Transcript Výskumný
Výskumný proces a jeho fázy
Prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc.
Prednáška – Vedecká príprava, 2011-2012
Publikácia
Výsledky
Aztécka pyramída
Výskum
Plán výskumu
Met odika
C i e ľ
p r á c e
H y p o t é z a
P r e ľ a d
V ý
b
e
l i t e r a t ú r y
r
t
é
m
y
Práca vedca vyjadrená graficky
Veda je oveľa viac myslením než poznaním
Carl Sagan
Bol priekopníkom v exobiológii a podporoval program hľadania
mimozemskej inteligencie
Veda pozostáva zo zoskupovania
faktov, z ktorých môžu byť vytvorené
všeobecné zákonitosti alebo závery
Charles Darwin
Vedecko-výskumná činnosť
– systém na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich
fáz a krokov
Fázy výskumného procesu
I. Koncepčná fáza
II. Fáza spracovania návrhu a plánu výskumu
III. Empirická fáza
IV. Analytická fáza
V. Diseminačná fáza
V uvedenom poradí sa fázy výskumu najčastejšie používajú
I. Koncepčná fáza výskumného procesu
• Je prvou fázou výskumného procesu (VP)
• Je tvorbou obsahu a štruktúry VP
Pozostáva zo 4 krokov:
1. Formulovanie a vymedzenie vedeckého problému(VEPRO)
2. Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO
3. Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia VEPRO
4. Sformulovanie hypotézy (hypotéz), ktoré majú byť výskumom
falzifikované/verifikované
1. krok: Formulovanie a vymedzenie VP
A. Einstein:
„ Ak by som mal k dispozícii jednu hodinu na zvládnutie
problému, od ktorého závisí môj život, venoval by som
40 min jeho štúdiu, 15 min jeho analýze a 5 min jeho
riešeniu“
• Formulovanie a vymedzenie VEPRO je intelektuálne
najnáročnejšia časť vedeckej práce
• Kto má predpoklady zvládnuť takúto činnosť?
– ten, kto má kvalitné vedomosti v príslušnom odbore,
v hraničných odboroch a široký všeobecný rozhľad,
– ten, kto je zvedavý, kreatívny, vie a chce myslieť, je schopný
prijímať a spracovať informácie, je emocionálny, má pevnú
vôľu a vytrvalosť
Ako sa vedecký problém identifikuje a formuluje?
– náhodne pozorovaný jav, ktorý nevieme vysvetliť
– cieleným štúdiom je identifikovaná medzera v komplexe
súčasných vedomostí
– zistenie rozporu medzi faktami zistenými experimentátorom
(inými výskumníkmi) a súčasne platnými faktami, hypotézami,
vysvetleniami
Vymedzenie vedeckého problému
– uvažovanie o možných príčinách pozorovaného javu
– sformulovanie pracovnej hypotézy
– uvažovanie o riešiteľnosti VEPRO
– uvažovanie o metódach, ktoré je treba použiť na
riešenie pozorovaného javu
Niektoré vlastnosti potenciálneho objaviteľa VEPRO
- Nekonvenčný spôsob myslenia
- Schopnosť pochybovať o platných „pravdách“
- Schopnosť sformulovať a verejne prezentovať svoje
pochybnosti, myšlienky
- Zvedavosť
- Schopnosť nedať sa „zotročiť“ módnymi hypotézami a teóriami
- Schopnosť uchovať si slobodné myslenie aj vo sfére vplyvu
silných osobností
- Štúdium odbornej literatúry aj beletrie
- Vytrvalosť pri hľadaní VEPRO a jeho definovaní
- Schopnosť „zhodiť klapky z očí“
- Kreativita, výborná pamäť, emocionalita, pevná vôľa
Hľadanie, definovanie a vymedzenie vedeckého problému
sú kroky, ktoré do značnej miery rozhodujú o tom, aký dôležitý,
významný bude vedecký problém pre rozvoj poznania
v príslušnom, resp. v súvisiacich vedných odboroch. Napr.
– odhalenie „veľkého“ VEPRO prelomové, zásadne nove poznatky
(„nobelovky“)
- Nobelova cena 2008 virológom za objavenie „papiloma vírusu“,
a vírusu HIV
- Objav molekulovej štruktúry DNA Crickom,Watsonom a Wilkinsonom
– odhalenie „malého“ VEPRO využitie poznatkov z veľkého objavu a
jeho aplikácia na riešenie čiastkových
problémov
Ako sa vedecký problém odhaľuje a formuluje?
– náhodne pozorovaný jav, ktorý nevieme vysvetliť
– cieleným štúdiom je identifikovaná medzera v komplexe
súčasných vedomostí
– zistenie rozporu medzi faktami získanými experimentátorom (inými
výskumným pracovníkom)
a súčasne platnými faktami, hypotézami, vysvetleniami
Vymedzenie vedeckého problému
– uvažovanie o možných príčinách pozorovaného javu
– sformulovanie pracovnej hypotézy
– uvažovanie o riešiteľnosti VEPRO
– uvažovanie o metódach, ktoré je treba použiť na riešenie
pozorovaného javu
2. krok: Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO
Načo je tento krok potrebný?
