Transcript ŠTATISTIKA TRHU PRÁCE

Štatistika ekonomickej aktivity
obyvateľstva, zamestnanosť a
nezamestnanosť - ŠTATISTIKA TRHU PRÁCE
1
Štatistika EAO, zamestnanosti, nezamestnanosti a podzamestnanosti slúži k celému radu
účelov:
-poskytuje ponuku pracovných síl, pracovných vstupov, štruktúry zamestnanosti a jej
rozsahu,
- na makroúrovni sú to informácie dôležité pre prognózovanie ekonomického vývoja a pre
formulovanie hospodárskej a sociálnej politiky,
- pre analyzovanie sociálnych a ekonomických javov celkovej hospodárskej situácie štátu.
Štatistika na trhu práce člení obyvateľstvo do troch navzájom sa vylučujúcich
kategórií:
1. Zamestnaní (Z)
2. Nezamestnaní (N)
3. Tí ktorí nie sú pracovnými silami (O).
Prvé dve kategórie predstavujú ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO):
EAO = Z + N
Predstavu o vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými kategóriami je možné získať z
nasledujúcej schémy :
2
Schéma členenia obyvateľstva:
3
4
Toto členenie zodpovedá požiadavkám súboru medzinárodných doporučení k štatistike
práce vydaných Medzinárodným úradom práce (ILO).
Medzinárodné štandardy súčasne rozlišujú či sa jedná o súčasnú alebo obvyklú aktivitu
(neaktivitu).
Súčasná aktivita sa vzťahuje ku kratšiemu obdobiu (týždeň, deň...)
Obvyklá aktivita sa vzťahuje k dlhšiemu obdobiu (rok, dvanásť predchádzajúcich
mesiacov...).
Tento systém zaisťuje, že každá osoba staršia ako 15 rokov je na základe prioritných
kritérií zaradená do troch základných kategórií – zamestnaní (Z), nezamestnaní (N) a
osoby bez práce (O). Osoby, ktoré sú pod stanovenou vekovou hranicou sa zaraďujú
do kategórie neaktívneho obyvateľstva.
Pri zaraďovaní do jednotlivých kategórii vo vzťahu k súčasnému stavu existuje priorita
zamestnanosti pred nezamestnanosťou, a nezamestnanosti pred neaktivitou.
5
EKONOMICKY AKTÍNVE OBYVATEĽSTVO (EAO)
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo zahrňuje všetky osoby staršie než je stanovená
hranica (u nás 15 rokov) bez rozdielu pohlavia, ktoré splňujú požiadavky na zaradenie
medzi zamestnaných a nezamestnaných. Je vlastne súčtom počtu zamestnaných a
nezamestnaných. Obyvateľstvo v súčasnej dobe aktívne býva označované ako
pracovné sily.
Miera súčasnej aktivity poskytuje adekvátnu predstavu o aktívnom obyvateľstve
v referenčnom období. Je celkom postačujúca v situácii, keď prevažuje u osôb ročné
zamestnanie so žiadnymi, alebo malými sezónnymi výkyvmi a s relatívne malými
zmenami vstupov a výstupov v pracovných silách a ich zložkami.
Pri existencii významnej sezónnosti, alebo pri podstatných zmenách v pracovných silách
v určitom krátkom referenčnom období nemôže byť dostatočne reprezentatívne pre
hodnotenie dlhšieho obdobia. V týchto prípadoch je treba vychádzať zo stavu obvykle
aktívneho obyvateľstva, získaného na základe meraní (zisťovaní) za dlhšie časové
obdobie (použitím dlhšieho obdobia, alebo opakovaným, rovnomerným rozložením
zisťovania za dlhšie obdobie).
6
Štatút zaradenia do obvyklej aktivity (zamestnaní, nezamestnaní, neaktívni) vychádza
z kritéria prevažujúcej doby určitého stavu v sledovanom období (1 rok).
Pre ilustráciu uvedieme príklad osoby, ktorá bola v priebehu roku zamestnaná 13 týždňov, nezamestnaná 18 týždňov a
ekonomicky neaktívnych 21 týždňov. Túto osobu budeme klasifikovať ako obvykle ekonomicky aktívnu, pretože rozsah
ekonomickej aktivity v priebehu roka (13 + 18 = 31) prevyšuje neaktivitu (21), napriek tomu, že medzi tromi štatútmi
aktivity „zamestnaný“, „nezamestnaný“ a „neaktívny“ táto osoba nebola zamestnaná najväčší počet týždňov.
