Transcript Nie okolnosti, ale reakcie na okolnosti určujú TVOJ život.

17. marca 2012
Vysoká škola zdravotníctva a
sociálnej práce sv. Alžbety
Detašované pracovisko Skalica
Nie okolnosti, ale reakcie na
okolnosti určujú TVOJ život.
PhDr. Ján Riapoš PhD.,
Môj príbeh
28.9.1968
 13.2.1993

...a ešte veľa dátumov
SOM JEDEN Z VÁS
Definície zdravia
Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej
rozvoja a jej kultúry.
Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a
naplno využívať svoje sily“.
Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania
všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny,
komunity a prostredia.
WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej
psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen
neprítomnosť choroby či slabosti.
Definícia choroby
Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na
vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“.
Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat
zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha
zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie
života
Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklady ľudského
života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických
funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi
organizmom a prostredím


Definícia zdravotného postihnutia
(podľa Dohovoru OSN, 2006)
Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré
majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové
postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže
brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti
na rovnoprávnom základe s ostatnými.
Definície zdravotného postihnutia v SR
Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je
občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne
% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu
telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia
ako 40%.
Občanom so zdravotným postihnutím na účely z. č. 5/2004 Z.z. je:
◦ Občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu
◦ Občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu
Občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na účely z. č. 447/2008 Z.z. je
občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac
Modely a prístupy k problematike
zdravotného postihnutia:
Klinický (medicínsky) model – ide o problém jednotlivca,
spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom,
ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť formou individuálnej,
profesionálnej liečby.
 Sociálny - Spoločenský model - porucha ako spoločenský
problém. Nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou
paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spoločenským
prostredím. Riešenie vyžaduje spoločenskú aktivitu a je
kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti v celej jej šírke.
 ”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa
opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzinárodná klasifikácia
funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF) sa usiluje o
integráciu oboch uvedených modelov. Pokúša sa o syntézu, ktorá
by umožňovala hodnotenie problému z pohľadu biologického,
individuálneho – psychologického, i sociálneho (vrátane
environmentálneho).

Medzinárodná klasifikácia funkčnej
schopnosti, dizability a zdravia – ICF
(2002)
V popredí záujmu ICF je posúdenie zdravotného stavu jedinca z biopsycho-socio-enviromentálneho aspektu, t.j.
 stav zdravia, resp. prítomnosť chorobných zmien,
 osobnostný rozmer,
 možnosti spoločenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií
jednotlivých systémov (možnosti uplatnenia sa a účasti na spoločenskom
živote,
 environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto
jedinca
Základné pojmy v charakteristike
zdravia, choroby, zdravotného
postihnutia – podľa ICF
-
Porucha (impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť
v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo
funkcii
- Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti
vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je
považovaný u človeka za normálny
- Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy
alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh,
ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne
a kultúrne podmienky)
Zdravotné postihnutia – delenie

Telesné postihnutia – problémy s mobilitou

Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou

Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou

Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých

Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová
dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov
– často viacnásobné postihnutie

Civilizačné choroby (chronické choroby)

Psychiatrické ochorenia
Klasifikácia dizability
 dizabilita v správaní sa





dizabilita v komunikácii (dizabilita k počúvaniu reči,
k porozumeniu reči, k rozprávaniu,), v orientácii
dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou
vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní)
lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu,
k zdolávaniu schodov, k premiestňovaniu, k doprave,
k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti
situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty,
k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov,
k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné)
iné obmedzenia činnosti







