Transcript Prednaska 1 - Gabriela Sopková

NÁRODOHOSPODÁRSTVO
Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
[email protected]
Predpoklady na skúšku (30 bodov) +
skúška
Predpoklady, aby sa študent mohol zúčastniť skúšky:
-
10 bodov seminárna práca (10 min., ppt. prezentácia)
-
5 bodov dochádzka
-
5 bodov aktuality
-
5 bodov (samoštúdium)
-
5 bodov aktivita
Skúška: 100 bodový test (otvorené otázky + abc otázky), 51 bodov minimum
Sylabus
1.
Úvod do štúdia predmetu, vymedzenie základných pojmov
2.
Verejný sektor ako časť NH
3.
Hospodárska politika I.
4.
Samoštúdium
5.
Hospodárska politika II. + Svetové hospodárstvo
6.
Inovačná politika, konkurencieschopnosť, podnikateľské prostredie, PZI
Index spotrebiteľských cien
Index spotrebiteľských cien je najrozšírenejší cenový index a používa sa na
vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady.
Samozrejme, aby bolo možné skonštruovať takýto index, musia byť vybrané také
tovary a služby, ktoré majú rozhodujúci vplyv na výdavky domácností. „Základom je
výber reprezentatívneho koša výrobkov a služieb, ktorý sa ocení trhovými cenami
produkcie platnými vo východiskovom roku t1, ale aj cenami roka t2.“ (TÁNCOŠOVÁ,
2005) Výpočet vyzerá nasledovne:
CPI = (Q1 x P2) / (Q1 x P1)
•
CPI – index spotrebiteľských cien
•
Q1 – reprezentatívny spotrebný kôš
•
P1 – ceny produkcie zahrnuté do spotrebného koša
Index cien výrobcov a deflátor HDP
Meradlom inflácie môže byť aj index cien výrobcov, ktorý sa využíva na pravidelné
štatistické merania. Týmto ukazovateľom sa meria hladina cien na úrovni
veľkoobchodu, resp. výroby. Keďže zahŕňa v sebe okolo 3400 rôznych cien tovarov,
jeho najširšie uplatnenie je v hospodárskej sfére.
Posledným cenovým indexom, ktorý spomenieme je deflátor HDP. Je to súhrnný
index, ktorý porovnáva nominálny a reálny produkt. Vypočítame ho nasledovne:
Deflátor HDP = (Q1 x P1) / (Q1 x P0) x 100 (%)
•Q1 – množstvo finálnej produkcie
•P1 – bežné ceny daného roka
•P0 – ceny východiskového roka
PRIMÁRNY SEKTOR - poľnohospodárstvo
Územie Slovenska sa rozdeľuje na päť poľnohospodárskych
výrobných oblastí (INFOWEBY, 2006):
• Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť je oblasťou, ktorá
má najpriaznivejšie podmienky na rozvoj poľnohospodárstva.
Zaberá nížiny do 200 m n.m. s priemernými ročnými teplotami
9,5-10,5 °C a ročnými zrážkami 550-600 mm. Černozeme, ako
najúrodnejší pôdny typ, slúžia na pestovanie kukurice, pšenice a
ďalších náročných plodín. Najvýznamnejšie regióny tejto oblasti
sú Podunajská a Východoslovenská nížina.
PRIMÁRNY SEKTOR - poľnohospodárstvo
•
Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť zaberá rovinné a pahorkatinné časti
nížin vo výške od 200-300 m n.m. Podnebné charakteristiky tejto oblasti sú:
priemerná ročná teplota 8-9 °C, 600-700 mm zrážok ročne. Hnedozeme tvoriace
pôdny kryt oblasti umožňujú dopestovať dobrú úrodu. Na územiach Záhorskej
nížiny Košickej kotliny a Juhoslovenskej kotliny sa darí najmä cukrovej repe a
náročnejším obilninám.
•
Zemiakárska poľnohospodárska výrobná oblasť je rozlohou najväčšia. Zahŕňa
nižšie a stredné časti vrchovín (400-500 m n.m.). Priemerná ročná teplota sa blíži k
8 °C. Ročne spadne okolo 700 mm zrážok. Hlavným typom pôd sú hnedé lesné
pôdy. Táto oblasť je bázou pestovania zemiakov a raže. Lúky, ktoré pokrývajú
významnú časť povrchu tejto oblasti, slúžia ako zdroj krmiva najmä pre hovädzí
dobytok. Zemiakárska oblasť sa rozkladá hlavne na Orave, Kysuciach, v
Podtatranskej a Hornádskej kotline a Nízkych Beskydách.
PRIMÁRNY SEKTOR - poľnohospodárstvo
•
Zemiakársko-ovsená poľnohospodárska výrobná oblasť sa rozprestiera
od 500-600 m n.m. Zaberá nižšie podhorské oblasti a vysoko položené
kotliny. Priemerné ročné teploty sú 6,5 až 7,5 °C. Ročný príjem zrážok je
750-800 mm. Oblasť je vhodná na pestovanie zemiakov, krmovín a menej
náročných obilnín ako ovos.
•
Horská poľnohospodárska výrobná oblasť je situovaná prevažne v
nadmorskej výške nad 600 m n.m. Tvoria ju najmä podhorské a horské
regióny. Množstvo ročných zrážok neklesá pod 800 mm. Tieto vlhké oblasti
s priemernou ročnou teplotou okolo 6,5 °C a s prevahou podzolov a
horských pôd sa využívajú ako lúky a pasienky. Pestujú sa tam aj menej
náročné obilniny, krmoviny a zemiaky.
