Transcript prednáška

Demografia
Ing. Drahoslav Lančarič, PhD.
Demografické údaje a ukazovatele
○ Výsledkom sčítania ľudu, bežnej evidencie
demografických udalostí, špeciálnych
výskumov alebo spracovania údajov
zaznamenaných v populačnom registri sú
základné dáta (údaje).
○ Už tieto údaje je možné považovať za
ukazovatele, napríklad celkový počet
obyvateľstva, počet narodených alebo
počet zomrelých.
○ Väčšinou však nie je možné uspokojiť sa
so skúmaním absolútnych údajov.
○ Z absolútnych údajov je nutné vypočítať
analytické dáta.
○ Za ukazovatele budeme považovať všetky
základné aj analytické údaje.
○ Analytické údaje podľa svojej povahy
dostávajú rôzne názvy.
○ Terminológia však nie je celkom ustálená
a priebežne sa vyvíja.
○ Ukazovatele môžeme deliť podľa rôznych
kritérií:
1. z hľadiska vecného obsahu na rovnorodé
a rôznorodé
2. z hľadiska času na diskrétne a intervalové
3. z hľadiska priestoru na celoštátne
a celosvetové (resp. týkajúce sa
nejakého menšieho územia)
Základné typy pozorovaní
v demografii
1. nepretržité pozorovania
Nepretržité pozorovania je potrebné
uplatňovať v prípade, že sledujeme určité
udalosti od okamihu ich začatia až po ich
vymiznutie. Udalosti sa monitorujú
nepretržite bez prerušenia.
2. retrospektívne pozorovania
Retrospektívne pozorovania sa vzťahujú
na ľudí zahrnutých do určitého výskumu
v danom čase. Po určitom konkrétnom
momente v čase sa skúmané udalosti už
nemusia vyskytovať.
3. kontinuálne pozorovania
Kontinuálne pozorovania pomáhajú získať
najdôležitejších informácií o pohyboch obyvateľstva
(emigrácia, imigrácia), o hlavných zložkách
demografickej reprodukcie (natalita, mortalita).
4. makrocenzus a mikrocenzus
V prípade makro a mikrocenzu sa nejedná
o samostatné typy pozorovaní, ale o rozsah
zisťovaní. Mikrocenzus znamená zisťovanie užšieho
okruhu informácií na území s menšou rozlohou.
Mikrocenzus sa na rozdiel od makrocenzov
uskutočňuje aj v kratšom časovom období.
Faktor času v demografii
○ Čas je v demografickej analýze jednou
z najdôležitejších premenných.
○ Každá demografická udalosť (narodenie,
smrť, sobáš) musí byť presne časovo
určená, kedy k nej došlo.
○ Okrem iného je podstatné určiť dobu,
ktorá uplynula medzi nastatím sledovanej
udalosti a udalosťou, ktorá jej
predchádzala.
○ Demografické udalosti sledujeme
z dvojakého časového hľadiska:
a) z hľadiska kalendárneho času, kedy k nej
došlo
b) z hľadiska doby, ktorá uplynula od
počiatočnej udalosti
○ Ak boli udalosti, vzťahujúce sa
k študovanému procesu, presne určené
z oboch horeuvedených hľadísk,
poskytujú dokonalú informáciu pre
demografickú analýzu.
Demografická statika
Demografická statika sa v predovšetkým
zaoberá skúmaním stavu obyvateľstva, pretože
zistenie tohto stavu je východiskom pre všetky
demografické výskumy.
○ Demografická statika sleduje demografickú
situáciu z troch rozličných hľadísk:
1. počet obyvateľov v danej oblasti
2. štruktúra zloženia obyvateľov v danej oblasti
3. rozmiestnenie obyvateľov
○
Súpis obyvateľstva
○ Sčítanie ľudu patrí medzi najstaršie
štatistické počiny, pretože snaha zistiť
počet obyvateľov je rovnako stará ako
všetky vyspelé civilizácie.
○ Vedomosti o počte a neskôr aj o štruktúre
obyvateľstva boli (a sú) nevyhnutné pre
akékoľvek zásahy centrálnej moci do
života spoločnosti.
○ Ako sme už spomenuli v predchádzajúcom
texte, história sčítania ľudu siaha do
tretieho tisícročia pred našim letopočtom.
○ V období staroveku sa historici stretávajú
so zmienkami o súpisoch obyvateľstva
v mnohých podobách.
○ Hoci stredovek vďaka silnej rozdrobenosti
niektorých štátov centrálnym sčítaniam
ľudu neprial, ich dôležitosť si mnohí
panovníci, ale i šľachtici, uvedomovali.
○ Prvé skutočné súpisy obyvateľstva sa
v Európe objavujú až s nástupom
absolutizmu.
Históriu súpisov obyvateľstva je možné rozdeliť
na päť etáp:
1. Prvá etapa, ktorá zahŕňa obdobie od počiatkov
súpisov obyvateľstva v 3. tisícročí pred našim
letopočtom až po začiatok 18. storočia.
