Transcript 11_Medzinarodne_ekonomicke_vztahy

Medzinárodné ekonomické
vzťahy
Medzinárodný obchod, medzinárodná deľba práce a
špecializácia, teória komparatívnych výhod, typy
zahraničnej obchodnej politiky, nástroje obchodnej
politiky, obchodná a platobná bilancia, zahraničný obchod
SR
Medzinárodná deľba práce
Deľba práce – rozdeľovanie pracovných činností medzi jednotlivcov či skupiny
ľudí. Prejavom deľby práce je špecializácia.
Pri národnej deľbe práce sa výmena tovaru realizuje v rámci jednej krajiny.
Pri medzinárodnej špecializácii sa výrobcovia špecializujú na výrobu toho,
čo dokážu vyrobiť lacnejšie v porovnaní so zahraničím.
Pri predaji na svetových trhoch za svetovú cenu tak môžu výrobcovia dosahovať
zisk ako rozdiel medzi národnými výrobnými nákladmi a svetovými
výrobnými nákladmi.
Pri medzinárodnej deľbe práce sa výmena tovarov realizuje medzi
jednotlivými krajinami.
Mieru zapojenia ekonomiky (otvorenosť ekonomiky) do medzinárodného obchodu
meriame dvoma ukazovateľmi:
•ukazovateľom exportnej výkonnosti (podiel vývozu na HDP)
•ukazovateľom na dovoznej náročnosti (podiel dovozu na HDP) (pozri ukazovatele
SR)
Otvorená ekonomika - vymieňa výrobné faktory, tovary a služby s inými
ekonomikami. Miera otvorenosti národného hospodárstva predstavuje podiel vývozu
(dovozu) na HDP v percentách. (Napr. "ázijské tigre" majú otvorenosť až 50 %). Obraz o
zahraničnom obchode krajiny dáva obchodná bilancia (aktívne alebo pasívne saldo), príjmy a
výdavky krajiny ukazuje platobná bilancia.
Od čoho závisí špecializácia krajiny?
Každá krajina sa špecializuje na výrobu takých výrobkov a služieb, pre
ktoré má najlepšie vonkajšie podmienky a vnútorné podmieny.
vnútorné podmienky: klimatické podmienky, surovinové bohatstvo, pôdne
bohatstvo, veľkosť vnútorného trhu, priemyselný potenciál, počet obyvateľov,
historické podmienky
vonkajšie podmienky: geografická poloha, priemyselný potenciál a vyspelosť
susedných krajín, vzájomné vzťahy so susednými krajinami, politická situácia,
ekonomická situácia
MEDZINÁRODNÉ OBCHODNÉ
VZŤAHY
Obchodné vzťahy sú najstaršie vzťahy medzi ekonomikami. Dotýkajú sa exportu a
importu tovarov a služieb, čiže medzinárodného obchodu.
Príčinou medzinárodného obchodu je existencia absolútnych alebo komparatívnych
výhod, resp. v rozdielnych preferenciách spotrebiteľov.
Vďaka zahraničnému obchodu sa spotreb v krajine môže zvýšiť nad hranicu
produkčných možností.
Výhody medzinárodného obchodu:
•umožňuje rozšíriť národnú spotrebu (krajina môže spotrebovať viac tovarov a
služieb, ako je schopná vyrobiť),
•umožňuje úspory práce a ostatných výrobných faktorov,
•umožňuje získať technicky dokonalé výrobky a poznatky - konkurencia núti
domácich výrobcov k špecializácii, zvyšovaniu produktivity práce a rastu kvality (na
túto stránku poukázal D. Ricardo v Teórii komparatívnych výhod). – zopakovať
teóriu absolútnych výhod aj teóriu komparatívnych výhod!!!
Zahranično- obchodná politika štátu
-je súhrn prostriedkov a opatrení, prostredníctvom ktorých štát centrálne,
priemo pôsobí na zahraničný obchod.
-štát reguluje územnú a tovarovú štruktúru svojho zahr. obchodu
-ZOP každého štátu sa pohybuje medzi dvoma hraničnými zásadami, a to
liberalizmom a protekcionizmom
-Liberalizmus (free trade) znmená, že štát čo namenej obmedzuje dovoz
alebo vývoz.
