Transcript bronzová doba - Fakulta BERG

2014
IDENTIFIKÁCIA HISTORICKÝCH OBJEKTOV
TECHNIKY
VEDA A TECHNIKA
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta
človekom, ktorej produktom sú teoreticky
systematizované objektívne poznatky alebo
súbor poznatkov nachádzajúcich sa v
zdôvodnenom kontexte
Technika je oblasť ľudskej činnosti (prostriedky,
postupy a znalosti) na využitie a ovládanie prírody
v prospech človeka, najmä implementáciou
poznatkov prírodných vied, tak, aby boli prakticky
využiteľné
Niekedy v období pleistocenu (2,5 mil. – 1,5 mil
rokov p.n.l) človek prestal zahadzovať použité
predmety ako nástroje a začal si ich upravovať
a vyrábať. Technika a ľudská kultúra nevznikali
náhodným vyrobením nástroja, ale až
zámerným opracovaním materiálu,
rozvíjajúcou sa výrobou nástrojov podľa
určitých sociálne nadobudnutých zvyklostí.
Prvá výrobná metóda, ktorú človek použil na
úpravu a výrobu jednoduchého domáceho a
loveckého náradia z dreva, kostí, rohov a
kameňa bolo sekanie, doplnené po čase
brúsením. Nástrojom na sekanie bol tvrdý
kameň, na brúsenie kusy lávového kameňa,
kremeň a iné horniny.
DATOVANIE SLOVENSKA















do 8300 pred Kr. paleolit: najstarší paleolit - starý paleolit - stredný paleolit - mladý
paleolit - neskorý paleolit
8300 pred Kr. – 5700 pred Kr. mezolit
5700 pred Kr. – 4400 pred Kr. neolit
4400 pred Kr. – 2300 pred Kr. eneolit
2300 pred Kr. – 750 pred Kr. bronzová doba: stará bronzová doba - stredná
bronzová doba - mladá a neskorá bronzová doba
750 pred Kr. – 450 pred Kr. halštatská doba (stará železná doba)
450 pred Kr. – 6 laténska doba (mladá železná doba)
6 - 375 rímska doba
375 - 500 sťahovanie národov
500 - 675 včasnoslovanské obdobie 623 - 658 Samova ríša
675 - 791 Avarský kaganát
791 - 1108 Nitrianske kniežatstvo 833 - 907 Veľká Morava
10. stor. - 1918 Uhorsko 1526 - 1918 Habsburská monarchia 1867 - 1918
Rakúsko-Uhorsko
1918 - 1992 Česko-Slovensko 1939 - 1945 Prvá slovenská republika
od 1993 Druhá Slovenská republika
NÁSTROJE V PALEOLITE (STARŠIA KAMENNÁ
DOBA) (3 MIL. – 8 TIS. ROKOV P.N.L)
Asi 600 tis. – 150 tis. rokov p.n.l. začína výroba
nástrojov štiepaním z kameňa, pazúrikov,
kremeňa a rohatca. Výroba oštepov sa rozšírila
v strednom paleolite (100 – 40 tis. r. p.n.l.).
40 – 10 tis. p.n.l – prvé kamenné čepele.
Z kameňa sa vyrábali sekery, dláta, páky,
vrtáky, rydlá. Rádiolarity sa v mladšom paleolite
používali na výrobu štiepaných nástrojov
NÁSTROJE V MEZOLITE (STREDNÁ KAMENNÁ
DOBA) (10-8 TIS.R P.N.L – 6-5 TIS.R P.N.L)
9 tis. – 7 tis. p.n.l. v mezolite – nástroje zložené
z niekoľkých častí (pazúrik, obsidián a iné)
vkladané do drevených alebo kostených
rukovätí zatmeľované aj živicou.
KAMEŇ VS. KOV






Vyvinuté v paleolite
Aztecnics
500x
Mayovia a Aztékovia
10 molekúl
Syntéza technológie
doby kamennej a
požiadaviek modernej
chirurgie
NÁSTROJE V NEOLITE (MLADÁ KAMENNÁ DOBA)
(6-5 TIS.R P.N.L – 5-4 TIS.R P.N.L)
Neolit sa začal tzv. neolitickou revolúciou – v
neolite človek prírodu donútil, aby mu poskytla
potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom,
základné prostriedky obživy si začal kryť
cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom
domáceho zvieratstva.
Brúsením vyhladené, prevŕtané, početné
predmety, sekery, kliny, dláta, kladivá, motyky,
kosáky, jednoduché drevené tkáčske krosná –
tkanie textílií z ľanu, vlny, konope, vyrábanie
hlinených nádob.
ENEOLIT (NOVŠIA KAMENNÁ DOBA) (5 TIS.R
P.N.L – 3-2 TIS.R P.N.L)
Eneolit sa niekedy považuje za súčasť neolitu.
Vo viacerých oblastiach sveta sa pojem eneolit
či medená doba - ako historická/archeologická
perióda - tradične nepoužíva (iba pojem neolit),
hoci sú znaky splnené (Egypt, Japonsko); do
iných oblastí (lovci-zberači, jednoduchí
poľnohospodári v Ázii či Amerike) sa táto fáza
vývoja vôbec nedostala.
NÁSTROJE V ENEOLITE (NOVŠIA KAMENNÁ
DOBA) (5 TIS.R P.N.L – 3-2 TIS.R P.N.L)











