Transcript Prezentácia - 2. Daniela Pancáková - Hornádska kotlina

HORNÁDSKA
KOTLINA
Daniela Pancáková
8.A
2008/2009
POLOHA:
Hornádska kotlina je geomorfologický celok
Fatransko-Tatranskej oblasti v centrálnej časti
východného Slovenska. Z juhu ju obklopujú
Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, zo
západu Nízke Tatry a Kozie chrbty, zo
severozápadu Podtatranská kotlina, zo severu
Levočské vrchy a napokon z východu Branisko a
Čierna hora.
 Hoci leží na dosah Vysokých Tatier, predsa len je
bližšie k Slovenskému raju a Nízkym Tatrám.
 Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky:
1.Vikartovská priekopa, 2.Hornádske podolie,
3.Medvedie chrbty a 4.Podhradská kotlina.

1.Volovské vrchy (J) 2.Nízke Tatry (Z) 3.Podtatranská
kotlina (SZ) 4.Levočské vrchy (S) 5.Branisko (V)
VIKARTOVSKÁ PRIEKOPA (KOTLINA
HORNÉHO TOKU HORNÁDU)
Západná časť Hornádskej kotliny. Ohraničujú ju
zo severu Kozie chrbty, na juhu a východe Nízke
Tatry so skupinou Prednej hole. Na východe
nadväzuje na Hornádske podolie. Priekopa
predstavuje typ poľnohospodárskej krajiny s
obcami Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré,
Hranovnica. Kotlinu priekopy budujú súvrstvia
centrálneho karpatského flyšu - vápenité ílovce a
pieskovce.
Vody odvádza tok rieky Hornád.
 Pomenovaná obec: Vikartovce

HORNÁDSKE
PODOLIE

Hornádske podolie je podcelok
geomorfologického celku Hornádska kotlina.
Člení sa na tri časti: Novoveská kotlina, Vlašská
kotlina a Kluknavská kotlina.Podolie utvorila
rieka Hornád, ktorá spája tri menšie kotliny
lokalizované severne od Slovenského Rudohoria.
Podhradská kotlina
Podhradská kotlina je výrazne vymedzený
úsek krajiny s prevládajúcim
poľnohospodársko-lesným charakterom.
Podľa Podhradskej kotliny sa nazýva aj
dedinka ležiaca v nej Podhradie.
MEDVEDIE CHRBTY
V časti Hornádskej kotliny Medvedie Chrbty sa
nachádza aj najväčší vrch Kalenčák.
 Geologický podklad tvoria jemnozrnné flyšové
pieskovce s prímesou spraší a hlín. Je to
zníženina, ktorá sa vyvinula ako inverzná
depresia na antiklinále(ohyb horninových vrstiev
alebo súboru hornín do oblúka nahor) ílovcov a
pieskovcov.
 Medvedie chrbty majú aj pododdiel Levočskú
kotlinu.

POVRCH:
 Najvyšší
bod: vrch Kalečák (677,3m)
 Hornádska kotlina preniká do oblasti medzi
Kozími chrbtami a severovýchodnými svahmi
Nízkych Tatier v nadmorskej výške 620-800 m.Jej
tvar je pretiahnutý v smere západ - východ.
 Poriečna roveň je zvyšok starého dna kotliny,
ktoré sa zachovalo z obdobie treťohôr. Jej dnešný
tvar daný sústavou plochých chrbtov, vytvoril
Hornád, ktorý ju v štvrtohorách rozčlenil.
RASTLINSTVO
Na dne Hornádskej kotliny sa zachovali len
zvyšky lesov, je prevažne odlesnená. Iba na
menších plochách sú zvyšky lesov vysádzané
borovicou, smrekom, dubom a jedľou.
 Rozloha lesov je 9714 ha čo je 15% celkovej
plochy.(2002)
 V oblasti sú chránené rastliny ako napríklad
črievička a plesnivec.

PLESNIVEC-Je ohrozeným druhom
napriek tomu, že sa vyskytuje i v
iných vyšších vápencových
horstvách Slovenska.
ŽIVOČÍŠSTVO:
V Hornádskej kotline žijú živočíchy listnatých a
ihličnatých lesov ako sú napríklad medvede, vlky,
líšky a sovy.
 Hornádska kotlina je domovom sladkovodných
rýb vyskytujúcich sa na Slovensku , no možno tu
nájsť aj našu najvzácnejšiu rybu - hlavátku
podunajskú (lat. Hucho, hucho).

