MARTIN KUKUČÍN Dom v stráni

Charakteristika diela

• • • • • •

psychologicko-spoločenský román

4 ročné obdobia záujem o

zložité medziľudské vzťahy

kronika jedného roku života

na dalmátskom ostrove Brač

(Kukučín žil v 1894 – 1907) život a konflikty porovnateľné so slovenským prostredím vychádzal na pokračovanie v časopise Slovenské pohľady (1903 – 1904)

Kompozícia

• • 18 kapitol dve priebežne sa prepletajúce roviny:

1. ľúbostný príbeh milencov

• •

2. obraz tlaku vonkajších zákonov spoločnosti konflikt

: zrážka dvoch rovín rámcové časti: 4 ročné obdobia (vznik /jar/, stupňovanie /leto/, vyvrcholenie /jeseň/, nevyhnutný zánik /zima/)

Kolízia

Láska težačky Katice Beracovej a patricija Nika Dubčica.

Kompozícia

Kríza

Vyvrcholenie vzájomného majetkového, rodového a tradicionalistického rozporu.

Zvrat/Obrat

Skúška lásky v podobe Dorice Zorkovičovej a vytriezvenie z ilúzií.

Expozícia

Dve spoločenské prostredia: težactvo (sedliactvo) a patricijstvo (zemianstvo).

Peripetia

Vytriezvenie mladého páru z ošiaľu lásky a naznačenie riešenia v perspektívnom vzťahu Dorice a Nika.

Prvky realizmu v románe

• • • • • • dej odohrávajúci sa v reálnom čase, mieste a spoločenskej situácii (koniec 19. a začiatok 20. storočia)

objektívne

zachytenie skutočnosti (spoločenských pomerov, vzťahov, konfliktov)

jednoduchý

ľuďom) , ľudový

jazyk

(prístupný obyčajným spracovanie problému zemianstva na príklade chorvátskeho prostredia

psychologizácia postáv

využitie

naturalizmu

Naturalizmus

• • • • • • • je literárne hnutie vzniklo

v druhej polovici 19. storočia vo Francúzsku

systematické a čo najobjektívnejšie zachytenie súčasnej skutočnosti vrátane všetkých jej negatív (chudoba, rasizmus, sex, násilie, choroba, predsudky, korupcia, prostitúcia a špina)

charakteristické vlastnosti

:

pesimizmu, determinizmus, prekvapivý

zvrat na konci príbehu… postavy naturalistických románov a poviedok: rysy určitej nerovnováhy , živelnosti , osobnej rozvrátenosti pochádzali z nižších vrstiev a väčšinou psychickej ovplyvnený pozitivistickou filozofiou Augusta Comteho prírodovedným učením Charlesa Darwina a

program naturalizmu

formuloval a dôsledne uplatňoval

Emil Zola

, vodca takzvanej naturalistickej školy, do ktorej patril taktiež aj

Guy de Maupassant

Jazyk, štýl, rozprávač a postavy

• • • • objektívny rozprávač (vševediaci) jednoduchý hovorový štýl množstvo nárečových slov (chorvátske prostredie: težak, šor, cace, cerce...) analógie chorvátskeho a slovenského prostredia: • • str. 49: „More je čisté, priehľadné, šťa tatranské jazero – rozoznáš mu

na dne každý kamenček, každé zrnko.“

v popredí sú najmä monológy ( predovšetkým Mateho a Nika) vnútorné svet, stavy postáv : hovorcom autora je akoby Mate (ním, jeho radami, poúča aj čitateľa, poukazuje na chyby ľudí...) str. 50:

„Nepozeraj ty nikdy, aký je tanier! Hlavná vec nie je, aký je, ale čo je na ňom. Videl som ja i hladnú pýchu. Na večeru jedna sardela: ale tanier porcelánový.“

Hlavné postavy

MATE BERAC: Hrdý sedliak ( težak ), predstavuje patriarchálny spôsob života na dedine. Celý život ťažko pracoval, bojoval s ťažkými podmienkami. Je sebavedomý, v spoločnosti i v rodine sa teší veľkej autorite. Je starostlivý a múdry otec i starostlivý gazda – má najkrajšie vinice. Jeho životnou filozofiou je zachovanie tradícií. Jeho deti s ním však nesúhlasia. Syn Ivo chce odísť do Ameriky (hoci je dedičom , chce sa osamostatniť - má už svoju rodinu, ale v rodičovskom dome mu nič nepatrí).

