Transcript Sémantický diferenciál

Sémantický diferenciál
Sémantický diferenciál
• je výskumná metóda zameraná na
zisťovanie toho, ako ľudia vnímajú pojmy.
Význam pojmov
– Denotatívny (zjavný, všeobecne platný)
– Konotatívny (skrytý, subjektívny)
Sémantický priestor – 3 dimenzie
• Dimenzia hodnotenia – aký dojem vyvoláva
pojem: dobrý, príjemný, alebo naopak zlý,
nepríjemný, odpudzujúci.
• Dimenzia sily – či pôsobí ako dominantný, silný,
alebo naopak ako slabý, nevýrazný.
• Dimenzia aktivity – či je pojem vyjadrením
dynamiky, aktivity, alebo pôsobí skôr pokojne,
pasívne.
Sémantický diferenciál
• sa využíva pri prieskume trhu, zisťovaní verejnej mienky,
v reklame.
• V pedagogike – vnímanie pojmov, napr. školský rok,
prázdniny, známky, odmeny, tresty a i.
• Porovnať rôzne skupiny respondentov, napr. ženy a
muži, deti a dospelí a pod.
• Autor – Charles Osgood.
• je štandardizovaná metóda, ale podľa potreby ju môžete
modifikovať.
• Pôvodný sémantický diferenciál vytvorený Ch.
Osgoodom tvorí 50 bipolárnych sedemstupňových škál
na posúdenie pojmov.
• Forma: podnetové slovo a bipolárne škály
Postup pri tvorbe sémantického
diferenciálu
1. Výber pojmov, ktoré chcete hodnotiť.
2. Vyberte vhodný počet stupňov škál, väčšinou sa používa 7 stupňov.
Pre deti je vhodné použiť škálu s menším počtom stupňov, napr. 3bodovú.
3. Určte vhodné bipolárne adjektíva.
V pedagogike sa používa hlavne hodnotiaca dimenzia. Je dôležité,
aby adjektíva boli relevantné k pojmu, t.j. musia sa k nemu
obsahovo vzťahovať,
napr. pre pojem "učiteľ" sú relevantné adjektíva kompetentný –
nekompetentný, aktívny – pasívny apod.
Osgood navrhuje používať aj vzdialenejšie adjektíva, pretože ide
vlastne o projektívnu techniku , napr. sladký – slaný, horúci –
studený a pod.
4. Adjektíva usporiadajte do formy bipolárnej škály.
5. Pre porovnanie viacerých pojmov zostaviť dva rovnaké profily. Oba
profily musia obsahovať rovnaké adjektíva, aby ste ich mohli
navzájom porovnávať.
Vyhodnotenie
Hodnotenie pojmu robí respondent označením na škále.
Vyznačí, do akej miery spája pojem s danými adjektívami.
Vyhodnotenie matematicko-štatistickými metódami:
(A) Priemerné hodnoty jednotlivých položiek
(B) Priemerné hodnoty jednotlivých pojmov podľa troch dimenzií
(C) Znázornenie v trojdimenzionálnom sémantickom priestore
(D) Smerodajné odchýlky
(E) D-štatistika
(A) Priemerné hodnoty jednotlivých
položiek
Priemerné hodnoty – pri každej položke zrátate hodnoty,
ktoré uviedli respondenti a vydelíte ich počtom
respondentov.
X = priemer
X1 = hodnota prvej položky
X2 = hodnota druhej položky
Xn = hodnota poslednej položky
n = počet respondentov
(B) Priemerné hodnoty jednotlivých
pojmov podľa troch dimenzií
• zrátate priemerné hodnoty
položiek každej dimenzie a
vydelíte počtom položiek v
tejto dimenzii.
• čím budú vyššie hodnoty,
tým je hodnotenie
negatívnejšie.
(1 = pozitívne hodnotenie
a 7 = negatívne
hodnotenie).
• pojem trest na dimenzii
hodnotenia bol
respondentmi hodnotený
výrazne negatívne, pretože
dosiahol priemernú
hodnotu 6,72.