vznik metalurgie
veľký rozvoj výmenného/diaľkového obchodu (jantár, meď, kamenná
surovina, soľ, kožušiny, dobytok, obilie), v dôsledku toho nárast
bohatstva a vznik sociálnej nerovnosti (diferenciácie)
prvé využitie ťažného dobytka, voz so záprahom, domestikácia koňa
prvé používanie dreveného či parohového oradla (najprv ťahané
človekom potom zvieraťom)
začiatky astronómie
začiatky kalendárneho a merného systému
v niektorých oblastiach: vznik písma a monumentálnej architektúry
výrobky kamennej brúsenej industrie, textilu, hrnčiarstvo
hlbinné dolovanie hornín a minerálov
vzrast hospodárskeho významu muža (patriarchát), muži určovali aj
právne obyčaje
väčšina príbuzných rodov a kmeňov si navzájom pomáha,
MEDENÁ DOBA (CHALKOLIT ALEBO
MEDENOKAMENNÁ DOBA)
Meď sa tavila už v 7. tisícročí p.n.l. v Anatólii –
rozšírila sa v 3.tisícročí p.n.l.
 Je ľahko opracovateľná a získateľná,
 Najväčší rozvoj prebieha na území dnešného Iraku,
Iránu a Sýrie (pôda zúrodňovaná pravidelnými
záplavami),
 Budujú sa hrádze a zavlažovacie systémy,
 Objavuje sa rotačný pohyb (koleso - okolo roku
3500 p.n.l).
 Náročnejšie remeslá (výroba a opracovanie medi,
zložitejšie a ozdobovanejšie keramické nádoby
 Hrnčiarsky kruh, výroba a farbenie látok

BRONZOVÁ DOBA (3500 R. P.N.L – 1500 R. P.N.L. )
Bronz je jedna z prvých zliatin vytvorená a
využívaná človekom,
 Obdobie, keď sa začala využívať je po nej aj
pomenované – bronzová doba
 Zliatiny medi človek vyrábal skôr, ako dokázal
získať čistú meď,
 Cínové bronzy obsahujú do 20 % cínu,
 Z bronzu sa vyrábal plech a drôt
 Súvis: technika rozkladania ohňa –luková
vŕtačka – ??? hrnčiarsky kruh ???

MOSADZ
Mosadz je zliatina medi so zinkom (5 – 40 %) a
prípadne ďalšími prvkami s menším podielom,
 Dlho pred objavením zinku ako kovu sa zinkové
rudy používali spolu s meďou ako legovacia
prísada pri výrobe mosadze a zinkové soli našli
uplatnenie v oblasti medicíny,
 Mosadzné predmety sú známe už z 3. st. p.n.l.
z Babylonu, Asýrie a z rokov 1400 až 1000 p. n.
l. z Palestíny.

BRONZOVÁ DOBA NA SLOVENSKU
stará bronzová doba (staršia bronzová doba)
2 300 – 1 450 pred Kr.
 stredná bronzová doba
1 600 – 1 200 pred Kr.
 mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba)
1250/1200 – 1 000 pred Kr.
 neskorá bronzová doba
1 000 – 700 pred Kr.

BRONZOVÁ DOBA
http://www.sme.sk/vydania/20080604/photo/sm-0604-020c-hrivna.rw.jpg






Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne
odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a
obchod.
Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a
kovolejárov (robotníkov lejúcich kovy, pracujúci v lejárstve, lejár,
zlievač)
Hrivna môže byť praveký a ranostredoveký kovový polotovar,
pravdepodobne s funkciou platidla alebo v mincovníctve jednotka
hmotnosti (budínska, viedenská, banská hrivna)
Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových
nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa
záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa
baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.
Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier.
V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej
oblasti, už boli mestá, paláce, hrady
ŽELEZNÁ DOBA

Železná doba sa delí na starú ž.d. a mladú ž.d.
 Stará
železná doba (Hallstattská doba)
 Mladá
železná doba (Laténska doba), v ostatných
častiach Európy sa nazýva predrímska železná
doba.
ŽELEZNÁ DOBA – HALŠTATSKÁ DOBA

