Rudniansko-gelnická za*a*ená oblas*

Download Report

Transcript Rudniansko-gelnická za*a*ená oblas*

Marek Valko
Michal Jurčo
Jana Belicová
1.Roč, 2011/12
Enviro. plánovanie a
manažment
Rudnianskogelnická
zaťažená
oblasť
Environmentálna
regionalizácia Slovenska
Charakteristika územia

celková rozloha: 357 km2

počet obyvateľov: 52 000

situovaná je v Hornádskej kotline

reliéf územia je mierne až stredne
svahovitý

klíma mierne teplá a mierne vlhká
Zaťažené oblasti
Územná generalizácia
environmentálnej kvality
(Bohuš, Klinda a kol., 2010)
1 : 500 000
Zdroj: SAŽP
Geológia

paleozoikum - zlepence, fylity a svory

paleogén – pieskovce a bridlice

kvartér – holocénne vápenaté hliny,
zahlinené piesky a štrky
Pôdy

prevládajú kambizeme, fluvizeme,
rendziny a pseudogleje
Jadrá znečistenia
Krompachy
•
Rudňany
znečistenie ovzdušia
(Krompachy- vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia)
•
geologické hrozby z ťažby nerastných surovín ich
úpravy a spracovania z minulosti
•
rizikové látky odpadov z metalurgie na haldách a
odkaliskách z metalurgických a ťažobno-upravárenských
komplexov ŽB a Kovohút v Krompachoch
•
špecifické zdroje znečistenia endogénnymi
geochemickými anomáliami zrudnenia (Rudňany,
Gelnica, Poráč, Slovinky a Krompachy)

skládky trosky z hutníckeho priemyslu

doprava

suspenzia a resuspenzia častíc z nedostatočne
čistených komunikácií a stavenísk

lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivá – priamy
vplyv na úroveň znečistenia

rizikové faktory z intenzifikácie poľnohospodárstva

koncentrácie ťažkých kovov - oblasť stredného Spiša
všeobecne najviac znečistená v rámci SR
TZL
SO2
NOX
CO
KOVOHUTY a.s.,
Krompachy
KOVOHUTY a.s., Krompachy KOVOHUTY a.s., Krompachy
KOVOHUTY a.s., Krompachy
Prakovská oceliarska
spoločnosť,
Prakovce
Zlievareň SEZ Krompachy,
a.s.
Zlievareň SEZ Krompachy, a.s.
Calmit s.r.o., Bratislava, MERCATOR-KOVO, spol. s
prev.
r.o.
Margecany
Spišské Vlachy
IMPERIAL TOBACCO
SLOVAKIA
a.s., Bratislava, prev.
Smolník
SAD Košická dopravná
spoločnosť
a.s., Spišská Nová Ves
METALPRODUKT s.r.o.,
Detský domov Žakarovce
Gelnica
Zdroj: Krivosudský, R. 2012
TERMOKOMPLEX s r.o.,
Krompachy
IMPERIAL TOBACCO
Calmit, s.r.o. Bratislava, prev.
SLOVAKIA
Margecany
a.s., Bratislava, prev. Smolník
Správa domov Gelnica
IMPERIAL TOBACCO
SLOVAKIA
a.s. Bratislava, prev. Smolník
ALCUPRO PLUS s.r.o.,
PRAKOENERG s r.o., Prakovce Bratislava,
prev. Spišské Vlachy
Krompachy
Zdroje znečistenia ovzdušia: zdroje metalurgického a
nerastné suroviny spracovávajúceho priemyslu,
podnikové a miestne vykurovacie systémy.