Možnosti vzniku handicapu
orientačný a komunikačný handicap
handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam
a podpore iných ľudí)
pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného
bodu, napr. od postele, od dvier)
handicap v zamestnaní (nemožnosť konať ako je to obvyklé vzhľadom
na pohlavie, vek a kultúru)
handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých
spoločenských vzťahoch a udržovať ich)
handicap v hospodárskej sebestačnosti (v porovnaní s obvyklou socioekonomickou činnosťou a nezávislosťou)
Poruchy telesnej štruktúry a
pohybovej funkcie – dizabilita v
mobilite
Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp.
deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné),
Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné)
Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo
artrózy)
Dôsledky neurologických ochorení:
Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza
Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie –
t.č. poznáme 9 druhov
Parkinsonova choroba
Stavy po mozgovej príhode
Iné
Poruchy zmyslových orgánov –
dizabilita v orientácii, v prístupe
k informáciám a v komunikácii
Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí,
resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka,
stredná porucha zraku u oboch očí, iná porucha zraku)
Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo
hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata
sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou
druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu,
iná porucha sluchovej citlivosti)
Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej
funkcie,
Poruchy vnútorných orgánov a
geriatrické problémy
 mechanická a motorická porucha
vnútorných orgánov;
 porucha kardiovaskulárnej a respiračnej
funkcie;
 porucha gastro-intestinálnej funkcie;
 porucha tvorby a vylučovania moču;
 porucha reprodukčnej funkcie;
 defekty vnútorných orgánov;
 iná porucha vnútorných orgánov
Ako možno pomáhať v prospech inklúzie
osôb s telesným postihnutím




vytváraním bezbariérového životného prostredia a to
aj v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej
komunikácie a odstraňovania bariér aj v medziľudských
vzťahoch
zabezpečením komplexnej habilitácie a rehabilitácie,
vrátane
zabezpečenia
potrebných
zdravotných
a
kompenzačných
pomôcok,
primeranej
vzdelanostnej
úrovne a prípravy na povolanie
poskytovaním primeranej informačno - komunikačnej
technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i
v každodennom spoločenskom živote
vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie,
poskytovaním podporných služieb a príspevkov
Dohovor OSN o právach ľudí so
zdravotným postihnutím – z r.
2006
EU podpísala Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím dňa
30. 3. 2007
Dohovor v New Yorku podpísalo 53 krajín (z toho 20 krajín EU - Slovensko
podpísalo v sept. 2007) Podpisom sa štát zaväzuje začať ratifikačný
proces, čím sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia budú pre
neho právne záväzné
Dohovor má 50 článkov, Opčný protokol k Dohovoru obsahuje 18 článkov
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným
postihnutím – Čl. 3 Všeobecné zásady
(a) rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej
nezávislosti, vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb;
(b) nediskriminácia;
(c) plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti;
(d) rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným
postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a
prirodzenosti;
(e) rovnosť príležitostí;
(f) prístupnosť;
(g) rovnosť medzi mužmi a ženami;
(h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so
zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so
zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.
Dohovor OSN - Čl. 5 Rovnosť a
nediskriminácia
1. Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné
pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú
ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek
diskriminácie.
2. Zmluvné strany zakazujú všetku diskrimináciu na
základe ZP a zaručujú osobám so ZP rovnakú a účinnú
právnu ochranu pred akoukoľvek diskrimináciou
3. V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie
zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na
zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.
4. Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie
alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným
postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za
diskrimináciu.


Definícia sociálnej práce:
„Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá
smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa
jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v
ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej
zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností
osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov,
poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech
klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú
môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a
„sprevádzanie“.

(podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)
Etika sociálneho pracovníka
Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú
súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku
samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho
problému.
Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým
kódexom sociálnych pracovníkov SR
Sociálny pracovník :
 zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal
o klientovi, mlčanlivosť o daných informáciách,
zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie,
 nesmie zneužiť postavenie klienta, ktorý je momentálne
odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia
alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,
Etika sociálneho pracovníka
pokr.