Tento príklad ukazuje, že pre zisťovanie a analýzu ekonomickej aktivity obyvateľstva je treba
tiež zisťovať ukazovatele o dĺžke trvania zamestnanosti a nezamestnanosti v priebehu roka.
Z uvedeného súčasne vyplýva, že presné zisťovanie obvykle aktívneho obyvateľstva a jeho
zložiek nie je v praxi jednoduchou záležitosťou predovšetkým preto, že retrospektívne
zisťovanie za dlhšie referenčné obdobie môže obsahovať podstatné „minulé“ chyby,
predovšetkým v situáciách častých zmien štatútu aktivity. Redukcia týchto chýb sa docieli
panelovým šetrením typu „výberových zisťovanie pracovných síl“ (VZPS).
Výberové zisťovanie pracovných síl je priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho
zisťovania vo vybraných domácnostiach. Základ na zisťovanie tvorí stratifikovaný výber bytov, ktorý
rovnomerne pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Do vzorky sa štvrťročne zaraďuje 10 250 bytov, čo
predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvalo obývaných bytov v SR. Predmetom zisťovania sú všetky osoby
vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach vybraných bytov bez ohľadu na to, či majú v byte trvalý,
prechodný alebo nehlásený pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť
zostáva vo vzorke päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na
aktuálne údaje o obyvateľstve SR prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva. Pri
spracovaní podľa triediacich hľadísk sa uplatňuje Klasifikácia zamestnaní (KZAM), Klasifikácia odborov
vzdelania (KOV) a iné.
7
ZAMESTNANOSŤ (Z)
Podľa medzinárodnej definície zamestnanosti sa do zamestnaných osôb zahrňujú všetky
osoby, ktoré dosahujú určitú vekovú hranicu – u nás 15-roční a starší – ktoré v sledovanom
období sú platenými zamestnanými, alebo sú zamestnaní vo vlastnom podniku –
samozamestnaní.
Nie je tu rozhodujúce, či ich pracovná aktivita má trvalý, dočasný, sezónny alebo príležitostný
charakter a či ide o hlavnú alebo vedľajšiu činnosť. Rozlišujeme teda nasledujúce kategórie:
platená zamestnanosť. Do platených zamestnaných sa zahrňujú všetky osoby s formálnou
väzbou k zamestnaniu bez ohľadu na to, či v sledovanom období skutočne pracovali alebo
nepracovali, pričom pod pojmom formálna väzba rozumieme predovšetkým pracovný pomer
(pracovná zmluva, menovanie, voľba), ďalej dohoda o pracovnej činnosti alebo ďalšie zmluvné
vzťahy mimo oblasť pracovného práca (napr. autorská zmluva). V tomto poňatí napr. učni,
ktorí poberajú mzdu, plat alebo odmeny sa považujú za platené osoby. Zahrňujú sa sem i
príslušníci ozbrojených síl (vojaci z povolania i vojaci v základnej službe), študenti, osoby
v domácnosti a ďalšie osoby, ktoré v sledovanom období sú v platenom zamestnaní. Platené
zamestnanie sa ďalej člení na:
platení zamestnaní – pracujúci, to znamená osoby, ktoré v sledovanom období vykonávali
nejakú prácu za mzdu, plat alebo odmenu v naturáliách v rozsahu minimálne 1 hodinu (stav
súčasne platených zamestnaných),
platení zamestnaní – nepracujúci, to znamená osoby, ktoré v sledovanom obdoby neboli
dočasne v práci (z dôvodu choroby či úrazu, materskej dovolenky, riadnej dovolenky,
8
študijného voľna, výluky a pod.), ale mali pritom formálnu väzbu k zamestnaniu
samozamestnanosť (zamestnanosť vo vlastnom podniku). Do tejto kategórie sa zahrňujú
všetci zamestnanci, pracovníci na vlastný účet a všetci členovia produkčných družstiev. Patrí
sem i pomáhajúci rodinní príslušníci (platení i neplatení) bez ohľadu na počet odpracovaných
hodín v sledovanom období. Niektoré krajiny stanovujú minimálne časové kritérium práce
pre zahrnutie neplatených rodinných príslušníkov do samozamestnaných. Rovnako ako
v kategórii zamestnanosti rozlišujeme:
samozamestnaní – pracujúci, to znamená osoby vykonávajúce nejakú prácu pre zisk, alebo
rodinný príjem v peniazoch alebo naturáliách,
samozamestnaní – dočasne nepracujúci, to znamená osoby s vlastným podnikom, ktoré
neboli v sledovanom období z akéhokoľvek dôvodu dočasne v práci.
