Transcript Úvod do metodológie pedagogického výskumu

Metodológia vedy a
pedagogického
výskumu
Vyučuje: PaedDr. Andrea Urbanová, PhD.
Katedra chémie, PdF TU
1. poschodie, č. dverí 224
[email protected]
Študijné materiály budú postupne zverejňované po prednáške
na internetovej stránke:
http://katchem.truni.sk/
nájdete ich v novinkách pod heslom METODOLÓGIA
Metodológia vedy a pedagogického
výskumu

Povinná literatúra
PROKŠA, M., HELD, Ľ. a kol. Metodológia pedagogického výskumu a jeho aplikácia v didaktikách
prírodných vied. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-223-2562-2
GAVORA, P. a kol. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita
Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978-80-223-2951-4.

Odporúčaná literatúra
Gavora, P. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava : Univerzita Komenského, 2001.
Chráska, M.: Metody pedagogického výzkumu. 1. vydanie, Praha : Grada, 2007.
Trawers, R. M. W.: Úvod do pedagogického výzkumu. Praha : SPN, 1969.
Skalková, J. a kol.: Úvod do metodológie a metód pedagogického výskumu. Praha : SPN, 1983.
Maňák, J., Švec, V.: Cesty pedagogického výzkumu. Brno : Paido, 2004.
Gavora, P.: Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Bratislava : Vydavateľstvo PRÁCA, 1999.
Chráska, M.: Didaktické testy. Brno : Paido, 1999.
Gavora, P.: Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent, 2006.
Hendl, J. a kol.: Kvalitativní výzkum. Praha : Portál, 2005.
Silverman, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. 1. vyd., Bratislava : Ikar, 2005.
Strauss, A.; Corbinová, J.: Základy kvalitatívneho výskumu. Boskovice : Albert, 1999.
Kerlinger, F. N.: Základy výzkumu chování. Praha : Academia, 1972, pp. 547 – 562.
Pozri sylaby predmetu
Podmienky absolvovania predmetu
Realizácia aktivít a úloh zadaných na seminároch, ktoré budú
zamerané na nácvik základných zručností pri organizácii
a plánovaní pedagogického výskumu a na kritické štúdium
publikovaných výskumov v tejto oblasti.
V priebehu semestra budú zadané tri písomné skúšky z tém,
ktoré boli už ozrejmené a určené na hlbšie individuálne štúdium.
Absolvovanie písomných skúšok na seminároch v priebehu
semestra s minimálne 50 % úspešnosťou je podmienkou pre
účasť na záverečnej ústnej skúške.
Úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky v skúškovom
období letného semestra je podmienkou pre získanie kreditov.
Nobody expects the Spanish Inquisition! Our chief weapons are
surprise and fear... (Monty Python's Flying Circus)
Pozri sylaby predmetu
Veda a vedecká teória
Veda – systém overených poznatkov, ktoré vysvetľujú javy objektívnej
reality. Cieľom vedy je budovať (rozširovať, prehlbovať, pretvárať)
vedecké teórie, ktoré slúžia na praktické použitie – na intervenciu
(zmenu) a predikciu (predpovedanie) javov.
Vedecká teória – systém overených a usporiadaných poznatkov, určitá
abstrakcia, ktorá platí pre vymedzený súbor javov.
Základom vedeckej teórie sú výroky formulované pomocou odborných
pojmov (termínov). Dôležitou podmienkou existencie teórie je, že
musí byť verejne dostupná, musí byť publikovaná.
Koordinácia teórií a faktov
Vedec musí byť schopný vysvetliť svojim kolegom, akú perspektívu
použil, ako zbieral údaje, ako sa dopracoval k výsledkom, a tiež musí
vedieť vysvetliť obmedzenú platnosť týchto výsledkov.
Princíp negatívneho dokazovania - hľadanie protipríkladov
Znaky vedeckej práce
Systematickosť a plánovitosť

vedecká práca musí byť systematická, organizovaná a plánovitá, nie
náhodná
Objektívnosť

znamená odstránenie alebo aspoň zminimalizovanie náhodných
činiteľov (napr. zaujatosť a predpojatosť vedca), ktoré by mohli viesť
k skresleným alebo nepravdivým výskumným údajom
Kumulatívnosť

vedecká práca má kumulatívny charakter – pokrok v poznaní sa
uskutočňuje v procese spresňovania a rozširovania poznatkovej
základne vedy (analógia tvorby snehovej gule)
Redukcionizmus

