Inovačná stratégia SR na roky 2014 – 2020 Semestrálna práca Sabo Pavol

Inovácie sú sprievodným javom podnikania. Predstavujú jeden z najlepších nástrojov ako udržať a zlepšiť vývoj ekonomiky štátu a zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov v lokálnom aj globálnom podnikateľskom prostredí. Ich podstatným znakom je realizácia novej pridanej hodnoty produktu, technológie alebo služby na trhu.

„Investovať viac do výskumu, inovácií a podnikania“

Cieľom je strategický a integrovaný prístup k inováciám, ktorý maximalizuje európske, národné a regionálne programy pre potenciál výskumu a inovácií. V rámci stratégie Európa 2020 prijala EK v októbri 2010 iniciatívu „Únia inovácií“, ktorá stanovuje komplexnú inovačnú stratégiu pre Európu zameranú na posilnenie schopnosti Európy zabezpečovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, pričom kladie dôraz na pojem inteligentná špecializácia (smart specialisation), ako spôsob pre dosiahnutie týchto priorít.

V rámci stratégie Európa 2020 sa inteligentná špecializácia javí ako kľúčový prvok pre inovačné politiky. Regionálne inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) možno definovať ako integrované stratégie, ktoré: sústredia verejné zdroje na inovácie a na rozvojové priority, problémy a potreby založené na znalostnej báze, načrtávajú opatrenia na stimuláciu súkromných investícií do výskumu a vývoja, stavajú na schopnostiach, zručnostiach a konkurenčných výhodách regiónov a potenciáli pre ich excelentnosť, podporujú komplexné zapojenie zainteresovaných strán a podporujú verejné inovácie a experimentovanie, sú dôkazné a zahŕňajú úplné monitorovacie a hodnotiace systémy.

Hlavné ciele stratégie Európa 2020 Investovať 3% HDP EÚ do výskumu a vývoja (% HDP) Zníženie emisií skleníkových plynov (SP) o 20% oproti úrovniam roka 1990 1 20% energie musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov Zvýšenie energetickej efektívnosti o 20% (zníženie spotreby energie o 368 Mtoe) 3 pre EÚ 27 4 75% obyvateľstva vo veku 20-64 rokov by mala byť zamestnaná Zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10% (obyvateľstvo vo veku od 18 do 24 rokov) Aspoň 40% obyvateľstva vo veku 30-34 rokov s ukončeným vysokoškolským alebo rovnocenným vzdelaním Znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo vylúčením v EÚ aspoň o 20 miliónov (referenčný rok 2008) Súčasná situácia na Slovensku 0,63% (2010) -2 % (emisie projektované do roku 2020 oproti roku 2005) 2 +0 % (emisie roka 2010 oproti roku 2005) 9,8 % (2010) Neuplatňuje sa 65.1 % (2011) 5 % (2011) 23.4 % (2011) + 1 000 (2011) Národný cieľ v Národnom programe reforiem do roku 2020 1% +13 % (národný záväzný cieľ pre sektory mimo systému obchodovania s emisiami oproti roku 2005) 14 % Zníženie o 1,6 Mtoe 72 % 6 % 40 % - 170 000

Slovenská republika dlhodobo patrí v rámci medzinárodného porovnania Innovation Union Scoreboard (ďalej aj „IUS“) medzi štáty EÚ, ktoré v inovačnej výkonnosti zaostávajú za priemerom EÚ.

Najvážnejšie príčiny nižšej inovačnej aktivity sú:

pretrvávajúci nedostatok kapitálu skutočnosť, že podnikateľské subjekty nevedia využívať ponúkané príležitosti, o čom svedčí aj ich pomerne nevýrazná účasť na inovačných programoch Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

Krajiny EÚ 27 investujú do výskumu a vývoja priemerne 1,82 % HDP, v SR to je 0,63 % HDP, pričom verejné prostriedky predstavujú 60 % z celkových výdavkov investovaných do vedy a výskumu.

Zámerom dokumentu je identifikovať aktivity a nástroje podpory inovačných aktivít zo strany ústredných orgánov štátnej správy financované prostredníctvom národných verejných zdrojov a finančných prostriedkov štrukturálnych fondov (ďalej len „ŠF“) v programovom období rokov 2014 – 2020.

