Transcript Pravek

Pravek
1.1 Úvod do štúdia praveku
1.2 Pravek duchovnej kultúry – počiatky náboženstva
1.3 Technika, technológie a staviteľstvo
1.4 Pravek múzických umení
1.5 Najvýznamnejšie archeologické lokality vo svete a u nás
1.1 Úvod do štúdia praveku
•
Kľúčové slová: archeológia, geológia, antropológia,
etnológia, archeologické kultúry, pästný klin, paleolit,
mezolit, neolit, chalkolit, haltštat, latén, kult mŕtvych,
kult plodnosti
Obdobie praveku je najdlhším obdobím ľudských dejín.
Jeho počiatky sú v období vzniku prvého človeka a
prvých ľudských spoločností. Koniec, pozvoľný prechod
do staroveku, ohraničujeme vznikom prvých miest,
prvých starovekých štátov. Poznatky o tomto období
získavame z archeologických nálezov, pri ktorých
pomáhajú ďalšie vedné odbory – geológia, antropológia,
etnológia.
Človek v praveku prešiel mnohými zmenami, naučil sa
vyrábať rôzne nástroje, stavať si jednoduché obydlia,
zakladať oheň. Počas niekoľkých miliónov rokov sa z
lovca a zberača lesných plodov stal poľnohospodár. Divé
zvieratá, ktoré pôvodne lovil, si postupne domestikoval a
choval. Táto zmena životného štýlu spolu so zmenou
klimatických podmienok spôsobila populačnú explóziu,
ktorá sa stala jednou z príčin vzniku prvých mestských
štátov.
•
Archeologické kultúry
Praveký človek bol veľmi vynaliezavý pri zužitkovaní
vecí, ktoré získal v prírode. Kože z ulovených zvierat
spracoval na jednoduchý odev, šľachy použil ako nite,
kosti ako ozdoby či zbrane. Rybie kosti používal ako
ihly. Z hliny, lastúr a pestrých vtáčích pier si vyrábal
ozdoby. Kameň mu slúžil ako zbraň a nástroj. Silu ruky
neskôr znásobil ostrým odštiepeným kúskom kameňa –
pästným klinom. Postupne zistil, že najlepšou surovinou
na výrobu kamenných štiepených nástrojov je pazúrik. Z
konárov, mamutích klov a parožia si staval jednoduché
spoločné obydlia často až pre 20 ľudí. V takomto obydlí
žila spolu celá tlupa , jedna rodina. Spoločne lovili
zver, zberali plody, alebo sa zúčastňovali náboženských
obradov. Nevyhnutnosť spolupracovať a pomáhač si,
spôsobili, že pravekí ľudia si začali uvedomovať
vzájomnú závislosť a zodpovednosť. Tak sa utváral rod,
skupina pokrvne blízkych ľudí. Zároveň to bola aj jedna
z počiatočných príčin vzniku reči.
V praveku ľudia v tom istom čase na rôznych miestach
(Európa, euroázijská časť...) si stavali podobné domy,
rovnako pochovávali svojich mŕtvych, mali rovnaké
náboženské zvyklosti. Takéto oblasti s príbuznými
pamiatkami nazývame archeologické kultúry.
1.1 Úvod do štúdia praveku
•
Periodizácia praveku
Historici delia pravek na tieto základné obdobia:
1. Kamennú dobu - paleolit (staršia kamenná doba), mezolit
(stredná kamenná doba), neolit (mladšia kamenná doba),
eneolit (neskorá kamenná doba)
2. Obdobie objavu kovov - chalkolit ( medená doba),
bronzová doba, halštat (staršia železná doba), latén (mladšia
železná doba)
Kamenná doba
Paleolit – (asi 3 milióny rokov – 10-tisíc rokov bc.) je
najstaršie obdobie a zároveň vývinovo najdlhšie v dejinách
ľudstva. (Obdobie života v jaskyniach.) Človek prešiel
všetkými vývojovými zmenami: človek zručný – homo
habilis, človek spriamený – homo erectus, človek rozumný –
homo sapiens, človek dnešného typu - homo sapiens sapiens.
