Transcript Ohnivý kruh
The Pacific Ring of Fire
Ohnivý kruh
Vladimír Baláž
Čo a kde to vlastne je?
• Zóna častého výskytu zemetrasení (až 75 – 90% všetkých) a sopečných erupcií, ktorá obkolesuje základňu Tichého oceánu • Ohnivý kruh je dôsledkom pohybu a stretu tektonických platní resp. dosiek • V skutočnosti má tvar „podkovy“, prebieha z väčšej časti po okraji Pacifickej litosferickej dosky v celkovej dĺžke zhruba 40 000 km • Nachádza sa v ňom viac ako 400 aktívnych sopiek a na tomto území žije viac ako pol miliardy ľudí • Najznámejšie vulkanické pohoria a ostrovy v Tichom Oceáne tvoriace Ohnivý kruh: Aleuty, Kamčatka, Kurily, Japonsko, Filipíny, Nový Zéland, Andy (Južná Amerika), Sierra Nevada (Severná Amerika), Kaskádové vrchy (Severná Amerika)
Schéma Ohnivého kruhu v Tichom oceáne (čiarkovane)
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Ohniv%C3%BD_kruh#Kontaktn.C3.AD_desky
Kontinentálne platne boli zmapované v druhej polovici 20. storočia. Na tomto obrázku je znázornený aj pohyb jednotlivých platní voči sebe.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Plat%C5%88ov%C3%A1_tektonika
• Južná Amerika – Platňa Nazca a Juhoamericka platňa vytvorili pohorie Andy a sopky Cotopaxi (Ekvádor) a Azul (Čile) • Stredná Amerika – Maličká Kokosová platňa naráža do Severoamerickej platne a stojí za vznikom sopiek Popokatepetl a Paricutín (obe Mexiko) • Medzi Severnom Kaliforniou a Britskou Kolumbiou, Pacifická platňa, platňa Juan de Fuca a platňa Gorda stoja za vznikom Kaskádového pohoria a známej sopky Svätá Helena, ktorá vybuchla v roku 1980 • Aljašské Aleutské ostrovy vznikli nárazmi Pacifickej a Severoamerickej platne.
Aleutská priekopa, hlboká 7679 metrov bola vytvorená subdukciou • Od Ruského polostrova Kamčatka až po Japonsko vytvorila subdukcia Pacifickej platne pod Eurázijskú Japonské ostrovy a z najznámejších sopku Fujisan (ostrov Honšú, najvyšší vrch Japonska) • Posledná časť Ohnivého kruhu sa nachádza v mieste kde Filipínska a Austrálska platňa subdukujú pod Pacifickú a vytvárajú sopky na Novej Guinei a Mikronézií či známu sopku Krakatoa v Indonézií • Pri Novom Zélande Pacifická platňa zasúva pod Austrálsku
Typy platňových okrajov
• Rozoznávame 3 typy platňových okrajov, rozdelené sú na základe pohybu jednotlivých platní voči sebe –
Transformné okraje
– pri pohybe 2 platní vedľa seba pozdĺž tzv. transformných zlomov Kvôli treniu sa platne neposúvajú kontinuálne. Hromadí sa napätie po určitú hranicu, ktorá keď je prekročená tak sa uvoľní akumulovaná energia a platne sa posunú. Toto zapríčiňuje zemetrasenia s ohniskami do hĺbky 100 km. Transfomné zlomy sa nachádzajú iba na oceánskej kôre, kde od seba oddeľujú rôzne rýchlo sa pohybujúce stredooceánske chrbty. Príkladom môže byť zlom Eltanin. Na kontinentoch sa transformné zlomy nenachádzajú, jedná sa o smerne posuvné (strike-slip) zlomy. Takýmto je zlom San Andreas, ktorý sa nachádza na západnom pobreží USA a je časťou komplexu zlomov v tejto oblasti.
–
Divergentné
, alebo konštruktívne okraje sa vyskytujú pri rozchádzaní sa dvoch platní V divergentných okrajoch dochádza k posunu dvoch platní od seba a vzniku novej oceánskej kôry z magmy tvoriacej sa v mieste rozchodu (napr. Stredoatlantický chrbát)
Typy platňových okrajov
–
Konvergentné
, alebo aktívne okraje sa vyskytujú pri zrážke dvoch platní Konvergentné okraje sa vyznačujú približovaním platní. Tieto procesy sprevádza často proces označovaný ako subdukcia, kedy sa ťažšia platňa (väčšinou oceánska kôra) ponára pod ľahšiu platňu (kontinentálna kôra alebo mladšia oceánska kôra).
