Transcript obyvateľstvo

Obyvateľstvo sveta
1.Vývoj obyvateľstva

počet obyvateľov sa spočiatku zvyšoval pomaly ( cca do r. 5000 p.n.l.)

1 zmena : neolitická revolúcia – stále osídlenie obrábanie pôdy, chov zvierat,
patriarchát ( na Zemi asi 15 -20 mil. obyvateľov ) – rast počtu obyvateľstva
až do 17 st. počet obyvateľov sa zvyšuje opäť pomaly ( na prelome letopočtu –
250 mil. obyvateľov, v r. 1750 – 730 mil. obyvateľov )




2 zmena : populačná explózia – prudké zvýšenie počtu obyvateľov ( 18 -20. st. )
mala 2 fázy : 1.) 18. st. – súvisí s priemyselnou revolúciou, prejavuje sa hl. v
európskych krajinách (industrializácia, pokrok v poľnohospodárstve, koloniálna
expanzia obohatila európske krajiny o nové plodiny – kukurica, zemiaky, ...,
pokrok v medicíne – očkovanie proti infekčným chorobám, znižovanie
úmrtnosti, predlžovanie dĺžky života, rozvoj dopravných prostriedkov,
zvyšovanie materiálneho blahobytu)
2.) 19 – 20.st. : populačná explózia sa prejavila postupne aj vo všetkých menej
vyspelých krajinách ( predchádzal jej zánik kolónií, vznik nezávislých štátov,
využívanie účinných prostriedkov proti nákazlivým chorobám, ...)


kým v Európe sa rast počtu obyvateľstva spomalil ( pokles pôrodnosti
a úmrtnosti na rozhraní 19 a 20.st. ), v menej vyspelých krajinách tento
rast pokračuje a spôsobuje jeden z najväčších globálnych problémov
súčasnosti
prognózy : 1. ďalšie rozpory medzi rýchlym rastom obyvateľstva a
zdrojmi rozvoja (poľnohospodárska pôda, výroba potravín, voda,
energia )
2. dôsledky na životnom prostredí
3. problémy bytové, so vzdelávaním, zamestnanosťou,
zdravotníckou starostlivosťou, ...
Počet obyvateľov na našej Zemi je v súčasnosti asi 6,8 mld .
Stabilizácia by mala nastať okolo r. 2200, a to na počte 10 – 11 mld. Po
stabilizácii sa budú rozvíjať hlavne kvalitatívne znaky obyvateľstva –
vzdelanie, úroveň bývania, kultúrna úroveň,...
Podľa prognóz prírastok obyvateľstva rozvinutých krajín vzrastie iba o
5%, na rozvojové krajiny pripadne 95 % prírastku – veľká regionálna
rozdielnosť.







na raste počtu obyvateľov sa okrem prirodzeného prírastku bude
podieľať aj predlžovanie strednej dĺžky života ( na začiatku letopočtu :
20 - 40 rokov, v 19.st. : 30 - 40 rokov )
v menej vyspelých krajinách sa pohybuje okolo 50 – 65 rokov, v
rozvinutých 70 - 80 rokov
predpokladá sa vyrovnávanie týchto úrovní koncom 21. st. na 75 – 85
rokov
Slovensko : M – 70 rokov, Ž – 78 rokov
Japonsko : M – 78, Ž – 85
Island : M – 77. Ž – 82
Sierra Leone : M – 39, Ž -42
2.Rozmiestnenie obyvateľstva








nerovnomerné:
prejavuje sa to medzi kontinentmi( Eurázia – 75%, Afrika – 11%,
J.Amerika – 8%, S.Amerika – 5%, Austrália a Oceánia – 1% )
vnútri kontinentov
medzi jednotlivými štátmi
v rámci štátu
aj medzi s. a j.pologulou (90% - 10% ), medzi v. a z. pologulou(80% 20%)
ekumena – obyvateľstvom osídlená a hospodársky využívaná časť
Zeme – 43% súše
anekumena – neosídlené, nevyužívané oblasti – 19% súše
Na rozmiestnenie obyvateľstva vplývajú :
1. prírodné faktory
2. socioekonomické ( spoločenské) faktory
- vzdialenosť od pobrežia ( do 50 km žije asi 30% obyv.)
- nadmorská výška ( 50% obyv. žije v nížinách)
- podnebie ( mierne p. pásmo – 50% )
- výhodná dopravná poloha
- poľnohospodárska pôda
- nerastné suroviny, ...

