* 18.10.1874 Tajov † 20.05.1940 Bratislava

Pochádzal z rodiny remeselníka a hutníckeho dozorcu.

Vyrastal však u starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára.

Rodisko sa podpísalo pod jeho národnú uvedomelosť, čo mu pomohlo pri zblížení sa s banskobystrickými národovcami.

Názov diela:

Maco Mlieč

Autor:

Jozef Gregor Tajovský

Útvar:

kriticko – realistická poviedka

Lit.obdobie:

realizmus

Téma:

Poviedka zachytáva život najbiednejšieho človeka.

Idea:

V každom človeku je niečo dobré, nezáleží ako vyzerá, ale aký v skutočnosti je.

Čas, prostredie:

dedinské prostredie, zač.20st.

Postavy:

Maco Mlieč, gazda

Dej:

Maco Mlieč, ktorý dlhé roky pracuje na gazdovstve majetného sedliaka. Keď mu rodičia zomreli, gazda mu poskytol nocľah, stravu.....

Gazda ho mal strašne rád, pretože mu vedel opatriť jeho najlepšie kone.

Raz si pri nešťastnom páde zlomil nohu, ktorá sa mu nezahojila a začal krívať. Preto ho gazda preložil ku volom. No časom na ne už nestačil, tak ho dali pásť kravy. Maco neskôr ochorel. Išiel sa za gazdom spýtať, čo je mu dlžný. On sám mu povedal, že mu dlhuje ešte 13 zlatých. Maco mu povedal, že už zomiera a nech mu za ne vystrojí pohreb, aby nebol pochovaný pri plote. Na druhý deň ho našli studeného v telnici. Gazda mu vystrojil krásny pohreb.

Charakteristika postáv:

Maco Mlieč

: v dedine prezývaný mliečnikom, neuvedomoval si cenu peňazí, žiadna dievka oňho nemala záujem, jeho vzhľad odpudzoval všetkých naokolo, svoju prácu si plnil poctivo.....

Gazda

: bol richtárom, Maco pre neho verne pracoval a bol pre neho sluhom, bol k nemu ľahostajný aj keď už umieral, na konci sa v ňom prejaví cit a ľudskosť......

Charakteristika rozprávača:

stretnutie rozprávača v 1.osobe sg. s Macom Mliečom

Autor si menej všíma prostredie, preto v poviedke upúta predovšetkým brilantný opis osoby:

„ Je pravda, že Maco čela skoro nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý preliaknutý, len líca, akoby ho ucápal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú, akoby ho všetky predné zuby boleli. Vlasy ako jež a hrdzavé voľáke, uší skoro nič. Ale jednak, keby sa bol poprosil, bol by sa mohol oženiť. Ale on dievkam vynadal, naštekal a o ženu sa viac neobzrel. Začas sa držal ako mládenec, holil si tvár, vlasy si mastil, začesával a dával podstrihovať. Ale keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej tým viac sa zanedbával....“.

Forma:

je tu použitý prvok realizmu (využíva nárečové ľudové slová, napr.: pľúčnik, štiepalo, používa archaizmu: švíbalky (zápalky), dohán (tabak), vulgarizmi: hovädo prevažuje opis postavy, ktorý sa často mení na karikatúru, využíva porovnávací opis, z charakteristiky využíva nepriamu charakteristiku, ktorú stavá do opozície, napr.: ľudskosť a morálne vlastnosti Maca « jeho zanedbaný zovňajšok pre porovnanie psychiky postáv využíva vnútorný monológ vo forme úvahy autor zasahuje do deja ako rozprávač, v 1. os. sg.

pre zvýšenie gradácie diela opis príbehu prelína s dialógmi medzi postavami