9
Podzamestnanosť
Pri analýze zamestnanosti je treba venovať pozornosť tzv. podzamestnanosti.
Podzamestnanosť nastáva vtedy, keď zamestnanie niektorých osôb nie je adekvátne vo
vzťahu k špecifickým normám – časovým i profesijným. Rozlišujú sa dve základné formy
podzamestnanosti: viditeľná a skrytá.
Charakteristickými znakmi skrytej podzamestnanosti je nedostatočné využitie kvalifikácie,
nízky príjem a nízka produktivita. V praxi sa štatistické meranie podzamestnanosti
obmedzuje na viditeľnú podzamestnanosť. Z tohto hľadiska sa za podzamestnané osoby
považujú osoby v platenom zamestnaní, alebo osoby pracujúce vo vlastnom podniku, či
boli alebo neboli v práci, ktoré:
a) nedobrovoľne pracovali kratšiu dobu než je normálna pracovná doba určená pre danú
činnosť a súčasne
b) počas sledovaného obdobia hľadali prácu, alebo boli pripravení na ďalšiu prácu.
Za podzamestnaných sa nepovažujú osoby, ktoré dobrovoľne pracujú kratšiu dobu než je
normálne stanovená pracovná soba – napr. ženy s malými deťmi, mladí ľudia študujúci
popri zamestnaní alebo niektorí starší ľudia (dôchodcovia), ktorým skrátená pracovná doba
vyhovuje.
10
Nezamestnaní
Definícia medzinárodného štandardu nezamestnanosti je založená na troch kritériách.
Podľa tejto definície medzi nezamestnaných patria všetky osoby od stanoveného veku (u
nás 15 roční a starší), ktoré v sledovanom období súbežne splňovali tieto tri podmienky:
1) boli „bez práce“, tzn. neboli v platenom zamestnaní ani neboli samozamestnaní,
2) hľadali aktívne prácu, to znamená, že v minulom období podnikali určité kroky za
účelom získania plateného zamestnania alebo samozamestnania. Príkladom týchto krokov
je registrácia v úrade práce alebo súkromných sprostredkovateľov práce, hľadanie práce
priamo v podnikoch, využívanie inzercie, podanie žiadosti o pracovné povolenie a licencie,
hľadanie zamestnania iným spôsobom (napr. cez príbuzných, známych a pod.),
3) boli pripravení k nástupu do práce, t.j. v priebehu sledovaného obdobia boli schopní
okamžite, alebo najneskôr do 14 dní nastúpiť do plateného zamestnania, alebo do
vlastného podniku. Cieľom tohto kritéria je vylúčiť osoby, ktorí hľadajú prácu, aby začali
pracovať neskoršie. Môže to byť prípad študentov, ktorí v čase šetrenia síce hľadajú prácu,
ale nastúpiť chcú až po prázdninách a pod.
Nezamestnaných možno členiť podľa kritéria registrácie na registrovaných a
neregistrovaných. Registrovaní nezamestnaní predstavujú tú časť nezamestnaných, ktorá
pre aktívne hľadanie zamestnania využíva služby profesionálnych organizácií, či už
štátnych (úrady práce), alebo súkromných (sprostredkovatelia práce).
11
Registrovaným nezamestnaným sa rozumie osoba, ktorá:
nie je v pracovnom, alebo obdobnom vzťahu,
 nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
 nepripravuje sa systematicky na povolanie,
 uchádza sa na úrade práce o sprostredkovanie vhodného zamestnania,
 je pripravená prijať okamžite (nastúpiť do 14 dní) ponuku vhodného zamestnania, resp.
nemôže odmietnuť bez opodstatneného zdôvodnenia. V opačnom prípade sa vyradí
z evidencie uchádzačov.
Neregistrovaným nezamestnaným je nezamestnaná osoba, ktorá splňuje podmienky
nezamestnanosti, ktorá aktívne hľadá zamestnanie inou formou než prostredníctvom
profesionálnych organizácií sprostredkujúcich prácu.