  Strategickým cieľom je zlepšiť schopnosť komercionalizovať a adoptovať inovácie a technológie a zaradiť Slovensko medzi úspešné priemyselné krajiny 21. storočia.

zdvojnásobiť podiel výdavkov podnikov na inovácie realizované z výsledkov výskumno-vývojových činností.

Výsledkom tejto stratégie bude, že SR zlepší pozíciu o 5 priečok v ukazovateli inovačnej výkonnosti charakterizovanej indexom SII (Scoreboard Innovation Index).

Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné postupne do roku 2020 uskutočniť: •štrukturálnu zmenu financovania výskumu, vývoja a inovácií •zmenu existujúcej štátnej vednej, technickej a inovačnej politiky tak, aby v konečnom dôsledku bol za rozvoj všetkých týchto politík zodpovedný jediný vrcholný orgán •vytvorenie podmienok motivujúcich podnikateľské subjekty, aby zvýšili aktivitu v oblasti aplikovaného výskumu a inovácií. Jednou z možností môže byť aj vytváranie vhodných podmienok pre rozvoj klastrov a iných zoskupení podnikov (ako napr. alternatívne obchodné platformy ktoré predpokladá revidované všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) s dominantným postavením súkromných subjektov ako spolufinancujúcich inštitúcií.

Jednou z hlavných priorít stratégie Európa 2020, ako reakcia na prebiehajúcu hospodársku krízu, je zabezpečiť zvýšenie úrovne investícií do rozvoja inovácií tak, aby v roku 2020 dosiahli 3% HDP priemeru krajín EÚ.

Na dosiahnutie tohto cieľa je zo strany všetkých členských štátov potrebné: •zreformovať vnútroštátne (a regionálne) systémy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na podporu excelentnosti a inteligentnej špecializácie, zlepšiť spoluprácu medzi univerzitami, výskumnými centrami a podnikmi, realizovať spoločné programy a zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu v oblastiach, ktoré prinášajú EÚ pridanú hodnotu, a primerane prispôsobiť vnútroštátne postupy financovania s cieľom zabezpečiť šírenie technológií na území EÚ, •zabezpečiť dostatočný prísun kvalifikovaných absolventov vedeckých, matematických a inžinierskych odborov a zabezpečiť, aby sa učebné osnovy sústredili na podporovanie kreativity, inovácie a podnikania, •uprednostňovať investície do vzdelávania, vrátane využívania daňových stimulov a iných finančných nástrojov na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja vo väčšej miere.

 V nadväznosti na to, úlohou všetkých subjektov podieľajúcich sa na riadení a koordinácií výskumno vývojových aktivít v SR bude: •vytvárať motivujúce podmienky, pre širšie zapájanie sa slovenských podnikateľských subjektov do vzájomnej spolupráce s domácimi a zahraničnými výskumno vývojovými pracoviskám, •zaviesť systém efektívnej verejnej podpory spoluúčasti slovenských subjektov vo výskumných projektoch EÚ, •vypracovať a zaviesť systém motivácie nadnárodných spoločností, aby výraznejšie vstúpili do slovenského výskumného a vývojového priestoru, •vytvoriť atraktívne prostredie ponúkajúce pracovné sily s vyšším vzdelaním a nové formy štátnej pomoci motivujúce zahraničných investorov rozvíjať výskum a vývoj na Slovensku, •zabezpečiť podporu MSP, kde sa zlyhanie trhu vyskytuje najviac, najmä u začínajúcich inovatívnych podnikateľských subjektov, •zvýšiť inovačnú aktivitu slovenského podnikateľského sektora, •podporovať tvorbu inovácií vo verejnom a treťom sektore (sociálne inovácie), •zlepšiť spoluprácu štátneho (SAV a rezortných vedecko-výskumných ústavov) a vysokoškolského sektora s podnikateľským sektorom systémovým zabezpečením spolupráce, •zvýšiť zapájanie sa inovatívnych subjektov do medzinárodných inovačných aktivít

Priority vo výskume a vývoji musia kopírovaťnajmä štruktúru priemyselnej a pôdohospodárske j základne na Slovensku Podpora vznikajúcich trhov a inovačných aktivít je potrebná na regionálnej úrovni. Inovačná stratégia SR rozpracovaná na regionálne inovačné stratégie.

