Koala Medvedíkovitá - Súkromná obchodná akadémia Žiar nad

Download Report

Transcript Koala Medvedíkovitá - Súkromná obchodná akadémia Žiar nad

Súkromná obchodná akadémia, SNP 16, 965 01
Žiar nad Hronom
Austrálske
vačkovce
Obsah:
 Cieľ
 Austrálske vačkovce
 Koala medvedíkovitá
 Kengura Červená
Cieľ
 Cieľom mojej prezentácie je naučiť Vás a
mojich spolužiakov niečo o Austrálskych
vačkovcov (koale a kengure)
 Oboznámiť Vás s ich spôsobom života
Austrálske vačkovce

Najznámejšími vačkovcami a zároveň symbolmi Austrálie sú koala a
kengury.
 Popri nich sa však vyvinulo mnoho ďalších zástupcov tejto živočíšnej
skupiny, medzi ktorými sa podľa spôsobu života a životného prostredia
vyskytujú bylinožravé a mäsožravé druhy, stromové druhy a druhy, ktoré
žijú na zemi.
 Všetky vačkovce sa však vyznačujú rovnakým spôsobom rozmnožovania:
na rozdiel od placentárnych cicavcov, ktorých potomstvo prichádza na
svet úplne vyvinuté, sa vačkovce takmer vždy rodia ako bezmocné
embryá, ktoré dorastajú vo vaku matky dovtedy, kým sú schopné prežiť
mimo matkinho bezpečného útočiska.
Koala medvedíkovitá
Phascolarctos cinereus
Obsah:
 Charakteristika koaly
 Životné prostredie
 Potrava
 Rozmnožovanie
 Spôsob života
 Ochrana koál
Charakteristika koaly:
 Rad – vačkovce
 Čeľaď – kuskusovité
 Meria zhruba 60 – 80 cm, jej hmotnosť je do 16 kg, dĺžka
života maximálne 17 rokov, vrh je zvyčajne 1 mláďa.
Vyskytuje sa v juhovýchodnej a východnej Austrálií. Koaly
sú zavalité zvieratá, majú dlhšie uši a končatiny.
 Srsť koál je mäkká a hodvábna. Brucho a dlhé chlpy
vyrastajúce na uškách sú biele. Na rozdiel od väčšiny
stromových druhov nemá chvost, ale tak ako ostatné
stromové druhy, má zdrsnenú pokožku chodidiel, aby sa
mohla lepšie pohybovať po kôre stromov.
Životné prostredie:
 Koaly sa najčastejšie vyskytujú vo východnej
Austrálií (Queensland, Viktória, Nový Južný
Wales).
Žijú na najvyšších konároch eukalyptových
stromov, ktoré im poskytujú potravu. Iba zriedka
opúšťajú bezpečie stromov a keď, tak len preto, aby
si našli iný strom, nakoľko nevedia preskočiť.
Potrava:
 Domorodci pokrstili tohto vačkovca na „koa-la“, čo znamená „nikdy
nepije“.
 Potravu si hľadajú v noci, vtedy sú najaktívnejšie
 Žerú výlučne eukalyptové listy. Listy eukalyptov obsahujú veľké
množstvo vlákniny a terpeny, ktoré spôsobujú, že eukalypty sú pre
väčšinu zvierat jedovaté. Naopak je v nich len malé množstvo bielkovín a
ich energetická hodnota je nízka.
 Zo zhruba 400 druhov eukalyptov žerú len 20. Za deň zjedia zhruba 1 kg
týchto listov.
 Koala skutočne nepije tekutiny, všetku vodu prijíma v rastlinnej potrave
(výnimkou sú obdobia veľkého sucha, keď ju skutočne môžme vidieť piť
vodu ak má príležitosť).
Rozmnožovanie:
 Pária sa od decembra do marca, teda v lete. Gravidita trvá
35 dňov, potom sa narodí spravidla len jedno mláďa.
 Novonarodená koala váži menej než 1 gram. Vyškriabe sa do
vaku a tam zostáva asi pol roka. Hneď keď vyrastie tak, že už
sa do vaku nevojde, matka ho nosí na chrbte.
 Mladá koala sa osamostatní vo veku okolo jedného roka,
samec pohlavne dospeje v troch až štyroch rokoch, samica o
rok skôr.
Spôsob života a ochrana koál:
• Spôsob života:
 Spôsobom života sa najviac podobajú juhoamerickým leňochom.