• na zozbieranie všetkých relevantných informácií o danom
probléme:
- bol už niekým rovnaký problém identifikovaný,
resp. riešený?
- ak áno, sú výsledky tohto riešenia akceptovateľné alebo
o ich platnosti pochybujeme?
• Vhodným zdrojom takýchto informácií sú prehľadové
články v renomovaných časopisoch
• Výsledkom tejto práce je spresnenie a špecifikovanie
vedeckého problému problém je treba riešiť, alebo
problém už nie je problémom
3. krok: Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia
VEPRO
• Pred praktickým uskutočnením výskumu je nutné vytvoriť
jeho teoretickú konštrukciu (abstraktný model výskumu)
Načo je to dobré?
- umožňuje výskumníkovi nachádzať netradičné spôsoby
riešenia problému
- umožňuje vedcovi dôsledne si premyslieť každý detail,
každý krok výskumného procesu
- dobrá teoretická konštrukcia výskumu ušetrí vedcovi čas,
peniaze a zbytočné napätie v priebehu riešenia problému
4. krok: Formulovanie hypotézy (hypotéz)
• Hypotéza je výtvorom tvorivého ducha vedeckého
pracovníka
• Jej obsahom je racionálny predpoklad o možnej
príčine pozorovaného javu
• Hypotéza je zdrojom otázok, na ktoré by mal dať
odpoveď výskumný proces – tieto odpovede buď
podporia alebo oslabia pravdivosť hypotézy
• Výskumný proces nikdy nedokáže pravdivosť hypotézy bez
zvyšku, ale vždy len s určitým stupňom pravdepodobnosti,
resp. vierohodnosti
Vedecký pracovník, ktorý nemá pochybnosti o výsledkoch svojho
(iných výskumníkov) výskumu, nie je skutočným vedeckým pracovníkom!
II. Fáza spracovania plánu výskumu
• Ide o vypracovanie všeobecného plánu výskumu
Do neho patria kroky:
– výber objektov, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie výskumu (probandi,
pacienti, experimentálne zvieratá, prístroje, elektronické a iné
modely...)
– výber metód vhodných na riešenie VEPRO
– výber metodík a prístrojového vybavenia
– vypracovanie protokolov výskumu
– definovanie kontrolných mechanizmov
– spracovanie plánu pilotnej štúdie (predpokusu)
– výber vhodných štatistických metód
– stanovenie finančných, materiálnych, personálnych, priestorových a
časových podmienok nutných pre úspešný priebeh výskumu
a) Výber objektov
- ľudia: zdraví, pacienti, deti, dospelí, muži, ženy,
vekové skupiny, so špecifickým druhom choroby,
vytvoriť výberový súbor
- zvieratá: druh, vek, pohlavie, s modelovou chorobou,
knock-out, knock-in, SPF, anestézia, bdelé
b) Výber metód,
- kvalitatívne, kvantitatívne,
- fyziologické, biochemické, genetické, invazívne,
neinvazívne
c) Prístrojové vybavenie - technológie
d) Protokol výskumu
- presný popis všetkých údajov o priebehu výskumu
e) Kontrolné mechanizmy
- autokontrola
- peer-review
- pilotná štúdia
- kontrola technických parametrov výskumnej
technológie
f) Spracovanie plánu pilotnej štúdie
- eliminovať prípadné obsahové, technické,
ekonomické, časové nedostatky výskumného projektu
- otestovať fungovanie protokolov
- spresniť plán výskumu
g) Výber metód hodnotenia výsledkov výskumu
- vybrať vhodné technické prostriedky na získanie
potrebných údajov
- vybrať štatistické metódy
h) Stanovenie ďalších podmienok pre priebeh výskumu
- finančných
- materiálnych
- priestorových
- personálnych
- špeciálnych
III. Empirická fáza výskumného procesu
Empíria – skúsenosť vychádzajúca zo skutočnosti
Empirický – založený na skúsenosti, vychádzajúci zo skutočnosti
fáza uskutočňovania výskumu,
fáza získavania, triedenia, hodnotenia a kategorizácie
výsledkov
Jej prvou časťou môže byť pilotná štúdia
-dolaďovanie výskumného projektu
Primárnou a najdôležitejšou požiadavkou tejto fázy je
získanie objektívnych údajov.
Podmienky:
Výskumní pracovníci musia:
- byť erudovaní v používaní výskumných metodík
- musia mať manuálne a mentálne zručnosti,
- musia byť skúsení
- stanovenie miesta uskutočnenia výskumu...