znamená, že vedci skúmajú objektívnu realitu tak, že ju „rozkladajú“
na menšie, ľahšie „uchopiteľné“ elementy. Týmto spôsobom ich vedia
kategorizovať alebo spočítavať (merať)
Výskum a prieskum
Výskum – súhrnný názov pre vedeckú činnosť.
Je to aktivita špecializovaných odborníkov s príslušným
vzdelaním a kvalifikáciou s cieľom budovať vedecké teórie.
Pri výskume sa používajú metódy na registráciu,
spracovanie a vyhodnotenie skúmaných javov.
Prieskum – nižšia forma empirického skúmania ako výskum.
Jej cieľom je síce získavať terénne dáta, ale nie budovať
vedecké teórie. Taký je napríklad prieskum volebných
preferencií voličov alebo prieskum trhu. (identifikácia
nejakých vlastností)
Pedagogický výskum
 cieľom je objaviť zákony alebo urobiť zovšeobecnenia, ktoré by
sa dali použiť k predpovedaniu a kontrole javov, ktoré môžu nastať za
určitých výchovných (vzdelávacích) situácií,
 zisťujú sa nové poznatky, ktoré obohacujú vedu,
 snaží sa o zovšeobecňovanie poznatkov, aby zistenia platili pre
čo najširšiu populáciu,
 usiluje sa hľadať zákonitosti výchovy a vzdelávania,
 je hlavným zdrojom budovania pedagogickej teórie,
 uskutočňuje ho špecializovaný pracovník – výskumník,
 závery z výskumov nemusia nevyhnutne viesť
k zlepšeniu zistenej situácie – môže ísť len o konštatovanie
zistenia, uverejnené v odbornej tlači,
 výskumné správy sa často publikujú v odbornej tlači
a v monografiách.
Rozdiel medzi výskumom a prieskumom
Pedagogický výskum sa v praxi často zamieňa s pojmom prieskum.
Rozdiely sú napr. vo vonkajších znakoch – ako je napr. veľkosť vzorky:
 pri výskume veľká vzorka,
 pri prieskume malá vzorka.
Rozhodujúce sú ale iné charakteristiky - ide najmä o cieľové zameranie
činnosti:
 Pokiaľ je zámerom identifikácia nejakých vlastností jednotlivca (alebo malej
skupiny žiakov – trieda), pri ktorej sa používa zložitejšia metóda (napr. dotazník alebo
didaktický test), hovoríme o prieskume, pretože dominantným zámerom je zámer
diagnostický.
 Ak úmysel užívateľa metód sleduje objasniť, zdokumentovať nové poznatky,
poznať zákonitosti výchovného a vzdelávacieho procesu, potom je na mieste
hovoriť o výskume. Napriek tomu, že sa niekedy používajú štandardizované
(prevzaté) výskumné nástroje.
Neplatí, že slabý výskum sa vylepší tým, že sa nazve prieskumom. Dôležité je, aby si
autor práce uvedomil jasne ciele práce a spôsoby ich realizácie.
Diagnostika, evalvácia
Diagnostika – cieľom je posúdiť stav, úroveň rozvoja vlastností
jedinca, posúdiť situáciu v triede, či v škole. Okrem intuitívnych
postupov učiteľov pedagogická diagnostika prináša celý rad
premyslených postupov (metód), ktoré sú veľmi podobné
(niekedy totožné) s výskumnými metódami.
Evalvácia – rozsiahle reprezentatívne zisťovania a hodnotenia
prírodovednej, čitateľskej a matematickej gramotnosti žiakov
rozličných vekových úrovní. Ich cieľom je prispieť k hodnoteniu
efektívnosti školských sústav jednotlivých zúčastnených krajín.
Najznámejšie sú PISA, TIMSS, PIRLS.
Pedagogická diagnostika
 vedná disciplína - teória diagnostikovania - vymedzuje
predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania a
vzťah tejto disciplíny k iným pedagogickým disciplínam,
 cieľom je posúdiť stav, úroveň rozvoja vlastností jedinca,
posúdiť situáciu v triede, či v škole,
 zisťuje poznatky o jednotlivcovi alebo skupine,