Hlavátka podunajská- najväčšia
európska lososovitá ryba
obývajúca širšie podhorské rieky
ako je aj napríklad Hornád.
STAVBA:
Buduje ju vnútrokarpatský paleogénny flyš
hrubý do 800 m, najmä pieskovce, bridlice a
zlepence.
 Hladko modelovaný reliéf v západnej časti
kotliny je spôsobený mäkkými ílovitými
súvrstviami.Členitosť povrchu je viazaná na
tvrdšie pieskovce
 Členitosť povrchu vo východnej časti je viazaná
Pôdy:
Poľnohospodárstvo:
na tvrdšie pieskovce.

Hornádska kotlina ma
menej úrodné pôdy. Sú to
prevažne kambizeme.Sú
vyvinuté zo zvetralín
vyvretých hornín. Je
obrábaná.
Na ornej pôde sa
pestujú menej náročné
plodiny hlavne
zemiaky, jačmeň, ovos a
krmoviny. Z
technických plodín sa
PODNEBIE A POČASIE:
 Hornádska
kotlina patrí do mierne teplej
oblasti. Klíma je ovplyvnená európskou
kontinentálnou klímou s vplyvom
oceánskeho vzduchu. Kotlina je
chudobnejšia na zrážky. Ročný úhrn
zrážok je 600 - 700 mm.Maximálny úhrn
zrážok pripadá na mesiac júl, kedy sú
charakteristické búrkové lejaky,čo má
vplyv najmä na menšie odtoky. Najmenej
zrážok je v zimných mesiacoch a to vo
forme snehu. Snehová prikrývka sa udrží
48 až 80 dní.
INVERZIA V HORNÁDSKEJ
KOTLINE:
VODSTVO:
Západnou a južnou časťou kotliny preteká Hornád. Od
prameňa postupne tečie ako potok s výrazne vyvinutým
korytom, postupne zvyšuje svoju vodnatosť pribratím
menších i väčších prítokov.
 Priberá ľavostranné prítoky Levočský potoka a
Margecianku. Jeho prítok je rieka Hnilec, patrí do povodia
rieky Slanej, a úmoria Čierneho mora. Hornád preteká
pozdĺž kotlinou od západu na východ.
 Podľa dĺžky na našom území je 5.najdlhší.Prielom
Hornádu bol kvôli svojej výnimočnosti zaradený medzi
národné prírodné rezervácie Slovenska.

Tok rieky Hornád-Pramení západne od
obce Vikartovce v nadmorskej výške 1050
m.n.m a ústí do rieky Slaná neďaleko
mesta Ónod.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE:
Človek sa stará o svoje vlastné veci ktoré sú preňho
cenné, ale o prírodu sa nestará a tým je príroda stále
viac a viac znečistená.
 Príroda sa znečisťuje aj škodlivým plynom ktoré
vypúšťajú továrne a autá. Fajčiari znečisťujú ozónovú
vrstvu.Denne sa vyrúbe mnoho stromov ktoré
vyrábajú kyslík na výrobu papiera preto by sme mali
recyklovať.
 Každý človek môže pomôcť na ochranu prírody tým že
nebude odhadzovať odpadky na zem a ak uvidí nejaké
odpadky na zemi tak ich neobíde ale zodvihne a pri
najbližšom odpadkovom koši odhodí.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA HORNÁDSKEJ
KOTLINY:
Národné prírodné rezervácie:Dreveník,Sivá Brada
 Národné prírodné pamiatky:Markušovské steny (1976, 13,44 ha) sú ukážkou
nerovnomerného zvetrávania jednotlivých vrstiev paleogénu, ktorého výsledkom sú
krajinársky veľmi príťažlivé skalné útvary.
Spišský hradný vrch:v súčasnosti je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO (od roku 1993)
 Prírodné pamiatky:Travertínová kopa Sobotisko(1987, 13,32 ha) ochrana
travertínovej kopy s viacerými druhmi chránených a ohrozených rastlín a
živočíchov. Okrem toho ej územie významnou archeologickou lokalitou
Ostrá hora:(1990 29,32 ha) - ochrana travertínovej kopy. Jazierko na Pažici je jedným
z minerálnych výverov v kráteri na západnom okraji travertínovej kopy Pažica
Drevenícke jaskyne: (1995), 22 jaskýň a priepastí, ktoré sú všetky verejnosti
neprístupné a kde teplota v lete dosahuje len 0-1 °C.
Farská skala:Farská skala (1990) je skalná stena budovaná pieskovcami a zlepencami
bazálneho paleogénu, ktorá je objektom ochrany.
o Prírodné rezervácie:Čintky (1988), Modrý vrch (1988).
Náučný chodník Sivá Brada-Dreveník: je samoobslužný, 14,5 km dlhý chodník s
ôsmimi zastávkami v dvoch okruhoch 1. Sivá brada - Pažica - Spišská Kapitula a 2.
Spišské Podhradie - Dreveník - Spišský hrad
o
územia v Zozname rezervácii UNESCO:Dreveník,Ostrá hora,Kozia hora,Sobotisko
Pažica, Sivá Brada