Priemerná hustota obyvateľstva na Zemi - 49obyv./km2
- nízku hustotu majú oblasti s chladným, suchým, horúcim ale vlhkým
podnebím
- extrémne vysoké hodnoty majú malé štáty, napr. Monaco-15 000,
Gibraltar- 4891, Honkong – 6 210 obyv./km2
Hustota obyvateľstva podľa štátov (rok 2006)
Hlavné zoskupenia obyvateľstva ( hustota vyššia ako 100 obyv./km2 )




Východná Ázia
Južná Ázia
Európa
východné pobrežie S. Ameriky
V dvoch ázijských zoskupeniach žije skoro polovica ľudstva, obyv. sa
sústreďuje v dolinách riek a na pobreží, väčšina žije na vidieku, pracuje v
poľnohospodárstve (Čína, India, Japonsko, Bangladéš, Pakistan)
Tretie a štvrté zoskupenie sa vyznačuje vysokou urbanizáciou - asi 75% žije
v mestách, pracuje v nevýrobnej sfére a v priemysle
Menšie oblasti koncentrácie obyvateľstva : údolie Nílu, jv Brazílie, Jáva, jv
Austrália, pobrežie Guinejského zálivu, ...
Štáty s počtom obyvateľov nad 100 mil. obyvateľov: Čína – 1,4 mld., India –
1,2 mld., USA, Indonézia, Brazília, Pakistan, Bangladéš, Nigéria, Rusko,
Japonsko, Mexiko
3. Dynamika obyvateľstva ( pohyb)



Socioekonomický pohyb
Prirodzený pohyb
Mechanický pohyb
1.Socioekonomický pohyb – zahŕňa presuny obyvateľstva medzi
jednotlivými sociálnymi skupinami ( zmeny v štruktúre obyv. podľa
vzdelania, zamestnania, ...)
2.Prirodzený pohyb – charakterizujú ho populačné procesy ( pôrodnosť a
úmrtnosť )
3. Mechanický pohyb – zahŕňa všetky priestorové presuny obyvateľstva
2. Prirodzený pohyb







k populačným procesom patrí :1. pôrodnosť – natalita
2. úmrtnosť – mortalita
pôrodnosť – počet narodených detí v prepočte na 1000 obyvateľov za
rok, udáva sa v promile - ‰
má klesajúcu tendenciu, hodnota – 20 ‰, vyrovnávajú sa rozdiely medzi
vyspelými a menej rozvinutými krajinami ( Afrika, L.Amerika, j. a jv. Ázia
– 30-50 ‰ ,Európa, S.Amerika, Austrália, Japonsko – menej ako 15 ‰ )
ovplyvňujú ju napr. : úroveň vzdelania, postavenie ženy v spoločnosti a
rodine, životná úroveň, vidiecke – mestské osídlenie, náboženstvo, ...
úmrtnosť – počet zomrelých na 1000 obyvateľov za rok, udáva sa v
promile
má tiež klesajúcu tendenciu, hodnota – 8 ‰ , vysoká je na území Afriky,
j. a jv. Ázie ( 20-30 ‰ ), Európa – nízka (6-15 ‰ )
ovplyvňuje ju kultúrna vyspelosť obyvateľstva, vedecký pokrok, životná
úroveň, ...