V SR sa nezamestnanosť sleduje pravidelne na Ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny od
roku 1990. V mesačnej periodicite sa publikujú údaje o počte a štruktúre uchádzačov o
zamestnanie vedených v evidencii úradov práce. Tieto údaje v plnej miere nezodpovedajú
definícii nezamestnaných osôb, pretože nezahrňujú osoby hľadajúce zamestnanie bez
sprostredkovateľskej činnosti úradu práce. Na druhej strane môžu byť skreslené do určitej miery
i tým, že na úradoch práce sú registrované osoby, ktoré nemajú záujem o nástup do práce (bez
dôvodu odišli z doterajšieho zamestnania, z nejakých príčin neprijali ponuku práce, zostávajú
nezamestnaní pred odchodom do dôchodku a pod.), ale len o získanie príspevku
v nezamestnanosti pred umiestnením a rovnako i osoby, pracujúce nelegálne v zahraničí alebo
v tzv. tieňovej ekonomike.
12
Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (ENO)
Za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo sa považujú všetky osoby bez ohľadu na vek (teda
vrátane osôb mladých než je vek určený pre meranie ekonomicky aktívneho obyvateľstva), ktoré
neboli ekonomicky aktívne podľa horeuvedených definícií (zamestnaní alebo nezamestnaní). Ich
neaktivita môže byť zapríčinená objektívnymi alebo subjektívnymi dôvodmi.
Ekonomicky neaktívny z objektívnych dôvodov sú:
1. deti v predškolskom veku,
2. žiaci a študenti navštevujúci vzdelávacie a študijné inštitúcie,
3. starobní dôchodcovia,
4. chorí alebo invalidi.
Ekonomicky neaktívny zo subjektívnych dôvodov sú:
1. osoby v domácnosti – starostlivosť o deti, rodičov a pod.,
2. rentiéri,
3. ostatní (napr. osoby v produktívnom veku finančne nezabezpečené a neochotné pracovať).
Za ekonomicky neaktívne sa teda považujú i osoby v produktívnom veku, ktoré nepracujú a
nesplňujú tri základné podmienky nezamestnanosti. Patria sem teda i uchádzači o
zamestnanie evidovaní na úradoch práce, ale neschopní nastúpiť do práce do 14 dní (napr.
z dôvodu prebiehajúcej rekvalifikácie).
13
Štatistické zisťovanie ukazovateľov v oblasti práce a pracovných síl
Ukazovatele v oblasti práce a pracovných síl sa zisťujú tak pomocou vyčerpávajúcich ako aj
výberových štatistických zisťovaní. Prakticky existujú štyri zdroje pre získanie ukazovateľov
v oblasti práce a pracovných síl. Sú to:
1. sčítanie ľudu, domov a bytov,
2. štatistické výkazníctvo,
3. výberové šetrenia pracovných síl,
4. evidencia úradov práce a MPSV
pričom prvé tri zdroje zaisťuje štátna štatistika.
14
Sčítanie ľudu, domov a bytov
Sčítanie ľudu, domov a bytov zisťuje základné charakteristiky štruktúry obyvateľstva
z hľadiska ekonomickej aktivity vyčerpávajúcim spôsobom v periodicite 10 rokov. Poskytuje
údaje o:
• osobách ekonomicky aktívnych, z toho o osobách hľadajúcich zamestnanie
• osobách ekonomicky neaktívnych s vlastným zdrojom obživy,
• osobách závislých,
pričom za osoby ekonomicky aktívne v poslednom sčítaní ľudu boli považované všetky
osoby, ktoré boli v rozhodujúci okamžik sčítania v pracovnom, členskom, služobnom alebo
obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej osobe alebo inému
právnemu subjektu, zamestnávateľovi, pomáhajúci, hľadajúci zamestnanie, osoby
samostatne činné (súkromne hospodáriaci roľníci, remeselníci, živnostníci a pod.) a to bez
ohľadu na dĺžku pracovného úväzku. Do ekonomicky činných osôb boli zaradené tiež osoby
v základnej vojenskej službe, eventuálne náhradnej službe, na vojenskom cvičení, vo väzbe
a vo výkone trestu odňatia slobody, pracujúci dôchodcovia, ženy na materskej dovolenke
eventuálne ďalšej materskej dovolenky a muži – poberatelia rodičovského príspevku, pokiaľ
trval ich pracovný pomer.
