Transcript EXKURZIA OSVIENČIM (POĽSKO)

EXKURZIA OSVIENČIM
(POĽSKO) - KONCENTRAČNÝ
TÁBOR AUSCHWITZ I. A
AUSCHWITZ – BIRKENAU
ZRAZ
V pondelok 13.5.2013 sme sa zišli o 6:20 hod. pred ZŠ
Clementisova . Bolo veľmi sychravé a chladné počasie, do
autobusu nastúpilo 52 žiakov (siedmaci, ôsmaci), dvaja rodičia, tri
pani učiteľky – Mgr. M. Rentková, Mgr. K. Mlynaričová,
Mgr.
J. Haladejová a pán farár Mgr. Ján Uskoba . Spred školy sme mali
naplánované odísť o 6:30 hod., ale keď všetci nastúpili do
autobusu, zistilo sa, že 3 žiaci nemajú kde sedieť. Tak nastal
problém. Museli sme zavolať autobus s väčším počtom sedadiel,
prišiel asi po 30 minútach. Keď sme sa už konečne uvelebili na
sedadlách, mohli sme vyraziť na 2,5 hodinovú cestu.
POĽSKO
Naša prvá zastávka bola na poľskej pumpe, kde sme si kúpili
občerstvenie a niečo na uhasenie smädu. Niektorí sa samozrejme
postavili do veľkej „ kolóny “ na WC . Keď sa všetci dostali na rad,
tak sme mohli znova nastúpiť do autobusu a pokračovať v ceste.
Všetci sme už netrpezlivo čakali, kedy sa konečne dostaneme do
cieľa.
PRÍCHOD NA URČENÉ MIESTO
Trvalo asi 40 minút, kým sme dorazili do cieľa. Keď sme vystúpili
z autobusu, rozdelili sme sa do 2 skupín: ôsmaci išli s pani
učiteľkou Haladejovou a s pánom farárom, no a my siedmaci
sme mali pani učiteľku Rentkovú a pani učiteľku Mlynaričovú.
Sprievodkyňa nás už čakala - bola to taká staršia ufrflaná pani,
hneď ako sme k nej prišli, začala niečo po poľsky vykrikovať.
Potom nás zaviedla do veľkej haly, kde sme dostali slúchadlá.
Pani sprievodkyňa nám vysvetlila ako sa používajú a preladila
nám stanicu, aby sme ju počuli, keď nám bude niečo rozprávať.
Keď bolo všetko v poriadku, exkurzia mohla začať.
AUSCHWITZ I.
Prišli sme pred bránu
koncentračného tábora Auschwitz.
Bolo na nej napísané ARBEIT
MACHT FREI, čo v preklade
znamená PRÁCOU K SLOBODE.
Pani sprievodkyňa nám
vysvetľovala, že tí ľudia, ktorých
sem priviezli, vôbec nevedeli, že
idú na smrť. Všetci si mysleli, že
idú za prácou a lepším životom,
preto sú aj na fotografiách niektorí
usmiati. Tento tábor sa nachádza
v juhozápadnom Poľsku pri meste
Osvienčim pri ľavom brehu rieky
Sola.
Koncentračný tábor postavilo 300 Židov z Osvienčimu
a 30 nemeckých kriminálnych väzňov. Ohradili ho
plotom zo silného ostnatého drôtu, ktorý bol stále pod
elektrickým napätím.
Prvý transport s väzňami dorazil 14. júna 1940. Tvorilo ho 728
poľských zajatcov, z ktorých bolo 20 Židov. Boli umiestnení do
dvojposchodových barakov z červených tehál, ktoré sa označovali
ako bloky a mali pridelené číslo. Bolo tam približne 30 blokov, ale
sprievodkyňa nás previedla len po niektorých.
V každom z blokov bolo niečo iné - napr. v jednom bloku
bola obrovská hromada vlasov väzňov, ktoré im ostrihali pri
príchode do tábora. Potom z nich vyrábali rôzne koberce.
Boli tam aj kufre s presnou adresou a menom väzňa,
hrebene, kefy, hrnce, ktoré si zajatci priniesli, topánky,
oblečenie malých detí, staré okuliare, protézy
a barly.
Vlasy
Okuliare
Topánky
Hrnce
Oblečenie malých detí
Barly, protézy
Kufre
V ďalšom zase boli trojposchodové postele a slama, na ktorej spali
väzni. Bolo tam aj vyše 60 plechoviek jedovatej látky ZYKLON B,
ktorú používali na usmrtenie zajatcov v plynovej komore. V bloku 11
boli väznice, do ktorých prišli väzni, keď porušili nejaké pravidlá
alebo sa pokúsili utiecť. Nachádzali sa tam aj temnice ( bez okien )
a aj štyri väzenia, ktoré mali rozlohu 1m x 1m a postavili do nich
štyroch ľudí, takže si nemohli sadnúť ani
ľahnúť. Kto sa dostal tu, tak išiel rovno
na smrť. Buď ho usmrtili v plynovej
komore, alebo ho zastrelili pri stene.