prirodzený pohyb obyvateľov – je rozdiel medzi počtom narodených a
zomretých, ak je natalita väčšia ako mortalita - prirodzený prírastok ( 12
‰), ak je to opačne – prirodzený úbytok obyvateľstva
ročne pribudne asi 80 mil. ľudí, prírastky – Afrika, Ázia a L.Amerika –
Afganistan, Burkina, Niger, Somálsko, Uganda,...,niektoré štáty v Európe
a S. Amerike dosiahli úbytok obyvateľstva ( Luxembursko, Rakúsko,
Maďarsko, Nemecko, Chorvátsko ...)
podľa pôrodnosti a úmrtnosti môžeme štáty rozdeliť do 3 hl. skupín :
1. vysoká p., vysoká ú. = neveľký p.prírastok
2. vysoká p., nízka ú. = najvyšší p. prírastok
3. nízka p., nízka ú. = nízky p. prírastok až úbytok obyvateľstva
Vývoj každej populácie prebieha podľa určitých zákonitostí. Spočiatku
prebieha rozmnožovanie pomaly, neskôr sa prírastky zväčšujú. V ďalšom
vývoji sa rast spomalí a neskôr sa populácia stabilizuje ( fáza mladosti,
dospelosti a staroby). Tento vývoj sa označuje ako demografický cyklus.
Fázy demografického cyklu
3. Mechanický pohyb







ide o veľké množstvo typov pohybov, kt. sa odlišujú dĺžkou trvania,
vzdialenosťou, príčinami, početnosťou skupín, ...Patrí tu :
1.Migrácia = sťahovanie – obyvateľ mení trvalé bydlisko, tento pohyb
spôsobuje zmeny v priestorovom rozmiestnení obyv.,
emigrácia=odsťahovanie, imigrácia=prisťahovanie, faktory migračných
pohybov, reemigrácia
Najviac imigrantov prichádza do USA, Kanady, V.Británie, Španielska,
Talianska, Nemecka, Austrálie, Francúzska, najviac emigrantov
pochádza z Mexika, Číny, Indie, Filipín, Pakistanu, Indonézie
2.Dočasná zmena pobytu – obyvateľ zmení bydlisko na určitý čas,
trvalé bydlisko sa nemení
3.Dochádzka do zamestnania a do škôl – pravidelný pohyb po
väčšinou rovnakej trase, zúčastňuje sa ho väčší počet obyvateľov
4.Nepravidelné dočasné pohyby = turbulencia – pohyby za účelom
cestovania na dovolenku, služobné cesty, ...
Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom prirodzeného a migračného
pohybu
Typy migrácií
4. Štruktúra obyvateľstva

udáva zloženie obyvateľstva podľa rôznych znakov, hodnotiace znaky
sú : 1.biologické – pohlavie, vek, rasa, ...
2.ekonomické – povolanie, zamestnanie, odvetvová štruktúra, ...
3.kultúrne – vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo, ...
Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia – vyjadruje sa % podielom Ž a M z
celkového počtu obyvateľov ( napr. Slovensko : 51,4%Ž a 48,6% M),
alebo počtom Ž pripadajúcich na 1000 M ( popr. opačne). Na Zemi sa
rodí viac chlapcov (1,07:1,00), ženy sa však dožívajú vyššieho veku.
Prevahu M má jedine Ázia, vyrovnané ukazovatele sú v Afrike, Oceánii
a L.Amerike. Na svete je mierna prevaha M – o asi 30 mil.
Veková štruktúra obyvateľstva – vyjadruje zastúpenie jednotlivých
vekových skupín z celkového počtu obyvateľstva, udáva sa v %, na
zobrazenie vekovej a pohlavnej štruktúry sa používa veková pyramída
Veková pyramída – Slovensko (r. 2001)
Typy vekových pyramíd

medzi týmito štyrmi typmi vekových štruktúr je určitý vývojový vzťah,
v menej rozvinutých krajinách prevláda mladá populácia – pyramída
typu A, v priebehu vývoja sa premieňa na stacionárny typ, neskôr sa
mení na typ C – regresívny ( proces starnutia obyvateľstva – prináša
problémy, napr. financie pre dôchodkové zabezpečenie, pracovné
uplatnenie dôchodcov, požiadavky na ubytovanie, stravovanie,
zdravotné zabezpečenie starého obyvateľstva, ...)