--Protekcionizmus (protektívna obchodná politika) (ochranárstvo)
predstavuje súbor opatrení na podporu domácej výroby a ochranu pred
zahraničnou konkurenciou (dovozné clá, zákaz dovozu tovaru, vývozné
subvencie). Domáci výrobcovia vyrábajú menej efektívne (drahšie) ako zahraniční.
Vďaka spomínaným opatreniam je však cena zahraničných konkurentov vyššia, čím sú
uprednostňované produkty domácej výroby.
Zahranično- obchodná politika štátu
PROTEKCIONISTICKÁ OBCHODNÁ POLITIKA
Snaží sa pomocou obchodno - politických opatrení ochraňovať domácu ekonomiku
pred zahraničnou konkurenciou.
Nástroje:
•clá
•priame administratívne opatrenia
•kvóty
•vývozné subvencie
•neviditeľné prekážky trhu
•devalvácia
•trhovo orientované nástroje
•intervencia na devízových trhoch
•opatrenie monetárnej a fiškálnej politiky dotýkajúce sa platobnej bilancie
Zahranično- obchodná politika štátu
Clo je verejná dávka, ktorú vyberá štát za tovar predchádzajúci colnou hranicou
štátu.
Najznámejšie clá - dovozné - komodita chýba, výrobcovia majú snahu ju dovážať.
Clá sú dôležitým zdrojom štátnych príjmov.
Účinky cla na ekonomiku štátu:
•zvyšuje cenu tovaru na domácom trhu nad úroveň na svetovom trhu.
Dôsledky:
•domáca produkcia musí zvýšiť produkciu
•obmedzenie domácej spotreby
Odstránením cla môže štát prinútiť výrobcov, aby rástla produktivita práce a
technická úroveň tovarov.
Niektoré krajiny presadzujú clo len pri výrobkoch náročných na prácu alebo kapitál.
Takto sa podnecuje dopyt po práci (a zvyšuje sa zamestnanosť), resp. po kapitáli (čím
sa zvyšuje ekonomický rast).
Zahranično- obchodná politika štátu
Kvóta určuje množstvo tovarov, ktoré je možné doviezť za určitý čas. Je určovaná
množstvom, alebo percentom spotreby danej komodity.
Neviditeľné prekážky trhu pre krajiny predstavujú nutnosť spĺňať pri vývoze
určité zdravotnícke alebo technické normy, certifikáty, požiadavky kvality, prípadne ich
tovary musia mať určitú obalovú techniku.
Trhovo orientované nástroje
Intervenciu na devízových trhoch predstavuje predaj alebo nákup zahraničnej meny
centrálnou bankou.
Špecifickým nástrojom je devalvácia vlastnej meny. Pomôže obmedziť dovoz a
podporiť rast vývozu tovaru.
Embargo predstavuje zákaz vývozu alebo dovozu tovarov z jednej krajiny do druhej.
Zahranično- obchodná politika štátu
Proexportné opatrenia:
•Štát dotuje účasť domácich exportérov na zahraničných výstavách či veľtrhoch
•Pomocou vývozných subvencií, dotácií, vývozných prémií štát podporuje
vývoz.
•Štát poskytuje štátne záruky na úvery, poisťuje riziká.
Zahranično- obchodná politika štátu
LIBERÁLNA OBCHODNÁ POLITIKA
Odstraňuje všetky prekážky pre dovoz zahraničných tovarov a zároveň podporuje
export domácich tovarov a kapitálu do zahraničia. Jej výhodou je podpora
konkurencie (a zabránenie možnosti monopolného postavenia) a výhody domácim
výrobcom (pôžičky, daňové úľavy)
Po 2. svetovej vojne prispeli liberálnejšej politike niektoré medzinárodné organizácie
napr. GATT
GATT - Všeobecná dohoda o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and
Trade). Podpísaná v roku 1947 v Ženeve 23 krajinami. V súčasnosti má viac ako 130
členov.