2. Druhá etapa začala prvým úplným súpisom
obyvateľstva, ktorý sa uskutočnil v roku 1748
vo Švédsku a v Prusku. Správy o ich metodike
sú veľmi kusé a ich kvalita nebola veľká.
3. Začiatok tretej etapy sa datuje do polovice 19.
storočia, kedy sa už dá hovoriť o moderných
sčítaniach ľudu. Dôležitý pokrok v ich metodike
je spojený s menom Adolfa Lamberta Queteleta
(1796-1874).
○
4. Štvrtá etapa začína novým spôsobom
spracovania výsledkov, a to mechanickým
centrálnym spracovaním údajov pomocou
diernoštítkových strojov.
5. Piata etapa začína po druhej svetovej vojne
a priniesla so sebou opätovné rozšírenie obsahu
sčítania obyvateľstva, ktoré je často spojené
s inými cenzami, ktorých výsledky sa dajú
navzájom kombinovať.
Vlastné sčítanie sa obyčajne vykonáva dvomi
metódami:
a) metóda sebasčítania
b) metóda dotazovania
○ Rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo v prvom
prípade súpisový hárok vypĺňa občan
samostatne a komisár uvedené údaje len
overuje, v druhom prípade vyplňuje súpisový
hárok komisár na základe otázok a odpovedí
občana.
○
Ukazovatele demografickej statiky
1. Počet obyvateľov je najjednoduchším
a pri tom výstižným demografickým
ukazovateľom. Ako v minulosti tak aj
v súčasnosti zostáva ukazovateľom
hospodárskej a brannej kapacity štátu.
2. Prítomné obyvateľstvo predstavuje
skutočný stav prítomného obyvateľstva.
Slabinou tohto ukazovateľa je jeho
relatívna nestálosť, pretože je citlivý nie
len na sezónnosť ale i na dennú dobu.
3. Bývajúce obyvateľstvo má podstatne
väčšiu stálosť ako prítomné obyvateľstvo
a dá sa z väčšej časti stotožniť s nočným
obyvateľstvom. Zisťuje sa na základe
trvalého pobytu.
4. Pracujúce obyvateľstvo má dôležitý
význam pri posúdení hospodárskej sily
regiónu. Zisťuje sa, odkiaľ región čerpá
pracovné sily, aké sú pohyby za prácou.
5. Obyvateľstvo v intercenzilnom období
predstavuje stav obyvateľstva v období medzi
dvomi sčítaniami obyvateľstva (St).
○ Aby sme ho boli schopný zistiť potrebujeme
poznať počet narodených (N) a zosnulých(Z)
v období od posledného sčítania obyvateľstva ku
dňu, kedy chceme zistiť stav obyvateľstva.
Rovnako potrebujeme poznať počet emigrantov
(E) a imigrantov (I) za toto obdobie.
St = S0 + N +I - Z - E
kde S0 je stav
obyvateľstva pri
poslednom súpise
6. Stredný stav obyvateľstva je stav
obyvateľstva k 1. júlu sledovaného roka.
Stredný stav obyvateľstva sa obyčajne
používa pri výpočte mnohých
demografických a ekonomických
ukazovateľov
S 0  S1
S
2
S0 je stav k 1. januáru
S1 je stav k 31. decembru
Rozmiestnenie obyvateľstva
a jeho štruktúra
1. biologické kritérium
Biologické kritérium sleduje štruktúru
obyvateľstva podľa biologických vlastností,
napríklad podľa pohlavia a veku
2. kultúrne kritérium
Zaoberá sa štruktúrou obyvateľstva z hľadiska
národnostného zloženia, vzdelania, náboženstva
a ďalších.
3. socioekonomické kritérium
Sleduje zloženia obyvateľstva podľa stupňa
ekonomickej aktivity, podľa kvalifikácie,
funkčného zaradenia a iných.
Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia
a veku
○ Zloženie obyvateľstva podľa pohlavia
a veku sú považované za základné
štruktúry, pretože až tieto dve
charakteristiky dávajú vlastnej analýze
demografický charakter.
○ Obe charakteristiky zvyčajne
charakterizujeme spoločne, ale
i samostatný pohľad na jednotlivé zloženia
má svoj význam a opodstatnenie.
Základnými ukazovateľmi pohlavnej štruktúry
obyvateľstva sú:
1. Koeficient maskulinity, ktorý predstavuje
podiel mužov v danej populácii
kde Pm je počet mužov
Pm
v populácii a P je počet ľudí
 
P
v populácii
2. Index maskulinity, ktorý je definovaný ako
pomer počtu mužov k počtu žien v populácii
○
○
Podiel mužov v populácii závisí od troch
rozdielnych procesov:
1. Biologická zákonitosť (chlapcov sa rodí viac )
2. Rozdielna úmrtnosť mužov a žien (vo vyspelých
krajinách je vo všetkých vekových skupinách
vyššia úmrtnosť mužov ako žien )
3. Vonkajšia migrácia
Ďakujem za pozornosť