateur v roku 1952.
 Podľa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj k nim patrí
165 krajín ležiacich prevažne na južnej pologuli (Amerika
49, Afrika – 55, Ázia – 40, Oceánia – 21)
 Medzi najmenej rozvinuté krajiny patrí v súčasnosti 49
štátov sveta, „33 v Afrike, 15 v Ázii a Pacifiku a 1 v
Latinskej Amerike.
Pojem „CHUDOBA“
 Podľa definície OSN z r. 1995 znamená chudoba stav :
- keď človek trpí hladom a podvýživou,
- nemá prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam a
zdravotnej starostlivosti,
- má obmedzený alebo nijaký prístup ku vzdelaniu a
informáciám,
- býva v neadekvátnych podmienkach, v nezdravom životnom
prostredí a v rámci jeho sociálnej skupiny rastie úmrtnosť.
 Svetová banka ju definuje ako neschopnosť dosiahnuť minimálne
životné štandardy. Vo svojej Svetovej rozvojovej správe definovala
chudobu v reláciách príjmu obyvateľa na deň, a to 2 USD. Príjem
pod 1, 25 dolára na deň (0,95 eura) už znamená extrémnu
chudobu. Tieto čísla boli stanovené pre rozvojové krajiny, už
rozvinuté krajiny si kladú odlišné medze chudoby.
Rozdelenie rozvojových krajín :
 Vyspelé rozvojové krajiny :
- Argentína, Mexiko, Južná Kórea – ich štruktúra ekonomiky s
diferencovanou priemyselnou výrobou sa podobá rozvinutým štátom.
 Krajiny s vyspelým ale jednostranne zameraným priemyslom:
- Maroko, Alžírsko, Thajsko – produkcia je orientovaná na spotrebné
tovary, no technológie sa musia dovážať.
 Rozvojové krajiny so zásobami strategických surovín:
- Kuvajt, Saudská Arábia, Irán, Irak, Venezuela - ich ekonomika je
naviazaná na vývoz týchto surovín, ako je napr. ropa
 Vysoko znevýhodnené najmenej rozvinuté krajiny (The Least Developed
Countries- LDCs)
- sú to vnútrozemské alebo ostrovné štáty s nerozvinutou priemyselnou
štruktúrou, nedostatkom finančných zdrojov a monokultúrnou ekonomikou.
The Least Developed Countries- LDCs
Spoločné znaky:
 nízka hodnota Hrubého domáceho produktu na obyvateľa
 nízky Index rozvoja človeka
 nízka gramotnosť
 štrukturálnu slabosť ekonomiky (monokultúrnosť)
 nedostatok možností rozvoja
 náchylnosť podliehať vonkajším ekonomickým šokom, prírodným či
ľuďmi zavineným katastrofám
 väčší výskyt nákazlivých ochorení
 (populačná explózia, sociálno ekonomický dualizmus, resp
pluralizmus)
 Ekonomická závislosť od RTE – asymetrická interdependencia
Príčiny zadlženosti krajín:
 Zaostalý vývoj a diferencovaný charakter výrobných vzťahov
 Odčerpávanie nerastného bohatstva kolónií
 Vojnové konflikty, ako napr. kórejská vojna, karibská kríza, vojny v Indočíne.
 Presadzovanie záujmov veľmocí vo vojnách, ktoré na získanie vplyvu
zväčša využívali finančnú rozvojovú pomoc. ZSSR takto podporoval napr.
Etiópiu vďaka jej strategickej polohe blízko Červeného mora a Suezského
prieplavu. USA sa zamerali najmä na Izrael a neskôr na Egypt.
 Pôžičky z obchodných bánk za nízke úroky, dokonca nižšie ako miera
inflácie. Tento systém fungoval až do hospodárskeho poklesu, keď sa náhle
zvýšila úroková miera, ale aj ceny hotových výrobkov rástli rýchlejšie ako
ceny surovín. => Komerčné banky im už neboli ochotné požičiavať.
 Zadlženosť voči vyspelým krajinám a ďalej voči finančným inštitúciám ako
Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka (SB).
„ Začarovaný kruh chudoby“
Nízke úspory a
investície
Nízke tempo
akumulácie kapitálu
Nízke priemerné
dôchodky
Nízka produktivita
The Human Development Index HDI
Dva základné prístupy k hodnoteniu
rozvojovej pomoci:
Liberálny model: Otvorená ekonomika ↔ Vysoká
úroveň ekon. rozvoja ↔ Mier ↔ Demokracia
Model závislosti: Závislosť ↔ Nerovnosť príjmov ↔ Polit.
nestabilita ↔ Ozbrojený konflikt
Stratégie riešenia zadlženosti
rozvojových krajín :
 Bolo vyvinutých množstvo techník a parciálnych riešení, ktoré možno
rozdeliť na riešenia kapitalizačné a tzv. riešenia oficiálnych iniciatív.