Kovohuty a.s a Zlievareň Slovenskych energetickych
zavodov (SEZ) emitujú okolo 90% z celkových emisií v
Krompachoch

Od roku 1969 sa ročne emitovalo do ovzdušia 10 až
12 tis. ton tuhých emisií, kt. postupne klesali na 6000
ton ročne.
 Zdroje
kontaminácie pôd: odpady z výroby
Kovohút (medené vyprážky, kovový šrot),
bodové a líniové výskyty Cu a As,
anomálne obsahy Cd,Pb,Zn.
Stredný Spiš
Krompachy
Voda povrchová

Hornád a jeho prítoky v oblasti boli v minulých
rokoch poznačené banskými aktivitami - útlm
činností - znižovanie koncentrácii ťažkých kovov neprekračujú limitné hodnoty

Neg. vplyv na kvalitu povrchových vôd - hlavne
komunálne odpadové vody z mesta Spišská Nová
Ves

Prekročené ukazovatele v roku 2008 -chemická
spotreba kyslíka- Cr a dusitanový dusík (nespĺňajú
požiadavky v základných fyz.-chem ukazovateľoch)
VODA PODZEMNÁ
vo všetkých útvaroch podzemných vôd v
predkvartérnych horninách zasahujúcich do
zaťaženej obl. - prekročenie v ukazovateli obsah O2
vo vode (v rámci terénnych meraní).
Zdroje znečistenia vôd
 V oblasti sa nenachádza žiadny významný zdroj
znečistenia
 Spomedzi ostatných zdrojov - najviac vypúšťané
znečistenie z ČOV Spišská Nová Ves,
Gelnica,Margecany a Krompachy. V roku 2008
nastal pokles vypúšťaného znečistenia v oblasti.
Odpady

Celková produkcia - kolísavý charakter, ostatné o.- rozhodujúci podiel

nebezpečné odpady - v r. 2008 pokles, komunálne odpady – nárast.

nebezpečné a ostatné odpady – r. 2008 - spoločnosti:

• Agrovýkrm Spiš, s.r.o., Spišské Vlachy - 16 519 t odpadov,

• PRAKOVSKÁ OCELIARSKA SPOL., s.r.o., Prakovce - 2 579 t odpadov,

• ŽP PRAKO, s.r.o., Prakovce - 2 065 t odpadov,

• KOVOHUTY, a.s., Krompachy - 1 767 t odpadov,

• Zlievareň SEZ, a.s., Krompachy - 1 571 t odpadov.
Rudňany

maximálna ťažba rúd kulminovala 1978-79,
výrazný útlm nastal 1992-93, koniec ťažby
sideritovej rudy (Poráč – baryt)

súčasnosť – početné staré banské záťaže

ťažké kovy - v ovzduší, vode a pôde

tepelné spracovanie rúd bohatých na Hg

1963 – 1999 so do ovzdušia emitovalo celkovo
120 t Hg (VÚG SAV)

staré banské odpadné haldy – hlavný zdroj Hg –
vyparovanie do ovzdušia a následne zmenou
teploty – vypadávanie z aerosólu na z. povrch =
malý kolobeh Hg

ďalší zdroj Hg – staré banské diela, v súčasnosti
zatopené

závažný problém – zneškodňovanie priemyselného
odpadu z bývalej výroby závodu Želba Rudňany,
jedná sa o medené výpražky s obsahom Sb (20-30%),
Cu (2-6%) a malé podiely Bi, As, Pb, Ag, Hg (do 1%)
sústredené v troch haldách

alarmujúci obsah Hg v pôdach v priľahlých k
areálu Rudňan je dôsledkom emitácie 4,6
t/rok.

tento nežiaduci jav v oblasti znásobujú
extrémne kyslé pôdy najmä na jar, pri
zníženej teplote a zvýšenej vlhkosti ...

