Transcript Výskumný

Výskumný proces a jeho fázy
Prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc.
Prednáška – Vedecká príprava, 2011-2012
Publikácia
Výsledky
Aztécka pyramída
Výskum
Plán výskumu
Met odika
C i e ľ
p r á c e
H y p o t é z a
P r e ľ a d
V ý
b
e
l i t e r a t ú r y
r
t
é
m
y
Práca vedca vyjadrená graficky
Veda je oveľa viac myslením než poznaním
Carl Sagan
Bol priekopníkom v exobiológii a podporoval program hľadania
mimozemskej inteligencie
Veda pozostáva zo zoskupovania
faktov, z ktorých môžu byť vytvorené
všeobecné zákonitosti alebo závery
Charles Darwin
Vedecko-výskumná činnosť
– systém na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich
fáz a krokov
Fázy výskumného procesu
I. Koncepčná fáza
II. Fáza spracovania návrhu a plánu výskumu
III. Empirická fáza
IV. Analytická fáza
V. Diseminačná fáza
V uvedenom poradí sa fázy výskumu najčastejšie používajú
I. Koncepčná fáza výskumného procesu
• Je prvou fázou výskumného procesu (VP)
• Je tvorbou obsahu a štruktúry VP
Pozostáva zo 4 krokov:
1. Formulovanie a vymedzenie vedeckého problému(VEPRO)
2. Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO
3. Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia VEPRO
4. Sformulovanie hypotézy (hypotéz), ktoré majú byť výskumom
falzifikované/verifikované
1. krok: Formulovanie a vymedzenie VP
A. Einstein:
„ Ak by som mal k dispozícii jednu hodinu na zvládnutie
problému, od ktorého závisí môj život, venoval by som
40 min jeho štúdiu, 15 min jeho analýze a 5 min jeho
riešeniu“
• Formulovanie a vymedzenie VEPRO je intelektuálne
najnáročnejšia časť vedeckej práce
• Kto má predpoklady zvládnuť takúto činnosť?
– ten, kto má kvalitné vedomosti v príslušnom odbore,
v hraničných odboroch a široký všeobecný rozhľad,
– ten, kto je zvedavý, kreatívny, vie a chce myslieť, je schopný
prijímať a spracovať informácie, je emocionálny, má pevnú
vôľu a vytrvalosť
Ako sa vedecký problém identifikuje a formuluje?
– náhodne pozorovaný jav, ktorý nevieme vysvetliť
– cieleným štúdiom je identifikovaná medzera v komplexe
súčasných vedomostí
– zistenie rozporu medzi faktami zistenými experimentátorom
(inými výskumníkmi) a súčasne platnými faktami, hypotézami,
vysvetleniami
Vymedzenie vedeckého problému
– uvažovanie o možných príčinách pozorovaného javu
– sformulovanie pracovnej hypotézy
– uvažovanie o riešiteľnosti VEPRO
– uvažovanie o metódach, ktoré je treba použiť na
riešenie pozorovaného javu
Niektoré vlastnosti potenciálneho objaviteľa VEPRO
- Nekonvenčný spôsob myslenia
- Schopnosť pochybovať o platných „pravdách“
- Schopnosť sformulovať a verejne prezentovať svoje
pochybnosti, myšlienky
- Zvedavosť
- Schopnosť nedať sa „zotročiť“ módnymi hypotézami a teóriami
- Schopnosť uchovať si slobodné myslenie aj vo sfére vplyvu
silných osobností
- Štúdium odbornej literatúry aj beletrie
- Vytrvalosť pri hľadaní VEPRO a jeho definovaní
- Schopnosť „zhodiť klapky z očí“
- Kreativita, výborná pamäť, emocionalita, pevná vôľa
 Hľadanie, definovanie a vymedzenie vedeckého problému
sú kroky, ktoré do značnej miery rozhodujú o tom, aký dôležitý,
významný bude vedecký problém pre rozvoj poznania
v príslušnom, resp. v súvisiacich vedných odboroch. Napr.
– odhalenie „veľkého“ VEPRO  prelomové, zásadne nove poznatky
(„nobelovky“)
- Nobelova cena 2008 virológom za objavenie „papiloma vírusu“,
a vírusu HIV
- Objav molekulovej štruktúry DNA Crickom,Watsonom a Wilkinsonom
– odhalenie „malého“ VEPRO  využitie poznatkov z veľkého objavu a
jeho aplikácia na riešenie čiastkových
problémov
Ako sa vedecký problém odhaľuje a formuluje?
– náhodne pozorovaný jav, ktorý nevieme vysvetliť
– cieleným štúdiom je identifikovaná medzera v komplexe
súčasných vedomostí
– zistenie rozporu medzi faktami získanými experimentátorom (inými
výskumným pracovníkom)
a súčasne platnými faktami, hypotézami, vysvetleniami
Vymedzenie vedeckého problému
– uvažovanie o možných príčinách pozorovaného javu
– sformulovanie pracovnej hypotézy
– uvažovanie o riešiteľnosti VEPRO
– uvažovanie o metódach, ktoré je treba použiť na riešenie
pozorovaného javu
2. krok: Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO
Načo je tento krok potrebný?