V tomto období bol objavený pästný klin a oheň. Oheň
podnietil aj duchovný život pravekého človeka. Jednoduché
spoločenstvá si vytvorili svoj symbol spolupatričnosti – totem,
sošku zvieraťa, ktoré zároveň nemohli loviť, lebo sa stalo
posvätným. Súčasne začali uctievať najstarších z rodu aj po
smrti – kult mŕtvych, ktorý súvisí s pochovávaním. Človek v
paleolite sa živil lovom, zberom plodov. Vzniká prvá kultúra,
umenie, objavujú sa drobné plastiky žien – venuše, ich
uctievanie je spojené s kultom plodnosti.
Mezolit – (asi 8 až 6-tisíc rokov bc.) v niektorých oblastiach
sveta trval len veľmi krátko, niekde úplne chýbal. Pre toto
obdobie je charakteristické zmenšovanie nástrojov – z oštepov
na šípy a rozpad veľkých skupín lovcov na menšie, ktoré sú
pohyblivejšie a ľahšie sledujú zver. (Zmena klímy, oteplenie,
život pod skalnými prevismi.)
Neolit – (asi 6 – 3,5 tisíc rokov bc.) z lovca sa stáva
poľnohospodár, pestuje kultúrne plodiny, domestikuje divé
zvieratá, stavia si pevné, stále obydlia. Vyrába keramické
nádoby, vie brúsiť a vŕtať kamenné nástroje. Odev z kože
postupne vymieňa za textil. Na konci dochádza k deľbe
práce. Vznik prvých miest a mestských štátov.
Obdobie objavov kovov
Eneolit/Chalkolit – (neskorá kamenná doba/medená doba, asi
3,5 – 2 tisíc rokov bc.) človek objavuje meď zlato, striebro.
Definitívne sa rozpadá prvotná spoločnosť. Vznikajú
nadkmeňové útvary. Človek objavuje koleso. Vznik prvých
starovekých civilizácií v eurázijskej časti sveta. . Európa
zostáva v praveku, lebo tu nebol vývoj taký rýchly.
Bronzová doba – (asi 2-tisíc – 750 bc.) človek vyrába
predmety z bronzu, rozvíjajú sa staroveké kultúry. Rozvoj
remesiel, prvé známky obchodu, zakladá sa otrokársky
systém. Kult sa mení na ceremonializmus.
Halštat/Latén - (staršia a mladšia železná doba, asi 750 bc. –
1. st. nl.) antické Grécko a Rím, v Európe Kelti a germánske
kmene a ich spôsob života.
1.2 Pravek duchovnej kultúry –
počiatky náboženstva
•
Kľúčové slová: posmrtný život, šaman, mágia,
mýtické predstavy, rituál, venuša, animizmus,
matriarchát
Dokladom toho, že už praveký človek veril v posmrtný
život, sú časté archeologické nálezy hrobov. Už v staršej
dobe kamennej mŕtvych pochovávali (v skrčenej polohe,
ale aj s narovnanými nohami) s ich ozdobami, nástrojmi,
niekedy aj s potravinami v nádobách. Keďže svojich
zosnulých vkladali do hrobov spolu s rôznymi
predmetmi, niekedy ich prikrývali mamutími lopatkami,
ozdobovali príveskami z kostí ulovených zvierat, či
posypali alebo pomaľovali rôznymi farbami, znamená to,
že už ľudia v paleolite mali nejaké predstavy o
posmrtnom živote. Všetky tieto úkony robili preto, aby
sa mŕtvi v „ďalšom živote“ mali dobre. Neskôr svojich
mŕtvych spaľovali, ich popol vkladali do zvláštnych
nádob. Sú to tzv. žiarové hroby.
Praveký človek mal akúsi predstavu o „Krajine
mŕtvych“, kde sa malo žiť rovnakým spôsobom ako na
zemi. V paleolite pochovávali mŕtvych pri ohnisku, aby
sa vrátilo do ich tela teplo, alebo pod podlahou domu.
Neskôr sa začali mŕtvym stavať nákladné hroby.
Ukladali ich do trvanlivých alebo aspoň do drevených
truhiel, ako to robíme dodnes.
Praveký človek veril, že všetko je živé, má svoju dušu.
Vzniklo prvé primitívne náboženstvo, v ktorom sa
vykonávali jednoduché rituály. Animizmus je viera, že
aj neživé veci môžu ožiť. V predstavách pravekých ľudí
kus kameňa či hlina mohli stelesňovať živé zviera. Čiže
myšlienka sa stotožnila so svojou napodobneninou.