15
Druhou skupinou boli osoby ekonomicky neaktívne s vlastným zdrojom obživy. Do nej boli
zaradení prevažne dôchodcovia, osoby žijúce z dôchodku po živiteľovi, štipendisti, osoby
žijúce z výnosu majetku (nájomne z nehnuteľnosti, úspory, devidendy, renta a pod.).
Tretiu skupinu obyvateľstva tvorili osoby závislé svojou obživou na živiteľovi – ekonomicky
aktívni alebo neaktívni s vlastným zdrojom obživy. Sú to zaradené predovšetkým deti, žiaci
základných alebo stredných škôl, učni, študenti a ženy v domácnosti.
Spracovanie údajov zo sčítania ľudu, domov a bytov poskytuje nielen ukazovatele o počte
osôb v týchto jednotlivých skupinách, ale i ďalej v triedení podľa regionálneho a
demografického hľadiska (podľa pohlavia, podľa veku), u ekonomicky aktívnych tiež podľa
zamestnania, pričom zamestnanie sa u jednotlivých osôb zisťovalo podľa skutočne
vykonávanej profesie (funkcie v dobe sčítania). Spracovanie údajov o zamestnaní bolo
uskutočnené podľa „zoznamu zamestnaní pre spracovanie výsledkov sčítania ľudu, domov a
bytov 2000“), ktorý nadväzoval na Jednotnú klasifikáciu zamestnaní.
16
Štatistické výkazníctvo
Štatistické výkazníctvo sleduje len zamestnané osoby, a to pomocou podnikovej štatistiky.
Základným ukazovateľom je tu evidenčný počet zamestnancov (E). Do evidenčného počtu
zamestnancov sú zahrnutí všetci stáli i dočasní zamestnanci bez ohľadu na ich štátnu
príslušnosť, ktorí sú v pracovnom, služobnom a členskom (kde súčasťou členstva je i pracovný
pomer) pomere k zamestnávateľovi a za svoju prácu dostávajú od zamestnávateľa mzdu.
Nezáleží na to, či sú v práci skutočne prítomní alebo nie.
Štatistika sleduje údaje pomocou dvoch výkazov :
 Štvrťročný výkaz o práci
 Ročný výkaz o práci
17
18
Údaje o pracujúcich v podrobnejšom členení (okrem celkového evidenčného počtu
pracovníkov, aj ich počet v poproduktívnom veku a vo vedľajšom pracovnom pomere
s vyčlenením žien v jednotlivých kategóriách, v ktorých sa naviac sleduje i počet žien na
materskej a ďalšej materskej dovolenke) sa zisťuje vždy 31.12 na základe „ročných výkazov o
práci“. Pomocou tohto výkazu sa získavajú ukazovatele o počte pracovníkov a v členení podľa
okresov, v ktorých zisťovaní pracovníci skutočne pracujú.
Pre analytické účely nepostačuje znalosť len stavov zamestnancov, ale je treba mať prehľad i o
ich štruktúre. Pomocou štatistického výkazníctva možno získať štruktúru zamestnancov podľa
odvetví (OKEČ – prvé dve miesta), podľa sfér (primárna, sekundárna, terciálna), podľa
vlastníctva a podľa regiónu.
Pre detailnejšie rozbory je však vedľa týchto hľadísk nutné mať k dispozícii i počty
zamestnancov v členení podľa ďalších hľadísk – demografického (podľa veku a pohlavia),
ekonomického a kvalifikačného (podľa KZAM, stupne najvyššieho vzdelania, Jednotnej
klasifikácie odborov vzdelania – JKOV, tarifných stupňov a pod.) a ich vzájomných dvoj a
viacstupňových kombinácií.
Väčšinu uvádzaných štrukturálnych znakov možno zisťovať len pomocou výberových zisťovaní.
V súčasnej dobe tieto štrukturálne ukazovatele poskytujú výsledky z Výberového zisťovania
pracovných síl, ktoré po prepojení s výsledkami výkazníckej štatistiky poskytujú dostatok
ukazovateľov pre analýzu vývoja trhu práce.
Ďalším zdrojom štruktúrnych ukazovateľov pracovníkov bude i štatistické zisťovanie o mzdách
pracovníkov, ktoré od r. 1995 organizuje po sedemročnej prestávke SŠÚ.
