Transcript Sopky.

Sopky
Vulkanizmus a sopečná činnosť
Vulkanizmus

Ako vulkanizmus označujeme všetky procesy a
geologické javy ktoré súvisia s výstupom lávy na
zemský povrch.

Prebieha na pevnine (kontinenstálny) ako aj v
moriach či oceánoch (podmorský submarinárny vulkanizmus).
Pevninský vulkanizmus
Podmorský vulkanizmus
Podmorský vulkanizmus
Podmorský vulkanizmus
Kde vulkanizmus vzniká?

Najčastejší výskyt vulkanickej činnosti je na
kontakte litosferických dosiek

Tektonické zlomy

Miesta, kde bodovo vystupuje teplo na zemský
povrch, v plášti sa tavia horniny a dochádza ku
vzniku magmy.

Tektonicky najaktívnejšie miesta na zemskom povrchu
sú v oblasti Juhovýchodnej Ázie, hlavne Japonska a
Indonézie.

Stret troch litosférických dosiek – pacifická, euroázijská,
filipínska.

Sopečná činnosť je neoddeliteľne spätá so
zemetraseniami.
V Japonsku je zaznamenaných až 1000 otrasov za rok
1923 Tokio takmer úplne zničené, asi 100 000 obetí
Podmorské zemetrasenia vyvolávajú tsunami



Tektonicky aktívne oblasti- Japonsko
Indonézia
Island (trapy)
Európa
Svet
Typy sopiek
 Štítové – sú tvorené tekutými viskóznymi lávami,
ktoré majú malý podiel SiO2.
 Sú tvorené bazaltom
 Viskózne lávy majú dobrú tekutosť a schopnosť sa
dobre pohybovať, čo ovplyvňuje celkový vzhlad sopky.
Tieto sopky sú tvorené nízkym masívom, ktorý sa
rozlieva do šírky. Základňa môže dosahovať aj
niekoľko sto km štvorcových.
 Nie sú také strmé ako stratovulkány, majú mierne svahy



Sú vysoké až okolo 5 tis. metrov + 5 tis. m pod
vodou / Hawai Mauna Loa – zakladňa 120 km,
výška 10 km.
Tvoria sa nad miestami nazývanými horúce
škvrny /angl. originál Hot Spots/, kde sa na
zemský povrch dostáva najviac málo viskóznej
lávy.
Nejedná sa o sopky, ktoré by boli známe
veľkými explóziami, ale o sopky z ktorých
pravidelne vyteká obrovské množstvo veľmi
mobilnej lávy
Štítová sopka
 Stratovulkán-
vrstvová, zmiešaná sopka.
 Vrstvy lávy sa striedajú s vrstvami sypkých
sopečných vyvrhlín.
 Tvorené andezitom
 Medzi najznámejšie svetové stratovulkány
patrí: Vezuv, Etna, Fujisan
 Slovenské: Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat,
Cerova vrchovina, Štiavnické vrchy.
Názorná štruktúra stratovulkánu




Sopečný kužel
Sopečný kráter
Prívodný kanál
Sopečný krb
Ukážka stratovulkánov
 Maar- najednodukší typ sopky, vulkanický
kužeľ tvori len nízky val, ktorý vznikol
výsledkom výbuchu, prípadne môže tento
val aj úplne chýbať.

Maar môže mať aj tvar lievikovitého
krátera priamo v zemskom povrchu, ktorý
vznikol erupciou.
Maar

Kaldera- depresia, ktorá vznikla premodelovaním
krátera.

Kolapsová- vznikla prepadnutím stien krátera do priestoru,
ktorý ostal po magme

Explozívna- vzniká pri výbuchu deštrukciou krátera

Môže mať rôznu veľkosť, najväčšia kaldera na Slovensku
je kaldera štiavnického stratovulkánu. Má priemer okolo
20 km a leží v nej mesto Banská Štiavnica
Vznik kaldery
Kaldedra
Kaldera
Kaldera
Parazitické kužele

Vznikajú vtedy, keď v starej kaldere sa objavujú
nové menšie kužele
Láva





Aký je rozdiel medzi lávou a magmou?
Magma- žeravá tekutá silikátová hmota v
zemskom vnútre, z ktorej vznikajú postupným
ochladzovaním a kryštalizáciou vyvreté horniny.
Láva- magma, ktorá sa pri sopečných erupciách
dostáva na zemský povrch.
Podľa obsahu SiO2 sa lávy rozdelujú na:
kyslé – viac ako 60 % SiO2, husté, málo
pohyblivé, upchávajú prívodné kanály.

Z magmy vznikajú tvrdé horniny, keď okolité
prostredie /sopečný kužel/ zeroduje vznikajú
sopečné ihly. /Mont pele/

Bázická láva- menej ako 42 % SiO2, riedka,
dobre pohyblivá, ľahko tečie, nebybuchuje lebo
sa tvori menej plynov, nižší tlak.
Lávové prúdy

Pri erupcii sopky sa láva vylieva do dolín, tvorených
buď nevulkanickým materiálom alebo menej odolnými
vulkanickými horninami napr. tufmi. Láva po
vychladnutí vytvorí odolné horniny v závislosti od jej
zloženia napr. bazalty, andezity.
Lávový prúd
hrubý 35m a široký 1 km
Lávový prúd
Lávový prúd
Sprievodné sopečné javy




K doprovodným javom patria zväčša plynné
exhalácie. Vyskytujú sa dnes v oblasti mladých
sopiek aj dobe relatívneho kľudu sopečnej
činnosti.
Fumaroly sú exhalácie vulkanických plynov
vystupujúce v dobe činnosti sopky. Dosahujú
teplôt oko lo 250 oC až 1 000 oC .
Sulfatármi označujeme postvulkanické exhalácie
teplé 90 až 250 oC. Obsahujú najčastejšie H2 S,
CO2, SO2 a vodné pary.
Moffety sú postvulkanické exhaláty CO2.
Lahar

Bahenný prúd sopečných tufov, v ktorom prevláda
voda nad pevným materiálom

Lahar predstavuje bahenný prúd sopečných hmôt,
ktorý sa valí za prívalov dažďových vôd po erupciách
sopiek na ich úpätie, kde vyvracia všetko čo mu stojí v
ceste (lesné porasty, domy, mosty,...).

Takýto prúd dosahuje veľkú rýchlosť, má obrovskú
silu, nebezpečný pre ľudí a sídla nachádzajúce sa pod
sopkou.
Laharový prúd
Laharový prúd zo sopky Mayon na Filipínach- voda
tohto prúdu dosahovala až 80 stupňov a zatopila
mesto
Laharový prúd
Donesený materiál z laharového
prúdu
Ďakujem za pozornosť