Pravekí ľudia verili, že obradmi môžu docieliť úspešnosť
lovu alebo nepriaznivé počasie prinášajú nespokojní
duchovia. Magickými úkonmi, ktoré to mali odvrátiť,
boli poverení šamani. Títo spájali nadpozemský svet s
pozemským. Preto je veľmi ťažké určiť, kde sa končila
mágia a kde sa začína dramatické umenie, ktoré
predmety vytvoril praveký človek na rýdzo praktické
účely a ktoré už môžeme považovať za umelecké.
1.2 Pravek duchovnej kultúry –
počiatky náboženstva
Keďže hlavnou starosťou života pračloveka bolo
zadovážiť si potravu lovom, stredobodom jeho záujmu
bolo zviera. Napodobňovanie pohybov zvierat sa stalo
pravdepodobne aj základom rituálnych tancov. Na
obradoch sa zúčastňovali všetci príslušníci spoločenstva
pod vedením šamana. Niektorí predstavovali zvieratá –
obliekli sa do zvieracích koží a nasadili si masky, iní
stvárňovali poľovníka ozbrojeného lukom a šípmi.
Medzi najstaršie náboženstvá patrí kult zvierat
– totemizmus. Človek od zvierat závisel, preto sa ich
usiloval ovplyvniť kúzelníctvom. Podľa totemistických
predstáv členovia rodu pochádzali z toho istého zvieraťa,
rastliny alebo iného totemu a sú s nimi nerozlučne spätí.
Pračlovek si ešte nevedel vysvetliť javy, ktoré sú dnes už
samozrejmosťou. Zistil, že veci ktoré sú blízko ohňa sú
osvetlené na červeno, preto pokladal vtáky s červeným
perím za príbuzné s ohňom. Z takýchto pozorovaní
vznikli mýtické predstavy, ktoré boli prvými štádiami
poznania.
Najstaršie a najznámejšie plastiky v praveku
znázorňovali symbol plodnosti – venuše. Tieto kultové
sošky boli vytvárané naturalisticky. Žena – matka bola
hlavou prvých pravekých spoločností. Keďže od nej
závisel život rodiny, tešila sa veľkej úcte a pokladali ju
za tajomnú ochrankyňu života. Keď muž odchádzal na
lov, starala sa o deti a starcov, o poriadok v tábore a
zachovanie obydlia, ohňa. Jej funkcia bola pre ostatných
členov rodiny existenčným zdrojom prežitia. Zvrchované
postavenie ženy v rodovej spoločnosti nazývame
matriarchát.
totem a věstonická venuša
1.2 Pravek duchovnej kultúry patriarchát
Prešlo veľa tisícročí, kým ľudstvo urobilo ďalší
vývinový krok vpred. Pravekým ľuďom už nemohla
stačiť náhodne nájdená potrava, divé zeliny a korienky,
či nie vždy úspešný lov zveriny. Požiadavky na potravu ,
vypracovanie odevu, zariadenie obydlí a na
zhotovovanie zbraní rástli. Ľudia postupne prešli od lovu
k chovu dobytka a k poľnohospodárstvu ako k hlavnému
spôsobu získavania potravy. Chov veľkých stád
poskytoval ľuďom potravu – mlieko, mäso, ale ja kože a
kosti, preto si stádo veľmi cenili. Ochrancom stáda sa
stáva muž, ktorý ho musel chrániť pred divou zverou a
lúpežnými bojovými družinami. Ľudia prešli od
najjednoduchšieho poľnohospodárstva k vyspelému,
jednoduchú motyku nahradil pluh, naučili sa kvalitne
obrábať a zavlažovať pôdu. V takom hospodárstve
vzrástol význam mužskej práce, ktorá v rôznych
oblastiach odsunula domácu prácu ženy na druhé miesto.
Muž – otec sa postavil na čelo rodu. Zvrchovanosť muža
v rode nazývame patriarchát.