Predproduktívny vek : 0-14 rokov – asi 27% , tu prevládajú muži
Produktívny vek : 15 – 64 roční, rovnováha M-Ž, dôležitý z hľadiska
ekonomickej činnosti
Poproduktívny vek : nad 65 rokov, prevládajú ženy


Rasová štruktúra obyvateľstva

rasa je biologická kategória, sformovala sa v dlhodobom vývoji
ľudstva, jednu rasu spája mnoho spoločných znakov, určujúce znaky
sú : farba pokožky, veľkosť a tvar lebky, črty tváre, farba a tvar vlasov,
stavba tela a jeho výška, populačno-genetické znaky

rozlišujeme tri veľké rasy : 1. europoidná ( biela )rasa – 43%
2. mongoloidná ( žltá )rasa – 19%
3. ekvatoriálna ( čierna )rasa – 7%

na miestach, kde sa veľké rasy stretajú, vznikli prechodné a zmiešané
formy, majú typické znaky pre obe rasy ( mestici, mulati, zambovia )
všetky rasy sú si rovné - intelektuálne, povahové,....charakteristiky
nezávisia od príslušnosti k rase

ekvatoriálna rasa
mongoloidná rasa
europoidná rasa
mulati (biela rasa + čierna rasa)
mestici (biela rasa + indiánske obyvateľstvo)
Jazyková a národnostná štruktúra







národ – spoločenstvo ľudí, kt. má spoločný historický vývoj, jazyk,
územie, kultúru, spôsob života – na Zemi je asi 2000 národov ( Číňania,
Hindustánci, Američania, Rusi, Bengálci, Japonci )
národnosť – vyjadruje príslušnosť k určitému národu
najpočetnejším národom bez vlastného štátu sú Kurdi
jazyk spolu s jeho písomným prejavom(literatúrou) sú dôležitým
prvkom národa, príbuzné jazyky sa zoskupujú do jazykových rodín, tie
sa ďalej členia na jazykové skupiny a podskupiny. Rozlišujeme asi 30
jazykových rodín – indoeurópska (47%obyvateľstva) a čínskotibetská
(22% obyv. ), konžsko-kordofánska, semitsko-hamitská
v Európe sú 4 jazykové rodiny : indoeurópska, uralská, altajská,
baskická
najpoužívanejšie rodné jazyky sú: čínština,angličtina,ruština,hindština,
španielčina,arabčina,bengálčina,portugalčina,japončina,nemčina,francúzština
najpoužívanejším svetovým jazykom je v súčasnosti angličtina
Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania



pri hodnotení obyvateľstva podľa úrovne vzdelania sa najčastejšie
používajú údaje o najvyššom ukončenom vzdelaní : základné, stredné
vysokoškolské ( rôzne štáty majú rozdielne školské systémy )
podľa odhadov UNESCO je v súčasnosti asi 850-890 mil. osôb
analfabetov, z toho sú 2/3 ženy
rozmiestnenie negramotného obyvateľstva je nerovnomerné : asi 75%
- Ázia, 15% - Afrika, 6% - L.Amerika
Náboženská (religiózna) štruktúra obyvateľstva







s náboženstvom sa spájajú isté kultúrne a spoločenské hodnoty, tradície
a niekedy aj politické postoje
svetové náboženstvá sa rozdeľujú na 2 veľké skupiny: monoteistické – s
vierou v jedného boha a polyteistické
vzhľadom na priestorové rozšírenie a početnosť obyvateľstva
rozhodujúce postavenie majú : kresťanstvo (asi 2 mld. ľudí)- Európa S. a
J. Amerika, Austrália, islam (1,8 mld. ľudí)- JZ Ázia, S. a V. Afrika, časti J.,
str. a JV Ázie, hinduizmus – India, Nepál, Bali, budhizmus – V. Ázia,
Zadná India – tieto náboženstvá vyznáva 90% veriacich obyvateľov sveta
ďalšie náboženstvá sú : čínske relígie, judaizmus, ...
ateisti a bez vyznania – asi 800 mil. obyvateľov
Kresťanstvo: rímskokatolícke – 1,1 mld. ľudí – JZ a Str. Európa, Latinská
Amerika, Filipíny,...protestantizmus – S Európa, V.Británia, S. Amerika,
Austrália,...pravoslávie – V a JV Európa, S Ázia, Zakaukazsko,...
náboženstvo ovplyvňuje správanie, morálku, ovplyvňuje kultúru,
populačné procesy, dáva do pohybu veľké počty obyvateľstva, môže byť
aj motívom rozporov medzi národmi a často aj vojnových udalostí
Vatikán
Jeruzalem
Mekka
Varanasi - Ganga