 nesnaží sa o zisťovanie takých poznatkov, ktoré by boli
široko zovšeobecniteľné – platné pre širokú populáciu,
 uskutočňujú ju okrem špecializovaných pracovníkov aj
učitelia,
 závery z diagnostikovania smerujú vždy k náprave,
 výsledky diagnostikovania sa väčšinou nepublikujú,
občas sa v odbornej tlači uverejnia kazuistiky
diagnostikovaných žiakov.
Pedagogická evalvácia
(evalvácia = vyhodnocovanie)
 zaoberá sa zisťovaním, porovnávaním a vysvetľovaním údajov,
ktoré charakterizujú stav, kvalitu a efektívnosť vzdelávacieho
systému ako celku alebo jeho jednotlivých zložiek,
 môže ísť o vyhodnocovanie učebných osnov, procesu vzdelávania,
učebníc, výsledkov vzdelávania a pod.,
 hrá dôležitú úlohu pri korekciách školskej sústavy a jej
inováciách, lebo na základe vyhodnocovania možno projektovať
ďalšie smerovanie zmien v školskej sústave,
 je nástrojom vzdelávacej politiky,
 je javom vyššej úrovne ako je pedagogické diagnostikovanie,
 uskutočňujú ju obyčajne špecializovaní odborní pracovníci,
 obyčajne nie je zameraná na jednotlivca, ale na celok.
Príklad 1
Riaditeľka školy potrebovala vedieť názor rodičov o tom, ktoré
cudzie jazyky by mala škola ponúknuť žiakom. Podľa týchto
názorov by potom zamestnala učiteľov príslušných cudzích
jazykov. Riaditeľka vytvorila dotazník, v ktorom žiadala rodičov o
vyjadrenie, o ktoré jazyky by mali záujem, aký silný je ten záujem
a akou finančnou čiastkou by boli ochotní prispieť na podporu
tohto vyučovania. Dotazník vyplnilo takmer 90 % rodičov (otec
alebo matka) školy. Na základe údajov potom riaditeľka urobila
patričné organizačné opatrenia (najímanie učiteľov, objednanie
učebníc a učebných pomôcok a preskupenie žiakov do tried
podľa zvoleného cudzieho jazyka).
Išlo o: prieskum
Príklad 2
Skúmalo sa, ako učitelia 2.stupňa základnej školy subjektívne
hodnotia svoje pracovné zaťaženie a v akom vzťahu je toto
zaťaženie k niektorým vlastnostiam učiteľa a školy. Subjektívne
vnímané pracovné zaťaženie sa zisťovalo škálovaným
dotazníkom, v ktorom sa učitelia vyjadrovali, do akej miery ich
zaťažujú rôzne školské aktivity. Boli to aktivity týkajúce sa činností
na vyučovaní i mimo neho (dozor počas prestávok a v školskej
jedálni, komunikácia s rodičmi, vedenie pedagogickej
dokumentácie, účasť na ďalšom vzdelávaní atď.) Tieto údaje sa
dali do vzťahu s osobnými charakteristikami učiteľov, ako je
pohlavie, vek, dĺžka praxe, vyučovaný predmet, ďalej s údajmi o
veľkosti školy (počet žiakov, ktoré navštevujú školu) a klímou v
učiteľskom zbore. Táto klíma a zisťovala Dotazníkom organizačnej
klímy školy OCDQ-SR. Skúmania sa zúčastnilo 509 učiteľov z
pätnástich škôl vybratých náhodným spôsobom. Skúmanie
odhalilo dôležité súvislosti medzi subjektívnym vnímaním
pracovnej záťaže učiteľa a skúmanými charakteristikami. Výsledky
boli publikované v poprednom pedagogickom časopise.
Išlo o: výskum
Vedecký jazyk
Vedecká komunikácia sa vyznačuje presným a
jednoznačným pomenovaním javov vo forme
vedeckých pojmov (termínov).
Vedecký jazyk síce využíva:
 prostriedky prirodzeného jazyka, preberá bežné slová, ale tie sa
presne definujú a vymedzujú.
Napríklad slovo dieťa
vo vede ho "napĺňa" psychologický, pedagogický, biologický a sociologický
obsah - dieťa ako psychicky a fyzicky sa vyvíjajúci jedinec, ako predmet
výchovného pôsobenia, ako člen rodiny a spoločnosti.