Zyklon B
Stena pri ktorej strieľali väzňov
V inom bloku boli zavesené po celej stene malé fotky väzňov
s menom, presnou adresou bydliska a s miestom a dátumom
narodenia a úmrtia. Na pravej strane sa nachádzali fotky
mužov a na ľavej fotky žien.
Podmienky v tábore :
Medzi väzňami nacisti vytvorili zvláštnu hierarchiu. Dozorcovia (kápovia) boli
často vyberaní spomedzi nemeckých kriminálnych väzňov. Často s väzňami
jednali veľmi brutálne. Pokiaľ by totiž prejavovali zhovievavosť, boli by svojej
funkcie zbavení. Rôzne kategórie väzňov boli rozlišované pomocou zvláštnych
farebných značiek, pracujúci väzni nosili bielomodré pásikované väzenské
rovnošaty. Od začiatku roku 1943 – 1944 boli väzňom vytetované na ramená čísla
- to sa týkalo všetkých okrem nemeckých väzňov. Najhoršie sa zaobchádzalo so
sovietskymi vojnovými zajatcami a Židmi. Väzni pracovali 6 dní v týždni.
V nedeľu sa nepracovalo, tento deň bol určený na očistu a upratovanie. Boli to
veľmi drsné podmienky. Dávali väzňom veľmi málo jedla a aj to boli len zvyšky.
Preto tam bolo veľa ľudí vychudnutých a zomierali od hladu. Boli tam aj veľmi
zlé podmienky ohľadom hygieny .
Neskôr sme sa boli pozrieť aj do plynovej komory. Vyzerala ako obrovská
miestnosť, v ktorej boli malé štvorcové diery na strope a tie slúžili na
sypanie jedovatej látky ZYKLON B, ktorá usmrtila väzňov. V plynových
komorách bolo zavraždených vyše 60 000 ľudí. Potom sme sa presunuli
do krematória, nachádzalo sa v tej istej budove ako plynová komora.
V tomto krematóriu spaľovali v peci už mŕtvych ľudí.
Pani sprievodkyňa nám porozprávala ešte nejaké zaujímavosti. Potom
sme odovzdali slúchadlá, nastúpili do autobusu a pokračovali sme
v ceste – CIEĽ AUSCHWITZ - BIRKENAU .
BIRKENAU
Keď sme prišli do Birkenau, tak sme videli drevené opevnenie a koľajnice.
Sprievodkyňa začala rozprávať o koľajniciach, ktoré slúžili na prevoz ľudí. Na
koľajniciach bol aj jeden starý vagón, v ktorom bolo v minulosti natlačených vyše
800 ľudí. Keď sme sa pristavili pri tomto vagóne, sprievodkyňa nám začala
rozprávať príbeh o jednom 13-ročnom chlapcovi, ktorý tu prišiel s rodičmi. Pri
vagóne stál jeden vojak a rozhodoval, či daný človek pôjde hneď na smrť, alebo
zostane pracovať. Keď chlapec vystúpil z vagónu, nemohol nájsť svojich rodičov,
pravdepodobne ich vojak poslal na smrť. Keďže bol chlapec mladý a fyzicky
zdatný, poslali ho pracovať. Pracoval až dokonca. Keď tábor zrušili, odsťahoval
sa do Austrálie a stal sa bohatým biznismanom a doteraz žije spokojným životom.
Keď sprievodkyňa dohovorila,
presunuli sme sa k budovám, ktoré
vyzerali ako stajne pre kone. Väčšina
týchto budov bola zničených. Išli sme
sa pozrieť do jednej nepoškodenej
budovy. Nachádzali sa tam postele,
stará pec a v strede miestnosti boli
zvláštne diery . Mali slúžiť ako toalety,
ktoré nemohli používať, keď
potrebovali, mohli ich
používať len do 9 hod.
večer. Keď sme vyšli
z budovy, presunuli sme sa
ku priekopám, kadiaľ kedysi
tiekla voda. Ľudia, ktorí
pracovali, museli poslúchať,
a preto tieto priekopy kopali
sami a veľmi dlho.
Potom sme prešli
k východu a nastúpili
sme do autobusu.
Autobus nás priviezol ešte na jedno miesto – bol to
McDonald´s. Pani učiteľka nám dala 30 min. rozchod, aby
sme si kúpili niečo na jedenie a pitie. Potom sme vyrazili
domov. Našťastie sa nám nič po ceste nestalo a prišli sme
šťastne a priniesli sme si z exkurzie i keď nie veľmi pekné,
ale zato veľmi silné spomienky .