Stret oceán – kontinent, oceánska platňa sa zvyčajne ponára pod pevninskú, vytvárajúc subdukčnú zónu (Hlbokomorská priekopa, vulkanické pohorie) Stret kontinent – kontinent, dochádza k ich vzájomnej kompresii alebo k posunu jednej platne pod druhú (Alpy, Karpaty, Himaláje) Stret oceán – oceán, Jedna platňa poklesáva pod druhú, ale namiesto pásmových vulkanických pohorí na kontinente vznikajú v miestach výstupu magmy na povrch ostrovné vulkanické oblúky (Súostrovie Tonga, Aleuty alebo Japonské ostrovy) –
Ako samostatné
môžu byť chápané pasívne okraje, ktoré oddeľujú oceánsku a kontinentálnu kôru, neprebieha však na nich žiadny významný pohyb a nie sú ani okrajmi platní, ale iba vnútroplatňové rozhranie
Tri typy interakcií na okrajoch tektonických platní.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Okraje_tektonickych_platni.png
Zaujímavosti
• Čilská sopka Navidat – vznikola na štedrý deň v roku 1988 a za mesiac vyrástla o niekoľko stoviek metrov • Zlom San Andreas – nazývaný aj časovaná bomba pod mesto San Francisco, mesto takmer celé zničene v roku 1906 pri zemetrasení Ďalšie väčšie zemetrasenie v roku 1989 (trvalo menej ako 15 sekúnd, zomrelo 62 ľudí, 4000 zranených, 20 000 poškodených budov, 1/30 sily zemetrasenia v roku 1906) • Svätá Helena – najväčšia sopečná erupcia americkej histórie (1980) Zničených 390 km 2 lesa, 57 ľudí zahynulo, milióny zvierat
Zaujímavosti
• Sopka Sakuradžima (Japonsko), ktorá vybuchuje niekoľkokrát ročne a jej prach pokryje mesto Kagošima Najväčšia erupcia v rokuu 1914 (odvtedy každý rok evakuačné cvičenia mesta) • Japonsko – viac ako 50 aktívnych vulkánov, viac ako 10 000 zemetrasení 1923 – Tokyo – pri zemetrasení zahynulo viac ako 140 000 ľudí • Sopka Krakatoa -eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi • Mariánska priekopa je najhlbšie miesto zemského povrchu s hĺbkou 11 034 metrov pod hladinou severného Tichého oceánu
Zaujímavosti
• Mauna Loa (Havaj) – najvyššia hora sveta (5000 metrov pod hladinou mora) • Marec 2011 – Zemetrasenie v Japonsku a následné Tsunami si vyžiadalo viac ako 11 000 obetí a spôsobili najväčšiu jadrovu katastrofu v elektrárni Fukušima od výbuchu v Černobyle (1986) • Indonesia – 2004 , Otrasy o sile 9,15 stupňa Richterovej škály s epicentrom pri indonézskom ostrove Sumatra vyvolali mohutné vlny cunami, ktoré spustošili pobrežie štátov juhovýchodnej Ázie. Jedna z najväčších prírodných katastrof v histórii ľudstva si vyžiadala asi 228.000 obetí. • Dokument – Pacifický ohnivý kruh (The Pacific Ring of Fire) http://www.imdb.com/title/tt0102794/
Zdroje
• • • • • • • • http://cs.wikipedia.org/wiki/Ohniv%C3%BD_kruh#Kontaktn.C3.AD_desky
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ohniv%C3%BD_kruh http://spravy.pravda.sk/v-indonezii-sa-po-400-rokoch-prebudila-sopka-ludi-evakuuju-pkb /sk_svet.asp?c=A100829_082823_sk_svet_p23 http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/pred-siestimi-rokmi-udreli-nicive-cunami pripomente-si-tragediu.html
http://geography.about.com/cs/earthquakes/a/ringoffire.htm
Beutel, E.K., Okal, E.A., 2003: Strength asperities along oceanic transform faults: a model for the origin of extensional earthquakes on the Eltanin transform system. Earthand Planetary Science
Letters, 216, s.27-41
Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
Kol. autorů (1998): Školní atlas světa. Kartografie, Praha. ISBN 80-7011-582-3