Transcript Medzivojnová literatúra
Medzivojnová literatúra
autor: Štefan Kohári
Súhrnná snímka
Spoločenské podmienky
Literárne podmienky
Ruská literatúra
Americká literatúra
Anglická literatúra
Francúzska literatúra
Nemecká literatúra
Česká literatúra
Spoločenské podmienky
Vznik nových štátov po 1. svetovej vojne – Vznik Československej republiky 28.10.1918
Pálenie kníh (na príkaz Goebbelsa, v Berlíne 1933) Nové rozčlenenie sveta – dvojpolárnosť (socializmus-kapitalizmus) Vznik totalitných režimov Pokračuje rýchly rozvoj vedy a techniky (literatúru ovplyvňuje rozhlas, televízia, nemý film, zvukový film...) Kto zabije človeka, zabije rozumnú bytosť, kto zabije dobrú knihu, zabije sám rozum (Milton)
Literárne podmienky
Formujú sa nové umelecké smery a prúdy – tzv. stratená generácia (USA), konštruktivizmus (Rusko), próza naturizmu, v slovenskej literatúre aj katolícka moderna, nadrealizmus, lyrizovaná próza Vznikajú národné divadlá a vyššie školy, univerzity (SND, UK, VsD) Vychádza stále viac slovenských časopisov (Slovenské pohľady, Živena, Vatra, DAV, Elán) Matica slovenská začína vydávať edíciu Čítanie študujúcej mládeže – najmä základné diela slovenskej literatúry Formuje sa rozhlasová hra ako nový žáner drámy
Americká literatúra
Najmä prozaici tzv.
stratenej generácie:
autori, kt. prežili 1. sv. vojnu v Európe na vlastnej koži termín použila ako prvá Gertruda Steinová
(1899-1961) William Faulkner (1897-1962) – Neodpočívaj v pokoji Sartoris, John Dos Passos (1896-1970) – USA (trilógia) Ďalší významný predstaviteľ americkej literatúry: Theodor Dreiser – Americká tragédia
Ernest Hemingway
Najmladší z autorov, prvý Američan zranený na fronte, čo malo veľkú publicitu Pôsobil ako pracovník Červeného kríža v Taliansku Po vojne zahraničný spravodajca v Paríži Upozorňoval svet na možnosť ďalšej vojny, na hrozbu fašizmu, sklamaný z nereagovania štátnikov Posledné roky prežil na Kube Po ťažkej chorobe a depresívnych stavoch spáchal samovraždu Za dielo Starec a more dostal v r. 1954 Nobelovu cenu
Tvorba:
Slnko aj vychádza (Fiesta) – prvý román Zbohom zbraniam Komu zvonia do hrobu Starec a more
Anglická literatúra
George Bernard Shaw – Pygmalion (sfilmovaná ako My Fair Lady)
John Galsworthy – James Joyce – Forsytovská sága Ulysses
Virginia Woolfová – K majáku
Literárne smery
Surrealizmus svojej duše – vychádza z psychického automatizmu, magického realizmu, využíva prelínanie sna a skutočnosti, poézia bez pravidelného rytmu aj rýmu, ide o rozumom nekontrolovateľný prúd asociácií - pri tvorbe mal byť umelec ponorený sám do seba a bez akejkoľvek rozumovej kontroly, či zámeru zaznamenávať stavy Dadaizmus – návrat k detskému veku, zachytáva bezstarostnosť, hravosť, veľa novotvarov (viac zvuky ako významy) Naturalizmus – otvorené a detailné zobrazovanie desivých obrazov Existencionalizmus – hlavné postavy sú v hraničnej situácii, hľadanie zmyslu života, úvahy o smrti, pocity odcudzenosti, nepochopenia Expresionizmus - vyjadruje pocity úzkosti, väčšina expresionistických diel je neveselá a tento pocit sa snaží navodiť. Jeho cieľom bolo ukázať úpadok človeka 19. storočia., po nástupe Adolfa Hitlera k moci (1933) bolo toto umenie v Nemecku zakazované.