•Zásady GATT - liberalizovať svetový obchod - znižovať clá, odstraňovať ostatné
prekážky trhu,
•dodržiavať rovnosť partnerov vo vzájomnom obchode.
Zahranično- obchodná politika štátu
Činnosť GATT je tvorená colnými konferenciami - tzv. kolami. Najvýznamnejšie bolo
Uruguajské kolo (1986 - 93).
Výsledkom bol vznik WTO (World Trade Organisation) - Svetovej
obchodnej organizácie v roku 1994. Do 1.1.1995 fungovali obidve organizácie; po
tomto dátume už len WTO. SR je členom WTO.
Ďalšie obchodné organizácie, ktorých členom je SR:
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
- SMOK – Slovensko-maďarská obchodná komora (www.sopk.sk/lu/sk)
- SPOK – Slovensko-poľská obchodná komora (www.spok.sk)
- SROK – Slovensko-rakúska obchodná komora (www.sohk.sk)
OBCHODNÁ A PLATOBNÁ
BILANCIA
OBCHODNÁ A PLATOBNÁ BILANCIA
Obchodná aj platobná bilancia súvisia s menou, zadĺženosťou krajiny a
medzinárodnou obchodnou výmenou.
Môže byť aktívna alebo pasívna. Meria sa jej podiel na HDP.
Obchodná bilancia (balance of trade) - vzťah medzi celkovou hodnotu vývozu
a celkovou hodnotou dovozu tovarov a služieb za určité obdobie (1 rok). Rozdiel
medzi menovanými hodnotami tvorí saldo obchodnej bilancie. Podľa toho, či je
rozdiel kladný alebo záporný rozoznávame:
•aktívnu OB - export je väčší ako import
•pasívnu OB - export je menší ako import
•vyrovnanú OB
OBCHODNÁ A PLATOBNÁ
BILANCIA
Platobná bilancia
Peňažné toky prechádzajúce cez hranice príslušného štátu nesúvisia len s pohybom
tovarov a služieb, ale aj s pohybom peňažného kapitálu (finančnými
operáciami). Medzinárodná výmena tovarov, služieb a finančných prostriedkov
prebieha vo väčšine prípadov prostredníctvom peňazí.Všetky tieto platby (peňažné
toky) zachytáva platobná bilancia (balance of payment).Vyjadruje rozdiel medzi
peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny za určité obdobie.
Podľa vzájomných vzťahov príjmov a výdavkov rozoznávame:
Platobná
bilancia
Vzťah príjmov
a výdavkov
Saldo je
Devízové
rezervy
aktívna
príjmy>výdavky
aktívne
rastú
pasívna
príjmy<výdavky
pasívne (deficit)
klesajú
vyrovnaná
príjmy=výdavky
nulové
nemenia sa
OBCHODNÁ A PLATOBNÁ
BILANCIA
Členenie platobnej bilancie:
Bežný účet
tovary
vývoz a dovoz tovarov
služby
doprava, cestovný ruch, ostatné
služby
výnosy
platené a prijaté úroky z úverov
bežné transfery (prevody):
dedičstvá, dary, platy zo
zahraničia
Kapitálový účet
kapitálové transfery:
zahraničná pomoc, nákup,
predaj licencií
Finančný účet
priame investície:
príliv a odliv zahraničných
investícií
portfóliové investície:
operácie s cennými papiermi
ostatné investície:
obchodné, finančné úvery
OBCHODNÁ A PLATOBNÁ
BILANCIA
Chyby a omyly sú taktiež jednou z položiek platobnej bilancie, pretože informácie o
jednotlivých položkách sa získavajú z odlišných štatistických zdrojov - štatistická
nepresnosť.
Obchodná bilancia vyjadruje hodnotu tovarov a služieb, ktoré prešli cez hranice
štátu za určité obdobie, bez ohľadu na termíny platieb. Nezohľadňuje
platobné vyrovnanie fyzického pohybu. Aktívne saldo obchodnej bilancie ešte
nemusí znamenať aktívnu platobnú pozíciu krajiny.
Devízové rezervy musia mať výšku na pokrytie 3 mesačného dovozu v USD.