19
20
Výberové zisťovania pracovných síl
V krajinách s vyspelou ekonomikou majú zisťovania o zamestnaneckej situácii populácie – t.j.
či je osoba zamestnaná, nezamestnaná alebo nie je pracovnou silou – dlhodobú tradíciu.
Prvé výberové zisťovanie o pracovných silách sa uskutočnilo v Spojených štátoch amerických
v roku 1940. V Európe bolo prvou krajinou Francúzsko, ktoré pristúpilo k organizácii týchto
zisťovaní v roku 1950. V šesťdesiatych rokoch potom začala organizovať tieto zisťovania
väčšina západoeurópskych štátov.
Cieľom týchto zisťovaní je poskytnúť integrované a členené informácie o stave a charaktere
trhu práce. Ukazovatele zmien zamestnanosti a nezamestnanosti, zmien v celkovom podiele
pracovných síl a v charaktere ponuky pracovných síl sú jednými z najdôležitejších indikátorov
pre sledovanie zmien hospodárskeho cyklu, a to nielen pre tvorbu vládnej politiky, ale i pre
podnikový manažment a jednotlivých podnikateľov, ktorí pomocou nich získavajú prehľad o
súčasných hospodárskych podmienkach. Na základe týchto informácií možno odhadovať
budúci vývoj a v dôsledku toho prijímať i lepšie investičné rozhodnutia.
21
Výberové zisťovanie pracovných síl je priebežným monitorovaním pracovných síl na základe
priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach. Základ na zisťovanie tvorí stratifikovaný
výber bytov, ktorý rovnomerne pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Do vzorky sa
štvrťročne zaraďuje 10 250 bytov, čo predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvalo obývaných
bytov v SR. Predmetom zisťovania sú všetky osoby vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach
vybraných bytov bez ohľadu na to, či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený pobyt,
okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť zostáva vo vzorke päť
za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na aktuálne údaje
o obyvateľstve SR prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva.
Metodika zisťovania vychádza z odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce a Eurostatu.
V rámci sledovania vývoja hospodárstva SR sa zisťuje zamestnanosť a mzdy podľa podnikového
výkazníctva. Medzi zamestnancov sa nezahŕňajú osoby na materskej a rodičovskej
dovolenke a osoby pracujúce na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru. Spracované údaje za organizácie s 20 a viac zamestnancami sa triedia podľa krajov
a okresov, veľkosti (podľa počtu zamestnancov), druhu vlastníctva a právnej formy organizácie.
Počty zamestnancov sa uvádzajú vo fyzických osobách.
22
Pracujúci podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom)
týždni vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat, alebo prácu s cieľom dosiahnuť
zisk, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí. Môže ísť o prácu na plný alebo kratší pracovný
čas, stálu, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu. Medzi pracujúcich sa zahŕňajú aj
vypomáhajúci členovia domácností podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiadnu
mzdu ani odmenu a profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek. Za pracujúcich sa považujú
tiež osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týždni nepracujú pre chorobu, dovolenku,
riadnu materskú dovolenku, školenie, zlé počasie, v dôsledku štrajku a výluky, s výnimkou
osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na rodičovskej dovolenke.
Zamestnanci podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni
vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu alebo plat. Medzi zamestnancov patria aj
členovia produkčných družstiev. Za zamestnancov podľa podnikového výkazníctva sa
považujú všetci stáli aj dočasní zamestnanci (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť), ktorí sú v
pracovnom, služobnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere k
zamestnávateľskej organizácii. Do počtu zamestnancov sa nezahŕňajú žiaci stredných
odborných učilíšť, osoby na materskej a rodičovskej dovolenke a osoby pracujúce na základe
dohody o vykonaní práce.
Samozamestnaní podľa VZPS sú osoby pracujúce vo vlastnom podniku (podnikatelia so
zamestnancami), na vlastný účet (podnikatelia bez zamestnancov) a vypomáhajúci
(neplatení) členovia domácností podnikateľov.