vlastné označenia - ich význam je presne definovaný a zakotvený,
čo pomáha jednoznačnosti vedeckej komunikácie. Mnohé výrazy
používané vo vede sú internacionalizmy.
Takými sú napríklad sebapoňatie, jazyková bariéra, školská zrelosť, čítanie
s porozumením.
Gramatické zvláštnosti
Vedec často píše o sebe v prvej osobe množného
čísla – autorský plurál:
V našom výskume sme zistili ... (namiesto v mojom výskume)
Dospeli sme k záveru, že ... (namiesto dospel som k záveru)
Používanie pasívnych konštrukcií:
Hypotézy boli stanové tak, aby .. (namiesto sa stanovili)
Boli skúmané podsúbory... (namiesto skúmali sme)
Druhy didaktických výskumov




Základný výskum
Aplikovaný výskum
Akčný výskum
Ex post facto
Druhy didaktických výskumov
Základný výskum - jeho úlohou je priniesť nové
originálne poznanie.
Aplikovaný výskum - slúži nejakému zrejmému
účelu. Cieľom môže byť napríklad posúdenie
vhodnosti využitia zásad problémového vyučovania
pri výučbe chemického názvoslovia.
Akčný výskum - má za úlohu zmeniť situáciu
v konkrétnej inštitúcii, napríklad v konkrétnej škole
či triede.
Druhy didaktických výskumov
Výskum ex post facto - pedagogické situácie, ktoré sú pre
nás zaujímavé, sa už odohrali. Výskumník dodatočne hľadá
premenné, indikátory a pod., pomocou ktorých môže overiť
fungovanie teórie alebo platnosť hypotéz z nej odvodených.
(Príkladom môžu byť výskumy efektívnosti predikčnej hodnoty
prijímacích skúšok na určitý typ školy z určitých predmetov.)
Výskumné úlohy na vývoj, overovanie fungovania - treba
napr. „odladiť“ elektronický vzdelávací program na
vyučovanie témy o bezpečnosti práce vo fyzikálnom
laboratóriu. Ten samozrejme treba najprv navrhnúť, vyvinúť,
a potom zistiť jeho efektívnosť.
Výskumné úlohy zamerané na optimalizáciu - vzdelávací
program sa nevyvíja, ale len upraví a tak sa skúša jeho
použiteľnosť vo vyučovaní.
Metodológia výskumu
Metodológia výskumu – vedná disciplína, ktorá skúma a opisuje
plánovanie, organizáciu a realizáciu výskumu vrátane vyhodnotenia
výskumných dát. Metodológia výskumu teda opisuje viac než len
výskumné metódy. Zaoberá sa tým, čo robí výskumník pred vstupom do
terénu (plánovanie výskumu), počas terénnej fázy výskumu (použitie
výskumných metód) a po návrate z terénu (vyhodnocovanie a interpretácia
dát získaných v teréne).
Metodológia vedy – metavedná disciplína zaoberajúcu sa
základnými otázkami budovania vedy a vedných systémov. Je to akási
nadstavba konkrétnych vedných disciplín, pedagogiky, psychológie,
chémie, fyziky atď.
Metodológia výskumu je vedná disciplína.
Výskumná metóda je presne určený spôsob zberu výskumných dát
a ich spracovania.
Metóda
Metóda je postup, procedúra, pomocou ktorej výskumník získa údaje,
ktoré je možné ďalej spracovať.
V didaktických výskumoch sa používajú metódy:
pozorovanie, vedomostné testy, interview, pedagogický experiment, dotazník,
alebo novšie prístupy:
pojmové mapy, voľné slovné asociácie, dvojúrovňové testy, testy
s konceptuálnymi úlohami...
Metóda je všeobecný pojem. V konkrétnych výskumoch sa požívajú
špecifikované výskumné nástroje.
Dotazník je metóda hromadného získavania údajov pomocou otázok, posudzovacích
škál a pod. Prirodzene na zisťovanie školskej klímy sa použije iný výskumný
nástroj ako na zisťovanie postojov žiakov k fajčeniu, i keď v oboch prípadoch pôjde
o dotazník.
V niektorých vedných oblastiach sa pre konkrétny výskumný nástroj používa
označenie metodika (najmä ak ide o špecifikovaný postup aplikácie a
vyhodnocovania metód) alebo prostriedok (najmä ak má nástroj materiálnu
podobu).
Typy výskumných problémov



Identifikačný, opisný typ výskumného problému
(deskriptívny)
Relačný typ výskumného problému
Kauzálny typ výskumného problému
Identifikačný, opisný typ
výskumného problému
 úlohou je nájsť, identifikovať a teda opísať a prípadne
všeobecnejšie charakterizovať určité pedagogické javy;
 Príkladom takéhoto výskumu môže byť snaha:
 opísať vyskytujúce sa predstavy žiakov napríklad o stavbe látok,
zákonitostiach chemického deja, účinkoch pracích prostriedkov a pod.,
 opísať (stanoviť úroveň) vedomostí žiakov po určitom tematickom
celku, ročníku, či po absolvovaní určitej školy (názvoslovie, chemická
väzba),
 opísať miskoncepcie vyskytujúce sa v určitej oblasti.
Relačný typ výskumného
problému
 úlohou je hľadať vzťahy (relácie) medzi premennými;
 základná stratégia výskumov tohto typu: zmeraj všetko, čo
môžeš a hľadaj súvislosti;
 Napríklad sa hľadajú (štatistické) súvislosti medzi:
 známkami z prírodovedných predmetov,
 výkonmi v testoch a praktickými zručnosťami,
 tvorivosťou a známkami na vysvedčeniach,
 rozličnými schopnosťami,
 prírodovednou gramotnosťou a výskytom určitých javov, ako je napríklad
obľúbenosť predmetov, vzdelanie rodičov, ekonomická úroveň
obyvateľstva a pod.
Kauzálny typ výskumného
problému
 úlohou tohto druhu výskumu je hľadať príčinné
súvislosti;
 obvyklé sú výskumy dokazujúce, že:
 využitie určitých pomôcok, spôsobov, metód vyučovania má za
následok zlepšenie vedomostí žiakov,
 využitie názorných pomôcok má za následok zlepšenie
pochopenia sprístupňovaného obsahu,
 e-learningový program spôsobí nadobudnutie nových
vedomostí.