Transcript Mária Hasajová - Daniela Sivecová

Historické premeny mesta
 Z najstaršej histórie
 Slávna éra
 Úpadok
 Nová éra – 19. až 20. storočie
 Skvosty mesta
 Záver
 Levoča, plná historických pamiatok, je známa ako
klenotnica Spiša. Po jej uliciach sa v minulosti
prechádzali významní panovníci a bohatí mešťania.
Bola plná kupcov a obchodníkov. Žili a pôsobili v nej
osobnosti spoločenského života v Uhorsku.
 Pod kopcom Stará Levoča, vykopali základy
románskeho kostola sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12.
storočia. Ďalšia veľká osada sa nachádzala pri
Košickej bráne. Keď v roku 1241 prišli do Levoče
nemeckí kolonisti, našli tu pôvodné osady, ktoré sa
spolu s ich novými sídlami stali základom
dnešného mesta. Najstaršiu listinu, v ktorej sa po
prvý raz spomína Levoča, vydal uhorský kráľ Belo
IV. v roku 1249. Postupne Levoča dostala rôzne
práva a hlavne právo skladu.
 Najväčší rozmach hospodárskeho a kultúrneho
rozvoja mesta zaznamenáva Levoča v 14. a 15.
storočí. Začiatkom 16. st., keď na scénu dejín
vstupuje rezbár, ktorého volali Majstrom Pavlom z
Levoče, bola už Levoča prekvitajúcim mestom.
Úroveň a vážnosť slobodného kráľovského mesta
potvrdzuje aj to, že si ju králi vybrali za miesto
svojich schôdzok: išlo o návštevu Mateja Korvína v
roku 1474 a stretnutie štyroch bratov Jagelovcov o
dvadsať rokov neskôr, medzi nimi jedného
poľského a druhého uhorského panovníka.
 Od dôb vojen s Turkami na konci 16. st. sa situácia
v Uhorsku skomplikovala a vyústila do stavovských
povstaní a protihabsburgského odboja, ktoré
viedli Bočkay, Betlen, Rákoczy I. a II. a ďalší
šľachtici. Ak na jednej strane boli dôsledky
stavovských povstaní pre mesto katastrofálne v
podobe ľudských strát a poškodených budov, na
strane druhej sa v Levoči, sídle Spišskej stolice,
práve v tomto období vytvorili podmienky pre
rozvoj národného a kultúrneho života.
 Levoča bola v povedomí ako nemecká, počet
slovenských obyvateľov však stúpal. Stávala sa
centrom slovenského národného hnutia (Michal
Hlaváček, Ján Francisci, Ján Botto, Pavol
Dobšinský, Ján Čajak a mnohí iní).
V 20. storočí je Levoča administratívnym centrom
župy, neskôr okresu. Jej najväčšou cennosťou sú
umelecké i architektonické skvosty, pre ktoré ju
štát už v r. 1950 vyhlásil za mestskú pamiatkovú
rezerváciu.
 Radnica
 Kostol sv. Jakuba
 Gymnaziálny kostol
 Thurzov dom
 Nový minoritský kostol (sv. Ducha)
 Bazilika navštívenia Panny Marie
 Hradobný systém
 Pôvod v 15. storočí
 Požiare ju dvakrát zničili v r. 1550 a 1599
 Je spojená s renesančnou vežou
 Rekonštruovaná bola v neorenesančnom slohu (1893 –
1895)
 Do r. 1955 tu sídlila správa mesta
 Je to trojloďový kostol s mohutnou svätyňou s
gotickými krížovými klenbami
 Pôvodná veža bola nahradená v r. 1858 novou
 Nevyčísliteľnú hodnotu má interiér kostola: gotické
oltáre a nástenné maľby
 Pochádza z 1. polovice 14. storočia
 Je to jeden z najväčších kostolov na Slovensku, ktorý je
ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia
gotiky
 V r. 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom
slohu
 Dom vznikol splynutím dvoch pôvodných budov v 15.
storočí
 Na dome je zachovaná renesančná atika
 Patril Thurzovcom, neskôr Csákyovcom
 Sídli tu Štátny oblastný archív
 Už v 13. storočí bola Levoča obklopená mohutnými




mestskými hradbami
Pôvodne mali dĺžku 2,5 km
Do mesta sa vstupovalo tromi bránami
Hradby boli opevnené 13 – 16 baštami a vežami
Dnes sa po časti dá prechádzať
V Levoči po stáročia vytvárali citlivé ľudské ruky
kamennú i drevenú nádheru, ktorá je zhmotnená v
nespočetnom množstve umeleckohistorických
pamiatok z obdobia gotiky a renesancie. Ich kvalita a
bohatstvo kladie Levoču na čelné miesto medzi
európskymi mestami. Preto sme hrdí na to, že žijeme v
Levoči.
 Mária Hasajová
 Daniela Sivecová
VII.A
VII.A
 Základná škola v Levoči,
Francisciho 11