Transcript Príspevok Prof. PhDr. Beaty Kosovej, CSc. na konferencii Inovácie v

Transformačné premeny slovenského
školského systému po roku 1989 –
konfrontácie vzdelávacej politiky,
edukačnej praxe a vzdelávania učiteľov
Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc.
PF UMB Banská Bystrica, [email protected]
VÝCHODISKOVÝ STAV
Edukačný systém v roku 1989

Historické charakteristiky obmedzujúce reformu




Centralizačné tendencie a úsilie o štátnu kontrolu
Tradícia informatívneho vyučovania
Nivelizácia hodnoty vzdelania
Projekt ďalšieho rozvoja československej
výchovno-vzdelávacej sústavy (1976)


Viaceré progresívne medzinárodné trendy
Ideologická téza o akcelerácii vývinu detí v
socialistickej spoločnosti


Neprimeraná teoretická náročnosť, prehustenie obsahu,
príklon k formalizmu
Skrátenie ZŠ, najmä primárneho stupňa
Obmedzujúce a perspektívne
predpoklady transformácie školského systému
Etapy vývinu
cca do roku 1998
cca do roku 2006
od (2007), 2008
VZDELÁVACIA POLITIKA ŠTÁTU
KONCEPCIA EDUKÁCIE
Neanalyzovaná, neprijatá
Deklaratívna - Milénium
Čiastočne proreformná
LEGISLATÍVA
Bez systémových zmien, silná
štátna kontrola
Bez systémových zmien okrem
zriaďovania a financovania škôl
Kurikulárna systémová zmena
CHARAKTER KURIKULA
Normatívne jednoúrovňové
Normatívne jednoúrovňové
Participatívne dvojúrovňové
VYKONÁVACIE KURIKUL.
DOKUMENTY
Centrálne vymedzený obsah
Štandardy predmetov a ročníkov deklarovanie kompetencií
Štandardy predmetov a ročníkov
– rozpor s kurikulárnou zmenou
ŠTÁTNY POHĽAD NA
UČITEĽA
Vykonávateľ až implementátor
štátneho kurikula
Implementátor štátneho kurikula
Tvorca kurikula (čiastočný)
EDUKAČNÁ PRAX NA 1. STUPNI ZŠ
ŠTRUKTÚRA
4-ročná
4-ročná, deklarovaná 5-ročná
4-ročná
INOVATÍVNE PROCESY
Zavádzanie inovácií
Udržiavanie v boji s legislatívou
Stagnácia inovácií
POSTOJE UČITEĽOV
Nadšenie, vzdelávanie
Reálni tvorcovia kurikula
Sklamanie, rezignácia
Pasívna rezistencia
Nemožnosť kurikulárnych zmien
PRÍPRAVA UČITEĽOV
Hľadanie, nový začiatok
Konceptualizácia, europeizácia
Štruktúra bolonského typu
PROFILÁCIA
Stále teoreticky mnohoodborová,
úsilie o didaktickú svojbytnosť
Orientácia na utvárajúcu sa
učiteľskú osobnosť
Dva problematicky skĺbiteľné
profily
ORIENTÁCIA PRÍPRAVY
Vykonávateľ až implementátor
kurikula
Implementátor kurikula
Implementátor kurikula
VZDELÁVACIA POLITIKA


Vzdelávanie nikdy nebolo skutočnou prioritou
Chýbajúca analýza reálneho stavu slovenského
školstva



SR nemá „bielu knihu“ (EÚ)
presvedčenie o vysokej kvalite slovenského školstva
Neexistencia dlhodobej národnej stratégie
v oblasti vzdelávacej politiky, založenej na
politickom a odbornom konsenze



1990 „Duch školy“ - neprijatý
1994 „Konštantín“ - neprijatý
2002 (NR SR) „Milénium“ - národný program výchovy
a vzdelávania na najbližších 10 – 15 rokov, avšak
nepokračovalo vytváranie realizačných podmienok
VÝVOJ LEGISLATÍVY

Nešlo o systémové, koncepčné riešenie
transformácie
– aktuálne potreby a nie systémové premeny

Zákon o sústave základných a stredných
škôl (1984 – 2008)
– 1990 - 2007 novelizovaný 19-krát a doplnený
40 vyhláškami a nariadeniami
– len dve zásadnejšie systémové úpravy:



2001 – obce zriaďovateľmi škôl
2001 – viaczdrojové a normatívne financovanie škôl
Impulzy pre zmeny
– vstup SR do OECD (2000) - PISA
– vstup do EÚ (2004)
ZÁKON
O VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ 2008

Zavádza:
– dvojúrovňový model kurikula


štátny vzdelávací program deklarujúci rozvoj kľúčových kompetencií
školský vzdelávací program
– predmetové oblasti , integráciu obsahu učiva
– vzdelávacie štandardy
– hodnotenie a monitorovanie kvality vzdelávania s externým
testovaním
– max. počet žiakov 22 - 25 na 1. stupni ZŠ

Negatíva:
–
–
–
–
–

164 paragrafov - neúmerne podrobný
množstvo centrálnych byrokratických požiadaviek
obsahuje výkonovú orientáciu
obmedzuje používanie iných kníh ako učebníc
obmedzuje slovné hodnotenie
Zákon je ako revolúcia (Porubský)
– „neohlásený začiatok, bombastické heslá, nekoncepčné deklarácie,
rýchly priebeh a chaos v teréne“
KURIKULÁRNA POLITIKA
PRÍKLAD PRIMÁRNEHO STUPŇA

1989 - 2008 nezmenená kurikulárna politika





centrálne učebné plány s pevne stanoveným počtom hodín
(5 + 16 variantov)
neopodstatnenosť centrálneho rozhodovania o kurikule pre
každú triedu a školu
pevne stanovené učebné osnovy, ich postupné premieňanie
na obsahové štandardy
učiteľ – najprv len ich vykonávateľom, postupne po
uvoľnení procesuálnej stránky edukácie implementátorom
2008 - Štátny vzdelávací program ISCED 1

dva varianty učebných plánov - s vyučovacím jazykom
slovenským a s jazykom národnostných menšín


dvojúrovňové kurikulum


zavedenie povinného cudzieho jazyka od tretieho ročníka ZŠ
participatívne – 5 hodín týždenne
učiteľ má byť podľa štátu aj tvorcom kurikula
KURIKULÁRNA POLITIKA
PRÍKLAD PRIMÁRNEHO STUPŇA

1999 - štandardy jednotlivých predmetov (obsahové
aj výkonové)
kopírovali prevažne obsah učebných osnov
 len niektoré - schopnosti a zručnosti žiakov
 kritizované ako:

maximalistické, prehustené detailmi
 zamerané na pamäť, ignorujúce rozvoj kompetencií
 izolované, obmedzujúce integráciu učiva


2008 - Štátny vzdelávací program ISCED 1


8 vzdelávacích oblastí a 7 prierezových tém + kompetencie
Paradoxne ale nové štandardy:
sú spracované izolovane podľa pôvodných vyučovacích predmetov
 sú prehustené, opakujú predchádzajúce nedostatky
 formálne dôraz na kompetencie, avšak sú prevažne obsahové, žiaľ aj
v kompetenciách spracované na ročníky


V skutočnosti sú prekážkou kurikulárnej reformy
PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU
VO VZDELÁVACEJ POLITIKE
• Do roku 1998
– Neexistovali podmienky
• Jednoúrovňové kurikulum, centrálne určený obsah
• Učiteľ – vykonávateľ kurikula
• Do roku 2006/7
– Deklarovanie zmien (Milénium)
• Jenoúrovňové kurikulum, uvoľnenie obsahu, štandardy s kompetenciami
• Učiteľ – implementátor kurikula
• Od roku 2008
– Vytvorenie formálnych podmienok
• Dvojúrovňové kurikulum, ale absencia obsahovej reformy
• Učiteľ – tvorca kurikula
• Reforma školstva sa nedá urobiť za jedno volebné
obdobie, ale vyžaduje synergický postup viacerých vlád
ŠTRUKTÚRA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA

Predĺženie ZŠ na deväť rokov (1990)
–
–
–
–
primárny stupeň zostal 4 – ročný
napriek vyše 50-ročnej tradícii (1922 – 1976)
1994 - vstup do 8-ročných gymnázií po 1. st. ZŠ
nesystémové a nelogické riešenie



maturita za 13 rokov (9+4), alebo za 12 rokov (4+8)
2002 – deklarovaná a parlamentom prijatá
potreba predĺžiť 1. st. ZŠ na 5 rokov
2008 – zostal 4-ročný
– podceňovanie jeho významu
– ale vstup do gymnázií po 5. ročníku
INOVÁCIE A POSTOJE UČITEĽOV