 KAPITALIZAČNÉ alebo KONVERZNÉ (swapové) OPERACIE:
- Kapitalizácia dlhov – ( Dept- for- Equity Swaps) – odpredaj
veriteľských práv pod nominálnu hodnotu tretím subjektom za
konvertibilnú menu. Zvyčajne medzinárodné organizácie a podporné
fondy.
- Kapitalizácia rozvojových záväzkov – (Dept- for- Development Swaps
– odpredaj záväzkov na rozvojovú pomoc medzinárodným
organizáciám často charitatívneho, prípadne všeobecne prospešného
charakteru ( napr. UNICEF)
Stratégie riešenia zadlženosti
rozvojových krajín :
OFICIÁLNE INICIATÍVY:
 BAKEROV PLÁN
 BRADLEYHO PLÁN
 MITTERANDOV PLÁN
 BRADYHO PLÁN
BAKEROV PLÁN
 1985 v Soule v Južnej Kórei.
 historicky najstarší
 poskytovanie dodatočných pôžičiek RK na
reštrukturalizáciu dlhov a uplatňovanie tvrdých
hospodárskych reforiem
 podpora súkromného podnikania, hlavne v tradičných
odvetviach (poľnohospodárstvo, ťažobný priemysel,
liberalizácia vnútorného trhu)
 dlhy a úrokové miery by mali ostať nezmenené, splátky
sa rozložia na dlhšie časové obdobie
BRADLEYHO PLÁN
 Vznikol v roku 1986.
 Odpustenie časťi dlhov niektorých RK.,
 znížienie úrokovej miery ,
 Poskytnutie dodatočných pôžičiek na realizáciu
prebiehajúcich hospodárskych reforiem v RK.
MITTERRANDOV PLÁN
 Prednesený na summite G7 v Toronte.
 Spočíva v uľahčení podmienok pre splácanie dlhov
najchudobnejších krajín.
 Tri možnosti reštrukturalizácie dlhov
1. Umorenie tretiny dlhu a rozloženie zvyšku na 14 rokov pri
účtovaní trhového úroku;
2. Rozloženie celého dlhu na 14 rokov s úrokom o 3,5 bodu
nižším ako je trhový úrok;
3. Rozloženie celého dlhu na 25 rokov a účtovanie trhového
úroku..
BRADYHO PLÁN
 navrhnutý v marci 1989.
 začiatok súčasného strategického prístupu k problému zahraničnej zadĺženosti RK
 selektívna redukcia úrokových mier RK, ktoré reformujú svoje hospodárstvo
 konverzia dlhov do akcií =› veritelia sa menia na investorov, ktorým pripadá časť
majetku RK
 Navrhované spôsoby riešenia:
1. Výmena starých úverov za obligácie s 30-ročnou splatnosťou za rovnakú
úrokovú sadzbu, ale o 35% nižšou hodnotou v porovnaní s výškou starých úverov;
2. Výmena starých úverov za obligácie, s rovnakou dobou splatnosti, výmena sa
uskutoční v rovnakej hodnote pri nižšej úrokovej sadzbe;
3. Prijatie nových úverov na obdobie 4 rokov za presne stanovených podmienok
(preukázanie serióznej snahy danej RK uskutočniť ekonomické reformy).
 zadĺžené krajiny majú týmto spôsobom možnosť vrátiť časť svojich dlhov, vrátane
nesplatených úrokov
Ďalšie stratégie riešenia zadlženosti
rozvojových krajín :
 Iniciatíva na pomoc vysoko zadĺženým krajinám (HIPC)
 Rozvojový program OSN (UNDP)
 Miléniové rozvojové ciele (MDGs )
 Dohoda z Cotonu (ACP + EÚ)
Iniciatíva na pomoc vysoko zadlženým
chudobným krajinám:
 Iniciatíva na poskytovanie finančnej pomoci enormne zadlženým štátom,
ktoré nie sú schopné splácať svoje záväzky vyplývajúce z úverov, ktoré tieto
štáty skôr získali z MMF a ich dlh narastá.
 Zahájená v roku 1996 na vrcholnej schôdzi G7 vo francúzskom Lyone na
základe návrhu Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu
 Spoločná iniciatíva MMF, Svetovej banky, multilaterálnych organizácií
(OSN) a vlád členských štátov
 HLAVNÝ CIEĽ: Znižovanie zadlženosti chudobných krajín na prijateľnú
úroveň. Ide o veľký pokrok pri ktorom v rámci znižovania má dôjsť až k
úplnému odpusteniu dlhov.
Fázy iniciatívy HIPC
 Pred získaním pomoci v rámci iniciatívy HIPC musia krajiny normalizovať
svoje vzťahy s multilaterálnymi inštitúciami a dospieť k dohode o splátke
prípadných nedoplatkov.
 Potom pripravia svoje programy zmien a reforiem, ktoré musia schváliť MMF
a Svetová banka. Nakoniec musia preukázať, že pri vykonávaní programov
dosiahli uspokojivé výsledky. Musia tiež prijať dokument o stratégii
znižovania chudoby.