23
Výberové zisťovanie pracovných síl sa uskutočňuje kontinuálnym spôsobom v priebehu celého
roka ako panelové výberové zisťovanie. V každom týždni daného štvrťroku sa zisťuje časť
bytových domácností tak, aby výsledky boli reprezentatívne vždy na štvrťrok. Súčasne
v každom štvrťroku sa z výberového súboru vyradí jedna pätina domácností (tých, ktoré boli
zisťované päť krát po sebe idúcich štvrťrokoch) a zaraďuje sa pätina nových bytových
domácností. Využíva sa teda rotačný výber.
Výberový súbor bytových domácnosti sa realizuje pomocou dvojstupňového systematického
výberu stratifikovaného podľa okresov. V prvom stupni sú vyberané sčítacie obvody, v druhom
stupni sa vyberajú bytové domácnosti. Oporou výberu sú údaje o sčítacích obvodoch a
zoznamy adries domov a bytov podľa sčítacích obvodov, ktoré boli zistené v poslednom
„Sčítaní ľudu, domov a bytov“ v roku 2001.
Výberové zisťovanie pracovných síl vychádza z dvoch typov dotazníkov:
1. dotazník pre domácnosť („A“)
2. dotazník pre členov domácnosti starších ako 15 rokov(„B“) s dodatkom „C“
24
25
26
Dotazník A pre domácnosť slúži
k zisťovaniu všetkých osôb každej domácnosti bývajúcich vo vybranom byte,
k vymedzeniu vzťahu jednotlivých členov domácnosti k osobe v čele domácnosti,
k zisteniu veku, ekonomického postavenia, stupňa vzdelania a ďalších informácií o členoch
tejto domácnosti,
k vyjadreniu názoru domácnosti na ich príjmovú úroveň,
k evidencii kontaktov a výsledkov rozhovorov.
Dotazník B pre členov domácnosti starších ako 15 rokov sa vyplňuje samostatne za každú osobu
domácnosti, ktorá toto kritérium splňuje. Dotazníky typu „B“ slúžia predovšetkým k zisteniu
podkladov pre analýzu práce. Zameriava sa na zisťovanie ekonomickej aktivity a jej charakteru u
všetkých osôb produktívneho a poproduktívneho veku.
U zamestnaných osôb sa zisťuje i súbeh a stálosť vykonávaných zamestnaní, dĺžka trvania
hlavného zamestnania, odvetvové zaradenie pracoviska respondenta, obor zamestnania a
postavenie v zamestnaní a rozsah pracovného úväzku v podrobnej štruktúre. V primeranom
rozsahu sa zisťujú i údaje za druhé prípadne ďalšie zamestnanie.
Vlastné zisťovanie vo vybraných domácnostiach zabezpečujú poverení pracovníci okresných
štatistických správ. Údaje o domácnostiach má dotazovateľ možnosť zisťovať alternatívnym
spôsobom: buď použije štandardné formy zápisu do papierového dotazníka alebo na základe
uskutočneného rozhovoru odpovede zapisuje priamo do notebooku. Povinnosťou dotazovateľa
je tiež kontrola úplnosti a správnosti odpovedí a odovzdanie získaných údajov ku konečnému
spracovaniu.
27
28
29
Evidencie úradov práce a MPSVaR
Evidencia úradov práce a MPSVaR zahrňuje okrem uchádzačov o zamestnanie údaje o voľných
pracovných miestach, o vytvorených spoločensky účelných pracovných miestach, o pracovných
miestach v rámci verejne prospešných prác, o rekvalifikácii, uplatnení rekvalifikovaných
pracovníkov a pod.
Tieto ukazovatele sa zisťujú a publikujú v mesačnej periodicite. Okrem toho sa štvrťročne
publikujú podrobnejšie údaje o vekovej a vzdelanostnej štruktúre uchádzačov o zamestnanie,
dĺžke nezamestnanosti, výške mesačne poskytovanej dávky v nezamestnanosti, štruktúre
voľných pracovných miest podľa požadovanej kvalifikácie a ďalej i údaje o cudzincoch
pracujúcich v SR a slovenských občanov, ktorí pracujú v zahraničí.
30
31
Miery ekonomickej aktivity, zamestnanosti a nezamestnanosti
V analýzach životnej úrovne, trhu práce sa okrem absolútnych údajov využívajú relatívne
charakteristiky. Východisková miera je tu ukazovateľ ekonomickej aktivity obyvateľstva (a)
v percentách:
A
a  .100
P
kde:
A............ počet ekonomicky aktívnych osôb,
P............. je počet obyvateľstva.
