Transcript Opálený - Štátna školská inšpekcia
Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie:
„Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Implementácia modelu hodnotenia na strednú školu
Operačný program:
OP Vzdelávanie
Programové obdobie:
2007-2013 Štátna školská inšpekcia, Staré grunty 52, Bratislava
Názov projektu:
Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy
Kód ITMS projektu:
26140130018
Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole
Prezentácia projektu
, predstavenie monografií Manuál, Model na škole:
kroky vedúce školu k procesu sebahodnotenia
predstavenie otázok – indikátorov pre jednotlivé oblasti sebahodnotenia
cieľ sebahodnotenia
možnosti výberu domén a oblasti sebahodnotenia
Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole
Hľadanie odpovedí na kľúčové otázky
:
Čo získa škola uskutočnením sebahodnotenia?
Ktorú oblasť vybrať? Oblasť v ktorej máme problémy?
Výber oblasti ktorá je pre nás zaujímavá?
Aký bude rozsah toho, čo chceme hodnotiť?
Kto zo zamestnancov sa bude podieľať na procese sebahodnotenia?
Ktoré kroky a v akom časovom termíne budú stanovené?
Výber domén a oblastí
prvotné stanovenie otázok Určenie kvalitárov projektu
, zodpovednosť za organizovanie práce a jej priebeh.
Voľba oblasti realizácie procesu
, na dvoch
všeobecnovzdelávacích predmetov vzdelávania v odborných predmetoch
úsekoch, úsek:
Vznik dvoch pracovných skupín so svojim kvalitárom
doménam a jednotlivým oblastiam: , pracovné skupiny sa v časovom termíne vyjadrili k vybraným doména –
Výstupy a Procesy na úrovni triedy
oblasť –
Študijné výsledky a Kvalita učenia sa a vyučovania
Prvá pracovná skupina
Doména: 1
Výstupy
Oblasť: 1.1
Študijné výsledky
Otázka všeobecná, vznikla upravením ponúknutej otázky z Manuálu :
Získavajú žiaci odborné kompetencie deklarované v profile absolventa Školského vzdelávacieho programu?
Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:
1.
v Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)?
2.
Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch?
Prvá pracovná skupina
3.
Aké percento žiakov v jednotlivých ročníkoch dosiahlo celkovú úroveň požadovaných vedomostí, teda viac ako 50%?
4.
Dosahujú žiaci požadované vedomostí podľa jednotlivých odborných kompetencií?
Cieľ:
zistiť úroveň získaných odborných kompetencií u žiakov deklarovaných v profile absolventa
zistiť úroveň vedomostí žiakov vo vybraných predmetoch, vo zvolených odboroch, tieto percentuálne vyhodnotiť
Druhá pracovná skupina
vytvorila ďalšie dve “
podskupiny
” vzhľadom na výučbu anglického jazyka a nemeckého jazyka na škole
Prvá podskupina
, so zameraním na meranie pokroku žiakov v procese vzdelávania: Doména: 2
Procesy na úrovni triedy
Oblasť: 2.2
Kvalita učenia a vyučovania sa
Otázka všeobecnú, si skupina
nevybrala
Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:
1.
2.
Zhoduje sa hodnotenie žiaka v 9. ročníku ZŠ s hodnotením v 1. ročníku SŠ?
Je miera pokroku žiakov v končiacom ročníku vyššia/ nižšia / vyrovnaná oproti nižším ročníkom?
Druhá pracovná skupina
Druhá podskupina
, so zameraním na meranie úrovne výsledkov: Doména: 1
Výstupy
Oblasť: 1.1
Študijné výsledky
Otázku všeobecnú, si skupina
nevybrala
Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:
1.
Sú výsledky maturitných skúšok reálnym obrazom očakávanej úrovne získaných kompetencií absolventov?
2.
Aká je úroveň výsledkov žiakov v cudzích jazykoch v porovnaní s výsledkami PFEČ MS v celonárodnom testovaní?
Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia
Základný motív rozsiahlej diskusie (kľúčové):
Presné a výsti ž né stanovenie otázok, ich formulácia
, a to vzhľadom na:
cieľ sebahodnotenia
rozsah zberu údajov
voľbu hodnotiacich kritérií
adresnosť vo vzťahu k vyhodnoteniu aktuálneho stavu
Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia
Dôležité a zásadné otázky
, ktoré vznikali v procese voľby a tvorby všeobecných, konkretizujúcich a doplňujúcich otázok:
1.
a Špecifikujú všeobecné otázky jednoznačne oblasť problém, ktorý chceme hodnotiť?
2.
Sú konkretizujúce otázky zamerané skutočne na problém, ktorý chceme sledovať, a ku ktorému vedú výstupy?
Je ich znenie presne určujúce vo vzťahu k tomu čo je naším cieľom?
3.
k Údaje, s ktorými budeme pracovať, sú tie, ktoré nás dovedú cieľu, k tomu, čo sme chceli merať?
4.
Získané údaje budú pre nás hodnotné? Dokážu dať odpoveď na stanovené otázky?
