Transcript Pedosféra

Pedosféra
1.
2.
3.
4.
5.
Základné poznatky o pedosfére
Vznik pôdy a jej vlastnosti
Vybrané pôdne typy str. Európy a Slovenska
Zákonitosti rozšírenia pôd
Starostlivosť o pôdu a jej ohrozenie
1. Základné poznatky o pedosfére







Pedosféra – pôdny pokryv Zeme, je najmladšou časťou
FGS, vznikla po osídlení súše živými organizmami
Pedogeografia – veda, kt. skúma pôdu ako súčasť
krajiny, skúma rozšírenie pôd, ich vzťah k ostatným
zložkám krajiny
Pôda – ľubovoľná časť pedosféry od jej povrchu až po
podložnú horninu
Význam pôdy:
je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve
a lesníctve
ovplyvňuje hydrologické pomery – napomáha vytvárať
zásoby podzemnej vody
spolu s rastlinstvom napomáha regenerácii ovzdušia
2. Vznik pôdy a jej vlastnosti






Vývoj pôdy je dlhodobý proces
Pôdotvorný činiteľ – je všetko to, čo pôsobí na vznik,
vývoj, vlastnosti a rozšírenie pôd (materská hornina,
klíma, georeliéf, živé organizmy, podzemná voda, človek)
Pôdotvorný proces – vzniká pôsobením pôdotvorných
činiteľov – je to súbor fyzikálnych, chemických a
biologických javov, kt. prebiehajú v pôde (dochádza k
rozkladu látok, premiestňovaniu a vzniku nových látok)
Pôdne horizonty – vrstvy, vytvorené pôdotvorným
procesom, odlišujú sa farbou a vlastnosťami
Pôdny profil – kolmý rez pôdou (asi 120 - 150 cm),
môžeme na ňom sledovať pôdne horizonty
Pôdny typ – určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, kt.
vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie
pôdotvorných činiteľov
Schéma vzniku pôd
PÔDA
pôdotvorné
činitele




pôdotvorý
proces
pôdne
horizonty
pôdny
profil
pôdny
typ
Vznik pôdy je spojený s rozpadom a rozkladom hornín pri
zvetrávaní. Poznáme:
1. mechanické zvetrávanie hornín – prebieha hlavne
pôsobením klimatických činiteľov (teplotné zmeny)
2. chemické zvetrávanie – prebieha medzi pôdnymi
časticami, pôdnou vodou a slabými kyselinami –
dochádza tu pomocou chemických reakcií k vzniku
nových látok v pôde
3. biologické zvetrávanie – pôsobením živých organizmov
– rozkladajú, rozpúšťajú, premiešavajú pôdu
Pôdotvorný proces




Horizonty sa označujú
písmenami A, B, C
horizont A – humusový, má
hrúbku 10-30 cm, hnedú až
čiernu farbu, bohatý na živiny
horizont B – nachádza sa pod
horizontom A – obohatený
alebo iluviálny horizont,
vnútropôdne zvetrávanie,
obsahuje menej organických
látok, možný výskyt jemných
ílovitých častíc, kt. boli
premiestnené presakujúcou
vodou z horizontu A, žltá až
hnedá farba
horizont C – pôdotvorný
substrát, tvorený zvetranou
materskou horninou
Zloženie pôdy




Pôda sa skladá z neživej a živej zložky – korene rastlín, pôdny
edafón = pôdne organizmy (baktérie, plesne, huby, červy,
hlodavce,...)
neživá zložka je tvorená anorganickou a organickou časťou
Anorganickú časť tvorí pevný (minerálne a horninové časti),
kvapalný (pôdna voda) a plynný (pôdny vzduch) podiel. Pôdna
voda a pôdny vzduch sú vo voľných priestoroch – pôdnych
póroch
Organickú časť tvorí humus – vzniká premenou odumretých
rastlín a živočíchov, veľkú časť humusu tvorí uhlík a dusík,
ovplyvňuje úrodnosť pôdy
Neživá zložka
Pevný podiel
Kvapalný
Anorganická zložka
Živá zložka
Plynný
humus
biomasa
Organická zložka
Vlastnosti pôdy
1.fyzikálne (zrnitosť a štruktúra)
2.chemické (reakcia pôdy)
3.biologické (úrodnosť)


