Transcript sídla - Virtual Lab

SÍDLA
1. Základné termíny a jednotky
2. Štruktúra sídiel
3. Priestorová štruktúra mesta
4. Urbanizácia
1. Základné termíny a jednotky

Osídlenie – súbor sídiel na území, v kt. prebiehajú základné

Sídlo (geografická jednotka) – akékoľvek obývané a priestorovo

Obec (administratívna jednotka) – samostatný samosprávny územný
aktivity obyvateľstva ( bývanie, práca, služby, voľný čas, ...). Člení sa
na 2 zložky : stabilnú = materiálnu a dynamickú = obyvateľstvo
 Usadlosť – obytný dom spolu s priliehajúcim hospodárskym
priestorom, zoskupením usadlostí vzniká sídlo
oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov (asi 14 mil.
sídiel)
- zoskupenie sídelných jednotiek (domov) vrátane
hospodárskych objektov a dopravných zariadení na určitom
vymedzenom území
celok, kt. tvorí jedno alebo viac sídiel. Samostatne rozhoduje a
uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku. Delí
sa na : vidiecka obec a mesto
Obec

Porovnajte : vidiecka obec
mesto

Vidiecka obec – je sídlo alebo zoskupenie sídiel s malým
počtom obyvateľov ( do 2000 ), majú hlavne obytnú,
poľnohospodársku a rekreačnú funkciu. Charakteristická je nízka
zástavba, nižšia vybavenosť službami, vidiecka architektúra,
...Môžu mať hromadnú zástavbu, alebo to môžu byť obce s
rozptýlenou zástavbou ( kopanice, lazy, štále, rale,)

Mesto – je sídlo alebo zoskupenie sídiel, kt. počet obyvateľov
sa pohybuje v rozpätí 2000 – 100 000. Prvé mestá vznikajú v v
období 5000-3500 p.n.l. ( pokrok v poľnohospodárstve –
nadprodukcia, rozvoj obchodu, oddelenie remesiel od
poľnohospodárstva) v Mezopotámii, Egypte, Indii, Číne. Za
najstaršie mesto sa považuje Jericho v Palestíne (11 000rokov),
Eridu (Mezopotámska nížina, 6 000 rokov), Babylon (Irak, 4 300
rokov)
Vidiecka obec
Hromadná a rozptýlená zástavba
mesto

