Transcript Literárne dielo a jeho *truktúra

Literárne dielo a jeho štruktúra
Čo je to literárne dielo?
• písomný alebo ústny výtvor v konkrétnom
jazyku
• umelecký artefakt
• jazykový výtvor vyznačujúci sa osobitným
spôsobom vyjadrovania a účinkom
• umeleckú hodnotu nadobúda v procese čítania
– v tzv. čitateľskej konkretizácii
• má znakový (jazykový) charakter, t. j. slúži ako
prostriedok dorozumievania (autor – čitateľ)
• je to duchovná hodnota
• má estetickú funkciu (cieľ: vyvolať estetický
zážitok)
Zložky literárneho diela
Každé LD má svoj:
• obsah („čo“)
• formu („ako“)
rozlišujeme:
• tematickú (obsahovú) zložku (čo, kde, kedy, kto)
- zahŕňa dej, prostredie, postavy
• jazykovo-štylistickú zložku (akým spôsobom, akými
prostriedkami sa vyjadruje)
- slovník, kompozícia, žáner
• myšlienkovú zložku (prečo, v akom duchu)
- hlbší význam LD
Štruktúra literárneho diela
• je systém väzieb medzi jednotlivými obsahovými
zložkami LD
• Súvisiace pojmy:
Námet/látka
- východisková myšlienka, nápad, ktorý predchádza
vzniku umeleckého diela
- návrh, program, podľa ktorého sa dielo spracúva
Téma (gréc. to, čo je položené do popredia)
- výsek skutočnosti zobrazovanej v LD, skladá sa z
motívov.
Štruktúra literárneho diela
Motív
- najjednoduchšia časť textu, ktorá má svoj osobitý
význam
- napr. čin postavy, opis predmetu, úvaha
rozprávača
- môže byť: 1. opisný (vzhľad postavy)
2. motív prírodných udalostí (blesk)
3. akčný (čin postavy)
4. interakčný (striedanie úloh činiteľa
deja a objektu deja)
5. úvahový (spája akčný a interakčný
motív)
Štruktúra literárneho diela
Chronotyp (čas a priestor) – časopriestor
Čas
- rozlišujeme (v epike): 1. čas rozprávania
2. čas, ktorý je predmetom
rozprávania
(v lyrike): platí nadčasový princíp
Priestor
- miesto, kde sa dej odohráva
- domáce prostredie/exotické prostredie
Štruktúra literárneho diela
Dej
- základná kategória epického a dramatického textu
- skladá sa z udalostí, ktoré po sebe nasledujú a menia
sa vplyvom istých motívov
- zreťazením udalostí vzniká príbeh
Rozlišujeme 2 podoby deja:
1. fabula (lat. fabula – rozprávanie)
prirodzený sled udalostí založený na časovej
postupnosti – chronologická kompozícia
2. sujet (franc. predmet, obsah)
literárna realizácia fabuly, t. j. narušenie časovej
postupnosti
Štruktúra literárneho diela
Postava
- samostatný subjekt LD
- realizuje sa pomocou konfliktov
- rozlišujeme:
A/ hlavnú postavu
B/ epizodickú postavu
Z hľadiska charakteru literárnej postavy rozlišujeme
typy:
A/ idealizovaný typ postavy
B/ charakterový typ postavy
C/ sociálny typ postavy
V lyrickom texte hovoríme o subjektivizovanej postave –
lyrický subjekt, lyrické „ja“.
Štruktúra literárneho diela
Rozprávač
- nositeľ rozprávania
- rozlišujeme tieto typy rozprávačov:
1. rozprávač oka kamery – 3. osoba (objektívny)
2. vševediaci rozprávač (pozná pocity postáv) - 3.
osoba
3. personálny rozprávač (minimálne zasahuje do
deja, no pozornosť venuje predovšetkým jednej
postave)- 3. osoba
4. priamy rozprávač (jedna z postáv ovplyvňujúca
dej) - 1. osoba
Štruktúra literárneho diela
Konflikt
- rozpor medzi jednotlivými postavami
- môže byť:
1. konflikt postavy s inou postavou
2. konflikt postavy so spoločnosťou –
spoločenský
3. konflikt postavy so sebou – individuálny,
osobný
Štruktúra literárneho diela
/Vertikálne členenie textu/
V LD rozlišujeme:
a) pásmo rozprávača (spisovné, nepríznakové
rozpráv.)
b) pásmo postáv (úvodzovky: teda priama reč,
hovorové rozpráv.)
Ak sa hranica medzi a) a b) zotrie, objaví sa:
a) nepriama reč: Hodil mu banán a povedal, že ho
musí zjesť.
b) nevlastná priama reč: Hodil mi banán, musím ho
zjesť. (1. os.)
c) polopriama reč: Hodil mu banán, musí ho zjesť. (3.
os.)
Vonkajšia kompozícia diela
/Horizontálne členenie textu/
EPIKA
Kapitola, podkapitola, odsek
Členenie do odsekov:
Objektívne – 1 motív = 1 odsek
Subjektívne – 1 motív = viac odsekov
viac motívov = 1 odsek
Vonkajšia kompozícia diela
LYRIKA
Spevy, strofy, verše...
DRÁMA
Dejstvá, obrazy/scény, výstupy
Vnútorná kompozícia diela
•
•
•
•
•
Expozícia
Kolízia /Zápletka/
Kríza /Vyvrcholenie/
Peripetia /Zvrat/
Rozuzlenie
v tragédii katastrofa