Transcript Prokaryotické organizmy
PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY
PROKAR
Y
OTICKÉ ORGANIZMY
sú organizmy, ktorých infraštruktúru tvorí bunkové jadro a cytoplazma. Ich dedičná látka (DNA/RNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny, a v neexistujú v nich membránové organely.
Delenie: Baktérie Archeóny
Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami
ROZDIELNE ZNAKY S EUKARYOTICKÝMI ORGANIZMAMI
Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty (ich funkciu preberajú plazmatická membrána). Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch.
Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu.
Nikdy netvoria pohlavné bunky.
BAKTÉRIE
Fyziologická charakteristika baktérií
B
AKTÉRIE Baktérie ( lat. Bacteria) sú skupina jednobunkových prokaryotických organizmov.
Bunková stena bakteriálnej bunky je spevnená peptidoglykánom Jadro (nukleoid)- tvorí DNA Ribozómy prokaryotického typu.
Obývajú rôzne biotopy
Š
TÚDIUM BAKTÉRIÍ
Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.
M
ORFOLÓGIA BAKTÉRIÍ Bakteriálna bunka je veľká v priemere 0,3-2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov.
Tvar bunky baktérií je rôzny:
KOKY
Guľovitý tvar
BACILY
Tyčinkovité baktérie
SPIRILY
Zvlnené tyčinkovité baktérie
Vibrio - mierne zahnuté bunky
R
OZMNOŽOVANIE Bunka baktérie sa rozmnožuje nepohlavne priečnym delením (amitóza). Niektoré druhy sa množia podobne ako kvasinky pučaním. Keď je v prostredí veľa živín, bunky zahajujú viac replikácií, čím vznikajú mnohojadrové útvary rozpadajúce sa na samostatné jedince. V nepriaznivých podmienkach prostredia vytvárajú spóry (bacily).
KONJUGÁCIA - náznak pohlavného rozmnožovania
STAVBA
VÝSKYT
Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejších živých organizmov. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy ktoré kolonizujú oblasť ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou.
Baktérie obývajú rôzne biotopy (vzduch, voda, povrch aj vnútro organizmov, krv - SAPROFYTY) Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok (od zdroja potravy, teploty, pH prostredia) Symbióza s organizmami
VÝZNAM
POZITÍVNY VÝZNAM
Rozklad potravových reťazcov a premena odumretej organickej hmoty späť na anorganickú Čistenie vôd Potravinársky priemysel V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.
NEGATÍVNY VÝZNAM
Nechcený rozklad (hlavne potravín, ale aj iných výrobkov) Rozličné ochorenia ľudí Ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny) Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.
C
HOROBY antrax čierny kašeľ tuberkulóza (TBC) -
Mycobacterium tuberculosis
záškrt tetanus zápal pľúc -
Streptococcus pneumoniae
salmonelóza -
Salmonella
cholera mor škvrnitý týfus lepra -
Mycobacterium leprae
syfilis kvapavka
F
YZIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA BAKTÉRIÍ
3) podľa závislosti na kyslíku
G
RAMOVO FARBENIE
Diferenciačné farbenie založené na sfarbení gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G baktérií. G- bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.
Escherichia Coli Legionella pneumophila Vibrio cholerae - Cholera LISTERIA monocytogene Listéria Mycobacterium tuberculosis Thiomargaria namibiensis – najväčšia baktéria
AKTINOMYCÉTY
Bohato rozvetvené, vláknité štruktúry. Sú schopné tvoriť mycélium (podhubie).
P
ODĽA ZDROJA UHLÍKA autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO 2 heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky
P
ODĽA ZÍSKAVANIA ENERGIE fototrofné druhy – energiu získavajú zo svetla, sú schopné fotosyntézy (majú farbivá [chlorofyly] umožňujúce premenu svetelnej energie na chemickú) chemotrofné druhy – energiu získavajú oxidáciou substrátu atmosférickým kyslíkom
P
ODĽA ZÁVISLOSTI NA KYSLÍKU aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O 2 anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O 2 fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti kyslíka
P
ODĽA ZDROJA DUSÍKA amonizačné druhy – zabezpečujú rozklad bielkovín na plynný dusík N 2 nitrifikačné druhy – zabezpečujú oxidáciu NH 4 + na dusitany (Nitrosomonas) nitratačné druhy – zabezpečujú oxidáciu dusitanov na dusičnany (Nitrobacter) nitrogénne druhy - sú schopné pútať vzdušný dusík do anorganických zlúčenín dusitanov (Azobacter, Rhizobium)
P
ODĽA SFARBENIA GRAMA
G – pozitívne G
+ na fialovo - farbia sa anilínovými farbami
G – negatívne G -
farbami na červeno - farbia sa anilínovými