Transcript Metodológia pedagogického výskumu

Metodológia
pedagogického
výskumu
Vyučuje: PaedDr. Mária Orolínová, PhD.
Katedra chémie, PdF TU
[email protected], http://katchem.truni.sk
Metodológia pedagogického výskumu

Povinná literatúra
PROKŠA, M., HELD, Ľ. a kol. Metodológia pedagogického výskumu a jeho aplikácia v didaktikách
prírodných vied. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-223-2562-2
GAVORA, P. a kol. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita
Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978-80-223-2951-4.

Odporúčaná literatúra
Gavora, P. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava : Univerzita Komenského, 2001.
Chráska, M.: Metody pedagogického výzkumu. 1. vydanie, Praha : Grada, 2007.
Trawers, R. M. W.: Úvod do pedagogického výzkumu. Praha : SPN, 1969.
Skalková, J. a kol.: Úvod do metodológie a metód pedagogického výskumu. Praha : SPN, 1983.
Maňák, J., Švec, V.: Cesty pedagogického výzkumu. Brno : Paido, 2004.
Gavora, P.: Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Bratislava : Vydavateľstvo PRÁCA, 1999.
Chráska, M.: Didaktické testy. Brno : Paido, 1999.
Gavora, P.: Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent, 2006.
Hendl, J. a kol.: Kvalitativní výzkum. Praha : Portál, 2005.
Silverman, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. 1. vyd., Bratislava : Ikar, 2005.
Strauss, A.; Corbinová, J.: Základy kvalitatívneho výskumu. Boskovice : Albert, 1999.
Kerlinger, F. N.: Základy výzkumu chování. Praha : Academia, 1972, pp. 547 – 562.
Pozri sylaby predmetu
Podmienky absolvovania predmetu
Realizácia aktivít a úloh zadaných na seminároch, ktoré budú
zamerané na nácvik základných zručností pri organizácii
a plánovaní pedagogického výskumu a na kritické štúdium
publikovaných výskumov v tejto oblasti.
V priebehu semestra budú zadané tri písomné skúšky z tém, ktoré boli
už ozrejmené a určené na hlbšie individuálne štúdium.
Absolvovanie písomných skúšok na seminároch v priebehu
semestra s minimálne 50 % úspešnosťou je podmienkou pre
účasť na záverečnej ústnej skúške.
Úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky v skúškovom období
letného semestra je podmienkou pre získanie kreditov.
Pozri sylaby predmetu
Veda a zdravý rozum
Pozície zdravého rozumu
Postupy: predpovedanie, zovšeobecňovanie, indukcia, dedukcia, empirické
skúmanie
Naivné teórie, laické teórie, subjektívne teórie miskoncepcie
Zdroje: tradícia, sedimentácia skúsenostných štruktúr spoločnosti
Poznanie je spoločensky podmienené
Veda
Veda – systém overených poznatkov, ktoré vysvetľujú javy
objektívnej reality. Cieľom vedy je budovať (rozširovať,
prehlbovať, pretvárať) vedecké teórie, ktoré slúžia na praktické
použitie – na intervenciu (zmenu) a predikciu javov.
Vedecká teória
Vedecká teória – systém overených a usporiadaných poznatkov,
určitá abstrakcia, ktorá platí pre vymedzený súbor javov.
Základom vedeckej teórie sú výroky formulované pomocou
odborných pojmov (termínov). Dôležitou podmienkou existencie
teórie je, že musí byť verejne dostupná, musí byť publikovaná.
Koordinácia teórií a faktov
Vedec musí byť schopný vysvetliť svojim kolegom, akú perspektívu
použil, ako zbieral údaje, ako sa dopracoval k výsledkom, a tiež
musí vedieť vysvetliť obmedzenú platnosť týchto výsledkov.
Princíp falzifikácie (Karl Popper)
Princíp negatívneho dokazovania (hľadanie protipríkladov)
Vedecká teória
Koordinácia teórií a faktov
„Bez preháňania možno povedať, že kauzálna teória predstavuje
doteraz najúspešnejšie vysvetlenie referencie vlastných mien.
A aj preto ju treba podrobovať stále prísnejšiemu testovaniu
pomocou najrozličnejších empirických dát týkajúcich sa
správania vlastných mien. Preto je pomerne populárnou
činnosťou medzi niektorými filozofmi jazyka vymýšľanie
protipríkladov. Každý obhajca kauzálnej teórie musí byť vďačný
každému, kto nejaký protipríklad predloží a musí poctivo
testovať, či sa jeho kauzálna teória s ním dokáže vysporiadať, a
teda či ide o skutočný protipríklad.“
Marián Zouhar (prof. FF UK Bratislava)
História vedy a vzdelávania
Štruktúra vedeckých revolúcií (T. S. Kuhn)


Obdobie normálnej vedy
Obdobie zmeny paradigmy
Multiparadigmatickosť
Pedagogická činnosť

