Nie okolnosti, ale reakcie na okolnosti určujú TVOJ život.
Download
Report
Transcript Nie okolnosti, ale reakcie na okolnosti určujú TVOJ život.
17. marca 2012
Vysoká škola zdravotníctva a
sociálnej práce sv. Alžbety
Detašované pracovisko Skalica
Nie okolnosti, ale reakcie na
okolnosti určujú TVOJ život.
PhDr. Ján Riapoš PhD.,
Môj príbeh
28.9.1968
13.2.1993
...a ešte veľa dátumov
SOM JEDEN Z VÁS
Definície zdravia
Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej
rozvoja a jej kultúry.
Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a
naplno využívať svoje sily“.
Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania
všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny,
komunity a prostredia.
WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej
psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen
neprítomnosť choroby či slabosti.
Definícia choroby
Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na
vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“.
Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat
zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha
zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie
života
Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklady ľudského
života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických
funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi
organizmom a prostredím
Definícia zdravotného postihnutia
(podľa Dohovoru OSN, 2006)
Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré
majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové
postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže
brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti
na rovnoprávnom základe s ostatnými.
Definície zdravotného postihnutia v SR
Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je
občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne
% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu
telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia
ako 40%.
Občanom so zdravotným postihnutím na účely z. č. 5/2004 Z.z. je:
◦ Občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu
◦ Občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu
Občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na účely z. č. 447/2008 Z.z. je
občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac
Modely a prístupy k problematike
zdravotného postihnutia:
Klinický (medicínsky) model – ide o problém jednotlivca,
spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom,
ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť formou individuálnej,
profesionálnej liečby.
Sociálny - Spoločenský model - porucha ako spoločenský
problém. Nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou
paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spoločenským
prostredím. Riešenie vyžaduje spoločenskú aktivitu a je
kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti v celej jej šírke.
”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa
opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzinárodná klasifikácia
funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF) sa usiluje o
integráciu oboch uvedených modelov. Pokúša sa o syntézu, ktorá
by umožňovala hodnotenie problému z pohľadu biologického,
individuálneho – psychologického, i sociálneho (vrátane
environmentálneho).
Medzinárodná klasifikácia funkčnej
schopnosti, dizability a zdravia – ICF
(2002)
V popredí záujmu ICF je posúdenie zdravotného stavu jedinca z biopsycho-socio-enviromentálneho aspektu, t.j.
stav zdravia, resp. prítomnosť chorobných zmien,
osobnostný rozmer,
možnosti spoločenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií
jednotlivých systémov (možnosti uplatnenia sa a účasti na spoločenskom
živote,
environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto
jedinca
Základné pojmy v charakteristike
zdravia, choroby, zdravotného
postihnutia – podľa ICF
-
Porucha (impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť
v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo
funkcii
- Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti
vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je
považovaný u človeka za normálny
- Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy
alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh,
ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne
a kultúrne podmienky)
Zdravotné postihnutia – delenie
Telesné postihnutia – problémy s mobilitou
Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou
Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou
Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých
Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová
dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov
– často viacnásobné postihnutie
Civilizačné choroby (chronické choroby)
Psychiatrické ochorenia
Klasifikácia dizability
dizabilita v správaní sa
dizabilita v komunikácii (dizabilita k počúvaniu reči,
k porozumeniu reči, k rozprávaniu,), v orientácii
dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou
vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní)
lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu,
k zdolávaniu schodov, k premiestňovaniu, k doprave,
k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti
situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty,
k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov,
k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné)
iné obmedzenia činnosti
Možnosti vzniku handicapu
orientačný a komunikačný handicap
handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam
a podpore iných ľudí)
pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného
bodu, napr. od postele, od dvier)
handicap v zamestnaní (nemožnosť konať ako je to obvyklé vzhľadom
na pohlavie, vek a kultúru)
handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých
spoločenských vzťahoch a udržovať ich)
handicap v hospodárskej sebestačnosti (v porovnaní s obvyklou socioekonomickou činnosťou a nezávislosťou)
Poruchy telesnej štruktúry a
pohybovej funkcie – dizabilita v
mobilite
Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp.
deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné),
Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné)
Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo
artrózy)
Dôsledky neurologických ochorení:
Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza
Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie –
t.č. poznáme 9 druhov
Parkinsonova choroba
Stavy po mozgovej príhode
Iné
Poruchy zmyslových orgánov –
dizabilita v orientácii, v prístupe
k informáciám a v komunikácii
Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí,
resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka,
stredná porucha zraku u oboch očí, iná porucha zraku)
Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo
hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata
sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou
druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu,
iná porucha sluchovej citlivosti)
Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej
funkcie,
Poruchy vnútorných orgánov a
geriatrické problémy
mechanická a motorická porucha
vnútorných orgánov;
porucha kardiovaskulárnej a respiračnej
funkcie;
porucha gastro-intestinálnej funkcie;
porucha tvorby a vylučovania moču;
porucha reprodukčnej funkcie;
defekty vnútorných orgánov;
iná porucha vnútorných orgánov
Ako možno pomáhať v prospech inklúzie
osôb s telesným postihnutím
vytváraním bezbariérového životného prostredia a to
aj v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej
komunikácie a odstraňovania bariér aj v medziľudských
vzťahoch
zabezpečením komplexnej habilitácie a rehabilitácie,
vrátane
zabezpečenia
potrebných
zdravotných
a
kompenzačných
pomôcok,
primeranej
vzdelanostnej
úrovne a prípravy na povolanie
poskytovaním primeranej informačno - komunikačnej
technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i
v každodennom spoločenskom živote
vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie,
poskytovaním podporných služieb a príspevkov
Dohovor OSN o právach ľudí so
zdravotným postihnutím – z r.
2006
EU podpísala Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím dňa
30. 3. 2007
Dohovor v New Yorku podpísalo 53 krajín (z toho 20 krajín EU - Slovensko
podpísalo v sept. 2007) Podpisom sa štát zaväzuje začať ratifikačný
proces, čím sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia budú pre
neho právne záväzné
Dohovor má 50 článkov, Opčný protokol k Dohovoru obsahuje 18 článkov
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným
postihnutím – Čl. 3 Všeobecné zásady
(a) rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej
nezávislosti, vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb;
(b) nediskriminácia;
(c) plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti;
(d) rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným
postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a
prirodzenosti;
(e) rovnosť príležitostí;
(f) prístupnosť;
(g) rovnosť medzi mužmi a ženami;
(h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so
zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so
zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.
Dohovor OSN - Čl. 5 Rovnosť a
nediskriminácia
1. Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné
pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú
ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek
diskriminácie.
2. Zmluvné strany zakazujú všetku diskrimináciu na
základe ZP a zaručujú osobám so ZP rovnakú a účinnú
právnu ochranu pred akoukoľvek diskrimináciou
3. V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie
zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na
zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.
4. Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie
alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným
postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za
diskrimináciu.
Definícia sociálnej práce:
„Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá
smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa
jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v
ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej
zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností
osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov,
poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech
klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú
môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a
„sprevádzanie“.
(podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)
Etika sociálneho pracovníka
Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú
súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku
samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho
problému.
Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým
kódexom sociálnych pracovníkov SR
Sociálny pracovník :
zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal
o klientovi, mlčanlivosť o daných informáciách,
zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie,
nesmie zneužiť postavenie klienta, ktorý je momentálne
odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia
alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,
Etika sociálneho pracovníka
pokr.
má podporovať samostatnosť klienta a mal by mať k nemu
zodpovedný a citlivý prístup,
má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim
kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii,
počas svojej praxe by mal permanentne rozvíjať svoje
vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie,
existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný
stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú
a osobnostnú zdatnosť.