 Po ukončení tejto fázy sa vykoná analýza zostávajúceho dlhu s cieľom
vyhodnotiť udržateľnosť výšky vnútorného dlhu krajiny a stanoviť, či je
krajina schopná účasti na iniciatíve HIPC. Jedná sa o tzv. „rozhodujúcí
bod“.
 Dlh sa považuje za neudržateľný, ak je o viac než 150 % vyšší než príjmy z
vývozu.
Trust na oddlženie štátov po prírodných katastrofách (PostCatastrophe Debt Relief
Trust – PCDR)
 Iniciatíva MMF na znižovanie dlhu chudobných štátov, ktorých postihla
ničivá prírodná katastrofa.
 Obmedzuje sa na najničivejšie prírodné katastrofy, ktoré priamo postihli
najmenej jednu tretinu obyvateľstva, zničili viac ako štvrtinu výrobných
kapacít, ktoré ovplyvňujú kľúčové hospodárske odvetvia a verejné
financie, alebo spôsobili škodu väčšiu ako 100 % HDP.
 Trust sa spočiatku financoval z vlastných zdrojov fondu vo výške 280 mil.
SDR. V prípade potreby bude doplnený o príspevky darcov.
 21. júla 2010 sa poskytli prostriedky Haiti vo výške 178 mil. SDR, čím sa
odstránil celý nesplatený dlh tohto štátu voči MMF.
Rozvojový program OSN (UNDP)
 Rozvojový program Spojených národov alebo Rozvojový program
OSN (skratka UNDP, z angl. United Nations Development
Programme)
 Zvláštna inštitúcia OSN vytvorená v roku 1966, ktorá zodpovedá za
riadenie a koordináciu rozvojových projektov a poskytovanie
technickej pomoci.
 Pomáha pri prieskume nerastných zdrojov, pri vyhodnocovaní
priemyselného, obchodného a vývozného potenciálu, v transfere
technológií, pri profesnom vzdelávaní a pri programoch
ekonomického a sociálneho plánovania.
Miléniové rozvojové ciele:
 Na Miléniovom summite OSN v New Yorku v septembri roku 2000 sa zaviazali
členské krajiny venovať prioritnú pozornosť udržateľnému rozvoju a boju proti
chudobe
 Vyznačujú sa multidimenzionálnym prístupom k riešeniu danej problematiky
prostredníctvom nasledujúcich zámerov: odstrániť extrémnu chudobu a hlad,
dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých, zlepšiť postavenie žien; znížiť
detskú úmrtnosť; zlepšiť zdravie matiek, bojovať proti AIDS/HIV, malárii a
ostatným chorobám; zabezpečiť trvalo udržateľné životné prostredie a rozvíjať
svetové partnerstvo pre rozvoj.
 Prvých sedem cieľov je vzájomne prepojených a smerujú k znižovaniu
chudoby vo všetkých jej formách. Posledný cieľ – globálne partnerstvo pre
rozvoj – pojednáva o prostriedkoch na dosiahnutie predchádzajúcich
siedmych cieľov a o pomoci rozvinutých krajín tým najchudobnejším
Miléniové rozvojové ciele:
 Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad
 Cieľ 2: Dosiahnuť univerzálne základné vzdelanie
 Cieľ 3: Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien
 Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť
 Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek
 Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám
 Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť
 Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj
Dohoda z Cotonu
 Dohoda z Cotonou (ACP-EC Partnership Agreement) komplexne
upravuje vzťahy EÚ so 78 štátmi Afriky, Karibiku a Pacifiku (ACP).
 Predstavuje základný prvok rozvojovej spolupráce Únie a zahŕňa
hlavné ciele rozvojovej politiky (odstránenie chudoby, trvalo
udržateľný rozvoj a ekonomická integrácia).
Ciele Svetovej banky
 Politické vedenie Svetovej banky schválilo jej nový plán, podľa
ktorého by extrémna chudoba vo svete mala do roku 2030
vymiznúť.
 Podľa údajov SB sa počet ľudí v extrémnej chudobe znížil v roku
2010 na 21 percent svetovej populácie, v roku 1990 to bolo až 43
percent. Bieda tak však v roku 2010 stále postihovala asi 1,2 miliardy
ľudí. Väčšina z nich sa koncentruje v subsaharskej Afrike a južnej Ázii.
 Plán SB počíta s tým, že extrémna chudoba bude do roku 2030
zasahovať už len tri percentá globálnej populácie. Stratégiou je
zamerať sa na dolných 40 percent v každej chudobnej krajine a
zabezpečiť, aby ich príjmy vzrástli počas stanovenej doby o 40
percent.
 Rozvojové ekonomiky rastú v priemere tempom asi o šesť percent
ročne. To postupne vyťahuje z chudoby milióny ľudí a vytvára novú
globálnu strednú triedu.

Note: the middle class includes people earning or spending $10–$100 a day (in 2005 purchasing power parity terms).

Source: Brookings Institution 2012.
Ďakujem za pozornosť !