Halštatská doba nazvaná je podľa pohrebiska v
rakúskom Hallstatte (stará železná doba,
staršia železná doba) (850 – 400 pred Kr.)
http://www.airport-shuttle-munich.com/images/hallstatt%20beinhaus.jpg
http://www.austria-trips.com/Hallstatt/Hallstatt_lake.jpg
ŽELEZNÁ DOBA - LATÉNSKA DOBA
laténska doba (mladá železná doba, mladšia
železná doba) (450 pred Kr. – prelom letopočtu
6/10 po Kr.)
 Halštatskou dobou sa na Slovensku a okolí
končí pravek v pravom slova zmysle
(=prehistória) a laténskou dobou začína
protohistorické obdobie (=raná dejinná doba;
450 pred Kr.- 833 po Kr.)

http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/dejepis/oktober/Pravek_html_m50d2c8fd.png
http://embedded.eecs.berkeley.edu/Alumni/mehrotra/images/getafix.jpg
http://www.pohadky-zdarma.cz/wp-content/uploads/2010/06/asterix_obelix.gif
KELTI – CHARAKTERISTICKÉ PRE L.D.







Z názvov keltských kmeňov sú známe len niektoré
Na území severného Slovenska žil keltský kmeň Kotínov,
v Poiplí žili Osovia (často však považovaní za Ilýrov),
v Čechách, na Morave, západnom Slovensku a v
severozápadnom Maďarsku žili Bojovia.
Vo východnom Rakúsku žili Tauriskovia (neskôr nazývaní
Norikovia)
v juhovýchodnom Maďarsku a Vojvodine Skordiskovia.
Druid je keltský kňaz, vedomec a veštec. Slovo 'druid'
pochádza zo slova 'dru-wid', veľmi učený
ŽELEZNÁ DOBA



HD - Ako jej základné znaky môžeme uviesť vyspelé
hospodárstvo, využívanie metalurgie, jednotný umelecký a
výzdobný štýl a pokročilý sociálny vývoj
LD - kovotepectvo sa vyznačuje svojráznou a typickou
výzdobou, ktorú nachádzame na bronzových nádobách,
prilbách, štítoch, konských postrojoch a šperkoch. V
šperkárstve vynikajú hlavne nákrčníky, tzv. torquesy a
zdobené spony. Medzi typické výzdobné prvky patria
štylizované rastlinné a zvieracie motívy. Archeologické nálezy
potvrdzujú existenciu rozsiahlej obchodnej siete. Z laténskej
oblasti sa do Stredomoria vyvážala soľ, cín, meď, vlna, kože,
kožušiny a zlato, cez jej územie sa zo severu na juh
prepravoval jantár.
V 2. a 1. storočí dochádza k budovaniu opevnených sídlisk –
oppíd (oppidum).
RÍMSKA DOBA
Rímska doba je časový úsek prvých štyroch
storočí po Kr. v krajinách strednej a severnej
Európy, ktoré neboli priamo súčasťou Rímskej
ríše. Niekedy sa používa termín doba rímskeho
cisárstva, a to aj pre oblasti, ktoré Rimania
prechodne vojensky obsadili (napr. Slovensko)
 Významné nálezy z tejto doby sú: Gerulata
(Rusovce), Bratislavský hrad, Devín, Stupava,
Dúbravka - Veľká lúka, Nápis na trenčianskej
skale, Rímsky tábor pri Komárne

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/51/Trencin-Roman2.JPG/800px-Trencin-Roman2.JPG
http://www.limes-slovensko.sk/sk/pix/images/1MuseumGerulata.jpg
STAROVEK





Treba si uvedomiť, že starovek v užšom zmysle slova sa
začal na rôznych miestach v rôznych obdobiach,
Kým v Egypte, Mezopotámii a inde vznikali prvé štáty,
Európa bola ešte v hlbokom praveku,
Staroveký Rím napríklad vznikol až v roku 753 pred Kr.,
zatiaľ čo Egypt okolo roku 3000 pred Kr.
Za kultúrny medzník medzi pravekom a starovekom sa
pokladá objavenie písma a organizovaných štátnych
celkov (Egypt, Mezopotámia).
Niektorí historici kladú koniec staroveku (začiatok
stredoveku) do rokov ležiacich v rozpätí 3. storočia až
roku 800, všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok
476
STAROVEK

S prvými učencami vznikli prvé abstraktné
(myšlienkovo odvodené) vedné disciplíny:
 1.
filozofia
 2. mytológia (veda zakladajúca na bájosloví)
 3. úžitkové vedy (prvá bola medicína - liečebné
postupy, farmácia, vznikom pozemkov geodézia,
architektúra - staviteľstvo, geografia - zemepis,
biológia
 4. popisné vedy (história - písomné pamiatky, právo rímske právo, základy etnografie, pedagogika
 5. vedy exaktné - presné (matematika, mechanika,
fyzika, astronómia – pozorovanie hviezd, agronómia)
STAROVEK (3000 P.N.L. – 476 N.L.)

bronzová doba

okolo 2000 p.n.l.