Osobnosť sociálneho pracovníka
Dôležité osobnostné vlastnosti:
- sociálne cítenie, empatia,
- obetavosť pre iných,
- zodpovednosť voči klientovi,
- solidárnosť s chorými,
- komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania,
- snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia
človeka,
- odborná kvalifikácia.
Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka
spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebnopreventívnej starostlivosti
skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu,
vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a
potrebu sociálnych opatrení
poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a
dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia
pomáhať klientovi prekonávať prekážky sociálneho,
morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia
úspešnému postupu liečby
podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby,
spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do
spoločnosti
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka – pokr.
spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár,
sestra, psychológ, fyzioterapeut)
spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi
pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi
spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a
dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so
zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici,
delikventi),
viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby
vykonávať výchovnú a sociálne osvetovú činnosť
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka – pokr.
spolupracovať s ošetrujúcim lekárom pri realizácií
diagnosticko-liečebného programu
zisťovať aktuálne potreby a požiadavky
poskytovať sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim
sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale
aj osobám, ktoré sama vyhľadáva, alebo ktoré o pomoc
sami požiadajú
hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe
vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej
starostlivosti a terapie,
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka – pokr.
s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie
sociálnych zásahov
sprostredkúvať a navrhovať opatrovateľskú službu
sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a
pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb
klienta. V prípade poverenia, podľa potreby zastupovať
chorého na úradoch, súdoch,...
pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských
alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí
na základe rozhodnutia súdu do detských domovov,
domovov sociálnych služieb,...
presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci
všetkých zdravotníckych pracovníkov,
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka– pokr.
prispievať k zlepšeniu vzájomnej spolupráce,
informovanosti o pracovných výsledkoch,
získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a
najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri
riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri
jeho sociálnej integrácii
sledovať aktuality a zúčastňovať sa na školiacich akciách,
za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí
spolupracovať s inštitúciami 3. sektoru
spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch,...
spracúvať ročné správy o svojej činnosti
ČO JE ŠPORT
Európska charta o športe (1992) uvádza
nasledovnú definíciu: „Šport zahŕňa
všetky formy pohybovej činnosti, ktorých
cieľom je prostredníctvom príležitostnej,
alebo organizovanej činnosti preukázať
alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú
pohodu ľudí, formovať sociálne vzťahy
alebo dosiahnuť výkon v súťažiach na
všetkých úrovniach“
Č0 JE ŠPORT
Šport je dnes plne uznávanou súčasťou všeobecnej
kultúry. Je významným sociálno – spoločenským
javom s rozmanitými väzbami na určité oblasti
života, vrátane kultúry a umenia. Podobne ako
v kultúre aj postavenie a vývoj športu je
podmienený materiálnymi podmienkami života
spoločnosti. Šport je odrazom kvality doby, úrovne
jej spoločenských, kultúrnych a sociálnych priorít.
(Gajdoš, 2007)
„V potenciáli športu ako ľudského fenoménu môžu pri
správnych prístupoch prevládnuť i pozitívne prvky,
zakódované v samotnej prapodstate športu. Ku kvalite
života bezpochyby patrí aktívny i pasívny šport ako
nástroj:
udržania zdravia, ušľachtilej zábavy, formovania
morálnych, vôľových a estetických kvalít indivídua
presadzovania demokracie a ľudských práv, na čom je
založená športová etika
vylúčenie akejkoľvek formy diskriminácie,
rovnoprávnosť mužov a žien, urovnávanie konfliktov
rešpektovanie integrity jednotlivca
presadzovanie medzinárodného porozumenia a idey
mieru“
(Grexa, 2006).
ŠPORT ako podceňovaný
fenomén
Sila
športu
ANTIKA – Antické olympijské
hry
KALOKAGATIA –všestranný
rozvoj jednotlivcov
EKECHEIRIA – posvätný mier
Pierre de COUBERTIN
1863-1937
osobnosť 20.storočia
francúzsky pedagóg,
historik,
športový funkcionár
definoval olympijskú myšlienku na
antických ideáloch v duchu fair play,
demokracie, rovnoprávnosti a
internacionalizmu
1888-Telesná renesancia výchova
športom
„Človek nie je iba telo a duch, ale telo, duch
a charakter. Charakter sa nevytvára
duchom, ale pomocou tela. To je práve to,
čo dobre vedeli staroveké národy a čo my
tak obtiažne kriesime.“
,,Vo všeobecnosti sa väčšina národných
otázok zredukuje na otázku výchovy a to
najmä v demokratických štátoch.
