Transcript Maco Mlieč
Jozef Gregor Tajovský
Maco Mlie
č
J. G. Tajovský
* 18.10.1874 Tajov † 20.05.1940 Bratislava
bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, redaktor, učiteľ, úradník, politik.
Pochádzal z rodiny remeselníka a hutníckeho dozorcu. Zblížil sa s banskobystrickými národovcami a národné presvedčenie bolo neskôr dôvodom na časté striedanie učiteľských miest, keďže bolo prameňom nezhôd s vrchnosťou .Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan a zblížil sa s hlasistami a českými realistami. Prebúdzal národné povedomie ľudu, sústredil sa najmä na odhaľovanie jeho zlého sociálneho postavenia, študoval jeho život a z neho čerpal hlavnú tematiku vo svojej tvorbe. V predmníchovskej republike zastával československú orientáciu, polemizoval s ľudákmi. Zostával buržoáznym demokratom, no dôsledná vernosť humanistickým ideálom z neho spravila účastníka niektorých akcií organizovaných komunistickými intelektuálmi.
Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu. Popritom ako dramatik je
zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho tvorba bola argumentom v generačnom boji hlasistov najmä proti názorom a tvorbe Vajanského. V dielach zachytával aj folklór, predstavoval obraz súčasnej dediny a jej majetkové vzťahy. Kriticky vystupoval proti separatistickému nacionalizmu, podporoval sociálny boj slovenských robotníkov. Podľa neho je pomenované divadlo vo Zvolene (činohra) a Banskej Bystrici (opera).
Znaky tvorby Tajovského:
Zobrazuje chudobných ľudí, ktorí žili biedne ale boli naplnení bohatstvom ľudského citu (sluhov, učňov, siroty) Kritizuje ľudí, ktorí si sami zapríčinili svoje nešťastie nič neodpúšťa Útočí proti slovenskej pasivite, odnárodňovaniu, neochote prijať vzdelanie Kritizuje sociálne pomery na dedine, útlak Tvorí monografické poviedky, kde sa sústreďuje sa na jednu postavu, na jej utrpenie a biedu, vyjadruje súcit Tvorba - tvoril najmä poviedky a drámu Dráma: Ženský zákon, Statky – zmätky, Smrť Ďurka Langsfelda, Hrdina Próza (poviedky) : Maco Mlieč, Horký chlieb, Omrvinky, Apoliena, Mamka Pôstková, Do konca
Maco Mlieč
Poviedka je kritickorealistická
Rozprávač je v ich – forme
(na deji sa nezúčastnil, tým vyvolal dojem skutočnej udalosti)
V diele využíva typické znaky realizmu:
nájdeme tu však vynikajúci opis osoby, nepriamu charakteristiku a úvahu vo vnútornom monológu.
prostredie si veľmi nevšíma,
Téma:
Život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, kritizovanie, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým.
Idea:
Nezáleží na tom, ako človek vyzerá, ale aký v skutočnosti je - Mliečove morálne vlastnosti sú v kontraste s jeho odpudzujúcim zovňajškom.
Dej...
Autor rozpráva o živote Maca Mlieča. Ťažko pracoval u richtára a kým boli jeho rodičia nažive, tak mu richtár platil, ale keď mu rodičia umreli, gazda mu prestal vyplácať ale Maco ostal uňho slúžiť.
„A len tak, čo potrebujem: na dohán, švíbalky a… A načo že sú mi už teraz? Aj tak by som ich užiť nemohol. Ženy, detí nemám… A gazda sľúbil, že ma opatrí až do smrti, či budem vládať dačo robiť lebo nie,“ s akousi hrdosťou odpovedal starý Mliečnik, že má také zásluhy.
Bol mocný a robotný a aj by sa oženil, ale žiadna žena ho nechcela, lebo bol trochu mentálne zaostalý, hlúpy a škaredý. Najprv sa o seba staral ale po čase sa prestal česať aj umývať.
„Maco čela skoro nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý pretiahnutý, len líca, akoby ho ucápal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú, akoby ho všetky predné zuby boleli. Vlasy ako jež a hrdzavé voľáke, uší skoro nič...“
....
Staral sa o kone, ktoré mal rád a spával v maštali. Keď si potom zlomil nohu, ostal krivý a gazda ho nechal pásť kravy- spával už v telinci.
„Že sa takto pomaly vracia ta, kde býval ako malý chlapec, k mladému statku, to si Maco raz nevedel uvedomiť, každému násilnému ústupku bol vďačný, vlastne nevedel, že ustupuje.“
V jeseni začal Maco polihovať, ale nesťažoval sa. Bál sa, že umrie a nestihne sa s gazdom porátať, tak sa ho spýtal, koľko mu je ešte dlžný a poďakoval gazdovi za všetko, čo preňho urobil. Gazda urobil vyúčtovanie a Maco bol rád, že mu má aspoň za čo pohreb vystrojiť, až umrie. Gazda mu vystrojil krásny pohreb len sluhovia si pošepkávali , že ho mal za čo pochovať.. ... .....
„Chová ma, šatí ma, na Všechsvätých nové krpce, baranicu mi kúpil… a ja roboty žiadnej. Akože to ešte odslúžim, ak ma toto nepopustí…? Nepovedať nič? To by bolo… Nevedieť ani ako umierať. Akože si ľahneš do tej zeme?! Veď by som ani nezhnil,“ prišla mu na myseľ jeho celoživotná filozofia: poriadne robiť (sebe či cudziemu, to mu bolo vedľajšie) a statočne zomrieť. „No, dobre, keď pošlete, ale jednak, gazda môj aj gazdiná,“ a hľadal ju očima po izbe (ale tá bola u sestry), „ďakujem vám, že ste ma celý môj život vo vašom dome obchodili, chovali, šatili a všetko… Pán Boh vám daj zdravia, aj vašim deťom,“ chytil Maco gazdovi ruku a bozkal mu ju prv, než by si ju bol mohol odtrhnúť od Macových úst. Konečne aj richtárovi vypadly slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. Bolo už však neskoro. Maca našli ráno studeného v telienci.
Charakteristika postáv:
Maco Mlieč
je spokojný s tým, čo má, je nevzdelaný pracovitý –otročí (zničí si zdravie a za svoju prácu dostáva trochu jedla, pár kusov odevu...... a gazdov sľub, že ho opatrí až do smrti) statočný naivný dobrák - (krátko pred smrťou sa príde Maco poďakovať gazdovi za všetko, čo preňho urobil) zanedbaný, nepekný, nahluchlý ( jeho morálne bohatstvo, ľudskosť je v kontraste s jeho zovňajškom)
Richtár
ľahostajný, nespravodlivý
je tučný, nepracuje a hoci je v Macovom veku, vyzerá úplne inak má majetok, zdiera Maca