Metódy a nástroje získavania výsledkov
Prvá skupina
, aktivita
Meranie
, zber výsledkov získaných vypracovaním didaktických testov.
Úskalie, kvalitná príprava testov (nástroja):
dosiahnuť merateľné a porovnateľné výsledky
dosiahnuť komplexné a dôveryhodné, nesporné údaje
(validizácia)
Druhá skupina
, aktivita
Zber údajov
, rozbor a analýza existujúcich dokumentov a údajov v nich; metóda
Rozboru dokumentov
, vyhodnocovanie a porovnávanie získaných údajov.
Ani jedna skupina údajov.
nevylúčila možnosť variabilnejšieho využitia získaných
Zbieranie údajov a spracovanie údajov
Priebeh zabezpečili kvalitári.
Charakteristika procesu:
časový rozvrh aktivít
, pridelenie zodpovednosti
denné stretávanie
, konzultovanie, hodnotenie procesu p rvá skupina:
príprava a kompletizácia dotazníkov, meranie v triedach, spracovanie výsledkov (grafické)
d ruhá skupina:
zbieranie údajov, spracovanie výsledkov (grafické)
Analýza a hodnotenie údajov
Stretnutia za účelom:
vyhodnotenia procesu zberu
vyhodnotenia kvality spracovania výsledkov
prejednania postupu vyhodnocovania získaných údajov
zhodnotenia získaných údajov
prejednania možnosti dodatočného spracovania a vyhodnotenia výsledkov
predbežného stanovenia návrhov a odporúčaní
Využitá možnosť elektronického spracovania a vyhodnotenia údajov, vytvoranie tabuliek a grafov.
Stanovenie návrhov a odporúčaní
Spoločné pracovné stretnutia pracovných skupín pod vedením kvalitárov.
Širšia diskusia k:
dosiahnutým výsledkom v konkrétnej oblasti
smerovaniu a definovaniu formulácií ako návrhov a odporúčaní identifikácii možných príčin dosiahnutých výsledkov hľadanie návrhov a odporúčaní:
ktoré je škola schopná zrealizovať
ktoré neznechutia zamestnancov školy, žiakov
u ktorých je vysoký predpoklad efektívnosti
Nebezpečie formulovania opatrení a návrhov všeobecného, neadresného charakteru!!!
Hodnotenie procesu sebahodnotenia
Obe skupiny vyhodnotili proces sebahodnotenia a dosiahnuté výsledky za prospešné pre školu a chcú v ňom pokračovať.
Prvá skupina:
bude pracovať na príprave ďalších testov (nástrojov) za účelom získania prehľadu o (ďalších) nadobudnutých kompetenciách žiakov.
Druhá skupina:
o rok vyhodnotí dosiahnuté výsledky nových maturantov za účelom ich porovnania s výsledkami končiacich žiakov predchádzajúcich ročníkov
Zhrnutie poznatkov
1.
Škola pri prvom sebahodnotení potrebuje dostatočne dlhý čas na oboznámenie sa s materiálom (Model, Manuál, Podkladové štúdie). Tento čas sa dá skrátiť spoluprácou s kritickým priateľom školy, v spolupráci s inou školou a pod.
2.
Škola dokáže pochopiť zmysel/cieľ sebahodnotenia školy, identifikáciu indikátorov/otázok.
3.
Škola nemá problém vybrať si doménu a oblasť v ktorej chce uskutočniť proces sebahodnotenia. Dôležité je správne stanovenie si otázok k dosiahnutiu cieľa, voľba metódy, nástroja, spracovanie údajov, ich analýza a interpretácia.
Zhrnutie poznatkov
4.
Prínosom pre školu je, ak hlavne v procese analýzy dosiahnutých výsledkov a hodnotení spolupracuje s tvorcami monografií sebahodnotenia, kritickým priateľom školy.
5.
Škola v procese sebahodnotenia stále viac hľadala odpovede na otázky v monografiách Model a Manuál (prekonávanie úskalí, konkrétne príklady – tvorba otázok).
Jeden z poznatkov školy a jej zamestnancov
účastníkov procesu sebahodnotenia
Otázka: Ktorá z foriem sebahodnotenia (povinná forma sebahodnotenia/dobrovoľná aktivita) je pre Vás prijateľnejšia
?
Určite dobrovoľná aktivita – sebahodnotenie by malo vychádzať z potrieb školy, malo by byť realizované ako nástroj zvyšovania kvality školy. Povinná forma by mohla znížiť kvalitu a úroveň, lebo učitelia by sa s tým nemuseli stotožniť a nevideli by za tým pomoc na zlepšenie určitých ukazovateľov, ale „nutné zlo“.
Náhľad do projektu
Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov v jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)?
Žiaci v jednotlivých zameraniach dosiahli nasledujúce výsledky
Náhľad do projektu
Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch?
Ako je z grafu evidentné, v každom z vybraných predmetov dosahuje viac ako polovica žiakov požadovanú vedomostnú úroveň, teda nad 50%.