PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY

PROKAR

Y

OTICKÉ ORGANIZMY

  sú organizmy, ktorých infraštruktúru tvorí bunkové jadro a cytoplazma. Ich dedičná látka (DNA/RNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny, a v neexistujú v nich membránové organely.

Delenie: Baktérie Archeóny

Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami

ROZDIELNE ZNAKY S EUKARYOTICKÝMI ORGANIZMAMI

      Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty (ich funkciu preberajú plazmatická membrána). Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch.

Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu.

Nikdy netvoria pohlavné bunky.

BAKTÉRIE





















Baktérie

Morfológia baktérií

Rozmnožovanie

Stavba

Štúdium baktérií

Výskyt

Význam

Choroby

Fyziologická charakteristika baktérií

Obrázky baktérií

B

AKTÉRIE      Baktérie ( lat. Bacteria) sú skupina jednobunkových prokaryotických organizmov.

Bunková stena bakteriálnej bunky je spevnená peptidoglykánom Jadro (nukleoid)- tvorí DNA Ribozómy prokaryotického typu.

Obývajú rôzne biotopy

Š

TÚDIUM BAKTÉRIÍ

Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.

M

ORFOLÓGIA BAKTÉRIÍ  Bakteriálna bunka je veľká v priemere 0,3-2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov.

Tvar bunky baktérií je rôzny:

KOKY

BACILY

SPIRILY

AKTINOMYCÉTY

KOKY



Guľovitý tvar

BACILY



Tyčinkovité baktérie

SPIRILY

 

Zvlnené tyčinkovité baktérie

Vibrio - mierne zahnuté bunky

R

OZMNOŽOVANIE   Bunka baktérie sa rozmnožuje nepohlavne priečnym delením (amitóza). Niektoré druhy sa množia podobne ako kvasinky pučaním. Keď je v prostredí veľa živín, bunky zahajujú viac replikácií, čím vznikajú mnohojadrové útvary rozpadajúce sa na samostatné jedince. V nepriaznivých podmienkach prostredia vytvárajú spóry (bacily).

KONJUGÁCIA - náznak pohlavného rozmnožovania

STAVBA

VÝSKYT

    Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejších živých organizmov. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy ktoré kolonizujú oblasť ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou.

Baktérie obývajú rôzne biotopy (vzduch, voda, povrch aj vnútro organizmov, krv - SAPROFYTY) Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok (od zdroja potravy, teploty, pH prostredia) Symbióza s organizmami

VÝZNAM





POZITÍVNY

NEGATÍVNY

POZITÍVNY VÝZNAM

    Rozklad potravových reťazcov a premena odumretej organickej hmoty späť na anorganickú Čistenie vôd Potravinársky priemysel V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.

NEGATÍVNY VÝZNAM

    Nechcený rozklad (hlavne potravín, ale aj iných výrobkov) Rozličné ochorenia ľudí Ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny) Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.

C

HOROBY              antrax čierny kašeľ tuberkulóza (TBC) -

Mycobacterium tuberculosis

záškrt tetanus zápal pľúc -

Streptococcus pneumoniae

salmonelóza -

Salmonella

cholera mor škvrnitý týfus lepra -

Mycobacterium leprae

syfilis kvapavka

F

YZIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA BAKTÉRIÍ











1) podľa zdroja uhlíka

2) podľa získavania energie

3) podľa závislosti na kyslíku

4) podľa zdroja dusíka

5) podľa farbenia Grama

Gramovo farbenie

G

RAMOVO FARBENIE

    Diferenciačné farbenie založené na sfarbení gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G baktérií. G- bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.

Escherichia Coli Legionella pneumophila Vibrio cholerae - Cholera LISTERIA monocytogene Listéria Mycobacterium tuberculosis Thiomargaria namibiensis – najväčšia baktéria

AKTINOMYCÉTY

  Bohato rozvetvené, vláknité štruktúry. Sú schopné tvoriť mycélium (podhubie).

P

ODĽA ZDROJA UHLÍKA   autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO 2 heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky

P

ODĽA ZÍSKAVANIA ENERGIE   fototrofné druhy – energiu získavajú zo svetla, sú schopné fotosyntézy (majú farbivá [chlorofyly] umožňujúce premenu svetelnej energie na chemickú) chemotrofné druhy – energiu získavajú oxidáciou substrátu atmosférickým kyslíkom

P

ODĽA ZÁVISLOSTI NA KYSLÍKU    aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O 2 anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O 2 fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti kyslíka

P

ODĽA ZDROJA DUSÍKA     amonizačné druhy – zabezpečujú rozklad bielkovín na plynný dusík N 2 nitrifikačné druhy – zabezpečujú oxidáciu NH 4 + na dusitany (Nitrosomonas) nitratačné druhy – zabezpečujú oxidáciu dusitanov na dusičnany (Nitrobacter) nitrogénne druhy - sú schopné pútať vzdušný dusík do anorganických zlúčenín dusitanov (Azobacter, Rhizobium)

P

ODĽA SFARBENIA GRAMA  

G – pozitívne G

+ na fialovo - farbia sa anilínovými farbami

G – negatívne G -

farbami na červeno - farbia sa anilínovými

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