Spoločná poľnohospodárska politika
Vzhľadom na relevantnosť poľnohospodárstva pre každú krajinu
a záujem o zabezpečenie dodávok potravín pre obyvateľstvo, vytvorilo
Spoločenstvo koncepciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP,
Common Agricultural Policy).
Podľa Daniela Ciolosa, eurokomisára pre poľnohospodárstvo:
„Spoločná Poľnohospodárska Politika Európy je vyjadrením úsilia
európskej spoločnosti o vytvorenie politiky, ktorá je zárukou dobrej kvality
potravín, správneho riadenia prírodných zdrojov a vyváženého rozvoja
nášho vidieka. Táto politika je prínosom pre všetkých občanov
EÚ.“(EUROPA, 2014)
Ciele SPP
Od svojho vzniku v roku 1962 (vytvorenie spoločného poľnohospodárskeho
trhu) prešla táto politika dlhým vývojom s cieľom vysporiadať sa s globálnymi
otázkami. Ciele SPP sa prvýkrát objavili v Rímskej zmluve v článku 39:
•
zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku
a optimálneho využitia výrobných faktorov,
•
zabezpečiť spoľahlivé dodávky všetkým spotrebiteľom,
•
zabezpečiť stanovenie primeraných cien,
•
zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárom, predovšetkým
zvýšením individuálnych príjmov ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve.
Zásady SPP
V roku 1962 sa zároveň signatárske štáty dohodli aj na troch hlavných
zásadách, ktoré platia dodnes (EUROPSKAUNIA, 2014):
•
Zjednotený trh: každý výrobok sa môže v rámci spoločenstva voľne
pohybovať, nezáleží na tom, z akej členskej krajiny pochádza,
•
Finančná solidarita: všetky náklady, ktoré vznikajú organizáciou
poľnohospodárskeho trhu, sú financované zo spoločných finančných
prostriedkov, teda z Európskeho poľnohospodárskeho poradného
a záručného fondu,
•
Priorita spoločenstva: ochrana členských krajín EÚ prostredníctvom
uvalenia ciel na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín.
Míľniky SPP
Súčasná podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky platí od
januára 2014. Vytvárala sa cez širokú diskusiu od apríla 2010
a tento rok pre ňu znamená prechodné obdobie. (EURACTIV,
2014) Míľniky novej poľnohospodárskej politiky boli nasledovné
(EURACTIV, 2014):
• Apríl 2010: Otvorenie verejnej diskusie o budúcnosti SPP
• 12. október 2011: Komisia predstavila návrh reformy SPP
• 2011
– 2013: V Európskom parlamente a Rade prebieha diskusia
o návrhoch reformy
Míľniky SPP
• 20.
október 2011: Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian
Ciolos usporiadal prvú diskusiu o navrhovanej reforme
• 26.
júna 2013: Európsky parlament, Rada ministrov a Európska
komisia dosiahli politickú dohodu o novom smerovaní SPP
• 1. januára 2014: Vstúpila do platnosti nová SPP
• 11.
marca 2014: Komisia prijala prvý balík delegovaných aktov,
ktoré majú uľahčiť samotnú realizáciu SPP
SPP na roky 2014-2020
Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2014-2020, ktorá ako už
bolo spomenuté platí od 01. januára 2014 a prináša so sebou viaceré
zmeny, či vylepšenia (EURACTIV, 2014):
• z viacročného finančného rámci EÚ si poľnohospodárstvo rokoch
2014-2020 odčerpá 408,31 mld. eur, čo predstavuje až 38 % celkových
zdrojov,
• EÚ investuje okolo 100 miliónov eur na ochranu biodiverzity, pôdy
a boju proti zmene klímy tzn. že EÚ smeruje k zelenšej SPP,
• z dôvodu harmonizácie medzi starými a novými členskými štátmi EÚ
zaviedla pravidlo, že do roku 2019 nesmie žiadny štát poberať menej
ako 75% európskeho priemeru,
SPP na roky 2014-2020
• zavedie sa jednotný systém platieb na hektár,
• mladí
farmári do 40 rokov si prilepšia o 1250 eur
ročne
• koniec systému kvót na cukor, víno a mlieko,
• a iné.
Poľnohospodárstvo v SR
SEKUNDÁRNY SEKTOR
Sekundárny sektor ekonomiky zahŕňa v sebe také ekonomické sektory, ktoré
vytvárajú finálne, použiteľné produkty. (PRINCETON, 2014) Medzi tieto
ekonomické sektory patria:
•
automobilový priemysel,
•
chemický priemysel,
•
textilný priemysel,
•
elektronika,
•
atď.
Podiel automobilového priemyslu na celkovom priemysle Slovenskej
Republiky je nasledovný (MZV, 2013):
-
2008: 34,3%
2009: 36,6%
2010: 37,0%
2011: 39,0%
2012: 41,0% (30,5 výroba dopravných prostriedkov, 10,5 podiel
subdodávateľov)
Skupina Volkswagen
„História VW sa datuje do roku 1904, kedy inžinieri zostrojili prvé
ľudové auto „volks-wagen“, pričom boli inšpirovaní vtedy
najvýznamnejším výrobcom automobilov v USA Henrym Fordom.
V Nemecku sa všetky vyrábané automobily označovali pojmom
ľudové vozidlo – volkswagen, nezávisle od výrobcov.“
ĎAKUJEM ZA
POZORNOSŤ
www.sopkova.com