Veľkomesto – mesto s počtom obyvateľov nad 100 000

Metropola – je veľkomesto, kt. plní isté funkcie na najvyššej úrovni

Mestská aglomerácia: je zoskupenie mesta a okolitých sídel, kt. s

Konurbácia: rosiahla oblasť, v kt. väčší počet pôvodne samostatných

Megalopolis: rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie,
voči svojmu zázemiu, je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov, počet
obyvateľov má väčšinou nad 500 000
mestom úplne, alebo čiastočne splývajú, ale sú dosiaľ administratívne
samostatné ,medzi mestom a okolitými sídlami sú intenzívne väzby.
(Bratislava, Budapešť, Varšava)
miest stavebne zrastá okrajmi svojich aglomerácií, jednotlivé súčasti si
udržujú administratívnu nezávislosť, sú navzájom prepojené a
v jednotlivých funkciách sa navzájom dopĺňajú (Liverpool – Manchester,
Porýnie –Porúrie, Katovice, ...)
veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do
jedného celku. Môže sa rozprestierať i na stovkách kilometroch - ide o
superkonurbáciu (Bos-Wash, Chi – Pits, Togaidó (Tokio-Nagoja-Ósaka),
San – San,...)
Poradie európskych miest a aglomerácií v r. 2006
1. Moskva
2. Istambul
3. Londýn
4. Sant Peterburg
5. Berlín
6. Madrid
7. Rím
8. Kyjev
9. Paríž
10.Bukurešť
11.Minsk
12. Hamburg
13. Budapešť
14. Varšava
15. Barcelona
16. Viedeň
17. Charkov
18. Miláno
19. Nižnij Novgorod
20. Mníchov
mesto
10,473
10,035
7,489
4,015
3,378
3,147
2,561
2,491
2,142
1,863
1,747
1,747
1,700
1,634
1,591
1,571
1,421
1,316
1,275
1,272
aglomerácia
14,521
11,913
12,524
4,853
4,010
6,071
3,695
3,007
11,634
2,224
???
3,277
2,579
2,245
4,864
2,075
???
4,282
???
2,326
Poradie európskych miest v stredoveku (odhad)
1. Benátky
2. Paríž
3. Florencia
4. Miláno
5. Janov
6. Rím
7. Londýn
8. Bologna
9. Barcelona
10.Neapol
11.Hamburg
12.Brusel
Rok
1363
1192
1381
1300
1500
1198
1377
1371
1359
1278
1250
1496
Počet obyv.
77 700
59 200
54 747
52 000
37 788
35 000
34 971
32 000
27 056
22 000
22 000
19 058
Mesto
Krajina
Počet obyvateľov (mil.)
Tokio
Japonsko
35,0
Mexico City
Mexiko
19,0
New York
USA
18,0
Sao Paolo
Brazília
18,0
Bombaj
India
17,0
Dillí
India
15,0
Šanghaj
Čína
14,0
Kalkata
India
13,0
Jakarta
Indonézia
12,0
Buenos Aires
Argentína
11,5
Dháka
Bangladéš
11,0
Los Angeles
USA
11,0
Karáčí
Pakistan
10,5
Rio de Janeiro
Brazília
10,5
Ósaka-Kobé
Japonsko
10,0
Káhira
Egypt
10,0
Lagos
Nigéria
10,0
Peking
Čína
10,0
Manila
Filipíny
10,0
Moskva
Rusko
10,0
najväčšie aglomerácie sveta-2008
Mestá s viac ako 1 mil. obyvateľmi
(r. 2006)
satelitné snímky Tokaido a BosWash v noci
BosWash
2. Štruktúra sídiel
Je výsledkom dlhodobého a zložitého vývoja, na formovaní kt. sa podieľalo
mnoho činiteľov.
Rozlišujeme :1. veľkostná štruktúra
2. dynamiku rastu
3. funkčná štruktúra
4. hierarchická štruktúra
1. Veľkostná štruktúra – určujeme podiel sídiel a podiel obyvateľov v
jednotlivých veľkostných kategóriách, dochádza k znižovaniu podielu
najnižších kategórií a pribúdanie podielu najvyšších kategórií sídiel
2. Dynamika rastu – podľa dynamiky rastu rozlišujeme sídla : progresívne
(rast) – Varšava, Rím, Sofia,..., stacionárne (stagnácia) – Paríž, Bratislava,
Madrid,..., regresívne ( pokles ) – Londýn, Oslo, Barcelona,...
3. Funkčná štruktúra – funkcie sídiel sa v priebehu vývoja menia,
pôvodné – poľnohospodárska, pastierska, banská, lesnícka, ...boli
doplnené (nahradené) priemyselnou, službovou, dopravnou,
administratívnou, informačnou, vedeckou, bankovníckou, ...
Členenie sídiel podľa funkcie : a) sídla s vlastnou ekonomickou
základňou – monofunkčné (jedna prevládajúca funkcia – Trenčianske
Teplice, Davos, ...) až polyfunkčné ( viacero funkcií, patrí tu väčšina
miest)
b) sídla bez vlastnej ekonom. základne –
majú iba obytnú funkciu ( Sv. Jur, Sečovce, Nová Dubnica, ...)
4. Hierarchická štruktúra – usporiadanie sídiel podľa významu,
vypracovali sa viaceré modely – pravidlo poradia veľkosti miest, teória
centrálnych miest
3. Priestorová štruktúra mesta
Priestorová štruktúra mesta je výsledkom historického vývoja, počas kt.
prebieha jeho vnútorná diferenciácia, mesto sa rozrastá horizontálne i
vertikálne, naberá nové funkcie a štruktúra je čoraz komplikovanejšia.
Pôdorys mesta – prezrádza jeho historický vývoj, etapy stavebného
vývoja, čím je mesto staršie, tým je pôdorys komplikovanejší. V pôdoryse
možno rozlíšiť : jadro, nové časti, okolité predmestia
Podľa vývoja sa rozlišujú mestá : monogenetické – jednotná architektúra,
odráža jednorázové založenie mesta podľa jednotnej koncepcie
polygenetické – s dlhodobým zložitým
vývojom a výstavbou v rôznych historických etapách
Prešov – typ mesta s vretenovitým tvarom
Levoča – typ mesta s obdĺžníkovým tvarom
Rimavská Sobota – typ mesta so štvorcovým námestím
Skalica – typ mesta s trojuholníkovým námestím
Funkčné členenie mesta – na území mesta sa koncentrujú viaceré
funkcie, tie sú lokalizované na rôznych miestach – utvárajú funkčnú
štruktúru mesta. Jednotlivé funkcie sa lokalizujú podľa určitých zákonitostí –
vytvárajú v meste priestorové celky
Centrum mesta je lokalizované na komunikačne a ekonomicky
najvýhodnejšom mieste, sústreďujú sa tu najvýznamnejšie mestské funkcie.
City – vytvára sa vo veľkomestách, je sídlom administratívy, finančníctva,
obchodu, bankovníctva, s malým počtom trvale bývajúceho obyvateľstva
Horizontálny a vertikálny rast mesta – bol ovplyvnený rastom počtu
obyvateľstva a jeho aktivít. Horizontálny rast – umožnil rozvoj dopravy,
pozdĺž hl. dopravných línií vznikali predmestia, prímestské zóny, satelitné
mestá. Vertikálny rast začal koncom 19.st. v USA – nedostatok plôch
spôsobil zvýšenie cien pozemkov a výsledkom bol začiatok rastu miest do
výšky ( prvý mrakodrap v Chicagu z r.1885 mal 10 poschodí )
Centrum mesta
Nové časti mesta
Cesta z predmestia
4. Urbanizácia