Ukazovateľ ekonomickej aktivity vyjadruje podiel počtu ekonomicky aktívnych osôb z celkového
počtu obyvateľstva. Spravidla sa konštruuje z okamžikových stavov oboch veličín na základe
výsledkov sčítania ľudu. Veľkosť ukazovateľa ekonomickej aktivity sa líši pre jednotlivé vekové
skupiny a je rozdielna u mužov a žien.
32
Preto je užitočné konštruovať tiež špecifickú mieru ekonomickej aktivity pre mužov (am),
ženy (az) a pre jednotlivé (jednoročné alebo viacročné) vekové skupiny (ax, x veková
skupina). Potom:
am 
Am
.100,
Pm
ax 
Ax
.100
Px
az 
Az
.100
Pz
Prevrátená hodnota miery ekonomickej aktivity vystihuje hospodárske zaťaženie aktívnych
osôb.
1 P

a A
V štatistickej praxi a zvlášť pri medzinárodnom porovnaní sa využíva pre konštrukciu miery
ekonomickej aktivity namiesto celkového počtu obyvateľstva tiež počet obyvateľstva
starších 15 rokov (P15+):
a 
A
P15 
33
Väčšiu vypovedaciu schopnosť majú miery zamestnanosti, konštruované na základe
ukazovateľa počtu zamestnaných (Z). Miera zamestnanosti (z) vyjadruje podiel
zamestnaných na celkovom počte ekonomicky aktívnych:
Z
z  .100
A
Najdôležitejšou charakteristikou tak z ekonomického ako i zo sociálneho hľadiska v tejto oblasti
je miera nezamestnanosti (n), ktorá vyjadruje percentuálny podiel nezamestnaných (N) na
celkovom počte ekonomicky aktívnych (na počte pracovných síl):
N
n  .100
A
34
Okrem celkovej miery nezamestnanosti možno konštruovať špecifické miery
nezamestnanosti podľa pohlavia, vekových skupín, vzdelania a pod. Treba však upozorniť
na to, že sa v praxi stretávame s rôznymi mierami nezamestnanosti. Tieto rozdiely
vyplývajú predovšetkým z rozdielov použitých metodík pre stanovenie čitateľa a
menovateľa, ale i z rozdielov v presnosti zdrojov dát a časovej porovnateľnosti oboch
údajov. Vzhľadom k tomu, že metodika má rozhodujúci vplyv na hodnotu získanej miery, je
nutné vždy dôsledne rozlišovať, o aký ukazovateľ sa jedná.
Miera nezamestnanosti je nielen dôležitým indikátorom sociálneho klimatu, ale aj
spoľahlivým znamením meniacich sa ekonomických podmienok. Podľa miery
nezamestnanosti sa posudzuje i vážnosť ekonomického poklesu. I keď je najväčšia
pozornosť venovaná celkovej miere nezamestnanosti, špecifické miery nezamestnanosti
môžu poskytovať presnejšie signály cyklických zmien v ekonomike. Miery nezamestnanosti
niektorých skupín sú na ekonomický pokles citlivejšie v porovnaní s ostatnými.
35
- index starnutia
P65
Is 
.100
P014
Vyjadruje percentuálny podiel počtu osôb 65 ročných a starších (P65+) na 100 osôb vo
veku 0 až 14 rokov (P0-14).
-index závislosti starých ľudí
P65
I ZSL 
.100
P1564
Vyjadruje percentuálny podiel počtu osôb v poproduktívnom veku 65 roční a starší na
100 osôb v produktívnom veku (P15-64).
36
-index závislosti mladých ľudí
P014
I ZML 
.100
P1564
Vyjadruje percentuálny podiel počtu osôb v predproduktívnom veku (0 – 14 roční) na 100
osôb v produktívnom veku.
- index ekonomického zaťaženia
P014  P65
I EZ 
.100
P1564
Vyjadruje percentuálny podiel počtu osôb v predproduktívnom veku (0 – 14 roční)
a poproduktívnom veku na 100 osôb v produktívnom veku.
37
38
Štruktúra nákladov práce v roku 2010
39
Mesačné náklady práce na zamestnanca v roku 2010 podľa OKEČ
40
Podiel krajov na zamestnanosti v SR v roku 2009
41
42
Priemerná hrubá mesačná mzda v roku 2012 podľa krajov a pohlavia
43
44