Francúzska literatúra
Vo francúzskej literatúre popri realistickej metóde zobrazovania skutočnosti existujú aj rôzne avantgardné smery Najvýznamnejší predstavitelia:
Henri Barbusse (1866 – 1944) – stratená generácia v EU (1873 – 1935), predstaviteľ
Oheň Tristan Tzara (1896 – 1963), sformuloval manifest
André Breton Marcel Proust (1896 – 1966) , zakladateľ písal poéziu aj prózu, Nadja
(poetický román) (1871 – 1922), využíval psychologické prvky, Hľadanie strateného času
Romain Rolland
Vyštudoval históriu, neskôr profesor hudby na Sorbonne v Paríži
Píše najmä romány-rieky
Od roku 1914 žije v exile vo Švajčiarsku
V roku 1915 získava Nobelovu cenu za lit.
Tvorba: Peter a Lucia
Dobrý človek ešte žije
Ján Krištof
Nemecká literatúra
(1898 – 1970) Thomas Mann emigroval najprv do Švajčiarska, potom do USA, (1875 – 1955), pred nacizmom Buddenbrookovci, Jozef a jeho bratia, Spoveď hochštaplera Felixa Krulla Franz Kafka (1883 – 1924) – pochádzal zo židovskej rodiny, pracoval ako úradník v úrazovej poisťovni, ako praktikant aj na súde, inklinoval k surrealizmu a existencionalizmu, narodil sa v Prahe, píše po nemecky. Zomiera na tuberkulózu.
Proces, Zámok
Erich Maria Remarque
nemecko-švajčiarsky prozaik dôsledný odporca vojny, humanista priamo zo školských lavíc sa dostal na front 1. svetovej V roku 1932 kvôli fašizmu emigruje do Švajčiarska, neskôr do USA.
jeden z najvýznamnejších predstaviteľov
jeho hrdinovia majú zmysel pre lásku, priateľstvo Tvorba : Na západe nič nového Cesta späť Traja kamaráti Víťazný oblúk Čas žitia, čas umierania Nebo nepozná obľúbencov
Na západe nič nového
Literárny druh: epika Literárny žáner: román Téma: strata mladíckych ideálov v prvej svetovej vojne Idea: strofa na začiatku knihy najviac vystihuje ideu celého diela „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú rozrumila vojna – i keď unikla jej granátom.“ Prostredie: západný front (územie niekde na hranici Belgicka a Francúzska) Časové obdobie: prvá svetová vojna (1914 - 1918)
Na západe nič nového
Typ rozprávača:
tzv. „Ich“ ja-forma. Priamy rozprávač. Autor opisuje celý dej v prvej osobe. Stotožňuje sa s hlavnou postavou, ktorou je Paul Bäumer. Vojna ho zasiahla priamo. Citát: „ Pred štrnástimi dňami sme museli dopredu, na výmenu. Na našom úseku bol pomerný pokoj a ubytovateľ....“ str. 9 Avšak, na konci diela sa dozvedáme o smrti hlavnej postavy. Tam nastáva zmena rozprávača na tzv. „er“ on-formu. Vševediaci rozprávač.
Citát: „ Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila na vetu: Na západe nič nového.“ str. 172
Na západe nič nového
Vonkajšia kompozícia: dielo je členené na dvanásť častí, kapitol. Vnútorná kompozícia: dej je podávaný postupne, od začiatku podľa časovej línie. Chronologickú kompozičný postup.
Autor nepreskakuje situácie. Na začiatku nám autor predstavuje všetky hlavné postavy. Jadro je zamerané na nosnú tému, ktorou je vojna a osudy Paulových kamarátov i jeho vlastný osud. Na záver autor opisuje, ako svoj životný príbeh ukončila hlavná postava, Paul Bäumer. Počas deja sú opisované Paulove úvahy o vojne a jeho pocitoch.
Jazyk diela:
jazykové prostriedky, ktorými sa nám snaží predostrieť vojnu v čo najživších farbách.
spomienky – mlčanlivé zjavenia (str. 76) autor v tomto románe využíva mnohé umelecké front – krátermi posiate územie ničoho (str. 78 - 79) metafora – sme dvaja ľudia, sme nepatrné iskričky života. (str.6 2) kvaková polievka, šupky z kvaky – „nejaká dobrota“ (str. 115)
Na západe nič nového
Paul Bäumer: hlavná postava románu. Čerstvý maturant, skoro ešte dieťa, no aj tak narukoval na front so spolužiakmi vďaka presvedčivým slovám ich učiteľa, Kantorka. Rýchlo však pochopil, že vojna nie je žiadna zábava. A to hneď počas výcviku, keď sa dostali pod velenie Himmelstossa. No nebolo to nič oproti ďalšiemu zápasu o holý život, ktorý museli deň čo deň zvádzať. Spolu s kamarátmi zo školy zažili aj veľa veselého. A nebyť toho, tak by sa asi z toho všetkého zbláznili.