• na zozbieranie všetkých relevantných informácií o danom
probléme:
- bol už niekým rovnaký problém identifikovaný,
resp. riešený?
- ak áno, sú výsledky tohto riešenia akceptovateľné alebo
o ich platnosti pochybujeme?
• Vhodným zdrojom takýchto informácií sú prehľadové
články v renomovaných časopisoch
• Výsledkom tejto práce je spresnenie a špecifikovanie
vedeckého problému  problém je treba riešiť, alebo
 problém už nie je problémom
3. krok: Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia
VEPRO
• Pred praktickým uskutočnením výskumu je nutné vytvoriť
jeho teoretickú konštrukciu (abstraktný model výskumu)
Načo je to dobré?
- umožňuje výskumníkovi nachádzať netradičné spôsoby
riešenia problému
- umožňuje vedcovi dôsledne si premyslieť každý detail,
každý krok výskumného procesu
- dobrá teoretická konštrukcia výskumu ušetrí vedcovi čas,
peniaze a zbytočné napätie v priebehu riešenia problému
4. krok: Formulovanie hypotézy (hypotéz)
• Hypotéza je výtvorom tvorivého ducha vedeckého
pracovníka
• Jej obsahom je racionálny predpoklad o možnej
príčine pozorovaného javu
• Hypotéza je zdrojom otázok, na ktoré by mal dať
odpoveď výskumný proces – tieto odpovede buď
podporia alebo oslabia pravdivosť hypotézy
• Výskumný proces nikdy nedokáže pravdivosť hypotézy bez
zvyšku, ale vždy len s určitým stupňom pravdepodobnosti,
resp. vierohodnosti
Vedecký pracovník, ktorý nemá pochybnosti o výsledkoch svojho
(iných výskumníkov) výskumu, nie je skutočným vedeckým pracovníkom!
II. Fáza spracovania plánu výskumu
• Ide o vypracovanie všeobecného plánu výskumu
Do neho patria kroky:
– výber objektov, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie výskumu (probandi,
pacienti, experimentálne zvieratá, prístroje, elektronické a iné
modely...)
– výber metód vhodných na riešenie VEPRO
– výber metodík a prístrojového vybavenia
– vypracovanie protokolov výskumu
– definovanie kontrolných mechanizmov
– spracovanie plánu pilotnej štúdie (predpokusu)
– výber vhodných štatistických metód
– stanovenie finančných, materiálnych, personálnych, priestorových a
časových podmienok nutných pre úspešný priebeh výskumu
a) Výber objektov
- ľudia: zdraví, pacienti, deti, dospelí, muži, ženy,
vekové skupiny, so špecifickým druhom choroby,
vytvoriť výberový súbor
- zvieratá: druh, vek, pohlavie, s modelovou chorobou,
knock-out, knock-in, SPF, anestézia, bdelé
b) Výber metód,
- kvalitatívne, kvantitatívne,
- fyziologické, biochemické, genetické, invazívne,
neinvazívne
c) Prístrojové vybavenie - technológie
d) Protokol výskumu
- presný popis všetkých údajov o priebehu výskumu
e) Kontrolné mechanizmy
- autokontrola
- peer-review
- pilotná štúdia
- kontrola technických parametrov výskumnej
technológie
f) Spracovanie plánu pilotnej štúdie
- eliminovať prípadné obsahové, technické,
ekonomické, časové nedostatky výskumného projektu
- otestovať fungovanie protokolov
- spresniť plán výskumu
g) Výber metód hodnotenia výsledkov výskumu
- vybrať vhodné technické prostriedky na získanie
potrebných údajov
- vybrať štatistické metódy
h) Stanovenie ďalších podmienok pre priebeh výskumu
- finančných
- materiálnych
- priestorových
- personálnych
- špeciálnych
III. Empirická fáza výskumného procesu
Empíria – skúsenosť vychádzajúca zo skutočnosti
Empirický – založený na skúsenosti, vychádzajúci zo skutočnosti
 fáza uskutočňovania výskumu,
 fáza získavania, triedenia, hodnotenia a kategorizácie
výsledkov
Jej prvou časťou môže byť pilotná štúdia
-dolaďovanie výskumného projektu
Primárnou a najdôležitejšou požiadavkou tejto fázy je
získanie objektívnych údajov.
Podmienky:
Výskumní pracovníci musia:
- byť erudovaní v používaní výskumných metodík
- musia mať manuálne a mentálne zručnosti,
- musia byť skúsení
- stanovenie miesta uskutočnenia výskumu...