železná doba

okolo 1000 p.n.l.

okolo 1500 p.n.l.
okolo 1450 p.n.l.
okolo 1300 p.n.l.
okolo 1200 p.n.l.





okolo 1000 p.n.l.
okolo 750 p.n.l.
znalosť ťažby a tavenia kovov (meď, bronz),
nitovanie, zváranie,
bronzové nástroje, dobývania uhlia, stavba prieplavu
Níl – Červené more
znalosť výroby železa, železné nástroje, vynájdenie
vojnových strojov
vybudovanie systematickej siete ciest (Perzia), stavba
miest podľa plánu
výroba skla v Egypte
v Egypte hutníckym spôsobom vyrobená oceľ
používanie drôtu v Egypte
používanie pozlátených stĺpov ako bleskozvodov v
Egypte
prvé železné nožnice
odlievanie železa v Číne
STAROVEK (3000 P.N.L. – 476 N.L.)











okolo 600 p.n.l.
okolo 500 p.n.l.
okolo 430 p.n.l.
okolo 300 p.n.l.
305 p.n.l.
250 p.n.l.
225 až 206 p.n.l.
okolo 200 p.n.l.
184 p.n.l.
150 p.n.l.
asi 100 p.n.l.
kamenný most cez rieku Tiber v Ríme
viacradové námorné lode (Grécko) znalosť
jednoduchých strojov
vynález vrtáka do mramoru v Grécku
Euklides sformuloval svoju učebnicu matematiky
Elementy
prvý umelý vodovod v Ríme
počiatky výroby fŕkaného skla (Sýria)
stavba Čínskeho múru
vynález vodného kolesa, stavba vodného mlyna (Ilýria)
Marcus Porcius Cato Censorius namiešal vzdušnú
vápennú maltu
dymové telegrafy v Ríme
výstavba siete ciest rímskeho impéria
STREDOVEK – GRÉCKA MATEMATIKA
Historici uvádzajú začiatok gréckej matematiky
od obdobia keď pôsobil významný grécky filozof
a matematik Táles z Milétu (cca. 624 - 548
p.n.l.),
 Grécka matematika prevzala mnohé znalosti od
babyločanov a egypťanov. Veľkou zásluhou
gréckých učencov je však, že zaviedli dôkazy a
postavili matematiku na vedecké základy

STREDOVEK

Datovaný je pádom (Západo)Rímskej ríše (rok
476) a sťahovaním národov na jednom konci,
zámorskými objavmi a náboženskou
reformáciou na strane druhej,

Tradične sa udáva 476-1492 (respektíve
začiatkom reformácie r. 1517)v Európe
STREDOVEK

včasný (ranný) stredovek (5. – 10./11. stor.)
 rozvoj

feudalizmu
vrcholný stredovek (10./11. – 13./14. stor.)
 rozkvet

feudalizmu, cechovej výroby a manufaktúr
neskorý stredovek (13./14. – 15. stor.)
 manufaktúry
STREDOVEK




Nastupujúca feudálna spoločnosť vytvorila nový pomer
pracujúcich k práci a vzbudila, aj keď len obmedzený, záujem
o výsledok ich práce oproti predchádzajúcej otrockej práci. Tento
zlepšený vzťah k práci viedol k zlepšeným metódam
v poľnohospodárstve, obilninárstve a zeleninárstve, ovocinárstve
a vinárstve,
Aj napriek tomu pracovné nástroje a postupy v dobách ranného
feudalizmu ostali na primitívnej úrovni,
V baníctve sa ešte stále používali primitívne metódy, kladivo
a želiezko, zmäkčovanie hornín ohňom, čerpanie vody rumpálom
a pod,
Rovnako v hutníctve sa používali primitívne, málo výkonné nízke
pece.
STREDOVEK



V staviteľstve sa výrazne prejavovala práca
remeselníckych a staviteľských kolektívov riešiacich
na základe miestnych podmienok nové, dokonalejšie
konštrukcie a tvoriacich nové slohy,
Najrozšírenejším druhom stavieb v tej dobe boli
sedliacke domy a poľnohospodárske budovy,
Stredoveké staviteľstvo bolo v rozhodujúcej miere
ovplyvňované cirkvou, a preto medzi najvýznamnejšími
stavbami tej doby prevládali stavby kostolov
a kláštorov, hradov cirkevných a svetských feudálnych
pánov a opevňovacích mestských stavieb.
CECH - CECHY