Citát: „ 65) Mne pripomína front strašidelný vír. Aj keď je človek ešte ďaleko od jeho centra, v pokojnej tíšine, cíti už jeho saciu silu, čo ho pomaly, neodvratne, bez veľkého odporu priťahuje.“ (str. 39) „Kolóna pochoduje priamym smerom, postavy tvoria klin ... dopĺňajú ho hlavy a pušky, čo sa priplavujú z hmly. Kolóna – nijakí ľudia.“ (str. 40) „Front je ako klietka, v ktorej sa musí nervózne čakať, čo sa stane.“ (str.
Na západe nič nového
(niekoľko citátov) Paul sa zamýšľa nad svojou budúcnosťou: „ Ako to teda vôbec bude, ak sa vrátime?... .najprv sa musíme vrátiť domov ... Neverím, že sa vôbec vrátime ...“ (str. 57) „ Nechceme už dobyť svet. Sme utečenci. Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom. Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet a bytie, museli sme však na to strieľať. Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdce ... Veríme vo vojnu.“ (str. 58) Potrestaný Paul potrestaný vo väzení: „Občas s nami jednajú už ako s ľuďmi.“ (str. 60) „Stali sa z nás nebezpečné zvery. Nebojujeme, bránime sa.“ (str. 72) „Keby z druhej strany prichádzal tvoj otec, neváhal by si hodiť mu granát do pŕs.“ (str. 73) „ Čo bolo, nikdy sa nevráti, je preč, je iným svetom, ktorý pre nás už nejestvuje ... i naša túžba je silná, aj keď nedosiahnuteľná a my to vieme. Je rovnako zbytočná ako očakávanie, že sa staneme generálmi.“ (str. 77)
Na západe nič nového
(niekoľko citátov) „Vidíme žiť ľudí, čo nemajú hlavy. Vidíme bežať vojakov, ktorým odtrhlo obe nohy ...“ (str. 84) Paul na dovolenke z frontu doma. Zdalo sa mu, že je v inej krajine. Nevedel sa poriadne pozrieť do očí ani vlastnej matke a odpovedať jej na bežné otázky. „Mama, čo ti mám na to odpovedať! Neporozumieš a nikdy to nepochopíš. Ani to nemáš pochopiť. Bolo to zlé, spytuješ sa. Potriasam hlavou a hovorím: nie, mama, nič hrozné.“ (str. 99)
Na západe nič nového
(ostatné postavy) Katczinsky „Kat“: „ 29) 10) ... je nenahraditeľný, má šiesty zmysel. Takí sa nájdu všade, i keď to vopred nie je na nich vidieť... je najmazanejší, akého len poznám... vyzná sa v každom remesle... je dobré sa s ním kamarátiť.“(str. „hlava našej skupiny, húževnatý, prefíkaný, ľstivý štyridsiatnik, s nehybnou tvárou, modrooký, s ovisnutými ramenami...“ (str. Haie Westhus: „ patrí tiež k nám... je viac výkonným orgánom... pracuje pod Katovým velením, keď sa spíska niečo, kde sú potrebné päste. Za to má potom určité výhody.“ (str. 29) „kopáč rašeliny, ktorý môže pohodlne vziať komisár do ruky a spýtať sa: Uhádnite čo držím v hrsti?“ (str. 10) Tjaden: „ (jednotky). K jedlu si sadá štíhly a vstáva tučný ani tehotná ploštica.“ (str. 10) chudý zámočník v našich rokoch, najväčší žráč z kompánie Detering: „ sedliak, čo myslí iba na svoje hospodárstvo a ženu.“ (str. 10)
Na západe nič nového
(ostatné postavy) Albert Kropp: „ ... ktorému to vždy najlepšie myslí, a preto je iba slobodníkom...“ (str. 10) Műller: „ ... stále vláči so sebou učebnice a sníva o vojnovej maturite a v bubnovej paľbe sa bifľuje fyzikálne poučky...“ (str. 10) Kemmerich: priateľ, ktorý veľmi rýchlo umiera na následky amputácie nohy „je to ešte on, a už to nie je on, jeho obraz vybledol, stal sa neurčitý ako fotografická doska, na ktorú urobili dva zábery. Aj jeho hlas akoby prichádzal zo záhrobia.“ Desiatnik Himmelstoss: postrach kasární. Tyranizoval každého koho sa len dalo, no bol odvážny len na kasárenskom dvore. Keď ho preložili na front, nebol už taký odvážny.