Dcéra Matija sa zas vydá do mesta – za murára. Aj Katica mieri vyššie – nechce sa vydať za obyčajného sedliaka, ale do panského domu.

Hlavné postavy

šora ANZULA (Dubčicová)

Vdova po kapitánovi Dubčićovi,

bohatá zemianka

, veľmi šikovná, dokázala zveľadiť majetok po mužovej smrti. Svojho syna vychovávala s materinskou láskou, bola na neho hrdá, ale uvedomovala si aj jeho chyby. Ľudia si ju vážia, chodia sa k nej radiť, lebo vedia, že je spravodlivá.

Niko Dubčic – mladý, bohatý, prelietavý statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy Katica Beracová – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova snúbenica

Vedľajšie postavy

Dorica Zorkovičová – mladé šikovné (bohaté) dievča, vychovávané pre Nika v kláštore Zandome – Nikov priateľ, prefíkaný figliar Paško Bobica – mladý, usilovný sedliak, nerozvážny

Práca sa ukážkami:

1. Zhodnoťte základný konflikt románu Dom v stráni, charakterizujte spoločenskú atmosféru deja románu a literárne postavy, nájdite znaky realistickej literatury.

2. Dokážete v textoch identifikovať priamu, nepriamu, polopriamu či nevlastnú priamu reč?

priama reč

„Úbohé moje dieťa - moja Katica!” Naveľa sa vypäla, v celej svojej hrdosti, tvár jej podlial rumenec, z očí jej sršia iskry.

,,Ty považuješ teda za toľké nešťastie vydať dcéru do môjho domu!

Môžem povedať - v tom si ty jediný. Našlo by sa hádam i takých, čo by sa zaradovali.” ,,Aký vydaj - aký vydaj!” dlaniach.

krúti on hlavou, ešte vždy zahrabanou v ,,Kde sa mám radovať! Druhým sa ľahko radovať, keď vedia, že tak malo byť. Ale toto - nie, toto nesmie byť." Vztýčil hlavu i on, i jemu sršali blesky z očí.

,,Nie, ani chvíľku! Vyženiem jej z hlavy panákov! Na pánske chúťky privijem ja jej dobrú trávu. Och, neboj sa, ešte som chvalabohu ja tu!” A pozdvihol hrozivo svoju tvrdú, mocnú päsť.

•

farebná schéma zároveň odlišuje vertikálne členenie úryvku na pásmo postavy a pásmo rozprávača!!!

polopriama reč

I Niko si kladie tú otázku, vidiac ju pri Katici.

by taká vľúdna, ba srdečná.

útlocit, keď jej nechcela napomenúť službu v meste: seberovnou...

prečo by takú okolnosť No jemu sa všetko vidí, že Dorica, ak i nevie – no tuší, domýšľa sa. S obyčajnou težackou dievkou nebola Uhádol i jej nežný mala jednoduchej težačke pritajovať? Ona vie, že Katica je jeho snúbenica, mať jej povedala alebo kto iný, a ona sa usiluje zaobchodiť s ňou ako so

polopriama reč

No seberovné nikdy ony nebudú! Nemožno! Ona má vrodenú nežnosť a vznešenosť v pohyboch a vystupovaní, v pohľade i každom slove. Katica je pekná, možno i nádherná težačka – ale len težačka.

Ona to nezatají nikdy, a čo by sa ako vyobliekala. Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova...

pozdvihne, stane jemu rovná –

On,

ktorý si zakladal na nej, tešil sa, ako sa ona prispôsobí, malomyseľne ovesil hlavu . Nie, nepozdvihne sa, ona bude naveky už len težačka.

A ten cit ho uráža do krvi, ponižuje, jeho, ktorý len nedávno balamutil všeličo o zblížení stavov, o pozdvihovaní ľudu...

Práca s ukážkami:

Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova...

3. Určte slovné druhy a gramatické kategórie podčiarknutých slov v ukážke, vymenujte slovné druhy, klasifikujte gramatické kategórie jednotlivých slovných druhov.

DOMÁCA ÚLOHA

• Prečítať a pripraviť si literárne dielo od J. C. Hronského Jozef Mak!

www.michaldindes.wordpress.com

• Naštudovať morfológiu slovenského jazyka!