Každý región musí pritom vychádzať z dostupnej infraštruktúry, členenia priemyslu a výskumno vývojovej základne.

Mapa znázorňuje zastúpenie priemyselných odvetví v krajoch s väčším ako 35% podielom na priemysle Slovenska a odvetví v krajoch, ktoré sú najvhodnejšie pre inovácie

Mapa znázorňuje výdavky na vedu a výskum vzhľadom na vedný odbor, druh (základný, aplikovaný, vývoj) a rozmiestnenie subjektov zapojených do spolupráce v rámci vedy a výskumu

Inovačný potenciál je prezentovaný na základe prieniku zastúpenia priemyslu a VaV; pokiaľ bude v regióne zastúpený aj priemyselný aj VaV potenciál, odporúčame vzájomné prelinkovanie; pokiaľ bude v regióne absentovať potenciál VaV, odporúčame pre zastúpený priemysel využiť niektorý s navrhovaných nástrojov nižšie; ak absentuje priemyselný potenciál, odporúčame k zastúpenému VaV napasovať priemysel

Podpora konkurencieschopnosti podnikov (predovšetkým MSP) V rámci podpory podnikov, hlavne MSP, je potrebné využívať nástroje a metódy, ktoré sú dlhodobo udržateľné a majú tendenciu byť priamo prospešné pre podniky. Slovenské hospodárstvo pozostáva z 99,89 % z malých a stredných firiem, pričom zamestnávajú 72,23 % zo všetkých zamestnancov v súkromnom sektore. V každej rozvinutej ekonomike je práve táto časť podnikateľov tvorca najväčšej časti HDP. Podpora a rozvoj v tejto oblasti zabezpečí dlhodobo zdravú a prosperujúcu ekonomiku a zamestnanosť.

Medzi nástroje, ktoré sa dajú využiť v prípade nedostatku vlastných zdrojov patria:   Mikropôžičkový program Programy na podporu start-up podnikov    Programy na podporu spin-off podnikov Program podpory inkubátorov Siete podnikteľských anjelov    Programy na podporu klastrov Programy na podporu zlepšenia využívania a podávania patentov Program podpory výskumu v MSP (APVV)

 Hlavným cieľom realizovania Mikropôžičkového programu je riešiť problém prístupu malých a začínajúcich podnikateľov v jednotlivých regiónoch k malým úverom, t.j. segment, ktorý nie je v portfóliu komerčných bánk takmer vôbec zastúpený. Bežné komerčné banky poskytujú podnikateľské úvery alebo pôžičky len podnikateľom, ktorí majú za sebou minimálne ročné pôsobenie na trhu. Začínajúci podnikateľ tak nemá možnosť získať kapitál na rozbeh podnikania.     Start-up podnik je nový podnik. Tento podnik je vo fáze vývoja novej technológie a skúma nové trhy, kde by sa mohol presadiť.

Začínajúce podniky sú zdrojom pracovných miest aj v zaostalých regiónoch. Začínajúce start-upy často využívajú zvýhodnené podmienky v interným službám.

inkubátoroch , napríklad pri prenájme kancelárskych priestorov, prístupe k službám, školeniam či k externým a Ako start-up firmy začínali pred rokmi napríklad aj súčasní internetoví giganti Facebook alebo Google. Medzi úšpešné start-upy patrí aj slovenská spoločnosť Sygic .

  Spin-off podniky vznikajú odčlenením istej časti od materskej organizácie. Spin-off podniky by mali byť podporované najmä formou rizikového financovania.

 Revitalizovanie podpory začínajúcich inovatívnych MSP prostredníctvom inkubátorov. Program zahrňuje vytvorenie regionálnych investičných fondov (s využitím zdrojov Programu rizikového kapitálu, ktoré budú doplnené zdrojmi regionálnych aktérov – verejných/ súkromných) pre podporu podnikov v štádiách seed a start-up pôsobiacich v inkubátoroch.  Podpora vzniku a rozvoja sietí podnikateľských anjelov – vytvorenie podmienok pre neformálnych individuálnych investorov na podporu inovatívnych podnikateľských konceptov s rizikovou návratnosťou v počiatočných fázach expanzie, kedy spravidla nemajú možnosť získať financovanie z bánk alebo od inštitucionálnych investorov.