Geometrická venuša z Předmostí
1.3 Technika, technológie a staviteľstvo
•
Kľúčové slová: jaskyne, skalné prístrešky, oheň,
príbytky pod holým nebom, osada, menhír
Pravekí ľudia si za svoje najstaršie príbytky vyberali
jaskyne a neskôr prírodné úkryty dobre umiestnené pod
skalnými prevismi, v blízkosti riek alebo stád zveri. V
oblastiach, kde nemali takéto možnosti si stavali
jednoduché prístrešky - kožené stany alebo jednoduché
kostené či drevené obydlia. Prírodný úkryt si vedeli
upraviť. Žili okolo ohňa, kde sa varilo, oddychovalo,
štiepal sa pazúrik, vyrábal, opravoval alebo narovnával
oštep. Ohnisko bolo vyhĺbené asi meter od vchodu do
prístrešku. Dokázali si rozčleniť obytný priestor.
Prví poľnohospodári si zakladali osady v blízkosti
vodných tokov. Príbytky si stavali z hrubých trámov,
steny z kolov a prútia omazaného z oboch strán blatom,
strechy z rákosia a slamy. V domoch bolo ohnisko a
jednoduché klenuté pece. Dym unikal cez otvory v
streche. V zadných miestnostiach žili v zime teliatka,
jahniatka a kozliatka. V niektorých oblastiach sa stavali
neskôr domy celé z dreva.
1.3 Technika, technológie a staviteľstvo
Vrchol staviteľského obdobia neolitu predstavujú
veľkolepé menhirové aleje. Menhiry – obrovské kolmo
postavené kamene (niektoré vysoké 20 m a vážiace 350t)
– pravdepodobne súviseli s akýmsi rituálom, či kultom.
Niekedy boli postavené do akýchsi kruhov –
kromlechov , alebo z nich bola postavená jednoduchá
hrobová komora – dolmen. Dolmen bol klasický typ
megalitických stavieb, pozostával z 3 – 6 zvisle
postavených kamenných blokov prekrytých jednou či
viacerými kamennými platňami. Stavbu pokrývala
umelo nasypaná mohyla z hliny a kamenia. Funkciou
tejto architektúry bolo zrejme vytvárať kulisu k
posvätnému obradu.
alej, kromlech, dolmen
1.4 Pravek múzických umení
•
•
Kľúčové slová: monumentálne maliarstvo, ornament,
magické obrazy, zariekavači, totemizmus, mýtus,
synkretizmus, etnomuzikológia, distančné tóny, magické,
lovecké a bojové tance
1.4.1 Synkretický charakter činnosti človeka v praveku
Pračlovek nerozlišoval vo svojom vedomí obraz a zobrazený
predmet, život a umenie. Stotožňoval vytvorené umelecké
predmety s konkrétnymi živými bytosťami. Vedel však
zhotovovať predmety, ktoré nás prekvapili svojou krásou. Na
steny jaskýň maľoval obrovské zvieratá: mohutné bizóny,
veľké jelene, stáda divokých koní, medvede, ktoré vystihoval
až prekvapujúco verne.
pračlovek ešte nemal jasne usporiadané predstavy o
vonkajšom svete. Osobitný význam v jeho predstavách mala
ruka. Rukou si získaval svoju potravu, bojoval s divou zverou,
pomocou rúk „hovoril“ so svojimi blízkymi, vytváral prvé
umelecké diela. V najstarších maľbách zastáva ruka popredné
miesto. Môžeme teda tvrdiť, že ruky, ktoré vytváral na stenách
jaskýň, nemali byť len akýmsi autorovým „podpisom“, ale
vyjadrovali aj čosi hlbšie. Ide väčšinou o odtlačky ruky v
hline, o obrysy ruky obtiahnuté tmavou farbou. Obrazy na
stenách jaskýň sú maľované hlinkami – okrom rudkou – v
životnej veľkosti. Praveký človek poznal z prírodných farieb
tmavočervenú, jasnočervenú, tehlovočervenú, hnedú, hrdzavú
fialovú, okrovú, žltú, bielu a sivú farbu. Natieral si ňou tvár,
telo, odev, sošky, zbrane, náradie i svojich mŕtvych.
odtlačky rúk, bizón, kôň
1.4 Pravek múzických umení
•
1.4.2 Funkcie umenia v praveku
Začiatky výtvarného prejavu majú svoje korene v túžbe
človeka po kráse a radosti z tvorby. Jestvuje veľa
dôkazov umenia zhmotneného do kostí, slonoviny a do
keramickej hmoty, po prvýkrát vytvrdenej vypálením v
ohnisku alebo primitívnej peci. „Výtvarníci“ zostávajú z
hľadiska zručnosti a tvorivého ducha prevažne na úrovni
remeselníkov. Najčastejšie zobrazovanými námetmi
drobných plastík sú šelmy, ktorých figúrky sa uplatňovali
pri magických obradoch.