okrem Hg sú v oblasti zvýšené aj pôdne
obsahy mobilných foriem As (14-26 mg As/kg)
a Cu (3,3-87 mg Cu/kg)
Následky kontaminácie pôd Hg a
ostatnými prvkami
•
znížená produkcia lesnej a
poľnohospodárskej výroby
•
kontaminácia potravinového reťazca
Poradie najväčších
znečisťovateľov v rámci
Košického kraja podľa
množstva emisií za rok 2010
Zdroj: SHMÚ – SPRÁVA O KVALITE OVZDUŠIA A PODIELE
JEDNOTLIVÝCH ZDROJOV NA JEHO ZNEČISŤOVANÍ
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
2010
Koncentrácie NO2, SO2, PM10,
PM2,5, benzén a CO z
kontinuálnych meraní –
zóna Košický kraj – 2010 na
stanici Krompachy
Zdroj: SHMÚ – SPRÁVA O KVALITE OVZDUŠIA A PODIELE JEDNOTLIVÝCH ZDROJOV
NA JEHO ZNEČISŤOVANÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
2010
Lokalita Smolník

V minulosti významné banícke mesto patriace do Zväzu hornouhorských ban.
miest

1243 - prvá zmienka o baníctve (zlato), v okolí mesta však ťažili už Kelti (Kotini)

Smolník bol známy hlavne vďaka svojím medeným baniam (Krakov, Benátky),
okrem toho sa tu ťažilo aj striebro a železná ruda

1990- definitívne ukončenie ťažby v Smolníku a zatopenie baní (do r. 1994)
Environmentálne problémy







Od roku 1326 do roku 1990 sa tu vyťažilo cca 19 Mt
rudy (čistá meď 150 kt)
Ložisko je rozfárané v dĺžke viac ako 3 km a do
hĺbky až 360 m
V okolí ložiska sa nachádza veľké množstvo SBD
(štôlne, šachty, odvaly, dobývky)
1. Výtoky AMD (acid mine drainage) do potoka
Smolník (prítok Hornádu)
2. Staré odvaly
3. Odkalisko Smolnícka Huta
4. Poddolovanie územia






Kyslé banské vody (AMD) – majú nízke pH (3-5) a vysokú
mineralizáciu. Sú výsledkom oxidacie sulfidickych minerálov,
predovšetkym pyritu, pri ich kontakte s vodou a vzduchom. Už
krátko po zatopení baní sa objavili priesaky AMD
11.6.1994 – hlásený rozsiahly úhyn rýb v potoku Smolník
Hlavným zdrojom kontaminácie je šachta Péch, v ktorej
výtoku v r. 1994 namerali koncentrácie síranov 14 000 mg/l,
Cu 90 mg/l, Zn 100 mg/l !!!
Sanácia lokality sa začala pomerne neskoro, až v r. 1997
Šachta bola zasypaná drťou karbonátov,
bola vybudovaná jej drenáž a taktiež sa
upravilo koryto potoka Smolník
Vybudoval sa systém povrchovým
drenov na usmernenie odtoku
povrchových vôd
Použitá literatúra

http://www1.enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2008-sk/5_Envi_regionaliz.pdf

Hronec, O, 2008: Ťažké kovy v pôdach a rastlinách v Rudniansko-gelnickej
zaťaženej oblasti, In: Acta regionalia et environmentalica,Nitra,č.1/2008, str.2428

Paluchová,K. et al. 2009: Prešovský kraj,In: Enviromagazín MČ 2/2009, str. 20-22

Brehuv, J. et al.: Kontaminácia ovzdušia ortuťou v okolí Rudnian, Ústav
geotechniky SAV Košice

Fargašová, A. 2009: Znečistenie kovmi na Slovensku, PriF UK Bratislava, 2009, s.
1-16

Šlesárová, A. 2009: Vplyvy banskej činnosti na životné prostredie na ložisku
Smolník, In: Enviromagazín, č. 2/2009, s. 19

Lintnerová, O. et al. 2009: Environmentálne riziká tvorby kyslých banských vôd
na opustenom ložisku Smolník, PriF UK, Bratislava, s. 229
 Špaldon, T. et al. 2006: Rozvoj baníctva v Spišsko-gemerskom rudohorí, In: Acta
Montalistica Slovaca, roč. 11/1, s. 375 – 379

SHMÚ, 2012: Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho
znečisťovaní v SR v roku 2010, Bratislava, 2012, 86 s.
Ďakujeme za pozornosť...