Cech je organizácia remeselníkov alebo drobných
obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na
ochranu remesla a obchodu,
Výrobnú, samosprávnu a sociálnu organizáciu cechov
upravovali cechové artikuly,
Cechy dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a
ich cenu,
Predpisovali, koľko môže byť v meste majstrov, koľko
tovarišov a učňov,
Každý cech mal svoju zástavu, ktorá bola uložená v
kostole a svoj cechový znak. Cechová výroba a cechové
organizácie boli v Uhorsku zrušené zákonom v roku
1872.
GILDA - GILDY
Gilda (z nemeckého Gilde) je pôvodne
stredoveké obchodné či remeselnícke spolkové
združenie, ktoré združovalo živnostníkov podľa
stavu a povolania,
 Združenie malo najmä hospodárske a stavovské
ciele, kedy obhajovalo záujmy svojich členov
proti iným skupinám stredovekej spoločnosti,
najmä proti šľachte,
 Okrem týchto primárnych cieľov sa jednalo aj o
spoločenstvo náboženského charakteru.

Najvýznamnejšie boli gildy kupcov a obchodníkov.
HANSA
bol zväz nemeckých obchodných miest, ktorý
prevádzkoval diaľkový obchod,
 založený v polovici 12. storočia, fungoval pol
tisícročia až do polovice 17. storočia,
 z pôvodného spolku nemeckých obchodníkov
sa hanza rozrástla na zväz hanzových miest,
ktorý presadzoval svoje záujmy v cudzích
krajinách i voči vlastnému panovníkovi.

VÝVOJ TECHNIKY V STREDOVEKU

575

589 až 618
600 až 700
okolo 700
822
okolo 946
966
okolo 1000
okolo 1145
okolo 1150
1190









v Nemecku odliaty prvý zvon pre kostol sv.
Cecílie v Kolíne nad Rýnom
vynález kníhtlače z dosiek (Čína)
začiatky výroby porcelánu (Čína)
používanie veterných mlynov (Čína, Perzia)
vzduchový organ pre dóm v Aachene
počiatok používania pluhu v Európe
vynález hodín so závažím
prvá kováčska taviaca pec
výroba papiera v Európe
vynález strelného prachu (Čína)
výroba papiera v Ravensburgu
VÝVOJ TECHNIKY V STREDOVEKU












okolo 1230
1309
1350
1440 až 1450
1472 až 1519
1532
1548
1566
1590
1609
1650 až 1652
1671
vynález dela na strelný prach (Čína)
prvé bicie hodiny v milánskej bazilike San Estorgia
použitie dreveného uhlia v hutiach
vynález kníhtlače v Európe (Gutenberg)
vynálezy Leonarda da Vinci vo všetkých odboroch
techniky
prvá valcovňa železa v Norimbergu
stavba vodovodu s čerpadlami (Augsburg)
vynález sústruhu s vretenom a suportom
vynález zloženého drobnohľadu (Jansen)
zostrojenie prvého ďalekohľadu (Galileo Galilei)
vynález mechanického počítacieho stroja (Pascal)
zostrojenie prvého zrkadlového ďalekohľadu
(Newton)
POKROKY VEDY V STREDOVEKU A ZA
FEUDALIZMU
Arabská veda preberá v rannom stredoveku
dedičstvo antickej vedy a prehlbuje ju.
Až vo vrcholnom a neskorom staroveku sa začína
aktivizovať Európska veda.
Centrá vedy vznikajú v kláštoroch, vedeckých
inštitúciách a vysokých školách.
VEDECKÉ INŠTITÚCIE
Prvé vzdelávacie inštitúcie univerzitného typu
vznikli v Káhire, Bagdade, Códrobe a
Samarkande. Bagdad bol centrom objavovania
zákonitostí v chemickom odbore. Toto obdobie
bolo vrcholom pre pokrok v Číne a Arábii,
postupne sa začal spomaľovať.
Vedecká inštitúcia je spoločenská inštitúcia
povolaná na to, aby udržiavala, tvorila a rozvíjala
vedu, napr. Slovenská akadémia vied (SAV).
ROYAL SOCIETY
Kráľovská spoločnosť (Royal Society for the
Improvement of Natural Knowledge) je britská
učená spoločnosť, čiže akadémia pre podporu
vied, založená v roku 1660 v Londýne, v roku
1662 ju potvrdil kráľ Karol II. a britská kráľovná
je aj dnes jej patrónkou.
Slávni členovia: Briti: Michael Faraday, Stephen
Hawking, Winston Churchill, Isaac Newton,
Zahraniční: Albert Einstein, Sigmund Freud,
VEDECKÉ INŠTITÚCIE
Taliansko Accademia Nazionale dei Lincei
Nemecko
Anglicko
Francúzsko
Deutsche Akademie der
Naturforscher Leopoldina
Royal Society
Francúzska akadémia vied
1603
1652
166
0
1666
UNIVERZITY
Začiatky univerzít v pravom slova zmysle siahajú do 12. – 14. stor. stredovekej Európy.
Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú
istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako
také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas.
Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa
univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými
inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na
spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu.
Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol
väčšinou pápež, alebo cisár. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium),
nemali vždy všetky štyri fakulty:




Artistickú [slobodné umenia, neskôr filozofia],
Teologickú,
Právnickú,
Lekársku.
NAJSTARŠIE UNIVERZITY











Salerno (koniec 11. stor., len lekárska fakulta)
Bologna (1088/1119, len právo)
Paríž (1150, len teologicko-filozofická fakulta)
Modena (1175)
Regio (1188)
Vicenza (1204)
Cambridge (1209)
Palencia (1212)
Arezzo (1215)
Salamanca (1218)
Padova (1222)
UNIVERZITY NA SLOVENSKU
Na Slovensku vznikli do konca druhej svetovej
vojny tieto univerzity (ak tak boli nazývané v čase
svojho vzniku):
 1465 Universitas Istropolitana (Academia
Istropolitana)
 1635 Trnavská univerzita
 1657 Košická univerzita
 1912 Alžbetínska univerzita (BA)
 1919 Univerzita Komenského (1939 – 1945
nazývaná Slovenská univerzita)
VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA
Vedecko-technická revolúcia je kvalitatívna
zmena, prebiehajúca v systéme vedy a techniky;
vyznačuje sa najmä vstupovaním techniky do
etapy automatizácie, ktorá predstavuje generálnu
orientáciu na uplatňovanie výsledkov vedeckotechnickej revolúcie vo výrobe.
Rýchly proces rozvoja vied nastal už v 15. storočí a
pripravil cestu vedeckej revolúcii, ktorá prebehla v
17. storočí.
1. OBDOBIE RENESANCIE
(1440- 1540). V tomto období
M. Kopernik spochybnil
geocentrickú sústavu a
nahradil ju heliocentrickou
sústavou. Túto heliocentrickú
sústavu v jeho živote nikdy
neobhájil.
2. OBDOBIE KONFESIJNÝCH VOJEN
(1540 - 1650).
Kepler a Galilei obhájili
heliocentrickú sústavu.
Harvey popísal krvný
obeh (1628). Ako
predstavitelia novej
vedy prichádzajú
Francis Bacon a René
Descartes francúzsky
matematik, fyzik a
filozof.
3. OBDOBIE REŠTAURÁCIE
(1650 - 1690). Veda preniká do celkom
iných odvetví.
Tvorí základ vedecko-technickeho
pokroku. V tomto období pracovali
 Christiaan Huygens (fyzika,
astronómia, matematika),
 Richard Boyle (chémia),
 Robert Hooke (pružnosť).
 Zvlášť veľký význam mal na rozvoj
vedy Isaac Newton (matematik, fyzik vypracoval mechanistickú filozofiu).
Vedecko-technická revolúcia 17. storočia
pripravila cestu priemyselnej revolúcii.
PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA

Priemyselná revolúcia sa začala v poslednej
tretine 18. storočia v Anglicku, kde bol dostatok
uhlia a rúd, vlny a bavlny (dovážala sa z Egypta)
a vznikli začiatky kapitalistického podnikania v
baníctve a hutníctve (tu sa ako prvý v odvetví
objavil finančný kapitál)
PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA V ANGLICKU
Priemyselná revolúcia v Anglicku mala tri
charakteristické etapy:
 1. zdokonalenie a rozšírenie pracovných strojov v
textilníctve (J. Kay – rýchlobežný člnok, 1733, James
Hargreaves - ručne poháňaný spriadací stroj Janny,
1764)
 2. parný stroj (James Watt, 1769) sa stal univerzálnym
energetickým zdrojom priemyselnej výroby - vznikla
veľkovýroba
 3. vznik strojárstva - rozhodujúcim faktorom bola po
zdokonaľovani sústruhu presnosť.
PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA
Priemyselná revolúcia bola veľká historická
premena. Má tri charakteristické znaky:
1. manufaktúry sa menia na priemyselné
podniky
 2. ručná výroba sa mení na prevažne strojovú
 3. malý rozsah výroby sa mení na charakter
veľkovýroby (sériová výroba)

PARNÝ STROJ - PRVÉ MYŠLIENKY

Rýchlo postupujúca priemyselná revolúcia
potrebovala všade použiteľný, spoľahlivý a
rýchlejší zdroj energie, ako zdroje vodné,
veterné alebo zvieratami poháňané,

Bola to silna pohnútka na skonštruovanie
parného stroja, ktory sa javil v tej dobe ako
najreálnejšie riešenie tohto problému,
PARNÝ STROJ
Prvé pokusy s horúcou parou sú veľmi staré. Už
Heron Alexandrijsky sa zaoberal myšlienkou
využiť silu pary. Tieto myšlienky napísal aj v
knihe Pneumatika,
 Neskôr skonštruoval zariadenie (vhodne
upravenú dutú guľu), ktorá vykonávala otáčavý
pohyb vplyvom z nádoby rýchlo vychádzajúcej
pary. Bolo to ale iba zariadenie na
demonštraciu sily horucej pary, bez priamej
použiteľnosti v praxi.