má podporovať samostatnosť klienta a mal by mať k nemu
zodpovedný a citlivý prístup,
má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim
kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii,
počas svojej praxe by mal permanentne rozvíjať svoje
vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie,
existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný
stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú
a osobnostnú zdatnosť.
Osobnosť sociálneho pracovníka
Dôležité osobnostné vlastnosti:
- sociálne cítenie, empatia,
- obetavosť pre iných,
- zodpovednosť voči klientovi,
- solidárnosť s chorými,
- komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania,
- snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia
človeka,
- odborná kvalifikácia.
Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka
 spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebnopreventívnej starostlivosti
 skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu,
vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a
potrebu sociálnych opatrení
 poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a
dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia
 pomáhať klientovi prekonávať prekážky sociálneho,
morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia
úspešnému postupu liečby
 podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby,
spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do
spoločnosti
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka – pokr.
 spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár,
sestra, psychológ, fyzioterapeut)
 spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi
pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi
 spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a
dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so
zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici,
delikventi),
 viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby
 vykonávať výchovnú a sociálne osvetovú činnosť
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka – pokr.
 spolupracovať s ošetrujúcim lekárom pri realizácií
diagnosticko-liečebného programu
 zisťovať aktuálne potreby a požiadavky
 poskytovať sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim
sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale
aj osobám, ktoré sama vyhľadáva, alebo ktoré o pomoc
sami požiadajú
 hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe
vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej
starostlivosti a terapie,
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka – pokr.
 s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie
sociálnych zásahov
 sprostredkúvať a navrhovať opatrovateľskú službu
 sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a
pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb
klienta. V prípade poverenia, podľa potreby zastupovať
chorého na úradoch, súdoch,...
 pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských
alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí
na základe rozhodnutia súdu do detských domovov,
domovov sociálnych služieb,...
 presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci
všetkých zdravotníckych pracovníkov,
Úlohy a činnosti sociálneho
pracovníka– pokr.
 prispievať k zlepšeniu vzájomnej spolupráce,
informovanosti o pracovných výsledkoch,
 získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a
najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri
riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri
jeho sociálnej integrácii
 sledovať aktuality a zúčastňovať sa na školiacich akciách,
za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí
 spolupracovať s inštitúciami 3. sektoru
 spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch,...
 spracúvať ročné správy o svojej činnosti
ČO JE ŠPORT
Európska charta o športe (1992) uvádza
nasledovnú definíciu: „Šport zahŕňa
všetky formy pohybovej činnosti, ktorých
cieľom je prostredníctvom príležitostnej,
alebo organizovanej činnosti preukázať
alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú
pohodu ľudí, formovať sociálne vzťahy
alebo dosiahnuť výkon v súťažiach na
všetkých úrovniach“
Č0 JE ŠPORT

Šport je dnes plne uznávanou súčasťou všeobecnej
kultúry. Je významným sociálno – spoločenským
javom s rozmanitými väzbami na určité oblasti
života, vrátane kultúry a umenia. Podobne ako
v kultúre aj postavenie a vývoj športu je
podmienený materiálnymi podmienkami života
spoločnosti. Šport je odrazom kvality doby, úrovne
jej spoločenských, kultúrnych a sociálnych priorít.
(Gajdoš, 2007)
„V potenciáli športu ako ľudského fenoménu môžu pri
správnych prístupoch prevládnuť i pozitívne prvky,
zakódované v samotnej prapodstate športu. Ku kvalite
života bezpochyby patrí aktívny i pasívny šport ako
nástroj:
 udržania zdravia, ušľachtilej zábavy, formovania
morálnych, vôľových a estetických kvalít indivídua
 presadzovania demokracie a ľudských práv, na čom je
založená športová etika
 vylúčenie akejkoľvek formy diskriminácie,
rovnoprávnosť mužov a žien, urovnávanie konfliktov
 rešpektovanie integrity jednotlivca
 presadzovanie medzinárodného porozumenia a idey
mieru“
(Grexa, 2006).
ŠPORT ako podceňovaný
fenomén
Sila
športu
ANTIKA – Antické olympijské
hry
KALOKAGATIA –všestranný
rozvoj jednotlivcov
EKECHEIRIA – posvätný mier
Pierre de COUBERTIN
1863-1937
 osobnosť 20.storočia
 francúzsky pedagóg,
historik,
športový funkcionár
 definoval olympijskú myšlienku na
antických ideáloch v duchu fair play,
demokracie, rovnoprávnosti a
internacionalizmu
 1888-Telesná renesancia výchova
športom
„Človek nie je iba telo a duch, ale telo, duch
a charakter. Charakter sa nevytvára
duchom, ale pomocou tela. To je práve to,
čo dobre vedeli staroveké národy a čo my
tak obtiažne kriesime.“
,,Vo všeobecnosti sa väčšina národných
otázok zredukuje na otázku výchovy a to
najmä v demokratických štátoch.
Tajomstvo rastu a úpadku demokracie
treba vždy hľadať v školách a na
univerzitách.“
P. de COUBERTIN, 1888
Sir Ludwig Guttman
 neurochirurg
 Stoke-Mandeville
 28. júla 1948 - športová súťaž, 16 pacientov
 1960 RÍM 23 krajín,400 športovcov
 1992 BARCELONA 82 krajín,3 020 športovcov
 2000 SYDNEY 122 krajín,3 824 športovcov
 2008 PEKING 149 krajín, 4 000 športovcov
PREHĽAD VÝVOJA
PARALYMPIJSKÝCH HIER
Letné hry