Ciele:
1) Produkcia výsledkov
Výsledky vo forme: 1) kvalitatívnych údajov
2) kvantitatívnych údajov
a) v analógovej forme
b) v digitálnej forme
● Predpoklady pre získanie pravdivých výsledkov
- použiť citlivé a pre daný cieľ relevantné metodiky
- presne dodržiavať protokol stanovený pre daný
výskum
- minimalizovať možnosť subjektívneho vplyvu
výskumných pracovníkov na produkované údaje
• Spôsob realizácie výskumu a organizácia zberu dát
významne ovplyvňuje kvalitu a množstvo získaných
údajov
– Je nutné použiť postupy, ktoré zabezpečia čo najvyšší stupeň
objektívnosti produkovaných údajov - najmä vtedy, keď sa na
tom istom výskume zúčastňujú viacerí pracovníci z toho istého
pracoviska alebo z rôznych domácich a zahraničných pracovísk
● Zdroje výsledkov:
– pozorovanie, rozhovor, dotazník
– experiment, klinická štúdia
– modely: matematický, elektronický, biologický,
fyzikálny, mechanický...
Produkcia kvalitatívnych údajov
Druhy vedeckých údajov kvalitatívnej povahy:
- bolesť, únava, dýchavica, pocit tepla, pocit chladu, parestézie,
závrať, strach, zlosť, apatia, pocit mrazenia, kvalita života,
údaje získané „sebaopisom“
Produkcia kvantitatívnych údajov
Druhy vedeckých údajov kvantitatívnej povahy:
- biochemické, elektrofyziologické, ultrazvukové, rtg a ďalšie druhy
údajov, ktoré boli získané meracími a záznamovými zariadeniami
v digitálnej alebo analógovej forme
Pre produkciu kvantitatívnych údajov treba:
● Použiť prístroje a zariadenia, parametre ktorých sú vzájomne
porovnateľné s prístrojmi používanými v iných laboratóriách pri
podobných výskumoch:
- prístroje a zariadenia musia mať porovnateľné technické
parametre
- prístroje a zariadenia použité v jednej multicentrickej štúdii
by mali byť od rovnakého výrobcu (ideál)
2) Zber údajov
● Na zabezpečenie efektívnosti zberu údajov treba stanoviť
jeho racionálnu organizáciu:
- časovú charakteristiku zberu údajov – priebežne, na konci
výskumu, denná doba, ročná doba...
- personálne zabezpečenie – inštruovať zberateľov, ich počet, nároky
na úroveň vzdelania, ďalšie nároky
- materiálne zabezpečenie – média na ukladanie a archiváciu údajov,
spôsob premeny analógových údajov
na digitálne...
3) Príprava údajov na ďalšie spracovanie
– kontrola úplnosti a správnosti údajov - ich klasifikácia, vyradenie
pochybných údajov, doplnenie chýbajúcich údajov,
– kontrola reprezentatívnosti súboru – nevhodne vybraní pacienti,
zvieratá musia byť zo súboru vyradení,
– uskutočniť kódovanie údajov - preniesť údaje do počítačov...
IV. Analytická fáza
• Táto fáza pozostáva:
a) z analýzy získaných dát formou:
– kvantitatívnej analýzy – ak sú k dispozícii kvantitatívne údaje
– kvalitatívnej analýzy – ak sa hodnotia kvalitatívne parametre
– štatistickej analýzy dát – popisná a iné druhy štatistiky
b) z interpretácie dosiahnutých výsledkov
• Metódy používané v analytickej fáze výskumu:
– systematické spracovanie VÚ: - klasifikácia = triedenie výsledkov
(tvorba tried, množín, kategórií podľa charakteristických vlastností –
empirické indikátory, znaky)
– porovnávanie: - s vlastnými výsledkami z predchádzajúcich pokusov
- s výsledkami iných výskumníkov
– korelácie: - hľadanie kauzálnych súvislostí medzi
skúmanými parametrami
- kvalitatívne a kvantitatívne korelácie
- korelačný koeficient (0 = žiadna korelácia
1 = maximálna korelácia)
- jednoduchá – medzi 2 kvantitatívnymi znakmi
- mnohonásobná – medzi viacerými kvantit. znakmi
- lineárne a nelineárne (priamka, krivka)
- priame = pozitívne, neprime = negatívne
– indukcia: - hľadanie zovšeobecňujúceho záveru na
základe neúplného počtu údajov
- záver, tvrdenie má len pravdepodobnostnú
výpovednú hodnotu
V. Diseminačná fáza
• Ide o publikovanie výsledkov výskumu
• Formy diseminácie:
– záverečná správa o výskume
– prednáška alebo poster na vedeckej, resp. odbornej
konferencii alebo kongrese
– publikovanie vo vedeckých časopisoch
– použitie výsledkov výskumu v praxi
• Je potrebné zvažovať kde a ako prezentovať
výsledky výskumu
Alternatívna medicína
Zdravotnícke alebo lekárske praktiky sa nazývajú "alternatívne",
ak sú založené na netestovaných, netradičných alebo nevedeckých
princípoch, metódach, zákrokoch alebo vedomostiach.
"Alternatívna" medicína je často založená na metafyzických
predstavách a často je protivedecká. Pretože skutočne "alternatívne"
lekárske praktiky by boli také, o ktorých sa vie, že sú rovnako alebo
aspoň približne rovnako účinné, väčšina "alternatívnych" zdravotných
metód nie je v skutočnosti "alternatívou".
Ak sa "alternatívne" liečebné metódy používajú spolu s tradičnou
medicínou, označujú sa ako "doplnková" liečba.