PARNÝ STROJ – VÝVOJ PARNÉHO STROJA

Isaac Newton v 17. storočí navrhol “parovoz”,

Denis Papin (1647-1714) , fyzik v roku 1681
skonštruoval “Papinov hrniec”. Bol to prvý
vynález, ktorý otvoril cestu k využitiu horúcej
pary. Neskoršie v roku 1690 postavil model
atmosférického parného stroja s valcom a
piestom,
PARNÝ STROJ – VÝVOJ PARNÉHO STROJA
Thomas Newcomen (1663 - 1729) , kováč v
baniach zdokonalil Papinov princíp tak, že v
dobe horného úvratu vstrekoval studenú vodu.
Vplyvom tejto úpravy mal tento atmosférický
“ohnivý stroj” na svoju dobu dostatočný výkon a
veľmi rýchlo sa rozšíril v Anglických baniach.
 Isaac Potter anglický mechanik v roku 1722
postavil v Novej Bani prvý atmosférický parný
stroj na Európskom kontinente. Tento stroj
otáčal 3 piestne čerpadlá a prečerpával
220 m3 vody.

POHRONSKÉ MÚZEUM - NOVÁ BAŇA

V expozícii pútajú
pozornosť banícke
nástroje, rôzne typy
svietidiel a najmä
funkčné pohyblivé
modely banskej
techniky.
PARNÝ STROJ – VÝVOJ PARNÉHO STROJA
James Watt (1736 - 1819) škótsky vynálezca,
asistent mechaniky na univerzite v Glasgowe,
fyzik, člen kráľovskej Royal Society vyvinul
jednočinný váhadlový parný stroj s
kondenzátorom (Boultonova továreň pre bane,
hute a i.),
 V rokoch1781 - 84 skonštruoval Watt dvojčinný
parný stroj s prevodom na rotačný pohyb,
 Watt tu použil aj zotrvačník a od roku 1785 aj
odstredivý regulátor na prívod pary.

PARNÝ STROJ – JAMES WATT






Konštruktérom nového zdroja energie, parného stroja, sa stal v
roku 1784 James Watt,
Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary,
Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a
využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov
a iných zariadení,
Nastal vek pary,
Wattov parný stroj odstránil závislosť na vodnej energii, a
umožnil tak stavať továrne na miestach s najvhodnejšími
podmienkami,
Všetky súčiastky parného stroja bolo potrebné zhotoviť z kovu a
vyžadovalo sa ich dokonalejšie opracovanie, pretože museli do
seba presne zapadať.
JAMES WATT - NOVÉ STROJE

Preto sa objavujú ďalšie nové stroje a nástroje,
napr. strojná vŕtačka, sústruh so suportom
(suport (konik) – zariadenie, ktoré podopiera
obrábanú súčiastku(obrobok),ktorá je
upevnená v skľučovadle na druhej strane. ďalej
to bol stroj na výrobu klincov, skrutiek. Objavujú
sa stále ďalšie stroje, ktoré sú už pevnejšie,
presnejšie a majú takú pracovnú účinnosť, aká
nebola u ich drevených predchodcov možná.
JAMES WATT - VYNÁLEZY
Nezávislý objav zloženia vody
 Upresnenie fyzikálneho pojmu práca
 Zavedenie jednotky konská sila, ktorú neskôr
nahradil v sústave jednotiek SI po ňom
pomenovaný watt
 Odstredivý regulátor
 Výveva
 Zotrvačník parného stroja
 Dvojcestný ventil
 Vyriešil utesnenie piestu

DÔLEŽITÉ DÁTUMY PRIEMYSELNEJ REVOLÚCIE








1709 - Abraham Darby použil na tavenie železa koks
1764 - zostrojenie spriadacieho stroja "Spinning Jenny"
1770 - prvé továrne, v ktorých sa spracovávala bavlna
1789 - otvorenie prvej továrne využívajúcej na pohon parné
stroje
1804 - Richard Trevithick zostrojil prvý parný rušeň
1825 - otvorenie prvej verejnej železničnej trate
20. roky 19. stor. - rýchly vzostup industrializácie USA
Na Slovensku Aurel Stodola, profesor na polytechnike v Zurichu,
bol tvorcom teórie parných turbín - získal zato zlatú medailu)
VZNIK A VÝVOJ PRIEMYSELNEJ VÝROBY
Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa
rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými
etapami:
 1.Malovýroba tovarov – remeselná alebo domáca
výroba
 2.Priemyselná manufaktúra – prvá forma priemyselnej
výroby s rozvinutým systémom deľby práce
predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a
moderným priemyslom, kt. sa začal rozvíjať v Anglicku
v 17.-18.st..Obdobie jeho vzniku nazývame prvá
priemyselná revolúcia
VZNIK A VÝVOJ PRIEMYSELNEJ VÝROBY
3.Strojový veľkopriemysel – začína druhou
priemyselnou revolúciou (koniec 19. a zač. 20.
storočia), využíva elektrickú energiu a spaľovacie
motory, hlavná časť výroby sa uskutočňuje
pomocou strojov, vysoká deľba práce,
koncentrácia a špecializácia výroby.
 Tretia priemyselná revolúcia – začína po 2. sv.
vojne, priniesla automatizáciu, chemizáciu
výroby, využívanie jadrovej energie, priemyselná
revolúcia v elektrotechnike a elektronike -vznikla
v Japonsku