zrnitosť – veľkosť minerálnych a horninových častíc,
častice väčšie ako 2mm tvoria skelet, menšie ako 2mm
jemnozem (íl, prach, prachový piesok)
podľa zrnitosti určujeme pôdne druhy – používa sa napr.
Novákova klasifikačná stupnica – podľa obsahu ílových častíc
(častice menšie ako 0,01 mm) v pôde rozlišujeme:
Kategória zrnitosti
Obsah častíc < 0,01 mm
pôdy ľahké
- piesočnaté (0 - 10%)
- hlinitopiesočnaté (10 - 20%)
pôdy stredne ťažké
- piesočnatohlinité (20 - 30%)
- hlinité (30 - 45%)
pôdy ťažké
- ílovitohlinité (45 - 60%)
pôdy veľmi ťažké
-
ílovité (60 - 75%)
- íly (> 75%)
Pôdne druhy
1. Ľahké - piesočnaté pôdy –
obsahujú veľa zŕn piesku,
vznikli napr. v Záhorskej a
Východoslovenskej nížine na
naviatych pieskoch a riečnych
náplavoch. Majú medzi zrnami
piesku veľa vzduchu a ľahko
vysychajú. Ľahko prepúšťajú
vodu čím sa odplavujú živiny do
hlbších vrstiev, preto sú málo
úrodné.
2. Stredne ťažké - hlinité
pôdy – obsahujú veľa
prachových častíc.
Vyvinuli sa napr. na
sprašiach Podunajskej
nížiny, Juhoslovenskej
kotliny a
Východoslovenskej
nížiny. Vyskytujú sa aj
na sopečných horninách.
Sú to najlepšie
poľnohospodárske pôdy,
pretože sa z nich
neodplavujú živiny
v takej veľkej miere ako
z piesočnatých pôd.
3. Ťažké - ílovité pôdy – sa nachádzajú na ílovitých
horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného
bahna na dne morí a jazier v minulosti. Vyskytujú sa
v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za
sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú
mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.



pôdna štruktúra - schopnosť pôdnych častíc (zrnká
pôdy) zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne
agregáty, od nej závisí úrodnosť pôdy, najvhodnejšia je
drobnohrudková štruktúra – medzi jednotlivými
agregátmi je dostatok voľného priestoru, má
špongiovitý charakter
reakcia pôdy – neutrálna(pH=7), kyslá(pH<7),
zásaditá(pH>7), ovplyvňuje procesy v pôde
úrodnosť - schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také
životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich
požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas
celého vegetačného obdobia. Môže byť prirodzená –
bez zásahu človeka (lesné pôdy) a kultúrna úrodnosť –
vznikla obrábaním, hnojením,...prirodzených pôd.
Štruktúra pôdy
3. Vybrané pôdne typy
strednej Európy a Slovenska



Najvýznamnejší vplyv na pôdu tu majú nadmorská výška,
materská hornina, vegetácia a voda
Výsledkom pôsobenia týchto činiteľov je pestrá skladba
pôd
Z nich najviac sa vyskytujú:
v nížinách: černozem, hnedozem
v kotlinách: ilimerizovaná pôda a oglejené pôdy
v pohoriach: hnedé lesné pôdy, rendziny, podzoly, rankre
pri vodných tokoch: nivné pôdy, glejové pôdy, čiernice




Černozeme – najúrodnejšie, v suchých a teplých
oblastiach nížin, vznikli na sprašiach, úrodné
Hnedozeme – lemujú černozeme, pôdy mierne teplého
a vlhkého podnebia, prebieha proces ilimerizácie –
mechanický presun ílovitých častíc presakujúcich
vodou z hornej časti pôdy do spodnej, kde sa
hromadia, sú úrodné
Ilimerizované pôdy (luvizeme) – lemujú hnedozeme vo
vyšších a vlhkejších oblastiach, intenzívny ilimerizačný
proces, vznikli hlavne pod dubovo-hrabovými lesmi,
menej úrodné
Pseudogleje (oglejené pôdy) – v najvlhších častiach
nížin a kotlín, presakujúca zrážková voda narazí v
hĺbke niekoľko dm pod povrchom na málo priepustný
horizont, horná časť sa tým periodicky zamokruje,
málo úrodné pôdy