Položka
Priemerná hodnota
č. 1
6,1
č. 5
7,2
č. 6
5,8
č. 8
7,6
č. 13
6,9
(C) Znázornenie v 3D sémantickom
priestore
DIEVČATÁ
CHLAPCI
ODMENA
TREST
ODMENA
TREST
2
4,2
1,5
6,7
• sily
3,7
5,5
1,2
6,6
• aktivity
3,2
3,6
2,3
6,5
Dimenzia
• hodnotenia
Pojem odmena vnímajú respondenti pozitívne z hľadiska všetkých troch dimenzií.
Odmena je chápaná ako dobrý, silný a aktívny pojem. Trest respondenti vnímajú ako
zlý, slabý a pasívny pojem.
Na základe výsledkov možno povedať, že pojem odmena je respondentmi
interpretovaný ako dobrý, do istej miery aj ako silný a aktívny.
Najvýraznejšie je negatívne vnímanie chlapcami z hľadiska všetkých troch dimenzií,
pojem trest nevnímajú ako dobrý, silný ani aktívny. Dievčatá pojem trest vnímajú
priemerne, o niečo pozitívnejšie ako chlapci, ako priemerne dobrý, silný a aktívny.
Pojmy odmena a trest vnímajú respondenti ako významovo výrazne odlišné, pretože
sú v sémantickom priestore od seba veľmi vzdialené.
(D) Smerodajné odchýlky
• do akej miery sú jednotlivé merané hodnoty okolo strednej hodnoty.
Čím je smerodajná odchýlka menšia, tým bližšie sú merané hodnoty
∂ = smerodajná odchýlka
X = priemerná hodnota pojmu
x1 = hodnota prvej položky
x2 = hodnota druhej položky
xn = hodnota poslednej položky
n = počet položiek okolo strednej hodnoty. Znamená to, že pojem bol
hodnotený všetkými respondentmi podobne, rozptyl bol menší.
(E) D-štatistika
• do akej miery sú skúmané pojmy totožné
D = vzdialenosť medzi pojmami
a = pojem 1
b = pojem 1
Príklad vyhodnotenia
Cieľ – porovnať, ako vnímajú pojmy "ideálny
učiteľ" a "skutočný učiteľ" nasledovné 3
skupiny respondentov:
1. skupina: žiaci vo veku 9-13 (30 respondentov),
2. skupina: rodičia (30 respondentov),
3. skupina: učitelia (30 respondentov).
IDEÁLNY UČITEĽ
Dimenzia
hodnotenia sily
SKUTOČNÝ UČITEĽ
aktivity
hodnotenia
sily
aktivity
ŽIACI
1,8
1,4
2,2
6,4
5,4
4,4
RODIČIA
2,6
1,8
1,8
4,6
3,2
3,4
UČITELIA
3,4
2,6
2,6
2,8
3,2
3,2
Ideálny učiteľ je vo všetkých troch dimenziách hodnotený žiakmi viac pozitívne na
rozdiel od skutočného učiteľa, ktorého vnímajú výrazne negatívne.
Rodičia ohodnotili ideálneho učiteľa aj skutočného učiteľa skôr priemerne na
oboch dimenziách. Oba pojmy umiestnili v sémantickom priestore blízko seba a
vnímajú ich ako priemerne dobré a silné.
Najmenšie rozdiely medzi ideálnym a skutočným učiteľom vidno v hodnotení
učiteľov, ktorí tieto pojmy chápu ako významovo podobné. Skutočného učiteľa
ohodnotili ako pojem dobrý a silný. Naopak, pojem ideálny učiteľ vnímajú ako
priemerne dobrý a silný.
IDEÁLNY UČITEĽ
Priemerná
hodnota
SKUTOČNÝ UČITEĽ
Smerodajná Priemerná
odchýlka
hodnota
Smerodajná
odchýlka
ŽIACI
1,8
0,77
5,4
2,34
RODIČIA
2,07
0,93
3,73
1,57
UČITELIA
2,8
1,79
3,07
0,99
IDEÁLNY UČITEĽ – SKUTOČNÝ UČITEĽ
žiaci
D
15,36
rodičia
učitelia
IDEÁLNY UČITEĽ
žiaci - rodičia
9,22
7,07
D
4,24
žiaci - učitelia
rodičia - učitelia
SKUTOČNÝ UČITEĽ
7
6,08
D
žiaci - rodičia
8,77
žiaci - učitelia
rodičia - učitelia
11,45
7,21