Transcript konkurencie schopnosť slovenska a jeho postavenie na


:
História hodnotenia konkuren-cieschopnosti
siaha do roku 2004. Odtohto roku Svetové
ekonomické fó-rum WEF prostredníctvom
modelu Globál-neho indexu
konkurencieschopnosti(The Global
Competitiveness Index -GCI) vytvára
poradie krajín podľa úrov-ne ich
konkurencieschopnosti. Global
Competitiveness Index (GCI)
Tento súhrnný ukazovateľ sa stal základom pre
zostavenie
rebríčka konkurencieschopnosti krajín, pričom
sa snaží rešpektovať rôznorodosť faktorov
ovplyvňujúcich výkonnosť krajiny. Index je
váženým priemerom komponentov, z ktorých
každý
odzrkadľuje jeden aspekt
konkurencieschopnosti. V ostatnom ročníku
správy sú jednotlivé
komponenty združené do 12 skupín, ktoré sú
nazývané 12 piliermi konkurencieschopnosti
Inštitúcie
 Infraštruktúra
 Makroekonomika
 Zdravotníctvo a základné vzdelanie
 Vyššie vzdelanie a „training“
 Efektivita tovarových trhov
 Efektivita pracovných trhov
 Sofistikovanosť finančných trhov

Technologická pohotovosť
 Veľkosť trhu
 Sofistikovanosť podnikov
 Inovácie

Svetové ekonomické fórum
rozlišuje podľa vzoru Michael Portera tri stupne hospodárskeho
rozvoja - ekonomiku založenú
na produkčných faktoroch, ekonomiku založenú na efektívnosti
a ekonomiku založenú na
inováciách. Pre zaradenie krajiny je rozhodujúce HDP na
obyvateľa v trhových menových
kurzoch. Jedná sa o istú formu náhrady za ukazovateľ úrovne
miezd, keďže ten nie je dostupný pre každú krajinu. Druhým
kritériom je podiel exportu primárnych produktov na
celkovom
exporte (tovary a služby). Väčšina členských krajín EÚ je
zaradených do tretej kategórie,
Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko a Litva sú zaradené medzi
ekonomiky založené na efektívnosti.
Štáty ako Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Malta a
Estónsko sú zaradené ako tranzitné
ekonomiky t.j. medzi druhým a tretím stupňom rozvoja.
Takto skonštruovaný ukazovateľ GCI má
veľký význam z praktického hľadiska. Pri
tvorbe
politík umožňuje presne označiť
problémové oblasti a takisto zadefinovať
oblasti, na ktoré je
nutné sa zamerať pri koncipovaní reforiem.

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 144 krajín
z celého sveta. Na vrchole rebríčka sa už šiesty rok
po sebe umiestnilo Švajčiarsko. Singapur si udržal
druhú priečku a USA sa posunuli z minuloročného
piateho na tohtoročné tretie miesto. Fínsko (4.)
a Nemecko (5.) poklesli medziročne o jednu
priečku. Japonsko (6.) si upevnilo svoju pozíciu
v top desiatke krajín a jeho pozícia sa zlepšuje už
druhý rok po sebe. Hong Kong (7.) a Holandsko (8.)
udržali svoje minuloročné pozície. Veľká Británia (9.)
si vymenila pozíciu so Švédskom (10.) Aj v tomto
roku prevažujú v najlepšej desiatke krajín európske
ekonomiky. Česká republika zmazala svoj
minuloročný pokles, posunula sa zo 46. miesta na
37. a stala sa lídrom v skupine krajín V4.
O minuloročnú vedúcu pozíciu prišlo Poľsko, ktoré si
medziročne pohoršilo o jednu priečku a obsadilo
43. miesto. Maďarsko sa posunulo o 3 miesta nahor
a obsadilo v tomto roku 60. priečku.

Svetové ekonomické fórum hodnotí
konkurencieschopnosť krajín na základe
dostupných štatistických dát a celosvetového
Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov.
Prieskum prebiehal od februára do júna 2014
a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov
z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na
Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu
oslovila 240 veľkých podnikov a 240 malých
a stredných podnikov náhodne vybraných podľa
metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky
hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory
manažérov ku koncu júna 2014. Takmer všetci
respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum
elektronicky na internetovej stránke Svetového
ekonomického fóra a PAS nemala prístup
k individuálnym odpovediam respondentov.
Slovenská republika sa v rebríčku
konkurencieschopnosti Svetového ekonomického
fóra umiestnila na 75. mieste. Oproti minulému
roku si polepšila o 3 priečky. Vyplýva to zo Správy
o globálnej konkurencieschopnosti 2014-2015, Po
siedmych rokoch zhoršovania a minuloročnom
historicky najhoršom umiestnení na 78. priečke
dochádza v tomto roku k zmene trendu a malej
korekcii pozície SR. Napriek tomu sa Slovensku
nepodarilo dostať do prvej polovice rebríčka,
v ktorej sa nachádzajú všetky krajiny EÚ okrem
Chorvátska (77. miesto) a Grécka (81.).
Obrat vo vývoji hodnotenia Slovenska
spôsobilo najmä zvýšenie
makroekonomickej stability, klesajúci
deficit a intenzívnejší boj vlády
s daňovými únikmNapriek tomu je
pozícia Slovenska v rebríčku naďalej
mimoriadne nepriaznivá a je potrebné
realizovať ďalšie zásadné opatrenia na
zvýšenie našej konkurencieschopnosti, i“,