Hnedé lesné pôdy (kambizeme) – typické pôdy
vrchovín, sú prevládajúcim pôdnym typom strednej
Európy, v lesnatých oblastiach na nekarbonátových
horninách, chemické zvetrávanie primárnych minerálov
uvoľňuje Fe, ktorého zlúčeniny sfarbujú pôdu do hneda,
vhodné pre lesné hospodárstvo

Rendziny – horské pôdy na vápenatých horninách,
hromadenie humusu, skeletnaté, neúrodné

Podzolové pôdy – podzolizačný proces, oblasť
ihličnatých lesov a kosodreviny, neúrodné

Nivné (fluvizeme) a lužné pôdy (čiernice) – pôdy okolia
riek a potokov, čiernice patria medzi najúrodnejšie

Glejové pôdy – lokálny výskyt v miestach blízko
ležiacej podzemnej vody, vrchná časť je mokrá alebo
vlhká, poľnohospodársky ich možno využiť len po
odvodnení
Vybrané pôdne profily - 1
černozem
kambizem
podzol
rendzina
Vybrané pôdne profily - 2
4. Zákonitosti rozšírenia pôd




Hlavné pôdne typy Zeme sa menia s geografickou
šírkou od rovníka k pólom a s nadmorskou výškou od
úpätí k vrcholom
Horizontálna zonálnosť – prejavuje sa mimo pohorí, je to
zákonité rozčlenenie pedosféry na pásma (zóny),
podmienené zmenou makroklimatických podmienok
(teplota, zrážky) v súvislosti so zmenou geografickej
šírky alebo dĺžky
Vertikálna zonálnosť - pôdne typy sa menia so
stúpajúcou nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom
(klesanie teplôt, pribúdanie zrážok)
Azonálne pôdy - nevyvinuté, alebo veľmi málo vyvinuté
pôdy, ktoré sa vyskytujú v rôznych bioklimatických
zónach či pásmach (nivné pôdy, rendziny,...)
Horizontálna zonálnosť
5. Starostlivosť o pôdu a jej
ohrozenie




V poľnohospodársky obrábanej pôde je prirodzený
kolobeh látok, kt. prebieha v pôde, narušený činnosťou
človeka. Zozbieraním úrody plodiny dochádza k strate
väčšej časti biomasy. Stráca sa tu prirodzený zdroj
živín, ktoré je potrebné nahradiť umelo - hnojením.
Hnojením sa dodávajú do pôdy minerálne a organické
látky tak, aby sa vyrovnali straty vzniknuté odobraním
časti biomasy.
Hnojenie sa musí prispôsobiť potrebám konkrétnej
plodiny, pretože každá má iné nároky
Hnojivá možno rozdeliť na prírodné (kravský hnoj,
slepačí trus, močovka, kompost) a umelé (obsahujú
koncentrované minerálne soli s obsahom dôležitých
biogénnych prvkov)
Zelené hnojenie
Pod zeleným hnojením
rozumieme spôsob
organického hnojenia,
pri ktorom sa do pôdy
zaoráva vyprodukovaná
hmota rastlín
pestovaných na tento
účel (ďatelina, lucerna,
hrach, ...) s cieľom
obohatiť pôdu
o organickú hmotu
a živiny. Takto
realizované organické
hnojenie má
mnohostranný účinok na
pôdu a pestované
rastliny
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s
organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety,
lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a
záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria
kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na
živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z
nej odčerpali.
Ohrozenie pôdy






Pôdu v súčasnosti ohrozujú viaceré nepriaznivé
faktory. Medzi najvýznamnejšie patria:
pôdna erózia (vodná a veterná)
zmenšovanie rozlohy kvalitnej pôdy (výstavba miest,
komunikácií, ...)
zmena kvality pôdy neúmerným používaním umelých
hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín
znečistenie životného prostredia (znečistenie ťažkými
kovmi, ropnými produktmi, rádioaktivitou, ...)
kyslé dažde (zmena pôdnej reakcie)
Ohrozenie pôdy hospodárskymi aktivitami
Príklady erózie pôdy v rôznych oblastiach