STAROVEKÉ STAVITEĽSTVO
Download
Report
Transcript STAROVEKÉ STAVITEĽSTVO
1. Zdroje a význam mezopotámskeho staviteľstva
2. Materiál a konštrukcie
3. Irigačné stavby
4. Mestá a ich pozoruhodné staviteľské objekty
Mezopotámske staviteľstvo patrí do obdobia staroveku.
Starovek je také obdobie ľudských dejín, ktoré sa začína
vznikom prvých civilizácii a štátov a končí vznikom stredoveku.
Chronologicky zahŕňa obdobie od 4. tisícročia p.n.l. a končí
rokom 476 n.l.
Zo staviteľského hľadiska obsahuje Mezopotámiu, Egypt,
Indiu a Čínu, Grécke staviteľstvo a rímske staviteľstvo.
V porovnaní s pravekým staviteľstvom staroveké staviteľstvo
predstavovalo vyšší stupeň, úroveň, ktorá sa vyznačovala
mnohotvárnosťou foriem, objavením rozličných typov obydlí,
spoločenských a kultových budov, novými stavebnými
materiálmi a rozvojom stavebnej techniky.
Prvou krajinou, ktorou začína starovek je Mezopotámia. Vznikla
v 4. tisícročí p.n.l a trvala do 6. - 7. storočia p.n.l. Na jej
staviteľstve sa podielalo viacero kmeňov: Sumeri, Akkádi,
Babylončania, Asýrčania a Iránci
Materiál a konštrukcie
Absencia kameňa a dreva.
Základný stavebný materiál: trstina a hlina
surová tehla z hliny
Konštrukcia zo zväzku
rákosia
Rozmery:
20x30x10 cm
31x34x10 cm
Tehla s pravidelnou formou
Domec z tŕstia
Tehlová konštrukcia
Staroveké a súčasné
rákosové stavby
Krajina Mezopotámie bola veľmi úrodná, s
Zavlažovací kanál
Cisterny
pravidelnými záplavami. Rieky bolo však potrebné
regulovať a budovať sústavu umelého zavlažovania.
K tomu potrebovali: zavodňovacie a odvodňovacie
kanály, akvadukty, nádrže a pod.
Pri jarných záplavách sa voda z riek odvádzala do
zdrží a pomocou stavidiel a zdvíhadiel do kanálov
dlhých niekoľko 100 km, širokých 50 m a hlbokých
do 10 m. Boli obložené pálenou tehlou a spájané
asfaltom.
Systém zavlažovacích
kanálov a nádrží
Mezopotámsky dom
Mezopotámske mesto
Mestské hradby
Pochádza asi z roku 2000
p.n.l. Mal základnú plochu
20 metrov a rozmery
pôdorysu 65x43 metrov.
Bol vymurovaný z
nepálených tehál, ale
ochranný plášť z
vypaľovaných tehál,
murovaných na asfalt.
Stavba mala tri stupne a na
vrchole svätiňa.
Ma najvyššiu terasu viedlo
130 schodov.
Zikkurat v Ure
Postavili v rokoch 772 – 705
Sargonov palác
p.n.l. na 14 metrov vysokej
umelej terase o rozlohe
73000 m2
Je to rozsiahli komplex budov
slúžiacich na rôzne účely: sály,
vnútorné nádvoria, stupňovité
veže, schodištia, pekárne,
vínne pivnice.
Vstupovalo sa doň cez trojitú
monumentálnu bránu, lemovanú
pármi kolosálnych okrídlených
býkov v ľudskými hlavami,
ktoré umelci vytesali z
jemného sadrovca.
Ištarina brána
Stavba bola klenutá a mala jednoduchý tvar z dvomi
predstupujúcimi vežami. Na výšku merala 30 metrov a šírku
8 metrov. Steny boli obložené smaltovanými tehlami. Na
modrom poklade boli radené ploché reléfy symbolizujúce
bohov – kráčajúci levy, býci, rozprávkové zvieratá. Brána
stočí zreštaurovaná v Pergamsokom múzeu v Berlíne
Semiramidine visuté záhrady
Pochádzajú asi z roku 600 p.n.l. Rozprestierali sa na
ploche 40x30 metrov a boli vysoké 25 metrov.
Pozostávali zo štyroch podlaží, ktoré tvorili terasy.
Tieto boli pokryté kamennými platňami, vrstvou trstiny
a boli zaasfaltované. Na povrch asfaltu položili dve
vrstvy tehál spevnených sadrovou maltou, na ktorej
bola ešte olovená platňa. Olovo bolo pokryté hrubou
vrstvou úrodnej pôdy vysadenej rozličnými rastlinami.
Po celej ploche prechádzala rozvetvená sieť
špeciálnych kanálov, ktorými tiekla voda z hornej
terasy na dolnú. V základe stavby boli stĺpy, ktoré
držali stropy a sály.
Babylonská veža
Mala štvorcový základ s dĺžkou strán 91,5 metra a
výškou 90 metrov. Pozostávalo zo siedmich poschodí.
Jej vnútorná časť bola vymurovaná zo surovej tehly a
vonkajšia z pálenej tehly, spevnene bitumovou maltou.
Zachovalo aj meno jej staviteľa – ním bol Aradachchešu.
Chrám v Eride
Pochádza z 5. – 4. tisícročia
p.n.l.
Mal trojlodový pôdorys,
pozdĺžnu strednú miestnosť,
ktorú obklopovali menšie
priestory. V hlavnej
miestnosti boli pódium a
obetný oltár.
Mesto Babylon
Bolo to najväčšie mesto v Mezopotámií. Stavalo sa podľa
jednotného plánu a malo veľmi vysokú úroveň vybavenosti.
Z urbanistického hľadiska malo pravidelný pravouholník s
plochou 10 km2´a bolo obohnané hrubými múrmi s ôsmimi
bránami, nazvanými menami hlavných bohov. Najkrajšou a
najveľkolepejšou bránou bola Ištarina brána – bohyne
plodnej zeme a vojny.
Vonkajší obvod opevnenia meral 18 km.
Mesto bolo rozdelené riekou Eufrat na dve časti.
Malo priame ulice, procesínu cestu, administratívne,
kultové a palácové budovy.
Mezopotámske paláce