Transcript Sopky.
Sopky
Vulkanizmus a sopečná činnosť
Vulkanizmus
Ako vulkanizmus označujeme všetky procesy a
geologické javy ktoré súvisia s výstupom lávy na
zemský povrch.
Prebieha na pevnine (kontinenstálny) ako aj v
moriach či oceánoch (podmorský submarinárny vulkanizmus).
Pevninský vulkanizmus
Podmorský vulkanizmus
Podmorský vulkanizmus
Podmorský vulkanizmus
Kde vulkanizmus vzniká?
Najčastejší výskyt vulkanickej činnosti je na
kontakte litosferických dosiek
Tektonické zlomy
Miesta, kde bodovo vystupuje teplo na zemský
povrch, v plášti sa tavia horniny a dochádza ku
vzniku magmy.
Tektonicky najaktívnejšie miesta na zemskom povrchu
sú v oblasti Juhovýchodnej Ázie, hlavne Japonska a
Indonézie.
Stret troch litosférických dosiek – pacifická, euroázijská,
filipínska.
Sopečná činnosť je neoddeliteľne spätá so
zemetraseniami.
V Japonsku je zaznamenaných až 1000 otrasov za rok
1923 Tokio takmer úplne zničené, asi 100 000 obetí
Podmorské zemetrasenia vyvolávajú tsunami
Tektonicky aktívne oblasti- Japonsko
Indonézia
Island (trapy)
Európa
Svet
Typy sopiek
Štítové – sú tvorené tekutými viskóznymi lávami,
ktoré majú malý podiel SiO2.
Sú tvorené bazaltom
Viskózne lávy majú dobrú tekutosť a schopnosť sa
dobre pohybovať, čo ovplyvňuje celkový vzhlad sopky.
Tieto sopky sú tvorené nízkym masívom, ktorý sa
rozlieva do šírky. Základňa môže dosahovať aj
niekoľko sto km štvorcových.
Nie sú také strmé ako stratovulkány, majú mierne svahy
Sú vysoké až okolo 5 tis. metrov + 5 tis. m pod
vodou / Hawai Mauna Loa – zakladňa 120 km,
výška 10 km.
Tvoria sa nad miestami nazývanými horúce
škvrny /angl. originál Hot Spots/, kde sa na
zemský povrch dostáva najviac málo viskóznej
lávy.
Nejedná sa o sopky, ktoré by boli známe
veľkými explóziami, ale o sopky z ktorých
pravidelne vyteká obrovské množstvo veľmi
mobilnej lávy
Štítová sopka
Stratovulkán-
vrstvová, zmiešaná sopka.
Vrstvy lávy sa striedajú s vrstvami sypkých
sopečných vyvrhlín.
Tvorené andezitom
Medzi najznámejšie svetové stratovulkány
patrí: Vezuv, Etna, Fujisan
Slovenské: Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat,
Cerova vrchovina, Štiavnické vrchy.
Názorná štruktúra stratovulkánu
Sopečný kužel
Sopečný kráter
Prívodný kanál
Sopečný krb
Ukážka stratovulkánov
Maar- najednodukší typ sopky, vulkanický
kužeľ tvori len nízky val, ktorý vznikol
výsledkom výbuchu, prípadne môže tento
val aj úplne chýbať.
Maar môže mať aj tvar lievikovitého
krátera priamo v zemskom povrchu, ktorý
vznikol erupciou.
Maar
Kaldera- depresia, ktorá vznikla premodelovaním
krátera.
Kolapsová- vznikla prepadnutím stien krátera do priestoru,
ktorý ostal po magme
Explozívna- vzniká pri výbuchu deštrukciou krátera
Môže mať rôznu veľkosť, najväčšia kaldera na Slovensku
je kaldera štiavnického stratovulkánu. Má priemer okolo
20 km a leží v nej mesto Banská Štiavnica
Vznik kaldery
Kaldedra
Kaldera
Kaldera
Parazitické kužele
Vznikajú vtedy, keď v starej kaldere sa objavujú
nové menšie kužele
Láva
Aký je rozdiel medzi lávou a magmou?
Magma- žeravá tekutá silikátová hmota v
zemskom vnútre, z ktorej vznikajú postupným
ochladzovaním a kryštalizáciou vyvreté horniny.
Láva- magma, ktorá sa pri sopečných erupciách
dostáva na zemský povrch.
Podľa obsahu SiO2 sa lávy rozdelujú na:
kyslé – viac ako 60 % SiO2, husté, málo
pohyblivé, upchávajú prívodné kanály.
Z magmy vznikajú tvrdé horniny, keď okolité
prostredie /sopečný kužel/ zeroduje vznikajú
sopečné ihly. /Mont pele/
Bázická láva- menej ako 42 % SiO2, riedka,
dobre pohyblivá, ľahko tečie, nebybuchuje lebo
sa tvori menej plynov, nižší tlak.
Lávové prúdy
Pri erupcii sopky sa láva vylieva do dolín, tvorených
buď nevulkanickým materiálom alebo menej odolnými
vulkanickými horninami napr. tufmi. Láva po
vychladnutí vytvorí odolné horniny v závislosti od jej
zloženia napr. bazalty, andezity.
Lávový prúd
hrubý 35m a široký 1 km
Lávový prúd
Lávový prúd
Sprievodné sopečné javy
K doprovodným javom patria zväčša plynné
exhalácie. Vyskytujú sa dnes v oblasti mladých
sopiek aj dobe relatívneho kľudu sopečnej
činnosti.
Fumaroly sú exhalácie vulkanických plynov
vystupujúce v dobe činnosti sopky. Dosahujú
teplôt oko lo 250 oC až 1 000 oC .
Sulfatármi označujeme postvulkanické exhalácie
teplé 90 až 250 oC. Obsahujú najčastejšie H2 S,
CO2, SO2 a vodné pary.
Moffety sú postvulkanické exhaláty CO2.
Lahar
Bahenný prúd sopečných tufov, v ktorom prevláda
voda nad pevným materiálom
Lahar predstavuje bahenný prúd sopečných hmôt,
ktorý sa valí za prívalov dažďových vôd po erupciách
sopiek na ich úpätie, kde vyvracia všetko čo mu stojí v
ceste (lesné porasty, domy, mosty,...).
Takýto prúd dosahuje veľkú rýchlosť, má obrovskú
silu, nebezpečný pre ľudí a sídla nachádzajúce sa pod
sopkou.
Laharový prúd
Laharový prúd zo sopky Mayon na Filipínach- voda
tohto prúdu dosahovala až 80 stupňov a zatopila
mesto
Laharový prúd
Donesený materiál z laharového
prúdu
Ďakujem za pozornosť