Tajomstvo rastu a úpadku demokracie
treba vždy hľadať v školách a na
univerzitách.“
P. de COUBERTIN, 1888
Sir Ludwig Guttman
neurochirurg
Stoke-Mandeville
28. júla 1948 - športová súťaž, 16 pacientov
1960 RÍM 23 krajín,400 športovcov
1992 BARCELONA 82 krajín,3 020 športovcov
2000 SYDNEY 122 krajín,3 824 športovcov
2008 PEKING 149 krajín, 4 000 športovcov
PREHĽAD VÝVOJA
PARALYMPIJSKÝCH HIER
Letné hry
1960 – RÍM (Taliansko) – 23 krajín, 400 športovcov
1964 – TOKIO (Japonsko) – 22 krajín, 390 športovcov
1968 – TEL AVIV (Izrael) - 29 krajín, 750 športovcov
1972 – HEIDELBERG (Nemecko) - 44 krajín, 1.000
športovcov
1976 – TORONTO (Kanada) - 42 krajín, 1.600
športovcov
1980 – ARNHEM (Holandsko) - 42 krajín, 2.500
športovcov
1984 – NEW YORK (USA) – 42 krajín, 2.300 športovcov
1988 – SOUL (Kórea) – 61 krajín, 3.053 športovcov
1992 – BARCELONA (Španielsko) – 82 krajín, 3.020
športovcov
1996 – ATLANTA (USA) – 103 krajín, 3.195 športovcov
2000 – SYDNEY (Austrália) – 122 krajín, 3.824
športovcov
2004 – ATÉNY (Grécko) – 136 krajín, 3.806 športovcov
2008 – PEKING (Čína) – 149 krajín, vyše 4.000
športovcov
Zimné hry
1976 - ÖRNSKÖLDSVIK (Švédsko) – 14 krajín,
250 športovcov
1980 - GEILO (Nórsko) – 18 krajín, 350
športovcov
1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 350
športovcov
1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 397
športovcov
1992 - TIGNES/ALBERTVILLE (Francúzsko) – 24
krajín, 475 športovcov
1994 – LILLEHAMMER (Nórsko) – 31 krajín,
1.000 športovcov
1998 – NAGANO (Japonsko) – 32 krajín, 1.160
športovcov
2002 – SALT LAKE CITY (USA) – 36 krajín, 416
športovcov
2006 – TURÍN (Taliansko) – 39 krajín, 477
športovcov
2010- VANCOUVER (Kanada)-44 krajín, 502
športovcov
Slovenský paralympijský výbor
SPV je autonómnou, nezávislou a nepolitickou
organizáciou a má právo riadiť paralympijské hnutie na
území SR. Podporuje rozvoj paralympijských športov
a disciplín a umožňuje pritom výber športu podľa
postihnutia a daností športovca.
Rok založenia:1995
Je členom IPC, EPC
Združuje zväzy podľa postihnutia: SZTPŠ, SNSŠS,SZŠMP
Paralympijské centrum
Zámer
centra
Význam a dosah
Paralympijské centrum
Paralympijské centrum
Paralympijské centrum
Šport cesta k sociálnej integrácii
Šport - cesta k sociálnej integrácii
Šport - cesta k sociálnej integrácii
Šport -cesta k sociálnej integrácii
Li Yue – študentka baletu
- 11 rokov
- prežila zemetrasenie v provincii Sichuan
- 70 hodín pochovaná pod ruinami
- amputovali jej nohu …
... vystúpila na otváracom
ceremoniáli PH 2008 v Pekingu
Ďakujem za Vašu
pozornosť