úloha v reprodukcii kultúry
Výskum
Výskum – súhrnný názov pre vedeckú činnosť. Je to aktivita
špecializovaných odborníkov s príslušným vzdelaním a kvalifikáciou s
cieľom budovať vedecké teórie. Pri výskume sa používajú metódy na
registráciu, spracovanie a vyhodnotenie skúmaných javov.
Znaky vedeckej práce
Systematickosť a plánovitosť
Objektívnosť
Kumulatívnosť
Redukcionizmus
Výskum
Úlohou pedagogického (didaktického) výskumu je systematický spôsob
riešenia pedagogických problémov, ktorým sa obohacuje ľudské
poznanie.
Jeho cieľom je objaviť zákony alebo urobiť zovšeobecnenia, ktoré by sa
dali použiť na predpovedanie a kontrolu javov, ktoré môžu nastať pri
určitých výchovných (vzdelávacích) situáciách, (objasniť,
zdokumentovať nové poznatky, poznať zákonitosti výchovného
a vzdelávacieho procesu).
Prieskum – nižšia forma empirického skúmania, než je výskum. Jej cieľom
je síce získavať terénne dáta, ale nie budovať vedecké teórie. Taký je
napríklad prieskum volebných preferencií voličov alebo prieskum trhu.
(identifikácia nejakých vlastností)
Diagnostika, evalvácia
Diagnostika – cieľom je posúdiť stav, úroveň rozvoja vlastností
jedinca, posúdiť situáciu v triede, či v škole. Okrem intuitívnych
postupov učiteľov pedagogická diagnostika prináša celý rad
premyslených postupov (metód), ktoré sú veľmi podobné
(niekedy totožné) s výskumnými metódami.
Evalvácia – rozsiahle reprezentatívne zisťovania a hodnotenia
prírodovednej, čitateľskej a matematickej gramotnosti žiakov
rozličných vekových úrovní. Ich cieľom je prispieť k hodnoteniu
efektívnosti školských sústav jednotlivých zúčastnených krajín.
Najznámejšie sú PISA, TIMSS, PIRLS.
Vedecký jazyk
Vedecká komunikácia sa vyznačuje presným a jednoznačným
pomenovaním javov vo forme vedeckých pojmov (termínov).
Vedecký jazyk síce využíva:
prostriedky prirodzeného jazyka, preberá bežné slová, ale tie sa
presne definujú a vymedzujú.
Napríklad slovo dieťa
vo vede ho "napĺňa" psychologický, pedagogický, biologický a sociologický
obsah - dieťa ako psychicky a fyzicky sa vyvíjajúci jedinec, ako predmet
výchovného pôsobenia, ako člen rodiny a spoločnosti.
vlastné označenia. Ich význam je presne definovaný a zakotvený,
čo pomáha jednoznačnosti vedeckej komunikácie. Mnohé výrazy
používané vo vede sú internacionalizmy.
Takými sú napríklad sebapoňatie, jazyková bariéra, školská zrelosť.
Gramatické zvláštnosti
Vedec často píše o sebe v prvej osobe množného čísla – autorský
plurál:
V našom výskume sme zistili ... (namiesto v mojom výskume)
Dospeli sme k záveru, že ... (namiesto dospel som k záveru)
Používanie pasívnych konštrukcií:
Hypotézy boli stanové tak, aby .. (namiesto sa stanovili)
Boli skúmané podsúbory... (namiesto skúmali sme)
Druhy didaktických výskumov




Základný výskum
Aplikovaný výskum
Akčný výskum
Ex post facto
Typy výskumných problémov



Identifikačný, opisný typ výskumného
problému (deskriptívny)
Relačný typ výskumného problému
Kauzálny typ výskumného problému
Metodológia výskumu
Metodológia výskumu je vedná disciplína, ktorá skúma a opisuje
plánovanie, organizáciu a realizáciu výskumu vrátane
vyhodnotenia výskumných dát. Metodológia výskumu teda
opisuje viac než len výskumné metódy. Zaoberá sa tým, čo robí
výskumník pred vstupom do terénu (plánovanie výskumu), počas
terénnej fázy výskumu (použitie výskumných metód) a po
návrate z terénu (vyhodnocovanie a interpretácia dát získaných v
teréne).
Metodológia vedy – metavedná disciplína zaoberajúcu sa
základnými otázkami budovania vedy a vedných systémov. Je to
akási nadstavba konkrétnych vedných disciplín, pedagogiky,
psychológie, chémie, fyziky atď.
Metodológia výskumu je vedná disciplína, výskumná metóda je
presne určený spôsob zberu výskumných dát a ich spracovanie.
Metóda
Metóda je postup, procedúra, pomocou ktorej výskumník získa údaje,
ktoré je možné ďalej spracovať.
V didaktických výskumoch – pozorovanie, vedomostné testy, interview,
pedagogický experiment, dotazník,
novšie prístupy – pojmové mapy, voľné slovné asociácie,
dvojúrovňové testy, testy s konceptuálnymi úlohami...
Predovšetkým treba povedať, že metóda je všeobecný pojem.
V konkrétnych výskumoch sa požívajú špecifikované výskumné
nástroje. Dotazník je metóda hromadného získavania údajov pomocou
otázok, posudzovacích škál a pod. Prirodzene na zisťovanie školskej
klímy sa použije iný výskumný nástroj ako na zisťovanie postojov
žiakov k fajčeniu, i keď v oboch prípadoch pôjde o dotazník.
V niektorých vedných oblastiach sa pre konkrétny výskumný nástroj
používa označenie metodika (najmä ak ide o špecifikovaný postup
aplikácie a vyhodnocovania metód) alebo prostriedok (najmä ak má
nástroj materiálnu podobu).