„V jednom úseku zákopu odrazu zazriem Himmelstossa... keď vybehnem, napadne mi, Himmelstossa už nevidím... simuluje raneného... dostal záchvat strachu...“ (str. 83) - neskôr sa po nejakom čase umúdri, stane sa z neho hlavný Bugriš (niečo medzi deličom potravy a kuchárom) a on im vynahrádza bonusmi to, aký bol počas výcviku. Je jasným príkladom toho, ako vojna mení človeka, v tomto prípade k dobrému.
Na západe nič nového
(stručná de jová osnova) 1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
16.
17.
18.
19.
20.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
narukovanie do armády; tvrdý výcvik, poznávacie znamenia „Himmelstoss“; presun na západný front WWI ; opis obrazu frontu a zvykov ; smrť priateľa Kemericha ; presun na front na opevňovacie práce, veľa mužov z jednotky zahynie ; príchod Himmelstossa na front, basa za odvrávanie ; Paul a Kat ukradnú hus, upečú ju a zjedia; znova sú v útoku, v zákopoch musia dokopať Himmelstossa, aby útočil aj on; „romantická“ návšteva u francúzskych dievčat; Paul ide domov, dostal dovolenku, má z toho zvláštny pocit; nepríjemné stretnutie Paula s jedným dôstojníkom; Paul šiel oznámiť smrť Kemericha jeho matke; Paulova služba v tábore ruských zajatcov; Paul sa vracia na front, hneď dostáva misiu zveda, tam zabije jedného Francúza v boji muža proti mužovi; stráženie vysťahovanej dediny, konečne pokoj; ležia v lazarete, komická skúsenosť s mníškami; návrat na zimný front; Kat zomiera; október 1918, Paul zomiera.
Ruská literatúra
Po revolúcii 1917 (VOSR) niektorí spisovatelia nesúhlasiaci s komunistickou ideológiou emigrovali, prípadne sa odmlčali Ivan Bunin Franciska, (1870 – 1953), Miťova láska, Pán zo San Alexander Kuprin (1870 – 1938), inklinoval k naturalimu, ale známe sú aj jeho novely o láske, Sulamit, Alexej Peškov Michail Bulgakov Maxim Gorkij (1868 - 1936), najprv romantické poviedky z prostredia cigánov (Makar Čudra, Stará Izergiľ), neskôr zakladateľ socialistického realizmu (Matka), vlast. menom
Michail Šolochov
(1891 – 1940) Majster a Margaréta, Psie srdce (1905 – 1984) Osud človeka, Donské poviedky Tichý Don
Alexej Nikolajevič Tolstoj
Pôvodne študoval maliarstvo, píše od svojich sedemnástich. Knižne reaguje aj na VOSR (Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu), pôsobí ako novinár. Venoval sa aj vedeckej fantastike a rozprávkam pre deti.
Tvorba: Peter I.
Aelita Krížová cesta Zlatý kľúčik alebo Buratinove dobrodružstvá
Česká literatúra
Jaroslav Hašek (1883 – 1923)
Pochádzal z rodiny stredoškolského učiteľa, otca stratil, keď mal 13 Autor mal vlastný obchod so psami V roku 1915 pri Haliči prebehne na stranu Rusov, kde vstupuje do Červenej armády Prvé poviedky o Švejkovi už pred vojnou Román nedokončil, zomiera na zlyhanie srdca po zápale pľúc Tvorba: Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny (V zázemí, Na fronte, Slávny výprask, Pokračovanie slávneho výprasku)
Karel Čapek
(1890 – 1938) Pochádzal z rodiny lekára Chorľavý, z toho dôvodu nie je odvedený počas 1. svetovej vojny Vyštudoval filozofiu, ale pôsobil ako novinár, redaktor aj režisér v divadle. Venoval sa dokonca foteniu.
Veľmi kritický žurnalista voči fašizmu a negatívne reaguje aj na Mníchovskú dohodu.
Zomiera na zápal pľúc v čase, keď naňho gestapo vydáva zatykač.
Tvorba: R.U.R (dráma) Krakatit Vojna s mlokmi Dášenka alebo Život šteňaťa