90-te roky – európske impulzy


po 1991 – činnosť a vzdelávania mimovládnych organizácií
združovanie inovatívnych učiteľov, projekty



ITV (1992), Orava IOWA (1994), Krok za krokom (1994), pedagogika waldorfskej
školy (1994), pedagogika Márie Montessoriovej (1993, 1995) a pod.
skutočné zavádzanie inovácií do výučby a ich spontánne
šírenie
často v opozícii voči vedeniu školy a voči rigidným
predpisom, ale s podporou rodičov

Najväčší pohyb na primárnom stupni

Zásadný vplyv vzdelávania mimovládnych organizácií

na didaktiku primárnej edukácie v praxi


komunikatívne kruhy, portfóliá, pojmové mapy, slovné hodnotenia, projekty,
kooperatívne aktivity, navodzovanie pozitívnej klímy a i.
Najlepšie podmienky pre skutočnú reformu školy
zdola
INOVÁCIE A POSTOJE UČITEĽOV

Do roku 2008






bariéra štátneho neporozumenia, boj so strnulou legislatívou
reformné snahy napriek prijatiu Milénia nezískali politickú
podporu
udržiavanie inovácií za cenu veľkého úsilia
sklamanie a znechutenie učiteľov
oslabenie inovatívneho pohybu
Zánik viacerých alternatívnych škôl
stály tlak inšpekcie, stála neistota existencie
 odchod zahraničných partnerov, koniec niektorých vzdelávaní


Od 2008
proreformná vzdelávacia politika, ktorá sa ale nedá realizovať
v praxi (neexistencia obsahových zmien, štandardy)
 unavení a skeptickí učitelia
 stagnácia v inovatívnom pohybe, pasívna rezistencia

ZÁKON O PED. ZAMESTNANCOCH


Zlepšiť postavenie učiteľov – progresívne prvky

Právne otázky a ochrana

Mgr. kvalifikácia, profesijný rozvoj, kariérny systém, spojenie so
vzdelávaním a odmeňovaním

Kontinuálne vzdelávanie, prenos kreditov
Regresívne prvky (najmä nižšie predpisy o kontinuálnom
vzdelávaní)

Diletantizmus – akékoľvek subjekty do vysoko profesijného
vzdelávania

Byrokratizácia procesu

Zlé nastavenie kreditov – nemožnosť nazbierať

Demotivácia – nezapočítanie vzdelávania inovatívnych učiteľov
za dvadsať rokov
PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU V
EDUKAČNEJ PRAXI
• Do roku 1989
– Najlepšie podmienky pre systémovú reformu
– Nadšení učitelia, snahy o rolu tvorcov kurikula
• Do roku 2006
– Boj s administratívou
– Udržiavanie, stagnácia, ale i zánik inovácií
– Učitelia v role implementátorov kurikula
• Po roku 2008
– Sklamanie, demotivácia, až pasívna rezistencia
– Vyprchanie inovatívneho nadšenia
PRÍPRAVA UČITEĽOV
cca do 1997-8 - obdobie hľadania a nového začiatku

Formálna i reálna „dekonštrukcia“ marxizmu – leninizmu
– rušenie niektorých pedagogických predmetov
– defenzíva pedagógov, nízka schopnosť obhajoby pedagogických
a didaktických disciplín
– favorizácia teoretických predmetov rôznych odborov, často aj bez
didaktickej orientácie
– zdecimovanie pedagogického výskumu (1993 zrušenie UEP SAV.
rozpad SPdS, žiadne väčšie výskumy školstva)


Vznik univerzít - personálne a odborné oslabenie PF
– oslabenie malo pre štúdium primárnoškolského učiteľstva
konštitutívny význam, ale pre ostatné učiteľstvo nie
– študijný odbor sa zrazu stal pre PF základotvorným
Vplyv inovatívneho vzdelávania – inovatívne skupiny na VŠ
– špecializačné štúdiá o alternatívach na VŠ
– opustiť transmisívny prístup vo vzdelávaní, humanizácia,
prepojenie so školskou praxou
– na dieťa orientovaná edukačná a didaktická teória
– väčšina ale obhajovala vysokú teoretickú úroveň poznatkov
všetkých vedných odborov
PRÍPRAVA UČITEĽOV 1998 - 2005