VODY:

Na tektonické zlomy sa viažu vývery
minerálnych vôd, najmä v lokalitách
Baldovce, Dobrá Voľa, Sivá Brada,
Dúbrava a Slavtina. Rad
minerálnych prameňov nachádzame
aj v Hornádskej kotline.
Najznámejšie sú v okolí Gánoviec
a Kišoviec a Lipovciach
(Salvator).V Gánovciach vyviera
teplá sadrovcová kyselka a na okolí
viacero drobnejších studených
kyseliek. Gánovská kyselka má
liečivé účinky na mnohé choroby,
napr. žalúdočné a črevné, srdcové,
cievne a ďalšie.
Výskyt
minerálnych vôd a
prameňov na
východe
Slovenska.
Jeden z najstarších prameňov
v Gánovciach. Údajne sa využíval od roku
1500 v rôznych úpravách. Voda v prameni
je číra, zapácha slabo po sírovodíku, má
mdlú chuť teplej kyselky.
SIVÁ BRADA:

Najznámejší prameň v
Hornádskej kotline je
prameň na Sivej brade.Jej
nadmorská výška je 503 m
n.m. Sivá brada je typická
travertínová kopa asi 25 m
vysoká.Na jej vrchole
uprostred pramenitového
jazierka nepretržite buble
vyvierajúca zemitá
minerálna voda, hojne
preplynená oxidom
uhličitým, takže sa zdá,
ako by sa varila. Po
okrajoch tohto kráteru sa
nepretržite zrážajú
vrstvičky pramenitú, ktorý
vlastne vytvoril celú kopu
a časom sa premenil na
travertín.
Je situovaná najzápadnejšie
a je najmladšia s terajšou
tvorbou travertínu.
Vyvierajúci prameň na vrchu Sivá Brada.
TRAVERTÍN
Kotlina je významná najväčším výskytom
travertínu na Slovensku. V okolí mesta
Spišské Podhradie sa postupne utvorilo sedem
travertínových kôp: Dreveník, Sivá Brada,
Sobotisko, Pažica, Spišský hrad, Ostrá hora a
Kamenec.
 Travertín je druh vápenca, vznikajúceho
vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych,
prípadne termálnych prameňov.
 Na kope z travertínu je postavený aj Spišský
hrad.

Vnútorná výplň
lebky Neandertálca
nájdená v travertíne
v Gánovciach.
,
DREVENÍK:
Travertínový útvar sa nachádza v
nadmorskej výške 609m. Toto
chránené územie zaberá rozlohu
približne 40ha,pričom prírodná
rezervácia tvorí rozlohu 66,91 ha.
Najväčšie travertínové
územie na Slovensku so
skalným
mestom,množstvom
jaskýň a jaskynných
dier, travertínových kôp
a tektonických zlomov je
svedkom búrlivého
vývoja Zeme. Vytvoril sa
vyrážaním travertínu z
minerálnych prameňov a
to spojením štyroch
travertínových kôp. V
roku 1953 bol vyhlásený
za Národnú prírodnú
rezerváciu a zasluhuje si
zvláštnu ochranu a
pozornosť pre svoju
neoceniteľnú botanickú,
zoologickú ,
archeologickú,historickú
a paleontologickú
hodnotu
ZDROJE:
Pavol Plesník a kolektív: Malá slovenská
vlastiveda
 Učebnica zemepisu 8. ročník
 Učebnica prírodopisu 8.ročník
 www.web.tuke.sk
 www.wikipedia.sk