VZNIK A VÝVOJ PRIEMYSELNEJ VÝROBY

4.Priemysel vysokých technológií – nová kvalita
technológií sa viaže na obdobie vedecko – technickej
revolúcie, nové, netradičné postupy vychádzajúce z
rozvoja vedy a techniky (Japonsko, USA), prenikanie
počítačov do riadenia výrobných postupov, znižovanie
energetickej náročnosti výroby, ekologizácia
priemyselnej výroby

Najvýznamnejší vynález, kt. umožnil rozvoj moderného
priemyslu je parný stroj ako hnací stroj univerzálneho
významu, znížil závislosť priemyslu od prírodných
zdrojov energie (voda, vietor)
TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA ALEBO
2. PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA

Technicko-vedecká revolúcia od roku 1811 do
1945,

Technicko-vedecká revolúcia (TVR) - vynálezy
vznikli na empirickej báze (na základe
poznatkov). V tej dobe viedla technika pred
vedou.
TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA
Bolo to pokračovanie priemyselnej revolúcie
 Charakterizovali ju:

 zmena
v technike (spaľovacie motory, elektrina)
 zmena v organizácii výroby (fordizmus, taylorizmus,
normalizácia,…)
 do popredia nastupuje veda ako výrobná sila
TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA
Henry Ford (1863 - 1947) zakladateľ známej
automobilky FORD v USA,
 Friderik Taylor (1856 - 1916) veľké zásluhy má
vo vedeckej organizácii práce,
 K hlavným zmenám patrili v tomto období
nahradzovanie malo účinných parných strojov
novými, účinnejšími zdrojmi energie ako
spaľovacími motormi a neskoršie sa na tento
účel využívala elektrická energia.

TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA
Systematické bádanie s elektrinou súvisiacich
vecí začalo koncom 18.storočia, ale už
podstatne skôr boli známe niektoré javy
 Luigi Galvani, Alessandro Volta, André Marie
Ampére, Georg Simon Ohm, Michael Faraday,
Heinrich Hertz, Samuel Morse, Alexander
Graham Bell, Nicola Tesla, Thomas Alva Edison,
Werner von Siemens,

VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA (VTR)
Od druhej polovice 20.storočia, od roku 1945
nastáva nová etapa vedeckotechnického
pokroku vedecko-technická revolúcia alebo 3.
priemyselná revolúcia,
 V období od roku 1945 vedný základ už
predbieha techniku, na základe ktorého
skonštruujú projekty,
 V tejto etape sa určujúcim činiteľom rozvoja
stáva veda.

VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA
Charakteristické znaky:
 ovládnutie jadrovej energie,
 rozvoj kozmonautiky,
 veľký rozvoj mikroelektroniky a kybernetiky,
chémie, komplexná automatizácia a
robotizácia, rozvoj výroby SAPO
 začiatok “veku informatiky”, vytvárajú sa nové
podmienky života ľudstvu
 Najdôležitejším činiteľom vedecko-technickej
revolúcie je kybernetizácia.
VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA
Norbert Wiener (1894 - 1964) americký
matematik, považovaný za zakladateľa
kybernetiky,
 Kybernetika je náuka o riadení a odovzdávaní
informácií v živých organizmoch a strojoch,
 Kybernetizácia znamená, že partnerom človeka
vo výrobe sa stáva samoregulujúci systém,
riadený počítačom.

LITERATÚRA










Lexikón Slovenských dejín, SPN, 1997
100 najväčších vynálezov, TIMY, 1995
História techniky a technológie, K. Vasilko, 1999
História a vývoj techniky, K. Vasilko, 2014
Kámen ve službách civilizace, M. Kužvart 1990
Myšlienky, ktoré menili svet, R. Stewart 1997
Svetové dejiny v kocke, J. Chisholmová
Objevy a vynálezy, Svetová kronika, REBO productions 2005
Ľudia, ktoré zmenili svet, Mladé letá, 1996
Internet