Cca 1998 - 2002 - obdobie konceptualizácie
– osobnostná orientácia učiteľskej prípravy a na dieťa orientovanej edukácie
– výstavba štúdia podľa etáp rozvoja učiteľskej osobnosti
– tvorba pedagogicko-psychologického, predmetovo didaktického a praktického
profilu štúdia, transformácia učebných plánov, obsahu predmetov
– najsilnejšie sa prejavovalo v učiteľstve primárneho stupňa
– výstavba elementárnej pedagogiky, didaktík ako vedných odborov
– učiteľ ako autor vlastnej odborne zdôvodnenej filozofie a stratégie výučby

Cca 2002 – 2004/5 – obdobie začínajúcej europeizácie
– po podpísaní bolonskej deklarácie – kreditový systém štúdia
– začal proces vyselektovania konštitutívneho základu v mnohopredmetovom
štúdiu - povinné penzum (jasne určiť, čo je profilové)
– možnosť modulov povinne voliteľných a voliteľných predmetov (špecializácie)

Najdynamickejšie a pre podporu systémovej reformy
vzdelávania najvhodnejšie obdobie
PRÍPRAVA UČITEĽOV
od 2005 – štruktúra štúdia bolonského typu

Vplyv bolonských princípov
– Povinné zavádzanie krátkej profesijnej protovedeckej prípravy
– Obmedzovanie nákladov, rýchlejšia uplatniteľnosť na trhu práce

5-ročné štúdium učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ (3+ 2), ale zložené z dvoch
ťažko skĺbiteľných stupňov
– Bakalárskeho – profesijne orientovaného (učiteľ MŠ, vychovávateľ v ŠK)
– Magisterského – akademicky a didakticky orientovaného (učiteľ 1. stupňa)
 množstvo jednohodinových predmetov - strata integrity štúdia, slabá kontinuita Bc.
a Mgr. štúdia, včlenenie profesijnej prípravy do Bc. štúdia vyžaduje obmedziť vedné
základy predmetov



Členené štúdium kombinácií učiteľstva
 Formálne rozčlenenie na dva stupne, nezmyselný profil bakalára
 Neefektívnosť – strata semestra v mnohopredmetovom štúdiu,
zdvojenie povinností
Čiastočná rezignácia na výstavbu štúdia podľa etáp rozvoja učiteľskej
osobnosti s vlastnou filozofiou výučby, schopnou podľa nej tvoriť
kurikulum
T. j. zhoršenie podmienok na podporu systémovej transformácie školstva
PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU
V PRÍPRAVE UČITEĽOV
• Do roku 1997
– Teoreticky orientovaná, mnohoodborová
– Úsilie o didaktickú svojbytnosť primárneho stupňa, budovanie
na dieťa orientovaných didaktík, edukačných alternatív
– Učiteľa ako vykonávateľ až implementátor kurikula
• Do roku 2004
– Orientácia na utvárajúcu sa učiteľskú osobnosť, ale najmä v
učiteľstve primárnej edukácie
– Učiteľ ako implementátor kurikula
• Od roku 2005
– Problematická profilácia bc. učiteľského štúdia,
– Sťaženie prechodu k potrebným systémovým zmenám
TRANSFORMÁCIA ŠKOLSTVA V SR

Nie je kontinuálnym a systémovo podporovaným
procesom


Proreformná politika štátu prišla neskoro, je viac
deklaratívna na úrovni zákona


Systémová transformácia je obmedzená protikladnými
rozhodnutiami o obsahu edukácie (absencia reformy)
Proreformné inovatívne nadšenie učiteľov tvoriť
kurikulum prevažne vyprchalo


Perspektívne predpoklady na úrovni vzdelávacej politiky,
edukačnej praxe a prípravy učiteľov sa súbežne nestretli
Systémová transformácia je obmedzené ich rezignáciou a
pasívnou rezistenciou pre reálnu nemožnosť podstatných zmien
Proreformná príprava učiteľov sa prerušila
formálnymi zmenami vo vysokoškolskom
vzdelávaní

Podpora systémovej transformácie je obmedzená charakterom
terajšej prípravy, ktorá nezodpovedá výchove tvorcu kurikula
Ďakujem za pozornosť.