Transcript Document

Rozprávač:
-najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
-osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
-dvojaký spôsob rozprávania:
•ja-rozprávanie- 1os, autor sa stotožňuje s niektorou postavou
•on-rozprávanie- 3os,načastejšia forma rozprávania
Poznáme 4 základné typy rozprávačov:
1.Autorský (vševediaci) rozprávač
- rozprávanie v 3. os, sg., minulého času
- pozná vnútorný svet postáv, vie o nich všetko
- má obsiahle vedomosti o deji a postavách
2. Klasický=personálny rozprávač
- rozprávanie v 3.os, minulého času
- zorný uhol je ohraničený z pohľadu jednej z postáv
- túto postavu pozná dokonale, ale nepozná ostatné
postavy
3.Priamy (individuálny) rozprávač
- rozprávanie vlastného príbehu v 1os,sg, prítomného
alebo minulého času
- zvyčajne je to hlavná postava, opisuje svoje pocity a stavy
4. Rozprávač „oka kamery“
- objektívny rozprávač, zameraný na vonkajšie znaky, črty a
činy postáv
- nezobrazuje vnútro, len naň poukazuje cez konanie, reakcie
- kamera zaznamenáva iba videné a počuté
- najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg
Pásmo rozprávača
-je text, ktorý rozpráva rozprávač, on je nositeľom
rozprávania
Pásmo postáv = priama reč postáv
- úsek textu, nositeľom sú postavy
- ich prehovory môžu byť vyslovené:
a) nahlas- dialóg, vonkajší monológ
b) myslené- vnútorný monológ
Prostriedky, ktorými autor dramatizuje rozprávanie
má formu:
a. monológ - prehovor jednej postavy
b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky
postáv
Replika- jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou
-jej funkcie: rozvíja príbeh, stupňuje konflikt alebo
charakterizuje postavy