je sídelný proces, je jedným z vývojových etáp procesu osídlenia, patrí k
hlavným globálnym problémom súčasnosti
znamená rast mestského obyvateľstva, rast počtu miest,
zvyšovanie úlohy miest v rozvoji spoločnosti, šírenie mestského
spôsobu života
Vývoj :
začala vznikom prvých miest v staroveku ( poľnohospodárske oblasti –
Indus, Ganga, Eufrat, Níl, ...)
v stredoveku (9.-12. st.) rozmach miest ovplyvnil rozvoj remesiel a obchodu
svetové obchodné centrá – Benátky, Rotterdam, Lisabon, ...vznikajú v
období veľkých geografických objavov
od obdobia priemyselnej revolúcie sa urbanizácia stáva celospoločenský jav,
veľký rozvoj miest, zasahuje celú spoločnosť
od 19. st. sa prejavuje trvalý rast miest

Ukazovatele urbanizácie :
1. stupeň (úroveň) urbanizácie – udáva podiel mestského obyvateľstva z
celkového počtu obyvateľov, udáva sa v %, podiel mestského obyvateľstva
sveta je asi 50%, sú však veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sveta
(Katar-96%, Malta-94%, Venezuela-93%,...,Uganda-13%, Srí Lanka-15%,
Burundi-10%,...)
2. dynamika (tempo) urbanizácie – udáva priemerný ročný rast
mestského obyvateľstva, udáva sa v %, v súčasnosti je priemerný ročný
prírastok mestského obyvateľstva 2% ( vyspelé regióny – 0,5%, menej
rozvinuté – 2,5% )
rozvinuté regióny – nastáva stagnácia až úbytok obyvateľov veľkých miest
 menej rozvinuté regióny – nekontrolovaný rast miliónových miest – veľké
problémy – štvrte chudobných (slumy), zlé hygienické podmienky,
zločinnosť, nezamestnanosť,... Medzi najväčšie slumy patrí Orangi v
Karáči(Pakistan), Dharavi v Bombaji(India), Kibera v Nairobi(Keňa)

Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách (v %)
Svet
Rozvinuté regióny
Zaostávajúce regióny
1950
29,2
53,8
17,0
1970
37,1
66,6
25,4
1990
45,2
73,0
37,1
2000
51,0
75,0
45,0
2020
57,4
77,2
53,1
Európa
Severná Amerika
Latinská Amerika
Austrália a Oceánia
Ázia
Afrika
56,3
63,9
41,0
61,3
16,4
15,7
66,7
73,8
57,4
70,8
24,1
22,5
73,4
74,3
75,1
71,3
28,2
33,9
74,1
75,6
78,3
72,8
33,1
42,2
76,7
78,9
83,0
75,1
49,3
52,2
Štvrte chudobných - slumy