Ciele:
1) Produkcia výsledkov
Výsledky vo forme: 1) kvalitatívnych údajov
2) kvantitatívnych údajov
a) v analógovej forme
b) v digitálnej forme
● Predpoklady pre získanie pravdivých výsledkov
- použiť citlivé a pre daný cieľ relevantné metodiky
- presne dodržiavať protokol stanovený pre daný
výskum
- minimalizovať možnosť subjektívneho vplyvu
výskumných pracovníkov na produkované údaje
• Spôsob realizácie výskumu a organizácia zberu dát
významne ovplyvňuje kvalitu a množstvo získaných
údajov
– Je nutné použiť postupy, ktoré zabezpečia čo najvyšší stupeň
objektívnosti produkovaných údajov - najmä vtedy, keď sa na
tom istom výskume zúčastňujú viacerí pracovníci z toho istého
pracoviska alebo z rôznych domácich a zahraničných pracovísk
● Zdroje výsledkov:
– pozorovanie, rozhovor, dotazník
– experiment, klinická štúdia
– modely: matematický, elektronický, biologický,
fyzikálny, mechanický...
Produkcia kvalitatívnych údajov
Druhy vedeckých údajov kvalitatívnej povahy:
- bolesť, únava, dýchavica, pocit tepla, pocit chladu, parestézie,
závrať, strach, zlosť, apatia, pocit mrazenia, kvalita života,
údaje získané „sebaopisom“
Produkcia kvantitatívnych údajov
Druhy vedeckých údajov kvantitatívnej povahy:
- biochemické, elektrofyziologické, ultrazvukové, rtg a ďalšie druhy
údajov, ktoré boli získané meracími a záznamovými zariadeniami
v digitálnej alebo analógovej forme
Pre produkciu kvantitatívnych údajov treba:
● Použiť prístroje a zariadenia, parametre ktorých sú vzájomne
porovnateľné s prístrojmi používanými v iných laboratóriách pri
podobných výskumoch:
- prístroje a zariadenia musia mať porovnateľné technické
parametre
- prístroje a zariadenia použité v jednej multicentrickej štúdii
by mali byť od rovnakého výrobcu (ideál)
2) Zber údajov
● Na zabezpečenie efektívnosti zberu údajov treba stanoviť
jeho racionálnu organizáciu:
- časovú charakteristiku zberu údajov – priebežne, na konci
výskumu, denná doba, ročná doba...
- personálne zabezpečenie – inštruovať zberateľov, ich počet, nároky
na úroveň vzdelania, ďalšie nároky
- materiálne zabezpečenie – média na ukladanie a archiváciu údajov,
spôsob premeny analógových údajov
na digitálne...
3) Príprava údajov na ďalšie spracovanie
– kontrola úplnosti a správnosti údajov - ich klasifikácia, vyradenie
pochybných údajov, doplnenie chýbajúcich údajov,
– kontrola reprezentatívnosti súboru – nevhodne vybraní pacienti,
zvieratá musia byť zo súboru vyradení,
– uskutočniť kódovanie údajov - preniesť údaje do počítačov...
IV. Analytická fáza
• Táto fáza pozostáva:
a) z analýzy získaných dát formou:
– kvantitatívnej analýzy – ak sú k dispozícii kvantitatívne údaje
– kvalitatívnej analýzy – ak sa hodnotia kvalitatívne parametre
– štatistickej analýzy dát – popisná a iné druhy štatistiky
b) z interpretácie dosiahnutých výsledkov
• Metódy používané v analytickej fáze výskumu:
– systematické spracovanie VÚ: - klasifikácia = triedenie výsledkov
(tvorba tried, množín, kategórií podľa charakteristických vlastností –
empirické indikátory, znaky)
– porovnávanie: - s vlastnými výsledkami z predchádzajúcich pokusov
- s výsledkami iných výskumníkov
– korelácie: - hľadanie kauzálnych súvislostí medzi
skúmanými parametrami
- kvalitatívne a kvantitatívne korelácie
- korelačný koeficient (0 = žiadna korelácia
1 = maximálna korelácia)
- jednoduchá – medzi 2 kvantitatívnymi znakmi
- mnohonásobná – medzi viacerými kvantit. znakmi
- lineárne a nelineárne (priamka, krivka)
- priame = pozitívne, neprime = negatívne
– indukcia: - hľadanie zovšeobecňujúceho záveru na
základe neúplného počtu údajov
- záver, tvrdenie má len pravdepodobnostnú
výpovednú hodnotu
V. Diseminačná fáza
• Ide o publikovanie výsledkov výskumu
• Formy diseminácie:
– záverečná správa o výskume
– prednáška alebo poster na vedeckej, resp. odbornej
konferencii alebo kongrese
– publikovanie vo vedeckých časopisoch
– použitie výsledkov výskumu v praxi
• Je potrebné zvažovať kde a ako prezentovať
výsledky výskumu
Alternatívna medicína
 Zdravotnícke alebo lekárske praktiky sa nazývajú "alternatívne",
ak sú založené na netestovaných, netradičných alebo nevedeckých
princípoch, metódach, zákrokoch alebo vedomostiach.
 "Alternatívna" medicína je často založená na metafyzických
predstavách a často je protivedecká. Pretože skutočne "alternatívne"
lekárske praktiky by boli také, o ktorých sa vie, že sú rovnako alebo
aspoň približne rovnako účinné, väčšina "alternatívnych" zdravotných
metód nie je v skutočnosti "alternatívou".
 Ak sa "alternatívne" liečebné metódy používajú spolu s tradičnou
medicínou, označujú sa ako "doplnková" liečba.