 Klastre sú skupiny nezávislých firiem, ktoré navzájom spolupracujú a súťažia. Sú geograficky koncentrované v jednom či niekoľkých regiónoch. Klastre sa špecializujú v určitom odbore a sú prepojené spoločnými technológiami a skúsenosťami.

   MSP nemajú často možnosti ani zdroje zapájať sa do procesu ochrany svojich vynálezov a technických riešení. Tento stav by mal zlepšiť program, v rámci ktorého by sa poskytovala pomoc napr. formou poskytovania dostatočných informácií ako si patent podať, hľadania možnosti daňového zvýhodnenia a vytvorenie vzorového postupu pre podnikateľov.

Slovensko zaostáva za susednými ekonomikami aj európskymi inovačnými lídrami najmä v oblasti patentov. Krajiny ako Fínsko alebo Švédsko vytvoria takmer 25-krát viac patentov na miliardu EUR HDP ako Slovensko.

Na Slovensku sa málo patentuje (aj) preto, lebo podniky málo investujú do výskumu a vývoja a radšej kúpia hotové technológie a poznatky.

 Cieľom programu je stimulácia technických inovácií v malých a stredných podnikoch prostredníctvom podpory ich vlastného výskumu a vývoja alebo transferu takýchto riešení z organizácií výskumu a vývoja.

 Na Slovensku sa inovačný rozvoj pokrýva najmä zo zdrojov podnikovej sféry.

Brzdou sú finančné ťažkosti, resp. nedostatok kapitálu, najmä u začínajúcich podnikov. Znižuje sa tiež počet investorov ochotných financovať inovačné projekty.

 Aplikácia finančných nástrojov umožňuje inovujúcim podnikom znižovať daňové záväzky voči štátu, napr. daňové odpočítateľné položky, platby za patenty, licencie oslobodené od dane a pod., čím sa inovujúcim podnikom vytvárajú lepšie podmienky a motivácia investovať do výskumu, vývoja a inovácií podľa ich priorít.

Na dosiahnutie stanovených cieľov Inovačnej stratégie bude v oblasti inovácií do roku 2020 potrebné postupne uskutočniť:  štrukturálnu zmenu financovania výskumu, vývoja a inovácií, pretože bez trvalej finančnej podpory výskumu a vývoja zo strany štátu a podnikateľov nebude možné dosiahnuť v oblasti inovácií a vo zvyšovaní konkurenčnej schopnosti domácich subjektov, výraznejší pokrok,  zmenu existujúcej štátnej vednej, technickej a inovačnej politiky s tým, že v konečnom dôsledku bude za rozvoj všetkých týchto politík zodpovedný jediný vrcholný orgán, ktorý bude zodpovedný za efektívne financovanie vedy, techniky a inovácií,  vytvorenie podmienok motivujúcich podnikateľské subjekty, aby zvýšili aktivitu v oblasti aplikovaného výskumu a inovácií. Jednou z možností môže byť aj vytváranie vhodných podmienok pre rozvoj klastrov a aktívna klastrová politika.

 Potreba inovácií v podnikateľskom sektore je jednoznačná a inovácie pre podniky sú esencia na prežitie, zlepšovanie sa a tým získanie konkurenčnej výhody voči iným podnikom nielen na domácich ale aj na globálnych trhoch. Rast a zlepšovanie sa podnikov zlepšuje nielen ekonomické výsledky štátu, ale aj sociálne a životné podmienky obyvateľov. Dnešné podniky či už veľké alebo malé si musia uvedomiť, že ich súhra s výskumným a vedeckým svetom im dáva práve to, čo ich posúva ďalej a rieši ich každodenné problémy. Štát pre túto súhru musí vytvoriť podmienky, nástroje a motivačné prostriedky.

 V priebehu ďalšej prípravy a schvaľovania strategických a rozvojových dokumentov, v nadväznosti na schválený Spoločný strategický rámec EÚ na roky 2014-2020 a na Partnerskú dohodu medzi EK a Slovenskou republikou sa budú po vecnej, inštitucionálnej a finančnej stránke priebežne upravovať a upresňovať.