Paleolitický človek
sa obklopoval neskutočným
svetom, ktorý existoval iba v jeho predstavách. Tento
svet mu dával vieru, že môže pôsobiť na svoj osud,
ovplyvňovať inak neovplyvniteľné veci, predchádzať
prírodným katastrofám, hladu a pod. styk s týmto svetom
mu sprostredkovali náboženské obrady, organizované
prostredníctvom
čarodejníkov,
šamanov,
či
zariekavačov. Keď bádatelia objavili účel jaskynných
malieb a s ním súvisiaci rituál, pravekému umelcovi
upierali akékoľvek estetické cítenie a postavili ho na
úroveň čarodejníka, ktorý chcel svojimi obradmi
magicky ovplyvniť výsledok poľovania. Napriek tomu aj
obhajcovia tzv. magickej teórie museli potvrdiť vysokú
mieru umeleckej hodnoty jaskynných malieb a plastík.
1.4 Pravek múzických umení
•
1.4.2 Funkcie umenia v praveku
Neolotické umenie bolo meravejšie, abstraktnejšie,
jednoduchšie. Doteraz sa nenašlo vysvetlenie na
používanie jednoduchých
geometrických znakov ako je
kruh, trojuholník a špirála,
ktorými vyzdobovali premety.
Pozoruhodné sú najmä
príveksové hrebienky, ktoré
označujú podobu človeka, iné vtáka, zvieraciu hlavu.
Ornament vznikol síce už v paleolite, ale až v neolite
ním vyzdobovali hlinené nádoby so záľubou pre čisté a
jednoduché geometrické tvary: čiary, kruhy, meandre a
trojuholníky.
•
Objavenie bronzu viedlo k dokonalejšej výrobnej
technike. Spolu s ňou vznikali zložitejšie predstavy.
Pravekému človeku nechýbalo estetické cítenie, ale ani
remeselná zručnosť a znalosť viacerých techník. Svoje
diela ryl, modeloval, kreslil, maľoval a maľby
kombinoval rytím reliéfov. Na dotváranie celkového
dojmu mu slúžili prírodné útvary, využíval nerovnosti
terénu, čiaral prstami, maľoval hlinkami, vyrezával
plastiky z mamutích klov, kameňa, kostí a parohov.
Hlinu rezal, formoval a vypaľoval. Záver bronzovej
doby je všeobecne označovaný ako krásny vek bronzu.
Zbrane, nástroje aj šperky ilustrujú postavenie, ktoré
zaujal kov vo všetkých oblastiach.
1.4 Pravek múzických umení
•
1.4.3 Hudba a tanec v praveku
Hudba bola súčasťou kultových náboženských rituálov,
ktoré mali magický význam. Ich cieľom bolo pôsobiť na
neznáme tajomné sily, zaplašiť démonov, odvrátiť
nešťastie, dosiahnuť úspech pri love, podmaniť si
prírodu. Hudba, tanec, spev, výtvarné a divadelné
umenie sa v týchto rituáloch spájali do jedného celku v
tzv. synkretickej podobe.
Praveký človek sa úplne poddával fyziologickým
reakciám na hudbu a živými posunkami reagoval na
hudobné podnety, zvlášť na rytmickú stránku. Tá bola
už v počiatočných štádiách hudobného vývoja pomerne
zložitá. Magický účinok sa zvyšoval v kolektívnom
speve a hudbe.
•
•
O hudobných prejavoch a používaní hudobných
nástrojov sa dozvedáme i zo skúmania života a kultúry
tzv. primitívnych národov a kmeňov z Melanézie,
Austrálie, Tasmánie a pod. Vedný odbor, ktorý sa
zaoberá výskumom hudby kmeňových spoločenstiev sa
nazýva etnomuzikológia. Predmetom jej skúmania je aj
európska ľudová hudba.