Málokedy opúšťa svoj strom, obvykle sa pohybuje veľmi pomaly.
 Dokáže ale skákať zo stromu na strom a dobre pláva. Koaly sú samotári,
s ostatnými koalami sa dorozumievajú hlasitým volaním, ktoré môže byť
počuť až kilometer ďaleko.
• Ochrana koál:
 Koaly boli takmer vyhubené človekom, ktorý ich lovil hlavne pre
kožušinu.
 V súčasnosti sú chránené austrálskou vládou a najväčším rizikom pre
koaly je úbytok vhodných eukalyptových lesov a rozbitie ich teritórií
výstavbou ciest. Koaly sú veľmi náchylné k infekciám
Kengura Červená
Macropus rufus
Obsah:
 Charakteristika kengury
 Životné prostredie
 Potrava
 Rozmnožovanie
 Kengury a ľudia
Charakteristika kengury:
 Dĺžka tela: 75 – 140 cm
Dĺžka chvosta: 65 – 100 cm
Výška: 100 cm a viac
Hmotnosť: 20 – 85 cm
Dĺžka gravidity: 33 dní, vývoj vo vaku 235 dní
Počet mláďat: 1 s hmotnosťou menej ako 1 g
Dĺžka života: viac ako 20 rokov
Potrava: trávy a zelené rastliny
Nepriatelia: dingovia
Spôsob života: sociálny, žije v malých skupinách
Výskyt: suché trávnaté oblasti Austrálie
 Kengury patria medzi primitívne cicavce, ktoré sú charakteristické
svojou postavou. Zadné nohy a svalnatý chvost majú prispôsobené
na skákanie. Slabé predné nohy plnia len podradnú funkciu.
Životné prostredie:
Kengura červená žije iba v Austrálii. Aj napriek
tomu, že je najväčším zo všetkých vačkovcov, živí sa
iba trávou a vetvičkami stromov.
Obývajú suché oblasti vo vnútrozemí kontinentu.
Kengury žijú v stádach, pozostávajúcich zo sto i viac
jedincov, ktoré sa nazývajú „tlupy“. Ku každej
skupine patrí vždy aspoň jeden samec. Ak sa v stáde
vyskytuje viacero samcov, obyčajne spolu bojujú o
vodcovstvo tak, že sa navzájom kopú zadnými
nohami.
Potrava:
 Kengury sú bylinožravce.
Majú viac žalúdkov, vďaka
čomu dokážu stráviť aj
ťažšie stráviteľné rastliny,
čo im umožňuje prežiť aj v
menej zarastených
oblastiach.
Rozmnožovanie:
 Mláďa kengury sa vyvíja vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a
obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v
jednom vrhu.
 Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa
prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so
samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa
neosamostatní, prípadne neuhynie.
 Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi
pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná
kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže
nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a
napije sa mlieka
Kengury a ľudia:
 Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým
Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook.
 Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a
spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v
ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania.
 . V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v
takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným
rúbaním lesov. Počas dlhého obdobia spoločného nažívania lovili ľudia kengury
kvôli mäsu a koži. Medzi chovateľmi dobytka a oviec nie sú populárne, pretože
spásajú vzácnu trávu.
 Aj napriek tomu, že sa vyskytuje sa len vo vnútrozemí Austrálie a ročne sa zabijú
asi 3 milióny kengúr červených patrí tento druh medzi najpočetnejší a nie je
priamo ohrozený vyhubením.
Patrícia Szviteková
II. A