ÚLOHA INTERNACIONALIZÁCIE VYSOKÝCH ŠKÔL V BOLONSKOM PROCESE

Viera Farkašová/6.decembra 2012 Bratislava

Úloha internacionalizácie v bolonskom procese Zameranie príspevku:

1.

Internacionalizácia ako súčasť Bolonského procesu 2 . Európska, národná a inštitucionálna stratégia internacionalizácie

3

. Programy EÚ zamerané na spoluprácu s „tretími krajinami“ (Tempus, Erasmus Mundus) a účasť VŠ SR

Bolonský proces ako súčasť internacionalizácie

 Internacionalizácia ako nevyhnutná podmienka zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti univerzít na celosvetovej, európskej aj národnej úrovni, aj ako súťaž, boj o prestíž;  Internacionalizácia ako súčasť stratégie budovania kapacity EHEA (European Higher Education Area), národných kapacít ako aj kapacity vysokoškolskej inštitúcie;  Bolonský proces (jeho základné princípy) sú súčasťou procesu internacionalizácie.

Úloha internacionalizácie v bolonskom procese

      Bolonský proces– ako agenda modernizácie VŠ vzdelávania (od roku 1999) Cieľ – vytvoriť kompatibilné systémy VŠ vzdelávania v európskom priestore (EHEA) Základné princípy – Vytvorenie 3-stupňového VŠ vzdelávania Zabezpečenie jeho kvality Uznávanie štúdiá/kvalifikácii (zavedenie ECTS, európsky/ národné kvalifikčné rámce, definovať výsledky vzdelávania)

Úloha internacionalizácie v bolonskom procese

Komuniké z Bukurešti ( konferencia ministrov v apríli 2012) definuje základné priority pre ďalšie obdobie: „mobilitu, zamestnateľnosť a kvalitu vo vysokoškolskom vzdelávaní, posilnenie kapacity Európy prekonať hospodársku krízu a prispieť k nárastu počtu miest na trhu práce a najmä automatické uznávanie porovnateľných akademických kvalifikácií ako dlhodobý cieľ EHEA“ Ďalšou významnou prioritou BP je zatraktívnenie EHEA voči„tretím krajinám“

Európska stratégia internacionalizá cie VŠ Európska úroveň stratégie:

 Zviditeľňovanie, zvyšovanie príťažlivosti a konkurencieschopnosti európskeho vzdelávania a výskumu, prelomenie bariér obklopujúcich univerzity v Európe;  geografická a medzisektorová mobilita – jej zvýšenie najmä s „tretími krajinami“ (mimo EÚ);  revidovanie postupov uznávania štúdia a odborných kvalifikácií ( najmä medzi krajinami EÚ).

Európska stratégia internacionalizácie VŠ



Európska politika ( do roku 2013):

  EÚ programy (LLP); spolupráca s „tretími“ krajinami (TEMPUS, Erasmus Mundus, ALFA, ATLANTIS a iné ).



Európska politika (po roku 2013)

 nová iniciatíva „Erasmus for all“ alebo „YES, Europe“: zlúčenie doterajších programov a iniciatív v oblasti vzdelávania, mládeže a športu.

Nástroje internacionalizácie

VŠ



Mobilita

Vysielanie/ prijímanie študentov a akademikov medzi VŠ EÚ na čiastočné štúdium alebo získavanie študentov na plné štúdium (EÚ i „tretie krajiny“); 

Vzdelávacie projekty

Vytváranie konzorcií so spoločnými záujmami (spoločné

študijné programy ako najprogresívnejšia forma);

 Siete – tématické /záujmové združenia VŠ v Európe i vo svete.

Internacionalizácia slovenských VŠ (1)

  Národná stratégia – neexistuje (Modernizačný program Slovensko 21 - je už v „šuplíku“?); Príprava spoločných študijných programov: chýba metodika ich predkladania, schvaľovania a ich akreditácie;  Inštitucionálne stratégie – nielen mobilita s VŠ v EÚ, ale aj s „tretími krajinami“, podpora spoločných študijných programov; slabý marketing a informácie o VŠ, chýba ponuka študijných programov - informačných katalógov v AJ (webové stránky).

Internacionalizácia slovenských VŠ (2)

  

1990 – 2012

Európska spolupráca – TEMPUS, Socrates, Leonardo da Vinci, LLP - otvorenie systémov VŠ vzdelávania strednej a východnej Európe, prienik VŠ SR & EÚ v (mobilita študentov, vytváranie konzorcií, sietí); Regionálna spolupráca krajín – PHARE, CEEPUS, Medzinárodný vyšehradský fond – vytváranie konzorcíí/sietí /mobilita; Bilaterálna spolupráca – napr. Rakúsko-slovenská spolupráca, Fulbrightov program, NIL a iné iniciatívy.

Internacionalizácia slovenských VŠ(3)

Internacionalizácia kurikúl a spoločné študijné programy

– ako prostriedok internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania na VŠ SR; Trendy: najmä “domáca internacionalizácia“:  jazykové mutácie študijných programov, zväčša bez  zmien v obsahu; spolupráca zameraná zväčša v regióne (napr. siete CEEPUS);   zameranie „dovnútra“ na vlastných študentov; nejasnosť v legislatíve (nové akreditácie).

Účasť VŠ SR v programoch s „tretími“ krajinami“ (1)

Vstup do EÚ 2004 – otvorili sa nové možnosti spolupráce s „tretími krajinami“:  TEMPUS IV – obnovenie účasti/na „druhej“ strane ako podpora partnerských univerzít v regiónoch susediacich s EÚ a s krajinami Centrálnej Ázie);  Účasť VŠ SR v projektoch (2004-2011): aktívna účasť pri predkladaní projektov – viac ako 300x (ako partneri, ale aj ako koordinátori) – najaktívnejšie TU Ke, STU Ba, ŽU Žilina, SPU Nitra a UMB B.B.  Úspešnosť – cca 10% (partneri ale aj ako koordinátori v 5 projektoch).

Účasť VŠ SR v programoch s „tretími“ krajinami (2)

   

Erasmus Mundus (2004-2011)

Aktivita 1. - vytváranie spoločných magisterských a doktorandských pogramov účasť VŠ SR: 0 (resp. len 1 „satelitný“ a 1 asociovaný partner) – zväčša nekvalitné prihlášky/slabé konzorcium Aktivita 2.- mobilita s „tretími“ krajinami – účasť v 6 projektoch: SPU Nitra - 3x ,UKF Nitra 1x , UK Bratislava -1x , UMB B.Bystrica – 1x (zväčša s Ruskom, Ukrajinou a centrálnou Áziou) Aktivita 3. - zvyšovanie atraktívnosti EHEA 2 koordinátorske projekty (STU BA a EU BA)

Účasť VŠ SR v programoch s „tretími“ krajinami (3)

Geografické pokrytie spolupráce s „tretími krajinami“: Východné partnerstvo/Centrálna Ázia: Bielorusko, Rusko,Ukrajina, Moldavsko, Kazachstan (chýba Arménsko a Gruzínsko); Západný Balkán: Srbsko a Bosna a Hercegovina (úplne chýba Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora); Severná Afrika a Predná Ázia: chýba ( iba 1 partner v projekte s EG); Ostatné regióny sveta – sporadicky: USA – Žilinská univerzita, SPU Nitra (Atlantis), L.Amerika -EU Bratislava).

Ďakujem za pozornosť!

Kontakt: PhDr. Viera Farkašová, CSc. členka národného tímu bolonských expertov [email protected]

www.saaic.sk