1960 – RÍM (Taliansko) – 23 krajín, 400 športovcov
1964 – TOKIO (Japonsko) – 22 krajín, 390 športovcov
1968 – TEL AVIV (Izrael) - 29 krajín, 750 športovcov
1972 – HEIDELBERG (Nemecko) - 44 krajín, 1.000
športovcov
1976 – TORONTO (Kanada) - 42 krajín, 1.600
športovcov
1980 – ARNHEM (Holandsko) - 42 krajín, 2.500
športovcov
1984 – NEW YORK (USA) – 42 krajín, 2.300 športovcov
1988 – SOUL (Kórea) – 61 krajín, 3.053 športovcov
1992 – BARCELONA (Španielsko) – 82 krajín, 3.020
športovcov
1996 – ATLANTA (USA) – 103 krajín, 3.195 športovcov
2000 – SYDNEY (Austrália) – 122 krajín, 3.824
športovcov
2004 – ATÉNY (Grécko) – 136 krajín, 3.806 športovcov
2008 – PEKING (Čína) – 149 krajín, vyše 4.000
športovcov
Zimné hry










1976 - ÖRNSKÖLDSVIK (Švédsko) – 14 krajín,
250 športovcov
1980 - GEILO (Nórsko) – 18 krajín, 350
športovcov
1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 350
športovcov
1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 397
športovcov
1992 - TIGNES/ALBERTVILLE (Francúzsko) – 24
krajín, 475 športovcov
1994 – LILLEHAMMER (Nórsko) – 31 krajín,
1.000 športovcov
1998 – NAGANO (Japonsko) – 32 krajín, 1.160
športovcov
2002 – SALT LAKE CITY (USA) – 36 krajín, 416
športovcov
2006 – TURÍN (Taliansko) – 39 krajín, 477
športovcov
2010- VANCOUVER (Kanada)-44 krajín, 502
športovcov
Slovenský paralympijský výbor
SPV je autonómnou, nezávislou a nepolitickou
organizáciou a má právo riadiť paralympijské hnutie na
území SR. Podporuje rozvoj paralympijských športov
a disciplín a umožňuje pritom výber športu podľa
postihnutia a daností športovca.
Rok založenia:1995
Je členom IPC, EPC
Združuje zväzy podľa postihnutia: SZTPŠ, SNSŠS,SZŠMP
Paralympijské centrum
Zámer
centra
Význam a dosah
Paralympijské centrum
Paralympijské centrum
Paralympijské centrum
Šport cesta k sociálnej integrácii
Šport - cesta k sociálnej integrácii
Šport - cesta k sociálnej integrácii
Šport -cesta k sociálnej integrácii
Li Yue – študentka baletu
- 11 rokov
- prežila zemetrasenie v provincii Sichuan
- 70 hodín pochovaná pod ruinami
- amputovali jej nohu …
... vystúpila na otváracom
ceremoniáli PH 2008 v Pekingu
Ďakujem za Vašu
pozornosť