Vďaka týmto výskumom predpokladáme, že o v období
paleolitu pravekí ľudia ako hudobný nástroj využívali
hru na tele, tlieskanie, plieskanie, dupanie, lúskanie, ale
aj drevené klopačky, hrkálky z plodov rastlín,
škrabky a signálne píšťalky.
V mezolite sa objavili prvé melodické nástroje s jedným
až dvoma hmatovými otvormi. Štrbinový bubon bol
vyhĺbený kmeň s pozdĺžnou štrbinou, na ktorý sa
udieralo dvoma paličkami.
V období neolitu si vyrábali hlinené bubny, píšťaly a
hrkálky, do ktorých vkladali kamienky. Z tohto obdobia
pochádza aj prvý strunový nástroj – hudobný luk.
1.4 Pravek múzických umení
•
1.4.3 Hudba a tanec v praveku
Z bronzovej doby sa zachovali bronzové dychové
nástroje, napr. lur, ktorý svojim tvarom pripomína
mamutie kly.
•
•
Hudobné prejavy neplnili len magickú funkciu, ale súviseli aj
s dorozumievaním, ktoré bolo založené na tónovej a
bubnovej reči. Tón, rytmus a dynamický prízvuk dávali
citový a myšlienkový význam. Ľudia rozumeli signálom
zo štrbinových bubnov, ktoré boli počuť aj do
vzdialenosti 40 km.
Spevácky prejav sa pohyboval medzi dvoma tzv.
distančnými tónmi, ktorý vzdialenosť bola spočiatku
len sekundová a obsahovala odtienky poltónov, štvrť
tónov , poprípade osmitónov, ktoré by sme v súčasnosti
len veľmi ťažko dokázali rozlíšiť. Vyšší stupeň vývoja
predstavoval typ konsonančnej melodiky, kde
vzdialenosť medzi distančnými tónmi bola kvartová
(štyri tóny), alebo kvintová (päť tónov).
Tanec spolu s hudbou patril medzi najstaršie umelecké
prejavy človeka. Mal rôzne podoby a funkcie, ktoré
priamo vyplývali zo života pravekých ľudí.
Magické tance – boli súčasťou magicko-rituálnych
obradov, ktorých sa vždy zúčastňoval celý kmeň pod
vedením šamana.
Lovecké tance - boli súčasťou prípravy na každý lov.
Ľudia v nich zobrazovali priebeh lovu. Vybraný tanečník
predstavoval zviera, ostatní zase lovcov.
Bojové tance – predvádzali víťazný boj proti
nepriateľskému kmeňu.
Prví poľnohospodári sa snažili magickými obradmi
ovplyvniť úrodu, uctievali božstvá, ktoré stelesňovali
jednotlivé prírodné sily. Obetné obrady pod vedením
kňazov boli sprevádzané hudbou, tancom, spevom,
maskami a podľa charakteru jednotlivých bohov boli
pokojné a slávnostné, ale i bojové a hrozivé.
1.5 Najvýznamnejšie archeologické
lokality vo svete a u nás
•
Kľúčové slová: kult, mágia, náleziská, nálezy,
antropomorfné nádoby
Prvé veľké svedectvá o paleolitickom umení boli objavené
vo švajčiarskej jaskyni Kesslerloch – rytina soba a vo
francúzskej jaskyni Chaffaud – kosť s rytinou dvoch laní.
V španielskej Altamíre boli objavené nástenné maľby
najskôr na strope a neskôr na stenách. Ďalšie dôležité
náleziská sú v jaskyni južného Frnacúzska Lascaux.
Jediný paleolitický nález na Slovensku je na predmestí
Nového Mesta nad Váhom.
Najdôležitejším náleziskom zo staršej doby kamennej sú
Bojnice, ktoré sa považujú za prakolísku obyvateľov
Slovenska.
Podľa súčasných poznatkov sa prví poľnohospodári dostali
na Slovensko na prelome 6. a 5. tisícročia bc. Z
klimatického hľadiska sa toto obdobie vyznačovalo v
strede Európy takmer stredomorským podnebím. V
Bratislave a v jej okolí sa našlo veľa neveľkých plastík. Z
doby bronzovej sa objavili artefakty v lokalitách
Gánovce a Spišský Štvrtok. Medené, strieborné, zlaté
alebo olovené výrobky tvorili v tomto období slušný
majetok. Sediaca venuša zo Šurian , keramika z Čičaroviec